Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.

Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55,
Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27,
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: Slovenská správa
ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-
NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 30. 07. 2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcu o zmenu
doby trvania reklamnej stavby - 1 ks obojstranná reklamná stavba typu billboard s najväčšou plochou
reklamnej stavby 5,1 m x 2,4 m na parcele registra „., katastrálne územie V., popri Bratislavskej ceste,
na dobu neurčitú. K podanej žiadosti priložil stavebné povolenie, ktorým stavebný úrad dočasne povolil

stavebníkovi (žalobcovi) na obdobie do 31.07.2018 umiestnenie reklamnej stavby 1ks obojstrannej
reklamnejstavbynapozemkup.č.Xregistra„.,k.ú.V.,popriBratislavskejulici,rozmer 5100x2400mm.

2. Správny orgán prvého stupňa (Mesto Nitra) v podaní zo dňa 09. 08. 2018 vyzval žalobcu na doplnenie
podanej žiadosti o písomné splnomocnenie pre pani T. F. na vybavenie žiadosti. Stavebný úrad zároveň
upozornil žalobcu, že ak v určenej lehote alebo predĺženej lehote neodstráni nedostatky podania,
konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby bude zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného

zákona.
Stavebný úrad zároveň žalobcu upozornil, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s
Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/0-MZ
zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválených Mestským
zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne
záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorý sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta
Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, a preto dobu trvania predmetnej reklamnej

stavby nebude možné predĺžiť.3. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 12960/2018-004-Re zo dňa 09. 08. 2018
prerušil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby na 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy
zo dňa 09. 08. 2018.

4. Dňa 13.08.2018 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie označené ako „Zaslanie
odpovede spoločnosti Nubium, s.r.o.“ pod č. SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 18. 08. 2018 od
Slovenskej správy ciest, ako správcu predmetného pozemku, ktorého prílohou bol list „Odpoveď
na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X. v k. ú. V.“ pod č.

SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2019.

5. Podaním zo dňa 27.08.2018, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 08. 2018 žalobca
doplnil žiadosť č. 12960/2018/002-Re a č. 12960/2018/003-Re, súčasťou ktorého bol doklad o úhrade
správneho poplatku vo výške 60,- eur a plnomocenstvo udelené pre pani T. F..

6.Správnyorgánprvéhostupňadňa04.09.2018oznámilúčastníkomkonania,žemajúprávooboznámiť
sa s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Zároveň uviedol, kedy majú účastníci konania
možnosť nazrieť do spisu.

7. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 05. 10. 2018 doručená žiadosť žalobcu, ktorou žiadal

o vyhotovenie fotokópie celého spisu č. 12960/2018-Re. Správny orgán listom č. 12960/2018-006-Re
zo dňa 26. 10. 2018 žalobcovi oznámil, že vyhotovenie fotokópie spisového materiálu je spoplatnené,
a vyčíslil sumu za vyhotovenie kópie v hodnote 6,10 eur. Žalobca dňa 27. 11. 2018 doručil správnemu
orgánu prvého stupňa doklad o úhrade správneho poplatku. Následne správny orgán prvého stupňa
podaním zo dňa 12. 12. 2018 zaslal žalobcovi kópiu spisového materiálu, ktorá bola žalobcovi podľa

pripojenej doručenky doručená dňa 14. 12. 2018.

8. Dňa 21. 12. 2018 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 12960/2018-008-Re, ktorým
podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
V rozhodnutí stavebného orgánu sú citované príslušné ustanovenia stavebného zákona a popísaný

priebeh administratívneho konania. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že stavebný úrad,
ako správny orgán prvého stupňa v konaní posudzoval, či stavebník (žalobca) preukázal iné právo k
pozemku a dospel k záveru, že stavebník (žalobca) nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je
umiestnená predmetná reklamná stavba.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým

rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019 rozhodol podľa § 59

ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra
č. 12960/2018-008-Re zo dňa 21. 12. 2018 potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, obsah podaného
odvolania a uviedol, že nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré bolo
potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a preto ho ponechal v platnosti. V ďalšej časti odôvodnenia

svojho rozhodnutia žalovaný citoval príslušné ustanovenia stavebného zákon a správneho poriadku a
konštatoval, že povinnosťou stavebníka je preukázať iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená
reklamná stavba. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal dňa 30. 07.
2018 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ku ktorej priložil doklad preukazujúci právo užívať
pozemok - list - Odpoveď na žiadosť o prenájme pozemkov pre účely umiestnenia reklamných stavieb

- č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 od Slovenskej správy ciest (v ďalšom texte len SSC),
správcu pozemku na ktorom je stavba umiestnená. Konštatoval, že súčasťou spisového materiálu je list
od SSC č. SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 08. 08. 2018 adresovaný a doručený stavebnému úradu,
prílohou ktorého je list č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 - Odpoveď na žiadosť o
uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X, k. ú. V., v ktorom SSC žalobcovi oznamuje,

