Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by Mgr. Peter Melicher
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1016201237.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a
členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
SPOL AGRO POČÚVADLO, s.r.o, IČO: 36 036 102, Ludanská 7, 934 01 Levice, právne zastúpený:
JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezova 10, 937 01 Želiezovce, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12365/2016, 1446/2016-640 zo dňa
06.05.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
6S/154/2016-176 zo dňa 17. októbra 2018 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/154/2016- 176 zo dňa
17. októbra 2018 z r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
I. Konanie na správnom súde
1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 6S/154/2016-176 zo dňa 17.10.2018 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 123465/2016/-640 zo dňa
06.05.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Platobnej agentúry č. 500/1056/1805/2014 zo dňa
20.01.2016, ktorým Platobná agentúra rozhodla o schválení poskytnutia podpory formou platby na
agroenviromentálne opatrenia (ďalej len platba AEO) v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia Vlády
SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení
neskorších predpisov.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že v danom prípade bolo predmetom súdneho
prieskumu v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, ktorým rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014
tak, že mu schválila poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume
18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008, čím znížila žalobcom požadovanú platbu na
agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67 Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez
zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia
podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa zistení platobnej
agentúry obsiahnutých v administratívnom spise (na základe viacerých kontrol na mieste a zároveň
kontroly podmienok krížového plnenia) žalobca deklaroval diel pôdneho bloku (Počúvadlo 1405/1 B), na
ktoromsanachádzalinovostavby.Platobnáagentúranaviacerýchdielochpôdnehoblokudeklarovaných
žalobcom (presný popis dielov pôdneho bloku je obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia)zistila naddeklaráciu. Okrem toho platobná agentúra pri preverovaní žiadosti žalobcu zistila porušenie
podmienok v oblasti minimálnej miery údržby tzv. „dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych
podmienok“ - GAEC.
3. Žalobca v žalobe, podobne aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že
platobná agentúra nerešpektovala názor žalovaného vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 04.06.2015, a
to predovšetkým zabezpečiť jeho aktívnu súčinnosť ako účastníka konania. Mal za to, že postupom
platobnej agentúry bol ukrátený na svojich právach ako účastník správneho konania. Zároveň
namietal, že platobná agentúra nesprávne nenariadila vo veci ústne pojednávanie. Po preskúmaní
administratívneho spisu platobnej agentúry súd ustálil, že jej konaním žalobca nebol ukrátený na svojich
právach ako účastník správneho konania. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že administratívny spis
obsahuje všetky procesné úkony platobnej agentúry, ktoré platobná agentúra vykonala v záujme čo
najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, pričom žalobca ako účastník konania mal možnosť
vyjadriť sa k jednotlivým skutkovým zisteniam a podkladom rozhodnutia tak, ako mu to umožňuje §
33 ods. 2 správneho poriadku. Sám žalobca poukázal na to, že využil možnosť nahliadnutia do spisu
platobnej agentúry, v rámci ktorého mu boli poskytnuté kópie príslušných dokladov (krátka správa z
kontroly na mieste zo dňa 01.12.2014 a dňa 19.12.2014, deklaračná časť správy z kontroly na mieste zo
dňa 04.12.2014). Zároveň aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že platobná agentúra
po zrušení jej pôvodných rozhodnutí opakovane vyzývala žalobcu o vyjadrenie sa k jej zisteniam,
resp. na doplnenie jeho podaní, čo žalobca aj využil a k zisteniam platobnej agentúry sa opakovane
vyjadroval. Svedčia o tom napríklad výzva na doplnenie podania zo dňa 21.10.2015, odpoveď žalobcu
zo dňa 28.10.2015, opakovaná výzva na doplnenie podania zo dňa 13.11.2015, odpoveď žalobcu zo
dňa 17.11.2015, zápisnica o uskutočnení nahliadania do spisov zo dňa 17.12.2015, odpoveď zo dňa
04.01.2016 na stanovisko žalobcu k vykonanej kontrole na mieste a k výsledkom z nahliadania do spisov
zo dňa 26.12.2015 a iné.
