Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010629
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010629.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 11.septembra 2012 v senáže zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní
obžalovaného W. T. a poškodenej C. E. zastúpenej splnomocnencom JUDr. Emilom Vaňkom proti
rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 4 T 113/11 zo dňa 4.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného W. T. z a m i e t a .

Podľa § 316 ods.1 Tr.por. sa z a m i e t a aj odvolanie poškodenej C. E. zastúpenej splnomocnencom
JUDr. Emilom Vaňkom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. T. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods.1 písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenú dobu od mesiaca december 2007 do 23.04.2008 v mieste trvalého bydliska vo
X. na ulici J. E. XXXX/XX, okres X. týral a spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke
C. T., t.času E., nar.XX.XX.XXXX, bytom X., J. E. XXXX/XX tým spôsobom, že jej vulgárne nadával
a ponižoval ju, neustále ju kontroloval, zakazoval jej udržiavať osobný aj telefonický kontakt s inými
osobami,podhrozboustratyzamestnaniajudonútiluzatvoriťzmluvuoúveresospoločnosťouGEMoney
č.XXXXXXXX na finančnú hotovosť vo výške 70.000,-Sk (2.323,56 €), ktorý úver jej bol poskytnutý,

pričom jej peniaze po prevzatí následne vzal a použil pre vlastnú potrebu, fyzicky ju opakovane napádal
tak, že jej dával facky, čo vyústilo do toho, že ju dňa 18.04.2008 okolo 22.30 hod. v mieste trvalého
bydliska fyzicky napadol, čím jej spôsobil podľa lekárskej správy pohmoždenia krku obidvoch pliec a
pravého lakťa s PN do 7 dní a dňa 19.04.2008 sa jej vyhrážal smrťou, načo C. T. dňa 23.04.2008 opustila
miesto spoločného trvalého bydliska, čím týmto svojím konaním ohrozil jej psychické a fyzické zdravie,
kde v dôsledku takéhoto jeho konania došlo k neurotickému vývinu osobnosti poškodenej.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods.1, § 38 ods.2, § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. k trestu odňatia
slobody na dva roky.

Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 3 roky.

Podľa § 50 ods.2, § 51 ods.4 písm.I) Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej
doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V
písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a považuje ho za

nezákonný.Podľanehonebolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žebysamaldopúšťakonania
uvedeného v rozsudku a naplnil tak znaky žalovaného trestného činu. Obžalovaný má za to, že v rámcivykonaného dokazovania neboli zabezpečené dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie poškodenej, a to
ani vypočutím svedkov blízkych príbuzných poškodenej. Aj títo uvádzali, že neboli prítomní pri hádkach,
ani nejakých situáciách, kde by sa voči nej správal nevhodne, či napadol poškodenú a navyše títo

svedkovia tiež uvádzali, že poškodená sa nesťažovala na jeho správanie. V tejto súvislosti sa odvoláva
aj na výpoveď svojej matky, ktorá ako svedkyňa nepotvrdila nejaké prejavy fyzického, či psychického
príkoria zo strany obžalovaného voči poškodenej.

Obžalovaný spochybnil tiež lekárske potvrdenie o ošetrení poškodenej, keď malo medzi nimi dôjsť k

žiarlivostnej hádke, kde ju mal napadnúť s tým, že lekársky sa dala vyšetriť až s odstupom niekoľkých
dní a v zdravotníckom zariadení, kde pracuje jej matka ako zdravotná sestra. Ani učiteľka maloletej
dcérypoškodenejnezbadalazmenunasprávanímaloletej.Odvolateľvyslovujenázor,ženebolonáležite
preukázané, že zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila poškodená si ponechal peniaze pre seba. Dôvodí
tiež, že nemohol zakázať poškodenej telefonický kontakt, keď od skorých ranných hodín do večerných
hodín bol v práci a poškodenej nič nebránilo v telefonovaní. Neobmedzoval ju ani v zamestnaní,

naopak vybavil jej prácu v banke a financoval jej školenia. Popiera, aby akýmkoľvek spôsobom ohrozil
fyzické, či psychické zdravie poškodenej, pretože u poškodenej sa jednalo už o druhé manželstvo a
z jej vyjadrení vyplynulo, že mala zlý vzťah aj k bývalému manželovi a aj tieto skutočnosti mali vplyv
na poškodenú. Obžalovaný poukázal aj na výpoveď znalca psychiatra, ktorý všeobecne popísal črty
týraného človeka, pričom na poškodenej takéto črty neboli viditeľné. V konaní poškodenej vidí účelovosť,

keďže im dochádzali finančné prostriedky a oproti minulosti boli na tom finančne podstatne horšie. Po
opustení spoločnej domácnosti poškodená z bytu zobrala aj jeho osobné veci a takýmto spôsobom
týraná osoba nekoná. Navrhol preto rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nemožno označiť za dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné
dôkazy, tieto potom vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich správne skutkové

závery a následne i závery právne.