že ruší platnosť súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/24998 zo
dňa 05. 08. 2014 a žiada o odstránenie reklamnej stavby z pozemku K. parc. č. X v katastrálnom území
V., a to v lehote do 30. 09. 2018. Ďalej uviedol, že dokazovať, že zásielky jedného účastníka konania
adresovanéinémuúčastníkovikonaniabolireálnedoručené,jenadrámecpovinnostísprávnehoorgánu.K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že v konaní podľa stavebného zákona môžu účastníci konania a
dotknuté orgány podávať námietky až po vydaní oznámenia o začatí konania, v ktorom stavebný úrad
určílehotu.Knesprávnejaplikáciiustanovenístavebnéhozákonauviedol,žeznapadnutéhorozhodnutia

je zrejmé, že stavebný úrad § 60 ods. 1 stavebného zákona neaplikoval, v konaní posudzoval, či žalobca
preukázal iné právo k pozemku, a na základe dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise dospel k záveru,
že žalobca iné právo k pozemku nepreukázal, nakoľko súhlasné stanovisko správcu pozemku SSC č.
5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 bolo zrušené listom č. SSC/ 6940/ 2018/ 6132/ 23923 zo
dňa 06. 08. 2018 a iný doklad preukazujúci iné právo k pozemku stavebník nepredložil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. V žalobe doručenej správnemu súdu dňa 19. 07. 2019 žalobca namietal správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy v spise, z ktorých nevyplývalo odvolanie súhlasu
s umiestnením reklamnej stavby na pozemku, v spise sa síce nachádzala odpoveď druhého účastníka
na list žalobcu, avšak s obálkou o doručovaní správnemu orgánu prvého stupňa, nie žalobcovi. Mal
za to, že žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa rezignovali na spoľahlivé zisťovania skutkového

stavu, keď samotné vykonanie úkonu medzi neprítomnými osobami je potrebné preukazovať rovnako
ako iné skutočnosti významné pre rozhodnutie, a to z úradnej povinnosti, čo sa nestalo. Z obsahu
administratívneho spisu možno vyvodiť len to, že mu bol udelený súhlas s umiestnením reklamnej stavby
(v tom čase reklamného zariadenia), ktorý platí.
Žalovaný nesprávne vyhodnotil aj povahu súhlasu a rozsah povinnosti žalobcu preukazovať existenciu

iného práva k pozemku po právnej stránke. Namietal neprimeranú aplikáciu § 139 ods. 1 v spojení
s § 58 ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 58 ods. 2 sa § 139 ods. 1 má používať na prípady
preukázania oprávnenia zriadiť na pozemku požadovanú stavbu. Žalovaný a ani správny orgán prvého
stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo má povaha prípadu vyžadovať konkrétnu podobu
súkromnoprávneho vzťahu, keď z verejnoprávneho hľadiska súhlas so zriadením stavby existoval a

nebolo preukázané, že by bol odvolaný, ale súčasne v danom prípade išlo o predĺženie doby trvania
reklamnej stavby, teda išlo typovo o konanie osobitne spájané s povahou stavby. Reklamná stavba
bola povolená a išlo o konanie o jej predĺžení za existencie predchádzajúceho súhlasu s jej zriadením.
Názor žalovaného nemôže byť správny ani z hľadiska zásady proporcionality pri aplikácii na povahu
možného súkromnoprávneho úkonu, ktorý je prípustný na to, aby postačoval na predĺženie doby trvania

reklamnej stavby v zmysle žiadosti a povahu prípadu a je aj nepreskúmateľný (§ 191 ods. 1 písm. d)
SSP). Neprimeraná a neproporcionálna aplikácia § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 na prípad práva
užívať pozemok je nesprávnym právnym posúdením. Zároveň a contrario, právne dôvody žalovaného
narážajú na nedostatočne zistený skutkový stav a logiku vlastného odôvodnenia žalovaného.
Ďalej namietal, že žalovaný ignoroval systematiku stavebného zákona a uviedol, že ust. § 60 ods. 2

písm. b) stavebného zákona je celkom nezávislé na § 60 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad
zastavil konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, na aplikáciu ktorého sa podmienky
ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona nevzťahujú. Názor žalovaného považuje za nesprávny, pretože z
predložených podkladov vyplýva, že má iné právo k pozemku, ktoré mu umožňuje dôvodne žiadať o
predĺženie doby trvania už raz povolenej reklamnej stavby. Konštatovanie žalovaného, že správny orgán

prvého stupňa zjavne pred aplikáciou ust. § 60 ods. 2 písm. b) neaplikoval § 60 ods. 1 stavebného
zákona je akceptáciou, že dokumentácia poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby bez primeraného zohľadnenia v postupe správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného.
Správny orgán prvého stupňa mal rozhodovať meritórne a nie procesne.
Potom postup správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá bez akejkoľvek nápravy dôvodom

rozhodnutia žalovaného, ktoré je celkom prekvapivé. Takýto postup žalovaného potom možno
považovať za naplnenie dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď rozhodnutie nie je presvedčivo
odôvodnené, je nepreskúmateľné a je založené na nesprávnom právnom posúdení pri aplikácii ust. § 60ods. 1, 2 písm. b) stavebného zákona. Zároveň tento postup žalovaného a pred ním správneho orgánu
prvého stupňa nemá oporu v administratívnom spise.
K vysporiadaniu sa s námietkou žalobcu týkajúcej sa spôsobu prejednávania akejkoľvek námietky

