Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6T/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218010900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218010900.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému F.

W., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
11.04.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

F. W. narodený XX. N. XXXX v W., trvale bytom mesto P., prechodne bez prihlásenia A. X, Q., slovenský
štátny občan, zamestnaný ako operátor výroby,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
že
v čase okolo 14.00 hod. dňa 15.02.2018 v Bratislave na Hraničnej ulici pred reštauráciou Bizón sa po

predchádzajúcej telefonickej dohode stretol na stavenisku spoločnosti Mathess, s. r. o. s poškodeným
U. Q. a pod falošnou zámienkou, že dňa 16.02.2018 nastúpi ako pomocná sila na stavbe spoločnosti
Mathess, s. r. o. a pod falošnou zámienkou, že potrebuje preddavok na úhradu ubytovanie, vylákal od
poškodeného sumu vo výške 300,- €, predstavujúcu zálohu za vykonanú prácu pre spoločnosť Mathess,
s. r. o., pričom do zamestnania nenastúpil, pretože v tom čase bol zamestnaný spoločnosťou JOBS
Temporary Services, s. r. o., finančnú hotovosť - zálohu vo výške 300,- € nevrátil, čím poškodenému U.
Q., bytom D. XXXX spôsobil škodu vo výške 300,- €,

t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,
čím spáchal
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 / jeden / rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, škodu vo výške 300,- € /tristo EUR/.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovaného F. W., poškodeného

U. Q., oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to pracovnú zmluvu zo dňa
16.02.2018, dohodu o skončení pracovného pomeru 23.02.2018, dochádzkový list, pracovná zmluva
spoločnosti Jobs, zoznam pracovníkov Mathess s.r.o., výpis zo Sociálnej poisťovne na obžalovaného,
kópia fotografie komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným, zápisnica o trestnom oznámení, výpisz evidencie priestupkov, odpis RT obžalovaného. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil
a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým okolnostiam

Obžalovaný F. W. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal, že v roku 2017 pracoval pod
agentúrou JOBS, ktorá mu sprostredkovala zamestnanie. Začiatkom roka 2018 táto agentúra nahlásila
prepúšťanie viacerých svojich zamestnancov, vzhľadom na túto okolnosť si začal hľadať prácu na webe

avízo BAZOS.sk. Odpovedal na inzerát, ktorý inzeroval poškodený Q. a následne sa s ním aj stretol,
pričom si dohodli pravidlá ohľadne pracovného pomeru. Okrem toho riešili aj otázku jeho ubytovania,
obžalovaný požiadal poškodeného o poskytnutie zálohy vo výške 300,- €, ktorú použil na zaplatenie
ubytovania na ubytovni. Nakoniec k prepusteniu obžalovaného z agentúry JOBS nedošlo. Obžalovaný
s poškodeným viac krát volal ohľadne zaplatenia jeho dlhu, poškodený však svoj sľub nedodržal
nahlásil to na políciu a preto je aj tento súd. Poškodenému celú situáciu riadne vysvetlil, komunikovali

spolu telefonicky, potom sa aj stretli /pred vyšetrovateľom a aj na recepcii v ubytovni, kde obžalovaný
bol ubytovaný, a kde poškodený za ním prišiel/. V prípade uznania viny, požiadal o uloženie iného
alternatívneho trestu iného ako nepodmienečného trestu s tým, že o tomto bude pravdepodobne jednať
KS BA. Od roku 2017 pracuje ako agentúrny zamestnanec, prišiel o obidvoch rodičov. Spolupracuje
s OČTK svojho konania ľutuje, je ochotný splatiť dlh poškodenému v splátkach. Poškodený ako prvý

kontaktovalobžalovanéhoohľadnezaplateniadlhukeďsomnenastúpildozamestnania.Upoškodeného
mal vykonávať práce pomocného pracovníka pri stavebných prácach na stavbe Hraničná ulica, kde
sa s poškodeným aj stretol. Na úhradu dlhu ho poškodený vyzval dvakrát. K poškodenému do práce
nenastúpil, pretože mu z agentúry oznámili, že pracovníkov z prevádzky ohľadne montovania vozidla
Cayenne všetkých neprepúšťajú, mali zostať 6 pracovníci medzi nimi aj obžalovaný. O tomto sa

dozvedel v priebehu dvoch týždňoch po tom, čo prevzal zálohu od poškodeného. Dňa 16.02.2018
nenastúpil k poškodenému do práce, lebo bol zamestnancom ešte JOBS.sk a nevedel, čo má urobiť.
Poškodený U. Q., k okolnostiam spáchania skutku a páchateľovi uviedol, že v inkriminovanom čase
potreboval zamestnanca na pozíciu pomocný stavebný robotník, preto zverejnil inzerát na internetovom
portáli, na ktorý sa mu ozval obžalovaný. Prebehla medzi nimi komunikácia prostredníctvom volaní a

