Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311230012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2311230012.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr.MartinHoličaMgr.RenátaGavalcová,vexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,
a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Bratislava, proti povinnému: U. W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Y. XX,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom Malacky, Dukelských hrdinov 2946/6,
o vymoženie 139,04 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1847/2011-18 zo dňa 20. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom

oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo
výške 63,35 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami§57ods.1písm.h),§58ods.1,§196,§200ods.1,5,§203ods.2,§243hods.1zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), ustanoveniami
§ 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

2.Vecnedôvodiltým,žedňa20.12.2011vydalpoverenieč.k.17Er/1847/2011-7,ktorýmpoverilsúdneho
exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods.
1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie, pričom exekučný titul je vykonateľné rozhodnutie Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Výkaz nedoplatkov č. 1110036662 zo dňa 13.9.2011. Dňa 28.6.2017 bol

súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu
nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 100,95 Eur. Pri
rozhodovaní prihliadol okresný súd aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania.
Poukázal, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu vydania rozhodnutia. Nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov
povinného v budúcnosti. Nakoľko súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že

povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, súd prvej inštancie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, ktorým navrhol návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že pri tvrdenej
nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného apreto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je podľa jeho názoru v tomto štádiu konania,
predčasná. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016, aj na judikatúru,
podľa ktorej právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha

výlučne oprávnenému, keďže zákon túto konkrétnu situáciu nerieši. Pre zastavenie exekúcie je potrebné
nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý
stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu,
že povinný v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti

alebo inej právnej skutočnosti. Exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne, súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré
možno postihnúť vykonaním exekúcie. V prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Poznamenal, že pohľadávka predstavuje
neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd

musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie
v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo
nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

4. Povinný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

5. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie
navrhuje ako vecne správne potvrdiť. Nestotožňuje sa s právnou argumentáciou oprávneného, najmä

pokiaľ ide o odopretie práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola
vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená okrem iného výpisom z Centrálneho
registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno jednoznačne konštatovať
jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 4CoE/56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012. Záverom poznamenal, že
rozhodnutieexekučnéhosúdu ozastaveníexekúcieprenemajetnosťnezakladáprekážkuprávoplatne
rozhodnutej veci.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj

„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady

týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného
poistenia.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie,
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík

podal dňa 12.12.2011 na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Výkaz nedoplatkov č. 1110036662 zo dňa
13.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2011 a vykonateľnosť dňa 28.10.2011. Súd prvej
inštancie vydal dňa 20.12.2011 poverenie č. k. 17Er/1847/2011-7, ktorým poveril vyššie uvedeného
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 28.6.2017 doručil súdu prvej inštancie

podanie označené ako „Podnet na zastavenie exekučného konania“, v ktorom navrhol predmetnú
exekúciu zastaviť, a to s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že povinný nemá žiaden majetok. Zároveň
žiadal oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysel ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

14. K návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa oprávnený nevyjadril.

15. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného
práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe
splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na
vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene
súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek

tomu, že súdneho exekútora vybral oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený
pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre
oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne

pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade
zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie
iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu
dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto
prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V
prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez
zreteľa na návrh účastníka konania. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. V celom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky
oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla
v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (zamestnaním, podnikateľskou
činnosťou prípadne na základe inej právnej skutočnosti) odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť

nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v
skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii
za bezpredmetné. Argument, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, a preto nemožno
zastaviť proti vôli oprávneného exekúciu neobstojí, pretože potom by § 57 ods. 1 písm. h) Exekučnéhoporiadku bol neaplikovateľný, resp. nadbytočný a exekúcia by mohla trvať až do smrti povinného, čo
nebolo účelom citovaného zákonného ustanovenia. Navyše oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom
predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 217 v spojení s § 234 ods.2 CSP súd musí vždy vychádzať zo
stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani
vôbec nemuseli nastať.

17. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani s námietkami oprávneného, že predmetom

vymáhania je zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si
riadne poistné platia. V tomto smere poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie
pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie
bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má
oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata.

18. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či nemajetnosť povinného pretrváva v
dlhšom časovom období. A tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci bolo
poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 20.12.2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie
exekúcie dňa 28.06.2017 a súd prvej inštancie exekúciu zastavil dňa 20.5.2019, t. j. po dostatočnej

dlhej dobe, počas ktorej nebolo preukázané, že by povinný disponoval majetkom, respektíve finančnými
prostriedkami potrebnými na zaplatenie pohľadávky oprávneného.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

s poukazom na § 387 CSP.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Povinný mal vo veci plný úspech, a preto
by mu prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže povinný si náhradu trov konania
neuplatňoval a ani mu v konaní žiadne nevznikli, odvolací sú mu náhradu trov nepriznal.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.