druhého účastníka konania uviedol, že takéto odôvodnenie s ohľadom na vytýkaný postup správnych
orgánov v podstate umožňuje vyvodiť záver, že išlo o postup, ktorý ESĽP považuje za vytváranie
predpokladov pre možnosť nevysporiadať sa s určitou argumentáciou účastníka konania, ktorý sa
považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, a vzťahuje sa aj na konanie správne. Poukázal
na rozhodnutie ESĽP Vetrenko v. Moldavsko zo dňa 18. 05. 2010, Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV ÚS 296/09 a judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006. Časť
odôvodnenia nevysvetľuje, z akého dôvodu vôbec správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný
posudzovali prejav vôle adresovaný žalobcovi, hoci nemali preukázané jeho doručenie a teda ho navyše
posudzovali svojvoľne a bez ďalšieho na ťarchu žalobcu.
Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom (nielen, že medzi
účastníkmi sa vedie spor o občianskoprávnej otázke), že druhý účastník sa domnieva, že odvolal súhlas

užívaťpozemokzostranyžalobcu,avšaknepreukázalaskutočnosť,ktorábysvedčilaotom,žeinéprávo
žalobcu k pozemku pod reklamnou stavbou zaniklo. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že existuje
list adresovaný žalobcovi bez doručenia, je postačujúci poznatok na vyvodenie záveru o tom, že sú
splnené podmienky na postup podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, nie je možné považovať
za správne.

Odkázal na ust. § 137 ods. 1 stavebného zákona, a uviedol, že ak správny orgán má za to, že
námietka nebola vznesená, lebo nemohla byť vznesená, naráža na vyvodenie nesprávnych skutkových
a právnych záverov v otázke nepreukázania iného práva k pozemku zo strany žalobcu, nakoľko obsah
administratívnehospisujeinýasámžalovanýpriznal,žedôkazodoručovaníprejavuvôleodvolaťsúhlas
s užívaním nevykonal. Teda nemohol dospieť k záveru o tom, že súhlas bol odvolaný.

Žalobca sa domnieva, že osoby, ktoré prejednávali vec žalobcu (a v súčasnosti aj ďalej prejednávajú)
sú predpojaté a mali byť vylúčené, nakoľko mimo právomoci správneho orgánu zasielali zmluvným
partnerom žalobcu listy, ktorými ich žiadali, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom, a to s poukazom
na ich vlastný právny názor týkajúci sa obsahu územného plánu mesta Nitra. V tejto súvislosti odkázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. septembra 2015 v spojení

s judikátom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo KS 144/2006 (viď. nižšie). Žalobca v minulosti vzniesol
hromadnú námietku predpojatosti voči zamestnancom stavebného úradu, ktorá však s ohľadom na
konkrétne listy a ich obsah, ako aj obsah námietky nebola preskúmateľným spôsobom vybavená a
odôvodnená. Žalovaný zjavne o tejto skutočnosti nerozhodoval a nebral ju do úvahy, hoci mu mala byť
známa z úradnej činnosti.

Ďalej namietal aj porušenie iných ustanovení stavebného zákona, ktoré pri svojom preskúmavaní
žalovaný mal zistiť z úradnej povinnosti, avšak nezistil a to s vplyvom na zákonnosť celého konania
a zásahom do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Osoby prejednávajúce veci žalobcu (rovnako
ako v prejednávanom prípade) nemali osobitný kvalifikačný predpoklad podľa § 117 ods. 3 stavebného
zákona, ktorý by im umožňoval vo vzťahu k jeho spoločnosti konať. Pre tento prípad obidva body tohto

písmena namieta žalobca ako žalobný dôvod existenciu dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP,
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
S ohľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i orgánu prvého stupňa
a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k podanej žalobe

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02. 12. 2019 v ktorom uviedol, že stavebník
nepreukázal náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona,

vlastnícke alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Následne
citoval ustanovenia § 58 ods. 2, § 139 ods. 1 stavebného zákona.
Uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj list od Slovenskej správy ciest, č.
SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 08. 08. 2018 adresovaný a doručený stavebnému úradu, ktorého
prílohou je list č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 adresovaný žalobcovi - Odpoveď

na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X, k. ú. V., v ktorom SSC
IVSC, Bratislava, na opätovnú žiadosť žalobcu, o uzatvorenie nájomnej zmluvy oznamuje, že SSC
IVSC Bratislava „..neprenajíma pozemky pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje
umiestňovanie reklamných stavieb v blízkosti pozemných komunikácií.... z uvedených dôvodov rušímeplatnosť nášho súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/24998 zo
dňa 05.08.2014 a žiadame Vás o odstránenie reklamnej stavby z pozemku vo vlastníctve Slovenskej
republiky a v správe Slovenskej správy ciest K. parc. č. X v katastrálnom území V., a to v lehote do