SMS správ, s tým výsledkom, že sa dňa 15.02.2018 stretli pred podnikom Bizón na Hraničnej ulici v
Bratislave, kde sa dohodli, že obžalovaný na druhý deň nastúpi do práce. Miesto práce sa nachádzalo
hneď vedľa podniku Bizón. Obžalovaný od poškodeného chcel zálohu vo výške 300,-€, ktorú podľa
jeho slov mienil použiť na zaplatenie ubytovne v Devínskej Novej Vsi, kde býval. Obžalovaný odmietol
ponuku poškodeného bývať na ubytovni, ktorú používala na tieto účely. Poškodený mu tie peniaze dal

s tým, že na druhý deň mal obžalovaný nastúpiť do práce, čo sa však nestalo. Poškodený kontaktoval
obžalovaného prostredníctvom telefónu, pričom najprv mu telefón nedvíhal, neskôr keď spolu volali,
tak mu povedal, že ide na PN, potom to zmenil, že vlastne spolu nič medzi sebou nemajú, keďže
nikto nič nevidel, preto vôbec nevie, prečo ho kontaktuje. Asi o 30 min mu obžalovaný volal, že ide
podať trestné oznámenie, lebo sa mu vyhrážal. Poškodený si potom overoval u recepčnej na ubytovni

v Devínskej Novej Vsi, či obžalovaný zaplatil za ubytovanie, pričom mu bolo oznámené, že obžalovaný
za ubytovanie nezaplatil. Okrem toho mu povedala, že je to zvláštny človek, že by s ním žiadnu
činnosť nerobila. Obžalovaný poškodeného sám kontaktoval ohľadne práce, navonok prejavil záujem
o prácu, z poskytnutej sumy mu nevrátil žiadnu čiastku, obžalovaný ho ani nekontaktoval ohľadne
vrátenie peňazí. Poškodený ho osobne nevyhľadával. Poškodený pre svojich zamestnancov poskytuje

ubytovanie, nakoľko má zazmluvnený jeden byt a rodinný dom v Podunajských Biskupiciach, svojim
zamestnancom dáva príspevok na ubytovanie, ktorý ponúkol aj obžalovanému ale tento ho odmietol s
tým,žechcelbývaťnaubytovniDevínskejNovejVsi.Obžalovanéhoakozamestnancavjehospoločnosti
do Sociálnej poisťovni nenahlásil z dôvodu, že keď sa dohodli, že nastúpi, bolo to v poobedňajších
hodinách a večer to už účtovníčka nestihla urobiť. Na druhý deň ho poškodený nenahlásil preto, lebo

hneď ráno nenastúpil do práce a následne zistil, že vôbec nenastúpi, preto ho ani nenahlasoval. Od
obžalovaného žiadal vrátenie peňazí telefonicky, obžalovaný sa mu však len smial, že nemá na to
dôkazy.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného

poriadku je potrebné poukázať najmä na:
pracovná zmluva medzi zamestnávateľom JOBS Temporary Services, s. r. o. a zamestnancom F. W.
zo dňa 16.02.2018,dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.02.2018 uzatvorená zamestnávateľom JOBS
Temporary Services, s. r. o. a zamestnancom F. W.,
pracovná zmluva medzi zamestnávateľom JOBS Temporary Services, s. r. o. a zamestnancom F. W.

zo dňa 26.07.2017,
dochádzkový list zamestnanca F. W. za obdobie február 2018 u zamestnávateľa JOBS Temporary
Services, s. r. o.,
zoznam pracovníkov spoločnosti Mathess, s. r. o. za obdobie XI a XII/2017,
výpis zo sociálnej poisťovne na obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v období od