4. Vo vzťahu k namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania súd uviedol, že ustanovenie § 21 ods.
1 správneho poriadku vymedzuje povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie len v dvoch
prípadoch. V prvom prípade to musí vyžadovať povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že posúdenie toho, či v konkrétnom prípade povaha veci
vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý nie je
viazaný prípadným návrhom účastníka konania. Správny orgán má povinnosť zistiť skutkový stav čo
najúplnejšie. Za týmto účelom mu správny poriadok dáva dostatok možností na zaobstaranie podkladov
pre rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. V neposlednom rade je
správnyorgánpovinnýpostupovaťvsúladesozásadouhospodárnostikonania(viď§3ods.4správneho
poriadku). V danom prípade žalovaný, podobne aj platobná agentúra, usúdili, že ústne pojednávanie
nie je potrebné, a to predovšetkým z dôvodu existencie množstva podkladov pre rozhodnutie, ktoré sú
obsiahnuté v administratívnom spise a ktoré tvoria základ pre skutkové zistenia správnych orgánov.
Súd v tomto smere nezistil pochybenie správnych orgánov. V druhom prípade je správny orgán povinný
nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo nie je prípad žalobcu.
5. Žalobca ďalej namietal nedostatky kontrolných zistení zaznamenaných v správe o kontrole na mieste
a v krátkej správe z kontroly krížového plnenia. Zároveň namietal ich nezrozumiteľnosť. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že administratívne kontroly (kontroly podmienok krížového plnenia) a kontroly na
mieste sa v zmysle nariadenia Komisie č. 1122/2009 vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo
efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a požiadavky a normy
rozhodujúce pre krížové plnenie. Zo správy z kontroly na mieste vyplýva, že u žalobcu bola na základe
kontrol na mieste vykonaných v dňoch 08.09.2014-10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014
a 04.12.2014 zistená nad deklarácia na viacerých deklarovaných dieloch pôdnych blokov v celkovej
výmere 24,35 ha. Súčasťou správy z kontroly na mieste je zoznam pozemkov (dielov pôdnych blokov
deklarovaných žalobcom) so zistenými nad deklaráciami. Okrem kontroly na mieste vykonala platobná
agentúra u žalobcu aj administratívnu kontrolu podmienok krížového plnenia, ktorou zistila porušenie
podmienok v oblasti „minimálnej miery údržby“, a to porušenie podmienky „počas celého vegetačného
obdobia udržiavať všetky plochy trvalých trávnatých porastov kosením alebo spásaním, doplnkovo
mulčovaním“ a podmienky „počas kalendárneho roka zabraňovať rozširovaniu samonáletov drevín,
odstraňovať húževnaté buriny, vrátane zostávajúcich nedopaskov“. Správu z kontroly na mieste a krátku
správu z kontroly krížového plnenia žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom potvrdil
svoje oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady,a to ani k vypracovaniu predmetných správ. Súd poukázal, že uvedené správy spĺňajú všetky náležitosti
v zmysle nariadenia Komisie č. 1122/2009, a preto súd námietky žalobcu v tomto smere nepovažoval
za dôvodné. K procesnému postupu platobnej agentúry po vydaní správy z kontroly na mieste a krátkej
správy z kontroly krížového plnenia sa súd vyjadril v bode 36 tohto rozsudku.
6. Okrem toho súd neprisvedčil žalobcovi v tom, že platobná agentúra ho o nesúladoch zistených počas
kontroly na mieste neinformovala v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly. Z administratívneho
spisu totiž vyplýva, že platobná agentúra žalobcu v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č.
