Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117249401
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6117249401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: ARTON, s. r.
o., IČO: 31 595 154, so sídlom Komenského 27, 010 01 Žilina, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., IČO: 36 421 910, so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: PUBLICITY, s. r. o., IČO: 47 172 401, so sídlom Hronského 1115, 093 01 Vranov
nad Topľou, právne zastúpenému JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika
2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 738,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8Cb/52/2018-86 z 21. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 738,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
162,- eur od 18. apríla 2017 do zaplatenia, zo sumy 96,- eur od 9. mája 2017 do zaplatenia, zo sumy 96,-
eur od 9. júna 2017 do zaplatenia, zo sumy 96,- eur od 9. júla 2017 do zaplatenia, zo sumy 96 eur od 9.
augusta 2017 do zaplatenia, zo sumy 96,- eur od 9. septembra 2017 do zaplatenia, zo sumy 96,- eur od

9. októbra 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že v zmysle potvrdených písomných
objednávok žalovaného č. 3872, č. 7849, č. 7913 bola žalovanému za poskytnutie priestoru na reklamu

od 1. apríla 2017 do 30. apríla 2017, (popis položky Čemerné VT 009 v cene 54,- eur, Soľ VT 004
v cene 54,- eur a Vranov nad Topľou VT 016 v cene 54,- eur) 10. apríla 2017 vystavená faktúra
č. 201704284 na sumu 162,- eur s dátumom splatnosti 17. apríla 2017, za poskytnutie priestoru na
reklamu od 1. mája 2017 do 31. mája 2017, (popis položky Čemerné VT 009) 1. mája 2017 vystavená
faktúra č. 201705233 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 8. mája 2017, za poskytnutie priestoru na
reklamu od 1. júna 2017 do 30. júna 2017, (popis položky Čemerné VT 009) 1. júna 2017 vystavená
faktúra č. 201706220 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 8. júna 2017, za poskytnutie priestoru

na reklamu od 1. júla 2017 do 31. júla 2017, (popis položky Čemerné VT 009) 1. júla 2017 vystavená
faktúra č. 201707202 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 8. júla 2017, za poskytnutie priestoru
na reklamu od 1. augusta 2017 do 31. augusta 2017, (popis položky Čemerné VT 009) 1. augusta
2017 vystavená faktúra č. 201708199 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 8. augusta 2017, zaposkytnutie priestoru na reklamu od 1. septembra 2017 do 30. septembra 2017, (popis položky Čemerné
VT 009) 1. septembra 2017 vystavená faktúra č. 201709253 na sumu 96,- eur s dátumom splatnosti 8.
septembra 2017 a za poskytnutie priestoru na reklamu od 1. októbra 2017 do 31. októbra 2017, (popis

položky Čemerné VT 009) 1. októbra 2017 vystavená faktúra č. 201710232 na sumu 96,- eur s dátumom
splatnosti 8. októbra 2017. Žalovanému boli faktúry doručované elektronicky. Žalovaný v kontrolnom
výkaze DPH vykázal faktúry žalobcu č. 201704284, č. 201706220, č. 201707202, č. 201709253, faktúry
žalobcu č. 201705233, č. 201708199, č. 201710232 v kontrolných výkazoch neuviedol. Zmluvné strany
si dohodli dvojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Žalovaný odoslal 30. mája 2017 na e-mailovú adresu
I..N. výpoveď zmluvy č. XXXXX, ktorou z dôvodu vadnosti prenajatej plochy vypovedal k 31. máju
2017 prenájom reklamnej plochy označenej ako VT 009. Žalobcovi táto výpoveď doručená nebola,
keďže zamestnankyňa na e-mailovú adresu ktorej bola výpoveď doručovaná, už v tom čase nebola
zamestnankyňou žalobcu. Navyše žalobcovi nebolo jasné o akú výpoveď sa jednalo, pretože medzi
stranamisporubolobchodnývzťahdojednanýlennazákladeobjednávok.Žalobcaposkytolžalovanému

dohodnuté plnenie a reklamné plochy mal žalovaný umiestnené (prenajaté) až do októbra 2017, v
dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej služby v plnej výške. Žalovaný bol
žalobcom na zaplatenie dlhu niekoľkokrát ústne, ako aj písomne vyzývaný.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami
sporu ako podnikateľskými subjektmi došlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv, podľa ktorých žalobca

prenechal žalovanému do užívania vec - reklamnú plochu a žalovaný ako nájomca sa zaviazal platiť
dohodnuté nájomné. Žalobca si splnil aj svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu v elektronickom doručení
faktúr žalovanému.
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca splnil svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, čím mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného, ktoré bolo