26.07.2017 do 23.02.2018 zamestnancom spoločnosti JOBS Temporary Services, s. r. o.
kópia SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným,
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 16.02.2018,
lustrácie o obžalovanom z evidencie POLDAT, výpis z evidencie priestupkov, z ktorej vyplýva, že sa v
minulosti dopustil obdobného konania, za priestupky bol 5krát postihnutý, z odpisu registra trestov je
zrejmé, že bol 6 krát právoplatne odsúdený a to aj pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného

zákona, úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.10.2017 sp. zn. 3T/134/2017, právoplatný dňa
17.11.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na dobu v
trvaní 3 roky.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného
konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému

sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, a že sa
tohto skutku dopustil práve obžalovaný F. W..
V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty:
Obžalovaný sa ku skutku vyjadruje rozporuplno. Na jednej strane vyhlásil pred súdom, že je nevinný
zo žalovaného skutku, na druhej strane v prípravnom konaní priznal spáchanie skutku, vo výpovedi na

hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného kontaktoval, aby u neho pracoval, pri osobnom stretnutí
si vyžiadal zálohu vo výške 300,- €, do práce k poškodenému dňa 16.02.2018 nenastúpil, nakoľko bol
ešte zamestnancom JOBS Temporary Services, s. r. o. Svoj dlh voči poškodenému si uvedomuje, svoje
konanie oľutoval, v prípade uznania viny žiadal o uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

Výpoveď a obranu obžalovaného hodnotím ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a
najmä vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako to vyplýva z jeho jednotlivých
prednesov. Obžalovaný sa spoľahol na to, že OČTK budú posudzovať jeho konanie ako občiansko-
právny spor, a že nebude voči nemu vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť.
Súd považuje za nesporné, že

- obžalovaný kontaktoval poškodeného, že sa chce u neho zamestnať ako pomocný pracovník na
stavbe,
- obžalovaný prevzal dňa 15.02.2018 od poškodeného zálohu vo výške 300,-€, ktorú mu poškodený
poskytol na jeho žiadosť s tým, že na druhý deň nastúpi do pracovného pomeru k poškodenému,
- obžalovaný v dohodnutý deň 16.02.2018, a ani neskôr do práce k poškodenému nenastúpil.

Predmetné skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi tak obžalovaný ako aj poškodený.
Záveru o tom, že sa obžalovaný dopustil žalovaného prečinu úmyselne svedčia viaceré dôkazy, pričom
súd poukazuje na tieto rozhodné skutočnosti.
V prvom rade je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného Q., ktorý podrobne popísal celý priebeh
skutku od skontaktovania sa s obžalovaným, cez vzájomné stretnutie sa, kde si dohodli, že obžalovaný

nastúpi na druhý deň ako pomocný pracovník a poskytol mu zálohu vo výške 300,- €, ktorú mal
obžalovaný použiť na platbu za ubytovanie, a následné zistenie, že bol zo strany obžalovaného
podvedený, pričom pomerne presne popísal správanie sa obžalovaného, keď ho požiadal o vrátenie
poskytnutých peňazí.
Je potrebné vziať do úvahy celé konanie obžalovaného. Predovšetkým je potrebné poukázať na

okolnosti, ktoré preukazujú podvodný úmysel obžalovaného a to na:
- časovú súvislosť v tom smere, že obžalovaný sa s poškodeným stretli dňa 15.02.2018 /štvrtok/ v
poobedných hodinách, pričom obžalovaný mal nastúpiť do práce na druhý deň ráno, to jest 16.02.2018,
pričom podmienil svoj nástup do práce vyplatením zálohy vo výške 300,- €, ktorú mal použiť naubytovňu. Obžalovaný v jednej zo svojich verzií nenastúpenia do práce uviedol, že predchádzajúci
zamestnávateľ prehodnotil svoje rozhodnutie a rozhodol, že s obžalovaným pracovný pomer neukončí, a
preto k poškodenému nenastúpil. Súd vyhodnotil túto obranu obžalovaného ako účelovú vzhľadom na tú

skutočnosť, že je vysoko nepravdepodobné, aby sa situácia okolo obžalovaného tak dramaticky zmenila
v priebehu poobedných hodín a z nežiaduceho zamestnanca spoločnosti JOBS Temporary Services, s.
r. o. sa stal jej zamestnancom s tým, že už dňa 16.02.2018 odpracoval pracovnú zmenu,
- obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď sa s poškodeným
dohodol na práci a aj v čase dohodnutého nástupu do práce bol zamestnancom zamestnávateľa JOBS