30. 09. 2018.“
Stavebný úrad posudzoval, či stavebník preukázal iné právo k pozemku v zmysle ust. § 58 ods. 2
stavebného zákona v spojení s ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. V ust. 139 ods. 2 stavebného
zákona je taxatívne vymenované, ktoré oprávnenia k cudzím pozemkom možno považovať za tzv. „iné
právo k pozemku“ a aké majú spĺňať náležitosti. Predložený písomný súhlas správcu komunikácie SSC

IVSC, Bratislava, zo dňa 05.08.2014 nie je možné považovať za doklad, ktorým stavebník preukázal
iné právo k pozemku, a preto bol stavebný úrad povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2
písm. b) stavebného zákona. Odhliadnuc od uvedeného list, ktorým SSC IVSC, Bratislava, ruší svoje
súhlasnéstanovisko,jesúčasťouspisovéhomateriáluajehoobsahježalobcoviznámy.Žalovanýzotrval
na svojom právnom názore uvedenom v rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04.
2019. Záverom uviedol, že postupom Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, neboli

porušené práva žalobcu, ako uvádza vo svojej žalobe, a preto navrhol súdu, aby konanie o žalobe
zastavil, resp. žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

13. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28. 10. 2019 v ktorom uviedol, že rozhodnutie
žalovaného považuje za zákonné. Slovenská správa ciest odoslala 08. 08. 2018 žalobcovi list

SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2019, ktorým zrušila platnosť súhlasného stanoviska s
umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 a požiadala ho
o odstránenie reklamnej stavby. Vzhľadom na to, že stavba nebola na požiadanie odstránená, zaslal
opätovne žiadosť o odstránenie reklamnej stavby - predžalobnú výzvu, v ktorej uviedol, že žiada
opätovne o odstránenie reklamných stavieb do 31. 03. 2019 a upozornil na následky neodstránenia

reklamných stavieb formou uplatnenia vlastníckeho práva na súde. Predmetné reklamné stavby neboli v
uvedenej lehote stanovenej žalobcom odstránené a Slovenská správa ciest podala žalobu na vypratanie
nehnuteľností a žiada o odstránenie reklamných stavieb. Slovenská správa ciest IVSC Bratislava
ako majetkový správca ciest I. triedy v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom samosprávnom
kraji neprenajíma pozemky pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje umiestňovanie

reklamných stavieb v blízkosti pozemných komunikácií.
Dôvodom je snaha vylúčiť z blízkosti pozemných komunikácií všetko, čo má negatívny vplyv na cestnú
premávku na nich. Za takého negatívne javy považuje aj reklamné a propagačné zariadenia, ktoré môžu
odpútať pozornosť vodičov motorových vozidiel, čo môže mať za následok porušenie ustanovenia § 4
ods. 1 pís. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, ktoré vodičom ukladá venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke. V súčasnosti dochádza zo strany žalobcu k obmedzovaniu vlastníckeho práva
žalobcu s odvolaním sa na ustanovenie § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v
platnom znení a čl. 20 ods. 4 Ústavy.
Podľa Slovenskej správy ciest nedošlo rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo

dňa 29. 04. 2019 k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, naopak neexistuje subjektívne právo žalobcu
v zmysle § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok, na umiestnenie reklamnej stavby na
cudzom pozemku a zrušením rozhodnutia žalovaného a jeho zmenou v prospech žalobcu by došlo k
legalizácii umiestnenia reklamnej stavby na cudzom pozemku proti výslovnému prejavu vôle vlastníka
pozemku.

Slovenská správa ciest navrhla, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka vyjadril v podaní zo dňa 24. 01. 2020.

K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobca uviedol, že medzi stranami prebieha súdny spor vedený na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 29C/39/2019, predmetom ktorého je domáhanie sa judikovania
povinnosti žalobcu vypratať pozemky pribratého účastníka a domáhanie sa judikovania povinnosti
odstrániť viaceré reklamné stavby z pozemkov v správe pribratého účastníka vrátane tých, o ktorých
rozhodoval správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný, a ku ktorým bolo založené právo užívať ich na

základe súhlasu pribratého účastníka. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý
by preukazoval akékoľvek doručenie či účinné vykonanie adresovaného úkonu vo vzťahu k žalobcovi
a súhlasu, ktorý mu bol pribratým účastníkom pôvodne udelený. Vyjadrenie pribratého účastníka
potvrdzuje skutočnosť, že pokiaľ mal správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný za zistenúvznesenú námietku z jeho strany, mal postupovať podľa § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu
účastníkov a následne podľa výsledku zvoliť vhodný procesný postup, čo sa však nestalo. Vyjadrenie
pribratého účastníka preto podľa názoru žalobcu nie sú k žalobným dôvodom v tejto veci relevantné

a nespochybňujú dôvodnosť žaloby. S ohľadom na tieto skutočnosti dal správnemu súdu na zváženie
postup podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a to prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 29C/39/2019.
K vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nereaguje na jeho argumentáciu. Žalobca preukázal
prípady, ktoré z hľadiska výkladu žalovaného s ním môžu byť v rozpore, čo je zrejmé zo zmlúv v

