Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/447/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216570
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610216570.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného DDM Invest II AG, so
sídlom Grabenstrasse 25, 6340 Baar, Švajčiarsko, právne zast. advokátom Mgr. Martin Jánsky, so sídlom
Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava proti povinnému H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX
C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom so sídlom Exekútorského úradu ul. Ľudovíta
Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. EX 1880/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 3.461,62 Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/1037/2010-82 zo
dňa 23. júna 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/1037/2010-82 zo dňa 23. júna 2014 m e n í tak, že
návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Dulinom pod sp. zn. EX 1880/2010 s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 132,32 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal dňa 22.07.2011 na okresný súd návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. V návrhu uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok a nevlastní
žiadne iné aktíva. Okrem pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody nemá žiadny iný príjem z
pracovného alebo obchodného pomeru a ani z podnikateľskej činnosti, resp. z iných zdrojov.

Okresný súd vo veci rozhodol a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol uznesením č. k.
10Er/1037/2010 zo dňa 17.05.2013, proti ktorému podal povinný odvolanie. Uviedol v ňom, že mu súd
prerušil výkon trestu odňatia slobody a zdôraznil svoju nemajetnosť, ako aj to, že je nezamestnaný
a evidovaný na Úrade práce. Odvolací súd uznesenie č. k. 10Er/1037/2010-59 zo dňa 17.05.2013
vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie s tým, aby si tento vyžiadal správu o majetkových pomeroch povinného, ako
aj spis súdneho exekútora. V prípade osvedčenia nemajetnosti povinného odvolací súd zdôraznil, že
bez ohľadu na vôľu oprávneného, je v tomto prípade reálne vykonávanie exekúcie otázne a ďalšie jej
pokračovanie nehospodárne.

Súdny exekútor predložil súdu spis spolu so správou o majetkových pomeroch povinného s tým, že
lustráciou bánk nezistil žiaden účet povinného a zistil, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo ani
nehnuteľnosť. Proti povinnému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a následne aj exekučný príkaz
zrážkami z odmeny odsúdeného zaslaný do ÚVTOS Košice - Šaca, avšak povinný bol dňa 14.06.2013
prepustený. Do dňa poskytnutia správy nebol zistený žiadny príjem povinného.

Šetrením majetkových pomerov zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na
krytie trov exekúcie, čo vyplýva aj z jeho správy. Z uvedeného dôvodu súd aj s prihliadnutím na právny
názor odvolacieho súdu, ktorým bol konaní viazaný, exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) exekučného
poriadku v celosti zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu vo výške
132,32 Eur zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol v ňom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal, že nesúhlasí so zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
a mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej namietal, že povinný vzhľadom na svoj
vek môže nadobudnúť určitý majetok v budúcnosti, ak sa napr. povinný zamestná. Oprávnený bol
toho názoru, že exekúciu je možné realizovať, keďže od 14.06.2013 bol povinný prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, preto nepovažoval vykonávanie exekúcie za otázne a nehospodárne. Ak by sa
exekúcia zastavila, oprávnený by síce mohol podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného
aj neskôr, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná. Poukázal na znenie § 61b ods. 3
Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie
v budúcnosti oprávnený nebude môcť domáhať príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom.
Taktiež nesúhlasil s vyčíslením trov exekúcie, ktoré je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi.

Dňa 01.08.2014 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania oprávneného v ktorom uviedol,
že dňa 25.07.2014 mu bola od súdneho exekútora doručenia žiadosť povinného zo dňa 11.07.2014, v
ktorej prejavil záujem splácať dlžnú sume v splátkach po 10 Eur a po zlepšení finančnej situácie uhradiť
dlžnú sumu v celkovej výške. K doplneniu odvolania oprávnený pripojil aj žiadosť povinného zo dňa
11.07.2014.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je v časti prvej výrokovej vety dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.10.2010 bol súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Dulinovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
bola okresnému súdu dňa 29.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 02.11.2010 pre súdneho exekútora poverenie č. 5606
079594 * na vykonanie exekúcie, a to na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Okresného súdu Lučenec č. k. 3Ro/3/2010-33 zo dňa 28.01.2010.

Aj keď bol dňa 22.07.2011 okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
povinný súhlasil po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody so splácaním dlhu v splátkach.

Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí s týmto
návrhom, nakoľko nemajetnosť povinného nebola v exekučnom konaní objektívne súdnym exekútorom
zistená, preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Okresný súd uznesením č. k. 10Er/1037/2010 zo dňa 17.05.2013 návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. Na odvolanie povinného odvolací súd uznesenie č. k. 10Er/1037/2010-59 zo dňa
17.05.2013 vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd následne napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Dulinom pod sp. zn. EX 1880/2010 s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 132,32 Eur.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že aj keď povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným
majetkom, môže sa vzhľadom na svoj vek v budúcnosti zamestnať.

Zo žiadosti povinného zo dňa 11.07.2014 o možnosť splatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach po
10 Eur vyplýva, že má finančné prostriedky, z ktorých môže dlžnú sumu splácať, pretože je evidovaný
na Úrade práce vo Fiľakove, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,- Eur a chce uhradiť dlžnú sumu
v plnej výške.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu
zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s tým, že exekučný súd bude v konaní
pokračovať.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, považoval odvolanie oprávneného proti
výroku o trovách exekúcie za irelevantné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.