Temporary Services, s. r. o., napriek tomu si vyžiadal zálohu, pričom minimálne v nepriamom úmysle
musel vedieť, že uvádza poškodeného do omylu v okolnostiach podstatných pre jeho rozhodnutie
poskytnúť obžalovanému žiadanú zálohu /je zrejmé, že ak by poškodenému uviedol, že jeho pracovný
pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa trvá, ten by mu zálohu na mzdu neposkytol/,
- obžalovaný odmietol výhodnú ponuku poškodeného na poskytnutie ubytovania ako benefitu
zamestnaniasa,naopakžiadalozálohuzamzdu,ktorúmienilpoužiťnazaplatenieubytovnevDevínskej

Novej Vsi, pričom z kontextu ďalších skutočností vyplýva, že z jeho strany sa jednalo len o to, aby od
poškodeného uviedol do omylu, že sa chce u neho zamestnať a vymámiť, tak od neho peniaze bez
adekvátnej protislužby, rozumej bez toho, aby u poškodeného nastúpil do práce,
- obžalovaný poškodeného nekontaktoval ohľadne svojho nenastúpenia do práce, z čoho možno vyvodiť
záver o tom, že obžalovaný nemal skutočný záujem pracovať u poškodeného, obžalovaný nekontaktoval

poškodeného ohľadne vrátenie zálohy ani v prípade, ak by si súd osvojil jeho účelovú verziu o tom, že
bol náhle zamestnaný svojím pôvodným zamestnávateľom,
- správanie sa obžalovaného po skutku a teda, potom ako sa podarilo poškodenému s ním skontaktovať,
obžalovaný postupne uvádzal viacero verzií a dôvodov, prečo do práce nenastúpil - najprv že je
práceneschopný,následnevkomunikáciipoprel,žebymalvočipoškodenémunejakýzáväzok,následne

poškodenému uviedol, že na neho podá trestné oznámenie pre vydieranie. V tomto smere súd si
dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že poškodený sa dovolal obžalovanému v čase o 08,50 hod., pričom
obžalovaný neuviedol poškodenému, že by ho mal dňa 16.02.2018 kontaktovať jeho zamestnávateľ
JOBS Temporary Services, s. r. o., odhliadnuc od okolnosti, že obžalovaný mal nastúpiť do práce ráno
dňa 16.02.2018 o 07,00 hod. tak ako to vyplýva z dochádzkovej knihy spoločnosti Mathess, s. r. o. a teda

súd skutočne nevzhliadol časový priestor na zmeny ohľadne náhleho zamestnania sa obžalovaného,
ktorými odôvodňuje a ospravedlňuje svoje protiprávne konania. Predmetné správanie sa obžalovaného
je charakteristické a typické pre páchateľov trestného činu podvodu - zatajovanie sa pred poškodeným,
uvádzanie rôznych dôvodov neplnenia svojho záväzku a v neposlednom rade aj prax posledných rokov
- hrozba podania trestného oznámenia voči poškodenému pre vydieranie, čo spravidla poškodeného

odradí od ďalšieho uplatňovania svojho práva,
- obžalovaný podľa pracovnej zmluvy zo spoločnosťou JOBS Temporary Services, s. r. o. mal nastúpiť
do práce dňa 16.02.2018, teda v rovnaký deň ako si dohodol s poškodeným Q., pričom obžalovaný aj
na pracovnú zmenu dňa 16.02.2018 pre JOBS Temporary Services, s. r. o. skutočne nastúpil, a teda
obžalovaný musel vedieť, že u poškodeného nebude môcť nastúpiť už v čase keď od neho požadoval

zaplatenie zálohy za prácu, ktorú mal pre poškodeného vykonať.
Súd sa nestotožnil s obranou obžalovaného, že v čase, keď sa s poškodeným dohodol o nástupe do
práce a poskytnutí zálohy, nevedel o tom, že nebude môcť pre poškodeného pracovať. Súd poukazuje
naviacerénezrovnalostivjehovýpovediatoajvtomsmere,žeotom,ženebudemôcťnastúpiťdopráce
k poškodenému, a že zostane zamestnancom JOBS Temporary Services, s. r. o. sa dozvedel v priebehu