centrálnom registri zmlúv, ktoré po vyexportovaní aj predložil a riadne označil. Žalobca predkladá na
podporu svojej argumentácie aj ďalšiu zmluvu zverejnenú na webovej stránke mesta Veľký Krtíš č. 1d
- 1/2015, ktorá z iného zdroja potvrdzuje názor žalobcu, prezentovaný v žalobe o tom, že zmluva o
výpožičke môže založiť tzv. iné právo k pozemku, teda výklad žalovaného potom nie je správny a/alebo
aplikačná prax nie je jednotná a žalovaný neodôvodnil odchýlne použitie právnych noriem v danom
prípade, ak stavba bola povolená, mala sa predlžovať jej doba, ide o použitie týchto noriem v prípade

reklamnej stavby (teda nie stavby všeobecne) a v iných prípadoch, ktoré žalobca identifikoval je zrejmý
opačný prístup pri zakladaní iného práva k pozemku pre účely konania podľa Stavebného poriadku.
Z hľadiska obsahu spisu je však zrejmé, že žiadny doklad o doručovaní sa v administratívnom spise
nenachádza. Žalobca nemal možnosť vidieť administratívny spis, ktorý predložil žalovaný správnemu
súdu, a pokiaľ by sa akýkoľvek taký doklad mal v administratívnom spise nachádzať, požiadal o jeho

predloženie. Skutočnosť, že sa nachádza v administratívnom spise list, ktorý nemal byť doručený
žalobcovi, je z tohto pohľadu a vyvolávania právnych účinkov pri úkonoch medzi neprítomnými osobami
irelevantná. V ostatnom zotrval na dôvodov uvedených v žalobe.

15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

16. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 12. 02. 2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom
právnom názore ako aj rozhodnutí. Zo strany žalobcu dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva
Slovenskej správy ciest. Jednoznačnosť prejavu vôle ohľadne zrušenia súhlasu musela byť žalobcovi
zrejmá, keďže mu bola doručená predžalobná výzva aj s doručenkou, pričom v prílohe podania doložil

doručenku k predžalobnej výzve, predžalobnú výzvu, listy odoslané žalobcovi, ktorými bol súhlas
zrušený, ako aj žiadosti žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy. Mal za to, že žalobca zavádza, keď
tvrdí, že na jednom z pozemkov stavbu neumiestnil, pretože podľa vyjadrenia inzerenta, má inzerent
so žalobcom uzavretú zmluvu práve na tomto mieste - Bratislavská cesta - príjazd R1. Aktivitu žalobcu
považuje za snahu čo najviac predĺžiť umiestnenie neoprávnených stavieb na pozemkoch vo vlastníctve

štátu za účelom maximalizovať svoj zisk.

17. Súd uznesením č. k. 11S/60/2019-192 zo dňa 29. 04. 2019 pribral za účastníka konania Slovenskú
správu ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328.

18. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe, jej prílohám, ako aj k vyjadreniu žalovaného vyjadril
v podaní zo dňa 09. 06. 2020, v ktorom uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a
pridržal sa svojich tvrdení. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom NR SR o správe majetku štátu č.
278/1993 Z. z., pretože stavba sa nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky
a majetkovej správe Slovenskej správy ciest a odkázal na § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu č.

278/1993 Z. z.. Umiestňovanie reklamných stavieb a ich strpenie na pozemku vo vlastníctve Slovenskej
republiky a v majetkovej správe Slovenskej správy ciest je aj v rozpore s vnútorným predpisom žalobcu.
Súhlasy s umiestnením reklamnej stavby na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe
SSC boli odvolané listom SSC/6940/2018/6132/23923, listom SSC/ 6940/ 2018/ 6132/23830 a listom
SSC/6940/2018/6132/23839 všetky zo dňa 06. 08. 2018 a ktoré boli zároveň odpoveďou na žiadosti o

uzatvorenie nájomných zmlúv zo strany žalobcu na pozemky. SSC práve na nich odpovedala odvolaním
súhlasu, oznámením, že nájomné zmluvy neuzavrie a žiadala o vypratanie nehnuteľnosti. Požiadavku
na odstránenie reklamných stavieb žalobca zopakoval v liste SSC/7542/2019/6132/8274 zo dňa 08. 03.
2019. Žiadal, aby sú správnu žalobu zamietol v celom rozsahu.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúczo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 04.
2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil
žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že podaná

žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci
správny súd verejne vyhlásil dňa 09. 09. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda v čase rozhodovania žalovaného,
reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá
je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo
zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je

šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.
Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a/reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou

dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods.
1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície,

diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto
skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích

prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník
a/ nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,

b/ nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4,
c/ nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1,
d/ neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného
rozhodnutia,e/ vzal žiadosť o stavebné povolenie späť,
f/ začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby

pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 137 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej
oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v
podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v

spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)
b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)

c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d/užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu. 13c)
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú
f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v

súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa§9ods.1vyššiecitovanéhozákona, zamestnanecsprávnehoorgánujevylúčenýzprejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie
o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste

ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,

zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa§32ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej

činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

23. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/, c/ vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000

Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie
sa prikladajú
a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k
pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať
zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej,

c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a obce,
Podľa § 15 ods. 2 písm. b/, c/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného
a propagačného zariadenia sa pripojí
b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku

navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy.