1122/2009 informovala o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote troch mesiacov od
vykonania kontroly na mieste, a to listom zo dňa 07.01.2016. Okrem toho sa žalobca oboznámil so
zistenými nesúladmi prostredníctvom správy z kontroly na mieste a krátkej správy z kontroly podmienok
krížového plnenia, ktoré sám podpísal. Žalobca bol zároveň poučený o možnosti (nie povinnosti) tieto
správy podpísať, pričom jeho podpis svedčí o jeho účasti na kontrole a oboznámení sa so stavom
zisteným počas jej výkonu. Tiež mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa, resp. doplniť svoje vyjadrenia
ku kontrole na mieste osobitným listom, ktorý tvorí prílohu správy z kontroly na mieste.
7. Súd prisvedčil žalovanému pri postupe podľa čl. 12 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 s
tým, že žalobca pri predkladaní žiadosti deklaroval správnosť a úplnosť údajov a bol povinný prípadné
nesprávnosti opraviť alebo chýbajúce údaje doplniť. Správne uvádza žalovaný, že žalobca podpisom
svojej žiadosti vyhlásil správnosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov a informácií v nej uvedených,
a preto v prípade ich nesprávnosti alebo nepresnosti je povinný znášať následky vo forme krátenia
žiadanej podpory. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že nemá niesť zodpovednosť za žalovaným vyplnené
tlačivá a veľkosť nameraných plôch. Naopak, citované znenie článku 12 je formulované jasne a ukladá
žalobcovi povinnosť prípadné nesprávnosti opraviť. Jedine žalobca samotný, ako žiadateľ o podporu a
jej konečný užívateľ musí ako starostlivý hospodár byť schopný identifikovať všetky poľnohospodárske
parcely a ich plochu, ktoré môžu byť zahrnuté do jeho žiadosti o podporu.
8. Záverom súd uviedol, že námietkou žalobcu ohľadom nevyplatenia schválenej časti podpory
platobnou agentúrou sa nezaoberal, nakoľko postup platobnej agentúry po vydaní prvostupňového
rozhodnutia nebol predmetom súdneho skúmania.
9. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány
oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli
dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný
sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, súd teda považoval za
vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
10. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu podal sťažovateľ (žalobca) v zákonom stanovenej
lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods.1 písm. f/ a g/ SSP z dôvodu toho, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu, že rozhodol
na základe nesprávneho posúdenia veci.
11. Vo vzťahu k namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania tvrdenie krajského súdu, že je plne
v kompetencii správneho orgánu posúdiť či si vyžaduje povaha veci ústne pojednávanie nie je správne,
pretože zákon jasne ustanovuje, že správny orgán má povinnosť nariadiť ústne pojednávanie najmä
ak sa tým prispeje k jej objasneniu. A tvrdenie že správny orgán je povinný postupovať v súlade
so zásadou hospodárnosti, a že z množstva podkladov, ktoré správny orgán mal usúdil, že nie je
potrebné ústne pojednávanie, v danom prípade by bolo oveľa hospodárnejšie a účelnejšie nariadiť
jedno ústne pojednávanie na ktorom by sa vyjasnili všetky skutočnosti resp. nezrovnalosti, nejasnosti
a doložili všetky doklady, podklady a tvrdenia účastníka konania. Takto sa konanie stálym opakovaním
sa niektorých listín zo strany správnych orgánov, vyjadreniami účastníka konania, a predlžovaním si
zákonnej lehoty zo strany žalovaného, len vzdialilo rozhodovanie, čo spôsobilo v konečnom dôsledku
zbytočné predlžovanie konania pred orgánmi, čím vlastne nastala situácia, že nebola zachovanárýchlosť a hospodárnosť konania v danej veci čo preukazuje aj skutočnosť, že konanie pred orgánmi
trvalo dlhšie ako 14 mesiacov. Čiže v danom prípade tu nie je možné tvrdiť, že by ústne pojednávanie
nebolo rýchle a hospodárne, keďže za tých daných 14 mesiacov mohlo byť ústne pojednávanie
vykonané, kedykoľvek bez toho, že došlo k nehospodárnosti, alebo že by to spomalilo konanie.