nasledujúcich dvoch týždňov po tom, ako prevzal od poškodeného zálohu. Pri analýze skutočností
uvádzanýchobžalovanýmichsúdvyhodnotilakonedôveryhodné,zavádzajúce,vzájomnesiprotirečiace
s celkovým zámerom obžalovaného vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd sa priklonil k verzii poškodeného Q., ktorého výpoveď a uvádzané skutočnosti do seba logicky
zapadajú, poskytujú hodnoverný obraz ako skutok prebehol, pričom u svedka neboli zistené dôvody,

ktoré by ho viedli o skutku klamať, a pre ktoré by mal neprávom obviniť obžalovaného zo spáchania
trestného činu a vystaviť tak seba možnosti trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede.
V nadväznosti na výpoveď svedka Q. súd poukazuje na ďalšie listinné doklady, ktoré svedčia o
pravdivosti verzii poškodeného :
- zápisnica o trestnom oznámení, ktoré podal poškodený dňa 16.02.2018 v čase o 10.30 hod., v ktorej

uviedol rovnaké skutočnosti, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že poškodený podal oznámenie
prakticky okamžite potom, ako sa mu podarilo skontaktovať s obžalovaným,
-dochádzkovýlistobžalovanéhouzamestnávateľaJOBSTemporaryServices,s.r.o.,zktoréhovyplýva,
že obžalovaný dňa 16.02.2018 absolvoval 7,5 hodinovú pracovnú zmenu pre spoločnosť Volkswagen.Je zrejmé a všeobecne známe, že pracovný proces v takejto spoločnosti podlieha určitému plánovaniu
aj čo sa týka zabezpečenia pracovníkov, a z toho aj vyplýva odôvodnený predpoklad vedomosti o tom,
že obžalovaný vedel, že dňa 16.02.2018 nebude môcť nastúpiť na práce pre poškodeného a to aj v

nadväznosti na jeho vedomosť, že v tom čase bol zamestnancom JOBS Temporary Services, s. r. o. /
viď výpoveď na HP/,
- lustrácie ku kriminálnej minulosti obžalovaného, z ktorých vyplýva,
o že obžalovaný sa v minulosti dopustil obdobného skutku voči poškodenému L. A., ktorý bol
kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

a to vzhľadom na výšku spôsobenej škody 96,34- €,
o obžalovanýsavminulostidopustiltrestnéhočinupodvodu,zaktorýbolprávoplatneodsúdený-jednalo
sa o podvodný predaj tovaru prostredníctvom internetovej stránky www.bazos.sk
- obžalovaný ponúkal na predaj tovar, ktorý nemal k dispozícii a ktorý neposlal kupujúcemu, hoci mu
bola zaslaná kúpna cena,
o obžalovaný sa v minulosti dopustil trestného činu úverového podvodu, za ktorý bol právoplatne

odsúdený-uzavrelúverovúzmluvu,pričomuviedolpoškodenéhodoomyluvotázkesplneniapodmienok
na poskytnutie úveru,
a teda je možné vyvodiť z toho odôvodnený záver, že obžalovaný mal skúsenosti pri páchaní typovo
rovnakej trestnej činnosti z minulosti a vedel, že poškodeného uvádza do omylu so zámerom vymámenia
peňazí pod falošnou zámienkou.

Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jednoznačným spôsobom svedčia
o závere, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený obžalobou. V tomto smere
súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným
spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých
vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu - vzájomné sa dopĺňanie. Je

potrebné poukázať na to, že aj v prípade, že sa obžalovaný ku skutku nepriznal, tak ostatné zadovážené
dôkazy-výpoveďpoškodenéhospoluslistinnýmidôkazmisútakejdôkaznejkvality,žepoichdôkladnom
vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za žalovaný skutok.
Napriek existencii rozdielneho popisu udalostí obžalovaným, súd je toho názoru, že to neznamená,
že súd má rozhodnúť podľa zásady „in dubio pro reo“, pretože tu je pochybnosť vyvolaná tvrdením

obžalovaného. Trestný poriadok nepozná zásadu, že obžalovaný musí byť oslobodený vždy, ak tvrdí, že
sa trestného činu nedopustil, respektíve, ak uvádza skutočnosť, ktorá by tento postup odôvodňovala /
rozumej, ak tvrdí, že dôkaz bol vykonaný nezákonne/. Súd je toho názoru, že musí použiť zásadu „in
dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12
Trestného poriadku zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok, alebo či ho spáchal obžalovaný