24.Úlohousúduboloposúdiťsprávnosťpostupuaprávnychzáverovsprávnychorgánovprirozhodovaní

o žiadosti žalobcu zo dňa 27. 07. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks obojstrannej
reklamnej stavby typu billboard na parcele číslo X. reg. „Z., katastrálne územie V., popri Bratislavskej
ceste, a to na dobu neurčitú, či správne orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že stavebník nepreukázal iné právo k pozemku a pretobol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm.
b/ stavebného zákona.

25.PredmetnástavbaboladočasnepovolenározhodnutímMestaNitračíslo:13648/2015-006-Lazodňa
29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018. K žiadosti žalobcu boli priložené prílohy: stavebné povolenie
na reklamnú stavbu zo dňa 29. 10. 2015, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie V., kópia
katastrálnejmapy,fotodokumentáciapredmetnejreklamnejstavby,výpiszobchodnéhoregistražalobcu,
odpoveď na žiadosť o prenájme pozemkov pre účely umiestnenia reklamných zariadení a na základe

výzvysprávnehoorgánuprvéhostupňadoloženáplnámocudelenáT.F. nazastupovanievpredmetnom
konaní.Správnyorgánprvéhostupňavovecipozískanírelevantnýchpodkladovkrozhodnutiuožiadosti
o zmenu doby trvania reklamnej stavby dňa 21. 12. 2018 vo veci rozhodol odvolávajúc sa na ustanovenie
§ 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktorým konanie zastavil. Vo svojom rozhodnutí správny orgán
prvého stupňa konštatoval, že posudzoval, či žalobca preukázal iné právo k pozemku a dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná reklamná stavba.

Toto rozhodnutie žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval
za vecne správne, pričom konštatoval, že žalobca iné právo k pozemku nepreukázal, nakoľko súhlasné
stanovisko správcu pozemku SSC č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 bolo zrušené listom
č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 a iný doklad preukazujúci iné právo k pozemku
žalobca nepredložil.

26. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s
ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona, keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej
stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné
stavebnékonaniesprávneaplikovaliiustanovenia§58až66stavebnéhozákona.Správnyorgánprvého

stupňa postupovalv súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto
bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce
právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok.

27. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej podľa

jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou
nevysporiadal (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd z administratívneho
spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 30. 07.
2018 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku zaujatosti proti
zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol.

Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter
podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť
konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je
zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k

ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza.
Žalobca až v odvolaní zo dňa 06. 02. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 21. 12.
2018 uviedol, že „vo veci konala pravdepodobne zamestnankyňa Mesta Mgr. T., voči ktorej sme
namietali zaujatosť vo všetkých veciach vedených na stavebnom úrade Mesta Nitra zo samostatných

dôvodov spočívajúcich v konaní zasahujúcom do súkromnoprávnych vzťahov našej spoločnosti a
ďalších subjektov. Ako prílohy k žalobe pripojil žalobca podania zo dňa 20. 09. 2017, adresované
Mestu Nitra s označením „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“, v ktorom,
okrem iného uvádza, že žiadal, aby tento list považoval za námietku predpojatosti podľa § 9 a nasl.
správnehoporiadkuvovšetkýchstavebnýcha/aleboinýchkonaniach,ktorésatýkajúreklamnýchstavieb

vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä, avšak nie výlučne v konaniach vedených na stavebnom
úrade Mesta Nitra pod spisovými značkami, ktoré sú tam uvedené. Medzi spisovými značkami nie
je uvedená spisová značka, pod ktorou konal správny orgán prvého stupňa v prejednávanej veci (č.
12960/2018). V čase tohto podania žalobcu už bolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti zo dňa
30. 07. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, pričom dňa 09. 08. 2018 bol vyzvaný žalobca

na úhradu správneho poplatku s uvedením čísla konania, pod ktorým bola veci vedená na stavebnom
úrade, napriek tomu toto číslo do svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 žalobca neuviedol, a teda podanie
žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnym spôsobom týkať.V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku zaujatosti, ktorú by podal v tejto veci
proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom
spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20. 09. 2017 sa tohto konania z vyššie uvedených

dôvodov netýka. S poukazom na uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný
námietkouzaujatostizamestnancovstavebnéhoúraduosobitnezaoberal,nakoľkožalobcavpredmetnej
veci žiadnu námietku zaujatosti nevzniesol a jeho tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom
spise. Naviac, žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o
námietke zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka

zaujatosti podaná bola.

28. Podľa § 58 odsek 2 stavebného zákona, je základným dokladom, ktorý stavebník musí k
žiadosti priložiť, doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku alebo k stavbe. Novela (zákon č.
479/2005 Z. z.) zaviedla pre stavebníka úľavu smerujúcu k zníženiu administratívnej náročnosti a k
odstráneniu formálnosti úkonov, ktorá spočíva v tom, že ak stavebník preukázal vlastnícke alebo iné

práva v územnom konaní a medzičasom nedošlo k ich zmene, v stavebnom konaní tieto skutočnosti
nepreukazuje. Pojem "iné právo" je definovaný v § 139 ods. 1 stavebného zákona. Jeho vymedzením
sa odstránili nejasnosti aplikačnej praxe, predovšetkým pri líniových stavbách a stavbách obzvlášť
rozsiahlych, s veľkým počtom účastníkov konania, ktorí preukazujú iné práva. Iným právom môže byť aj
nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl.)

medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom
pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu trvania nájmu. V
takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu.

29. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či
sp. zn. 8Sžo547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

30. Tak, ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, k zastaveniu konania došlo z
dôvodu, že žalobca ako účastník konania nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnené
reklamné zariadenie.

31. Konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný
postup, pri ktorom stavebný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov
posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona),
ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako

dočasných stavieb. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o predĺžení platnosti
povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania podľa § 60 stavebného zákona,
ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o
predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení.

32. Z dôvodovej správy ust. § 60 stavebného zákona vyplýva, že zastavenie konania podľa odseku 2
nie je totožné so zastavením konania podľa § 30 správneho poriadku. Stavebný úrad je oprávnený,
ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody
taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú
dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na

projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k
stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti.

33. Stavebný zákon s účinnosťou od 02. 01. 2015 (novela stavebného zákona č. 293/2014 Z. z.) pozná
pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67 ods. 4) a ak stavebník reklamnej stavby, ako

jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť
požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej
trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť v zmysle § 139
ods.1 stavebného zákona o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva aleboLV k pozemku), aby stavebný úrad mohol posúdiť predložené doklady, ktoré by stavebníka oprávňovali
na podanie žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania a až
následne pristúpiť k rozhodovaciemu procesu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti

povolenia reklamných zariadení, resp. konanie o takejto žiadosti zastaviť. Na takýto postup bol stavebný
úrad nie len oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka. Vlastnícky vzťah
k pozemku mal preukázaný čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. V., podľa ktorého je vlastníkom
pozemku parc. č. X trvalé trávne porasty o výmere 1015 m2 Slovenská republika a správcom Slovenská
správa ciest. Stavebný úrad posudzoval, či žalobca vie preukázať iné právo k pozemku.

34. S tvrdením žalobcu, že preukázal vzťah k pozemku, na ktorom bola povolená reklamná stavba
stavebným povolením zo dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018, a to odpoveďou Slovenskej
správy ciest zo dňa 05. 08. 2014, sa správny súd nestotožnil. Z uvedeného stanoviska jednoznačne
vyplýva, že ide o súhlas dočasný, čo vyplýva z obsahu odpovede. Uvedenej skutočnosti si musel
byť vedomý i žalobca, nakoľko účastník konania - Slovenská správa ciest predložila žiadosť žalobcu o

uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 03. 07. 2018, doručený účastníkovi konania 09. 07. 2018, ktorou
žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy k prenájmu časti pozemku v správe Slovenskej správy
ciest za účelom umiestnenej reklamnej stavby. Pokiaľ teda žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej
zmluvy v súvislosti so žiadosťou o zmenu trvania doby reklamnej stavby, nemôže byť pravdivé jeho
tvrdenie, že jeho vzťah k pozemku postačuje preukázať súhlasným stanoviskom Slovenskej správy

ciest z roku 2014. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je odpoveď Slovenskej správy ciest
na žiadosť žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. č. X k. ú. V. zo dňa 06.
08. 2018 adresovaná žalobcovi, z ktorej vyplýva, že žalobcovi oznámila, že neprenajíma pozemky
pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje umiestňovanie reklamných stavieb v
blízkosti pozemných komunikácií a ruší platnosť ich súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného

zariadenia zo dňa 05. 08. 2014 a žiadala žalobcu o odstránenie reklamnej stavby z pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenskej správy ciest v lehote do 30. 09. 2018. Z
uvedeného stanoviska je teda zrejmé, že žalobca nemohol žiadnym spôsobom preukázať, že má iný
vzťah k pozemku, pričom žalobca účelovo poukazuje na to, že mu uvedené stanovisko nebolo zaslané.
Správny súd má za to, že i keby nebolo preukázané, že Slovenská správa ciest nedoručila uvedené

stanovisko žalobcovi, pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o predĺženie doby reklamnej stavby
správnemu orgánu postačovalo uvedené stanovisko pre svoje rozhodnutie. Naviac, pribratý účastník
konania - Slovenská správa ciest predložil spolu s vyjadrením i žiadosť o odstránenie reklamnej stavby
- predžalobnú výzvu zo dňa 08. 03. 2019, v ktorej, okrem iného žiada žalobcu o odstránenie reklamných
stavieb z pozemkov v k. ú. V., pod bodom 3 listu je uvedená i parc. č. Z. č. X, v ktorých ho na základe

neudelenia súhlasu s užívaním pozemkov žiadal o odstránenie reklamných stavieb z pozemkov do 30.
09. 2018. Podstatnou skutočnosťou nebolo skúmanie, či bolo žalobcovi doručené odvolanie súhlasu
Slovensku správou ciest, ale to, či žalobca k svojej žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby
predložil doklad preukazujúci vzťah k pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená, čo žalobca
nepreukázal.