12. Vo vzťahu k bodom 38 a 39 rozsudku uviedol, že v danom prípade súd nesprávne zhodnotil
dôkazy, keďže zo sledu dátumov je zrejmé, že žalobca nebol informovaný orgánom o nesúladoch
zistených počas kontroly v lehote troch mesiacov, ktoré boli vykonané v dňoch 08.09.2014 - 10.09.2014,
17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014, keďže žalobcu informoval orgán listom až zo dňa
07.01.2016. Z čoho je zrejmé, že tu došlo k porušeniu čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č. 1122/2009.
Nesprávnym vyhodnotením dôkazu dochádza zo strany krajského súdu aj k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces, keďže zo zrejmých dátumov nesprávne posúdil vec, vzniká tu aj
predpoklad na to, že súd nerozhodoval nestranne a nezávisle, ako aj možnosť porušenia princípu
rovnosti účastníkov konania a princípu rovnosti zbraní.
13. K bodu 40 napadnutého rozsudku sťažovateľ uvádzal, že mal v danom prípade na geografickom
materiáli vyznačiť resp. uviesť hranice referenčných parciel a v prípade každej referenčnej maximálna
oprávnená plocha, ktorú aj žalobca vyznačil. Nariadenie Komisie č. 1122/2009 neustanovuje, aby
žalobca presne vymeral na hektáre, že akú má veľkú plochu, ale aby uviedol hranice referenčných
plôch. To že na predtlačených materiáloch bola uvedená väčšia plocha, aká v skutočnosti mala byť
nie je žalobcova chyba, ale povinnosť orgánu predkladať správne výmery, žalobca má povinnosť, len
uviesť hranice, žalobca ani nemá možnosť sám zistiť presnú výmeru v hektároch a Nariadenie Komisie
č. 1122/2009 mu to nikde ani neustanovuje a podľa ust. čl. 2 ods. (2) nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo čo zákon neukladá, čiže v danom prípade žalobca nemal povinnosť presne vymerať rozlohy
referenčných parciel, on ich mal len opraviť v prípade, že hranice referenčných parciel nie sú správne.
14. V danom prípade, sa má uplatňovať princíp, že nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať
a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Čiže v danom
prípade súd právnu normu nesprávne interpretoval resp. ju nesprávne aplikoval. Týmto odôvodnením
krajský súd narušil princíp rovnosti účastníkov konania.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd, rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil
súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný písomne, uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prerokovania sporu na ústnom
pojednávaní. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe. Žalobca zdôraznil že až do podania
odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného nenamietal výsledky obsiahnuté v správe z KNM zo dňa
04.12.2015 a svojim podpisom akceptoval skutočnosti, zistené a zosumarizované v správe z KNM ku
ktorýmneuviedolžiadnevýhradyakuktorýmsamalmožnosťvyjadriť,čovšakžalobcaneurobil.Žalobca
v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ktorými by vyvrátil závery ku ktorým dospel
žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ku ktorým po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného dospel aj krajský súd. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný
priestornauplatneniesvojichpráv,žalovanýsasjehonámietkamipatričnezaoberalavysporiadal.Zastal
názor, že krajský súd pri vydávaní rozhodnutia vec správne posúdil a vyhodnotil skutkový a právny stav.
