Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/792/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8300898567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Turoková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8300898567.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného K.. A. D., bytom X. K.Á. XXXX/X, H., zast. O.
I., bytom X. K. XXXX/X, H., proti povinnému Družstvo DOMEX Humenné, so sídlom SNP 2508/12,
Humenné, IČO: 31 678 645, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ferkom, o vymoženie 623,51
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 012008 * zo dňa 1.2.2000 sp. zn. Er 792/00 poveril
súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 18.784 Sk (623,51 €) a trov exekúcie, a to na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 14.12.1999 č.k. 11C 2684/99-19. Exekučné konanie začalo dňa 21.1.2000 doručením návrhu
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Podaním doručeným súdu dňa 9.1.2013 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.12.2002 zrušil konkurz na majetok povinného, ktorý bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 31.5.2000 sp. zn. 4K 63/99 z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu.

Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 odsek 2
Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

Podľa ustanovenia § 251 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné

konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ustanovenia § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten,
kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 18 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnické osoby.Podľa ustanovenia § 19a odsek 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti

odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 20a odsek 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom
alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliadne súd na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 odsek 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že tento bol vymazaný z obchodného registra dňa
22.7.2003 bez právneho nástupcu.

Keďže povinný ako právnická osoba zanikol výmazom z obchodného registra dňom 22.7.2003, tým

stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto prípade
sa jedná o neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú nie je možné v tomto konaní pokračovať.
Zároveň možno konštatovať, že povinný zanikol z dôvodu, že nemá obchodný majetok, preto súd
rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku, keďže Exekučný poriadok v znení účinnom

do 1.2.2002 neobsahoval ako samostatný dôvod pre zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ustanovenia § 196, § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.1.2002. Podmienkou pre priznanie trov súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie podľa

tohto znenia Exekučného poriadku je posúdenie okolnosti, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právna úprava platná v rozhodnom období pripúšťala, aby za
určitých skutkových okolností a v prípade zastavenia exekúcie, neboli priznané súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie prechádzala na oprávneného v prípade, keď tento
náležite nepredvídal dôvod zastavenia exekúcie pri podávaní návrhu na jeho začatie a v takom prípade

mu mohla byť uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré boli potrebné na
účelné vymáhanie nároku. Pokiaľ však oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorý
nastal v konkrétnom prípade, nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade čo aj len časti trov exekúcie
vzniknutých súdnemu exekútorovi. Keďže v danom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 2000,
pričom k zániku povinného došlo dňa 22.7.2003, nie je možné od oprávneného očakávať, že s takýmto

časovým predstihom mohol predvídať zánik povinného a preniesť tak na neho procesnú zodpovednosť
za výsledok exekúcie. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší súd

(§ 374 odsek 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.