35. K ďalšej námietke žalobcu, že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne
aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uvádza, že v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia sa stavebné úrady, vykonávajúce konanie podľa stavebného zákona, pokúsia vždy aj o
dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k

pozemkom, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej
moci. V predmetnej veci však stavebný úrad zastavil stavebné konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/
stavebného zákona z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti
o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona a konkrétne nepreukázal, že je
vlastníkom pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba alebo, že má k tomuto pozemku iné

právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Základným
dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku.
Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností a pod iným právom k pozemku
v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona sa okrem iného rozumie napr. užívanie pozemku
na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve. Iným právom môže byť teda aj

nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl.)
medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom
pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu trvania nájmu. V
takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu. Tak tomu bolo i v prípade žalobcu,ktorý disponoval súhlasom Slovenskej správy ciest ako správcom pozemku vo vlastníctve Slovenskej
republiky dočasne umiestniť reklamnú stavbu na pozemku Z. parc. č. X k. ú. V., udelenom dňa 05. 08.
2014 a aj na jeho základe bolo vydané stavebné povolenie na dočasné umiestnenie reklamnej stavby 1

ks obojstrannej reklamnej stavby na pozemku p. č. X registra Z. k. ú. V. v ploche zeleni popri Bratislavskej
ulici, rozmer 5100 x 2400mm dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018. Pokiaľ mal žalobca záujem,
aby predmetná reklamná stavba mohla byť umiestnená na pozemku aj po uplynutí tejto doby, bolo
jeho povinnosťou predložiť doklady preukazujúce vlastnícke právo k tomuto pozemku alebo iné právo
k nemu v zmysle ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo žalobca neurobil. Následne potom stavebný

úrad bol oprávnený, ale i povinný postupovať v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona
a zastaviť konanie, nakoľko nepreukázanie požadovaných náležitostí v žiadosti o stavebné povolenie
podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 (nepreukázanie vlastníckeho alebo iného právo k pozemku, na ktorom
bola reklamná stavba zriadená) je jedným z taxatívne stanovených dôvodov na zastavenie stavebného
konania, a to ešte pred vydaním oznámenia o začatí stavebného konania. Stavebný úrad oznámi začatie
stavebného konania až keď preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t.j. až vtedy,

keďkonaniunebránižiadnaprekážka,pričomtakmusíurobiťdo7dníododňa,keďježiadosťostavebné
povolenie úplná. V predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že
žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadená reklamná stavba v jeho vlastníctve,
a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného
potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v

merite veci podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol
zaoberať ani aplikáciou ust. § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku
a žalobcom, čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal. K aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia
by podľa názoru súdu bolo možné pristúpiť až v prípade, ak by žalobca predložil úplnú žiadosť o zmenu
doby trvania reklamnej stavby a preukázal by existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na

ktorom bola reklamná stavba zriadená. S poukazom na uvedené správy súd posúdil námietku žalobcu
ako nedôvodnú.

36. Správny súd považuje za potrebné dodať, že stavebný úrad si splnil svoju povinnosť v zmysle
ust. § 33 ods. 2 zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov a v podaní zo dňa 04. 09. 2018 žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre
svoje rozhodnutie, s ktorými sa žalobca môže oboznámiť a vyjadriť s k nim s tým, že v uvedených
úradných hodinách môže i nazrieť do spisu. Žalobca túto možnosť nevyužil, ale v podaní zo dňa 04. 10.
2018 požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia administratívneho
spisu bola doručená zástupkyni žalobcu dňa 14. 12. 2018. V priebehu konania sa žalobca nevyjadril

k podkladom rozhodnutia, ktoré mu boli ako súčasť administratívneho spisu zaslané, pričom o túto
možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať.
Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a
pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v
napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

37. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný
a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 21. 12.
2018 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. 04. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho

súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale
ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho
konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov.
Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkovýaprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovprípaduuvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a
dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny
orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z
tohtoaspektujeplnerealizovanéprávoúčastníkanariadneodôvodnenieadministratívnehorozhodnutia,

ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom
konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko
v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam.Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu
k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

38. S poukazom na uvedené potom správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď podľa ust. § 60
ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej
stavby, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie
podľa ust. § 58 ods. 2 až 4, keď nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom bola umiestnená

jeho reklamná stavba, pri ktorej žiadal o zmenu doby jej trvania a taktiež nepreukázal, že od 01. 08.
2018 má k predmetnému pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré by
ho oprávňovalo žiadať o zmenu doby trvania reklamných stavieb. Správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 12. 2018 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu
preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v

dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

39. Preskúmaním tohto rozhodnutia v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Slovenskej správe ciest (správca predmetného pozemku), ktorá bola účastníkom stavebného konania a
ktorú za účastníka súdneho konania správny súd uznesením pribral, súd náhradu trov konania nepriznal

podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto
účastníka. Správny súd pribratému účastníkovi konania zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej,
pričom tento aj vyjadrenie podal, ale súd mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej
by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa k podanej
žalobe účastník vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. §

105 ods. 2 SSP).

41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.