Z tohto dôvodu žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
III. Konanie pred kasačným súdom
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP),
po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade z ustanovením § 449
ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
žalobcu je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave preskúmal rozsudok správneho súdu, aj konanie ktorému predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
19. Najvyšší súd ako súd kasačný z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol
aj administratívny spis zistil, že žalobca dňa 23.04.2014 podal na regionálnom pracovisku
Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „platobná agentúra“)
Jednotnúžiadosťnarok2014podevidenčnýmčíslom214/MA-BK/23042014/001/SAPS,ktoroupožiadal
o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 228,42 ha, doplnkovej
platby na plochu na užívanú výmeru 67,04 ha, vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, platbu
na dojnice a agroenvironmentálnu platbu, konkrétne podopatrenie ekologické poľnohospodárstvo na
ornej pôde vo výmere 67,04 ha a ekologické poľnohospodárstvo na trvalých trávnatých porastoch vo
výmere 161,38 ha. Dňa 10.12.2014 vydala platobná agentúra, ako príslušný orgán štátnej správy pre
oblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa zákona
č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 73/2009,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci
spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie Rady č. 73/2009“), nariadenia Komisie
(ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady č. 73/2009,
pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém
priamej podpory pre poľnohospodárov (ďalej len „nariadenie Komisie č. 1122/2009“), nariadenia vlády
SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb (ďalej len „nariadenie vlády č. 488/2010 Z.z.“), nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore
rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len
„nariadenie Rady č. 1698/2005“), nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné
pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov
a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie Komisie č.
65/2011“), nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu
rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z.z.“), nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z.z. o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb
v znení nariadenia vlády SR č. 20/2014 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády č. 152/2013 Z.z.“) a v
zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 Z.z. o financovaní, riadení a
monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“) rozhodnutie č.
500/1056/16058/2014, ktorým schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume
31.886,38 Eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z., platby na dojnice v sume 5.609,78 Eur podľa
§ 3 tohto nariadenia, vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v sume 17.316,46 Eur
podľa § 57 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z., doplnkovej platby na plochu v sume 0,00 Eur podľa § 2
nariadenia vlády č. 152/2013 Z.z. a úhrady finančnej disciplíny v sume 776,90 Eur podľa čl. 26 ods. 5
Nariadenia č. 1306/2013.
20. Následne platobná agentúra preskúmala žiadosť žalobcu spolu so zoznamom poľnohospodárskych
pozemkov a grafickými prílohami a po kontrolách vykonaných v zmysle nariadenia Komisie č. 65/2011
vydala rozhodnutie č. 500/1056/17256/2014 zo dňa 27.02.2015, ktorým schválila žalobcovi poskytnutie
podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia
vlády č. 499/2008, čím znížila požadovanú platbu na agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67
Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie
č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2
uvedeného nariadenia. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 13901/2015, 1627/2015-640
zo dňa 04.06.2015, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové
konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola skutočnosť, že platobná
agentúra sa nevysporiadala s vyjadrením žalobcu zo dňa 11.02.2015 (doručenom platobnej agentúre
dňa 12.02.2015), čím podľa žalovaného porušila § 47 ods. 3 správneho poriadku.
21. Platobná agentúra následne v novom konaní opätovne preskúmala žalobcovu dokumentáciu
a správy z kontrol na mieste vykonaných v prítomnosti žalobcu a vydala rozhodnutie č.
500/1056/18477/2014 zo dňa 14.07.2015, ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory
formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadeniavlády č. 499/2008. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný dňa 02.10.2015 rozhodnutie č. 23773/2015,
2965/2015-640, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom opätovného zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola
skutočnosť, že platobná agentúra sa podľa názoru žalovaného nedostatočne vysporiadala s námietkami
a dôkazmi predloženými žalobcom.
22. Po opätovnom preskúmaní veci a vysporiadaní sa s nedostatkami vytknutými žalovaným v jeho
rozhodnutiach vydala platobná agentúra dňa 20.01.2016 rozhodnutie č. 500/1056/18505/2014 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby
na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008. Po
odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté
rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry potvrdil.
23. Kasačný súd uznal za dôvodnú kasačnú námietku žalobcu s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP
a to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto
ponímaní ide o tzv. zmätočné rozhodnutie, a to najmä v časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a to
konkrétne v bodoch 38 a 39 napadnutého rozsudku krajského súdu.
24. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa
znemožnilo účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu
jeho práv a záujmov v tom ktorom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý
súdny proces. Podľa názoru kasačného súdu je nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia v bodoch
38 a 39 rozsudku správneho súdu, ktorý konštatuje, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na mieste dňa
08.09.2014 až 10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014 na základe ktorých boli
zistené špecifikované porušenia. Ďalej správny súd tiež konštatoval, že správu z kontroly na mieste a
krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom
potvrdil oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry ku ktorým neuviedol žiadne
výhrady a to ani vypracovanie predmetných správ.
25. V bode 39 odôvodnenia rozsudku správny súd poukazuje na to, že platobná agentúra informovala
o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote 3 mesiacov od vykonania kontroly na
mieste a to listom zo dňa 07.01.2016. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí a aj vo vyjadrení k
žalobe však konštatuje, že list platobnej agentúry č. 300/124/2015 zo dňa 07.01.2016 predstavuje
doplňujúce stanovisko k vykonanej KNM, tiež konštatuje, že platobná agentúra v súlade s čl. 54
ods. 2 Nariadenia ES č. 1122/2009 informovala žiadateľa o zistených nesúladoch v stanovenej lehote
prostredníctvom správy z jednotlivých dátumov kontrol a správy z kontroly je zrejmé, že v tejto časti
je rozsudok správneho súdu nepreskúmateľný, keď nie je zrejmé o akú konkrétnu správu z kontroly
na mieste a krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobcu zo dňa 04.12.2015 ide, vzhľadom aj
na predchádzajúce vykonané kontroly, ktoré boli v roku 2014, ktoré boli zavŕšené dňa 04.12.2014.
Táto správa z kontroly zo strany správneho súdu zo dňa 04. 12.2015 nie je identifikovaná žiadnym
číslom respektíve značkou žalovaného respektíve prvostupňového správneho orgánu a ako taká sa v
administratívnom spise žalovaného nenachádza.
26. Kasačný súd poukazuje na to, že v predmetnej veci bolo vydané prvé rozhodnutie zo strany
prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 27.02.2015 pod č. 500/1056/17256/2014, pričom podľa
konštatácie správneho súdu mala byť krátka správa z kontroly krížového plnenia žalobcu a
správa z kontroly na mieste podpísaná až dňa 04.12.2015. Ďalej bolo zistené, že toto prvé
rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného pod č. 13901/2015 zo dňa 04.06.2015 a následne
Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie vo veci opätovne zo dňa 14.07.2015 pod č.
500/1056/184777/2014, ktorým schválila poskytnutie podpory formou platby na agroenviromentálne
opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 NV SR č.499/2008 Z.z. Toto rozhodnutie žalobca takisto
napadol odvolaním o ktorom odvolaní rozhodol opätovne žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 pod
č. 23773/2015, ktorým opätovne zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na
nové konanie. Následne potom bolo vydané rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa
20.01.2016, ktoré bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu
pred správnym súdom. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné, aby správny súd vychádzal
pri posudzovaní veci, najmä z predloženého obsahu administratívneho spisu a nielen z vyjadreniažalovaného k správnej žalobe. Z rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, že tento len prevzal do obsahu
odôvodneniasvojhorozsudkuvyjadreniežalovanéhobeztoho,abysasprávnysúdzaoberaljednotlivými
konkrétnymi žalobnými námietkami žalobcu a posúdil ich opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť v
kontexte s obsahom administratívneho spisu.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistenia zo strany kasačného súdu je možné konštatovať,
že vyššie uvedeným konaním správneho súdu došlo nesprávnym procesným postupom súdu, k
znemožneniu žalobcovi, aby uskutočnil jemu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces s poukazom na § 440 ods. 1 pís. f/ SSP.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozsudku správneho súdu postupom cez
ustanovenie § 462 ods. 1 SSP podľa ktorého, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej
sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu
na ďalšie konanie.
29. Podľa ustanovenia § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu. V ďalšom
konaní správny súd opätovne sa vyjadrí ku všetkými žalobným námietkam žalobcu, najmä v kontexte
s predloženým obsahom administratívneho spisu.
30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.