žalovanému riadne faktúrované, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 738,- eur a úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne z jednotlivých faktúrovaných súm, odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej
faktúry do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a ustanovení § 663, § 664, § 668
ods. 1, § 671 ods. 1, § 673, § 675 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“).Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka a ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
a ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka.
2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na

skutočnosť, že žalobca mal v spore plný úspech, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s
nesprávnym právnym posúdením veci tvrdil, že výška úrokov z omeškania nezodpovedá dobe jeho
omeškania s úhradou jednotlivých peňažných záväzkov, ktoré tvorili predmet tohto sporu a je v rozpore

s ustanovením § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Čo sa týka výpovede zmluvy konštatoval, že mu
zo strany žalobcu nebola oznámená zmena komunikácie spôsobená ukončením pracovného pomeru
pani I., preto ak poslal výpoveď zmluvy na jej e-mailovú adresu, konal v dobrej viere a podľa zaužívanej
obchodnejpraxe,tedarelevantnéprávneúčinkyvýpovedezmluvypodľanehonastali30.mája2017,keď
bol jeho e-mail doručený do e-mailovej schránky pani I.. Vo vzťahu k svojej povinnosti platiť žalobcovi

nájomné mal za to, že v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka mu nevznikla povinnosť platiť dohodnuté
nájomné z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k odstráneniu vád brániacim riadnemu užívaniu
prenajatej veci. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo abynapadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 11. decembra 2019. Tvrdil, že súd prvej
inštancie mu priznal úrok z omeškania správne a oprávnene, rovnako správne posúdil postup
žalovaného, ktorý pri tvrdených vadách prenajatej veci nepostupoval podľa § 668 ods. 1 a § 675
Občianskeho zákonníka. Ohľadom platnosti výpovede podotkol, že výpoveď mu nebola doručená a toto
doručenie žalovaný ani nevedel preukázať. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania, vrátane
trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení,

že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho

súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§
378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom

objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie

odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna
norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, aleboak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že výška úrokov z omeškania nezodpovedá dobe jeho omeškania s
úhradou jednotlivých peňažných záväzkov, ktoré tvorili predmet tohto sporu a je v rozpore s ustanovením
§ 365 ods. 2 Obchodného zákonníka.

12. V súvislosti s tým odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka

ustanovuje lehotu na plnenie peňažného záväzku v prípade dodania tovaru alebo poskytnutia služby,
ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na platenie. V prejednávanej veci však boli súčasťou potvrdenia
objednávky aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 1. januára 2013, zverejnené na
webovom sídle žalobcu, ktoré v článku III. odseku 1. upravujú úhradu za prenájom tak, že úhrada za
prenájom reklamných plôch sa uskutočňuje na základe faktúry poskytovateľa, pokiaľ nie je dohodnuté
inak.Keďžezpodanísporovýchstránnevyplývažiadneosobitnédojednanietýkajúcesauskutočňovania

úhrad za prenájom reklamných plôch a žalobca doručil žalovanému faktúry, z ktorých každá obsahovala
dátum splatnosti, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď určil za prvý
deň omeškania dlžníka, deň nasledujúci po dni splatnosti tej - ktorej faktúry.

13. Čo sa týka námietky žalovaného, ohľadom doručenia výpovede zmluvy na e-mailovú adresu

zamestnankyne žalobcu, ktorá so žalobcom ukončila pracovný pomer, že konal v dobrej viere a podľa
zaužívanej obchodnej praxe, v dôsledku čoho relevantné právne účinky výpovede zmluvy podľa neho
nastalidňomdoručeniae-mailunatútoe-mailovúadresu,t.j.30.mája2017,odvolacísúdpoznamenáva,
že žalobca má na účely komunikácie s tretími osobami na svojom webovom sídle zverejnenú oficiálnu e-
mailovú[email protected]šakajzaokolností,žežalovanýbybolpreukázateľnedoručilvýpoveď

zmluvy žalobcovi (čo sa nestalo), stále by musela uplynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá začína
plynúť až prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.

14. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka mu nevznikla
povinnosťplatiťdohodnuténájomnézdôvodu,žezostranyžalobcunedošlokodstráneniuvádbrániacim

riadnemu užívaniu prenajatej veci, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vzájomnú dohodu sporových
strán, že v prípade poškodenia panelov si ich bude žalovaný opravovať sám, je aplikácia ustanovenia
§ 673 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci vylúčená.

15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

738,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a

zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).