rozumné pochybnosti, o čo však v posudzovanej veci nejde.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým že
uviedol poškodeného do omylu v tom, že bude pre neho pracovať a pod falošnou zámienkou potreby
uhradenia nájmu za ubytovanie si vyžiadal od poškodeného zálohu za prácu, pričom vedel, že do

práce k poškodenému nenastúpi, čím spôsobil poškodenému škodu na majetku vo výške 300,- €. Súd
predmetnú vec neposudzoval ako občiansko - právny spor, nakoľko z celkového konania obžalovaného
vyplýva jeho zámer spáchať podvod na poškodenom, pričom sa spoľahol na to, že OČTK nebudú jeho
konanie trestnoprávne postihovať.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom

úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písmeno a/ Trestného zákona. V tomto smere súd opakuje, že z
okolností prípadu je úplne evidentné, že obžalovaný vedome uviedol poškodeného do omylu /zámienka
zamestnania sa u neho ako pomocný pracovník/ so zámerom vylákať od neho peniaze /záloha, aby
mohol zaplatiť za ubytovanie, hoci mu ubytovanie ponúkol poškodený/, ktoré mu neplánoval vrátiť.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu podvodu podľa §

221 odsek 1 Trestného zákona.

K výroku o treste :
Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
za vinného, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade

je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí až na dva roky.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa
ktorej sa obžalovaný dopustil päťkrát priestupku, podľa registru trestov bol obžalovaný dosiaľ 6x súdne
trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.10.2017 sp. zn.3T/134/2017, právoplatný dňa 17.11.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu
odňatia slobody na dobu v trvaní 3 roky.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti súd zistil,
že obžalovaný bola v minulosti súdne trestaný, teda súd ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písmeno m/ Trestného zákona, čo malo za následok, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v
neprospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 4 Trestného zákona, to jest zvýšenie dolnej
hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná

sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 8 mesiacov do 24
mesiacov.
Súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nakoľko
ako vyplýva z RT obžalovaný sa dopustil úmyselného prečinu a krátko potom, ako bol odsúdený
Okresným súdom Bratislava III v konaní pod spisovou značkou 3T/134/2017 k podmienečnému trestu
odňatia slobody. V prípade obžalovaného je zrejmé, že sa zo svojho protispoločenského konania a

uložených trestov nepoučil, nakoľko vykonané a ani uložené nevykonané nepodmienečné tresty odňatia
slobody obžalovaného neodradili od spáchania ďalšieho trestného činu. Rovnako ho neodradilo od
spáchania skutku ani hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
Uložený trest v jeho prípade plní funkciu ochranu spoločnosti, aby zabránil v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, rovnako že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho spáchania

následku ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Súd neuložil trest odňatia slobody
na spodnej hranici trestnej sadzby, pretože predchádzajúci trest podmienečný trest u obžalovaného
nemal výchovný efekt, čo súd viedlo k záveru, že trest na spodnej hranici trestnej sadzby nepostačuje
a vzhľadom na postoj obžalovaného ku svojej protiprávnej činnosti, je potrebné chrániť spoločnosť
uložením prísnejšieho trestu odňatia slobody.

V rámci hlavného pojednávania obžalovaný zmenil svoj postoj k páchanej trestnej činnosti /v prípravnom
konaní sa ku skutku priznal/, preto na rozdiel od trestu uloženého trestným rozkazom, kde bol pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyrovnaný, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, to jest trest o 4 mesiace navýšený oproti trestnému rozkazu, v
čom je však zohľadnená vyššie uvedená zmena, ktorá sa premietla v upravenej sadzbe trestu odňatia

slobody zvýšením spodnej hranice trestu o jednu tretinu . Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2
písmeno b/ Trestného poriadku.
Ku náhrade škody:

Súd o nároku na náhradu škody poškodeného Q. rozhodol tak, že obžalovaného zaviazal k náhrade
škody vo výške 300,- €, čo predstavuje sumu, ktorú poškodený poskytol obžalovanému v dôsledku
jeho podvodného konania. Súd má za jednoznačne preukázané, že poškodený si uplatnil svoj nárok na
náhradu škody riadne a včas, pričom škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním obžalovaného, preto ho zaviazal k náhrade škody voči poškodenému.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.