Obžalovaný od počiatku popieral, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania spočívajúceho v
zlom nakladaní s poškodenou formou ponižovania, pohŕdavého zaobchádzania, sledovania, vyhrážania
sa vyvolávaním strachu, či bitím poškodenej.

Jeho obhajoba bola však vyvrátená najmä výpoveďou poškodenej C. T., v súčasnosti E., ktorá
opakovane popísala, že po počiatočnom súžití, ktoré bolo možné označiť za dobré sa správanie
obžalovaného zmenilo v tom, že jej začal vulgárne nadávať, ponižovať, a to i v prítomnosti dcéry. Keď
jej bola ponúkaná práca na viacerých pracoviskách, prikázal jej, do ktorého má nastúpiť. Keď následne

išla na školenie, musela hlásiť svoj pobyt, obžalovaný ju neustále telefonicky kontroloval, dával si robiť
výpisy z jej telefonických hovorov, zakazoval jej, aby sa stretávala s blízkymi príbuznými, telefonovať
s rodičmi mohla len z pevnej linky za jeho prítomnosti. Keď jej zakúpila matka mobilný telefón, tak
tento jej zobral. Musela mu tiež odovzdávať zarobené peniaze, často dostávala facky, a to aj za otázky,
ktoré považoval obžalovaný za nevhodné, ako uvádzala, naposledy ju fyzicky napadol 18.4.2008. Ako

poškodená uvádzala, spočiatku sa nesťažovala na správanie obžalovaného, neskôr sa posťažovala
prostredníctvom mailov, ktoré však posielala z práce. Poškodená tiež popísala ako ju obžalovaný donútil
zobrať si úver, pričom peniaze z neho musela odovzdať a tento úver musí splácať.

Výpovedi poškodenej nasvedčovali aj výpovede jej príbuzných C. E., K. E., O. G. a C. K.. Svedkovia

síce nevideli, aby obžalovaný poškodenú v ich prítomnosti fyzicky napadol, boli však svedkami toho, že
obžalovaný ju neustále kontroloval, poškodená prestala s rodinou komunikovať a navštevovať napriek
tomu, že predtým tak robila veľmi často. Poškodená podľa nich pôsobila vystrašene a unavene.

Aj znalec psychológ uvádzal, že v osobe obžalovaného ide o osobnosť egocentrickú, má vysoké

sebahodnotenie so snahou o dominanciu. Agresivita je jeho trvalou črtou, schopnosť obžalovaného
hodnoverne vypovedať je znížená.Aj zo spisu o rozvode manželstva obžalovaného s prvou manželkou vyplýva, že obžalovaný sa aj voči
nej správal tak, že ju ponižoval, urážal a viackrát ju aj fyzicky napadol. Z lekárskej správy vyplynulo, že
poškodená po poslednom napadnutí obžalovaným utrpela drobné zranenia.

Aj krajský súd vzhľadom na tieto dôkazy má za to, že obžalovaný bol prvostupňovým súdom správne
uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 Tr.zák, pretože týral
blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán,
ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu

alebo stresu alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie.

Uložený trest v trvaní dva roky považuje odvolací súd skôr za mierny, avšak nie nezákonný, a to i
za požitia zmierňovacieho ustanovenia. Vzhľadom na okolnosti prípadu i na osobu obžalovaného bolo
možné odložiť trest na skúšobnú dobu 3 roky. Okresný súd nepochybil, keď uložil obžalovanému aj
povinnosťspočívajúcupodrobiťsapsychoterapii,resp.zúčastniťsapsychologickéhoporadenstvapočas

skúšobnej doby.

Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Odvolanie proti rozsudku podala aj poškodená prostredníctvom splnomocnenca. Toto odvolanie však

bolo podané oneskorene a preto krajský súd zo zákona ho musel zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok
nepripúšťa.