Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720203084.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: P. K.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A. A., t.č. Š.
D.S. XX, XXX XX B., proti žalovanému I/. V.. Z. L., Exekútorský úrad Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43,
960 01 Zvolen, II/. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX D., o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia na zastavenie predaja nehnuteľnosti v exekučnom konaní a zákazu vysťahovania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 09.07.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2020, sa žalobca domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia na zastavenie výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti, a to
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese: D., Y.: B., K. Ú.: T., list vlastníctva: XXX, parcelné číslo:
XXXX/X, XXXX/X, súpisné číslo: XXX. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že on ako otec maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, zdieľa spoločnú domácnosť s majiteľkou

nehnuteľnosti F. T., nar. XX.XX.XXXX, pričom maloletý býva v tejto domácnosti s nimi. Uviedol, že
ako dôkazy prikladá rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/68/2020-110, rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36P/6/2015-60, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 37P/292/2017-96, správu zo sociálneho zisťovania v domácnosti otca ÚPSVaR Banská Bystrica
č. RIP 20/2018, č.z. 2018/5034. Ďalej uviedol, že žiada o vydanie neodkladného opatrenia na zákaz
vysťahovania jeho osoby ako navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia, nakoľko v rokoch 2017 až

2020 do tejto nehnuteľnosti investoval predbežnú sumu vo výške 80.000,00 Eur a polovičný vlastník
nehnuteľnosti K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX D., spolu so svojou matkou D. K., bytom J.
XXXX/XX, D., trvajú na jeho vysťahovaní z vyššie uvedenej nehnuteľnosti na základe ničoho, keďže
užíva 1/2 nehnuteľnosti, ktorá prislúcha jeho partnerke F. T.. Vysporiadanie vlastníckych práv je v štádiu
riešenia s advokátom JUDr. Brázdil a žiadosť o vysporiadanie vlastníckych práv bude v najbližších dňoch
podaná na Okresnom súde Zvolen. V závere uviedol, že K. K., ako vlastník 1/2 nehnuteľnosti nikdy

neprispela na chod nehnuteľnosti, a to: platby dodávky plynu, platby dodávky elektriny, platba dodávky
vody, čo ku dňu podania návrhu predstavuje 12.000,00 Eur, a nijakým spôsobom sa nepodieľa, a ani
nepodieľala na nutných opravách nehnuteľnosti alebo kúpe rôznych zariadení.

2. Žalobca k svojmu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojil čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie: T., uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/68/2020-110,

uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/292/2017-96, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 36P/6/2015-60, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa
26.02.2018, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 23.02.2018.

3. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladnéopatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

3.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

3.3 Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.4 Podľa § 327 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326 .

3.5 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3.6 Podľa § 329 ods.1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.7 Podľa § 336 ods.1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

4. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych

pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení
vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo,

mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy
postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia

neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na
domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v

Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda
už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného
neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží

vždylentakýmspôsobom,abyneprimeranenenarušilhospodárskefunkciestrany,vočiktorejpredbežné
opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.5. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s pripojenými prílohami dospel
k záveru, že v danom prípade nemožno vyhovieť návrhu na nariadenie žalobcom požadovaného

neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal osvedčenie práva, ochrany ktorého sa domáha. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom tohto hmotnoprávneho
vzťahu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca/navrhovateľ), nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Povinnosť na preukázanie vecnej legitimácie v spore
je na strane žalobcu/navrhovateľa. Žalobca sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v zastavení predaja nehnuteľnosti (rodinný dom súp. číslo XXX, na parcele č.

XXXX/X evidovanej na LV č. XXX, k.ú. T.) v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom V.. Z. L.
(žalovaná), Exekútorský úrad Zvolen, a zákazu vysťahovania jeho osoby z predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobca v predmetnom konaní neosvedčil, že mu patrí právo, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadomáhaažejeodôvodnenéuložiťžalovanýmpovinnostivsúvislostisochranou
práv žalobcu. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil čiastočný výpis listu

vlastníctva č. XXX pre k.ú. T., z ktorého vyplýva, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej
sa navrhované neodkladné opatrenie týka je F. T., s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť. Súd lustráciou
v katastri nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. T. zistil, že podielovými spoluvlastníkmi danej
nehnuteľnosti sú K. K. v 1/2 - ici a F. T. v 1/2 - ici. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu vymedzil tým, že
zdieľa spoločnú domácnosť s podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti F. T. a že do tejto nehnuteľnosti

investoval sumu vo výške 80.000,00 Eur. Z uvedeného však nevyplýva žiaden právny vzťah žalobcu
k dotknutej nehnuteľnosti, na základe ktorého by bol oprávnený domáhať sa požadovaného práva.
Exekúcia je zjavne vedená na nehnuteľnosť vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu F. T., na ktorý bolo
zriadené exekučné záložné právo, súd v civilnom konaní nemá oprávnenie zasahovať do prebiehajúcej
exekúcie navrhovaným spôsobom, uvedenej ochrany je možné domáhať sa len v exekučnom konaní

oprávnenou osobou. Keďže žalobca nie je nositeľom práv, ktorých ochrany sa podaným návrhom
domáha, súd návrh vo vzťahu k exekúcií zamietol.

6. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, v ktorom žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakáže K.
K. vysťahovať jeho osobu z predmetnej nehnuteľnosti, súd tiež konštatuje, že zistený skutkový stav veci

v čase rozhodovania neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v podanom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán
konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných
opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. O takýto prípad však v

súdenej veci nejde, pretože žalobca neosvedčil, že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť
okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca okrem ústnych
výziev spoluvlastníčky a jej matky netvrdil a ani nepreukázal akýkoľvek náznak zámeru zo strany
podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti K. K., že by vykonala úkony smerujúce k vysťahovaniu žalobcu
z predmetnej nehnuteľnosti a že by mu tým hrozila akákoľvek ujma. Okolnosti ohľadne syna žalobcu súd

považuje len za tendenčné, dieťa je zverené matke, žalobca ako otec má právo na styk s dieťaťom a je
na ňom, aby si zabezpečil vhodné prostredie pre styk so synom bez toho, aby zasahoval do práv tretích
osôb. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné atribúty na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a
to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.