Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220043
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1512220043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: I. P., V. T. XX, V., zastúpeného Mgr.
Miroslavom Šandríkom, advokátom so sídlom Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovaným: X/ L. F., V. F.
XXX, F., zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o. so sídlom Žilinská 14, Bratislava, X/ U. F., V. F.
XXX, F., o zaplatenie 10 757,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 17. októbra 2017, č. k. 14Co/151/2013 - 139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti 2 412,94 eur s príslušenstvom,
vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením. Uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 10 757,35 eur a podaním zo dňa 09.11.2012 upravil petit žaloby tak, že žiadal zaviazať

žalovaných na zaplatenie 9 % úroku z omeškania od 12.08.2009. Žalobu odôvodnil tým, že bol ručiteľom
na úvere, ktorý si zobrali žalovaní a ich dcéra X. B. H. OTP banky Slovensko, tento záväzok nesplnili,
a preto OTP banka postúpila svoju pohľadávku spoločnosti LICITOR FACTORING s. r. o., ktorá si
dlžnú sumu z úveru uplatnila zmenkovým šekovým platobným rozkazom, ktorý bol vydaný a nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, a na jeho základe bola vedená exekúcia. Dohodli sa preto, že matka
žalobcu pani Y. P. si zoberie úver, dlžoba sa splatí a žalovaní by tento úver zaplatili vrátane všetkých
nákladov. Po poskytnutí úveru od Tatrabanky pani P. poskytla prostriedky svojmu synovi v sume 10

757,35 eur na úhradu záväzku, ktorého bol ručiteľom a žalovaní 1/ a 2/ začali tento záväzok voči
žalobcovi splácať na účet matky žalobcu. Išlo o úhrady v celkovej sume 8 874,80 eur. Žalobca žalovanú
sumu vyplatil súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej dňa 12.08.2009. Žalobca uviedol, že nárok si
uplatnil voči spoludlžníkom z titulu zaplatenia dlžnej sumy veriteľovi na základe exekučného titulu, t.
j. 10 757,35 eur po odpočítaní sumy zaplatenej ako istina z úveru 4 542,24 eur, čo predstavuje sumu
6 214,89 eur a vo zvyšku ide o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s náhradou nákladov a
povinnosťou zaplatiť dlh svojej matke za to, že si zobrala úver a s tým súvisiace celkové náklady spojené

s úverom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V 1Zm/207/2009 zistil, že dňa 27.08.2007 bol
vydaný zmenkový platobný rozkaz, kde žalobcom bola spoločnosť LICITOR FACTORING s. r. o. Žilina
a žalovaní: C.. X. B., C.. U. F., C.. L. F., C.. I. P.; zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
10.10.2008. Zo spisu Exekútorského úradu Veľký Krtíš sp. zn. EX 18/09 súdneho exekútora JUDr. IvetaTóthová mal preukázané, že povinná I. X. B. uhradila 80 eur, povinný IV. I. P. uhradil sumu 10 770,50
eur; istina predstavovala 6 541,56 eur, úroky sumu 902,05 eur, zmenková odmena sumu 23,47 eur,
trovy konania 423,62 eur, trovy oprávneného spojené s podaním návrhu - kolok 16,50 eur, právnemu

zástupcovi oprávneného 826,63 eur, súdnemu exekútorovi 2 103,52 eur, spolu 10 850 eur. Exekučný
spis EX 18/2009 bol ukončený vymožením dňa 12.08.2009. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal
na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že bol ručiteľom zo zmluvy o pôžičke, kde boli žalovaní 1/ a 2/ dlžníkmi, nepreukázal
hmotnoprávnenáležitostináhradyškody.ZozmenkovéhoplatovéhorozkazuOkresnéhosúduBratislava

V, č. k. 1Zm/207/2007 - 12 zo dňa 27.08.2007, právoplatného dňa 10.10.2008 je zrejmé, že žalobca
vystupuje ako žalovaný 4/ a všetkým žalovaným 1/ až 4/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 212 071 SK s prísl. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil u exekútora 10 770,50
eur dňa 12.08.2009. V časti istiny 2 412,94 eur s príslušenstvom žalobca vzal žalobu späť, a preto
v tejto časti zastavil konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p., keď žalovaní 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby
súhlasili. V časti istiny 8 344,41 eur s príslušenstvom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal

nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku, teda nepreukázal aktívnu legitimáciu a nepreukázal ani nárok
vyplývajúci z náhrady škody, keď nepreukázal škodu, škodnú udalosť, príčinnú súvislosť a zavinenie. K
námietke premlčania vznesenej žalovanými uviedol, že pohľadávku titulom ručiteľského záväzku, ak by
žalobca preukázal, že bol ručiteľom, si mohol uplatniť najskôr nasledujúci deň po úhrade pohľadávky, t. j.
13.08.2009,kedyzačalaplynúťpremlčacialehotaauplynulabynajneskôrdňa13.08.2012,atedažaloba

dňa 13.08.2012 bola podaná včas. Pokiaľ by žalobca preukázal nárok na náhradu škody, premlčacia
lehota by uplynula v dvojročnej premlčacej lehote, t. j. 13.08.2011, a teda pohľadávka titulom náhrady
škody by bola premlčaná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie z dôvodu vykonania potrebného dokazovania. Alternatívne žiadal rozsudok
súduprvejinštanciezmeniťažalobevyhovieť.Kzáverusúduprvejinštancie,žežalobcanepreukázal,že
bol ručiteľom pôžičky a nepreukázal nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku, resp. aktívnu legitimáciu,
uviedol, že je pravdou, že bol v dôkaznej núdzi a nevedel predložiť pôvodnú zmluvu, podľa ktorej bol
ručiteľom a z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/207/2007 - 12 zo dňa 27.08.2007

uvedené nevyplýva, ale táto vec ani nebola sporná, čo uviedli žalovaní 1/ a 2/, čo vyplýva z bodu 4
odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého uviedli, že je faktom, že žalobca bol ručiteľom pôžičky, ktorú
nedokázali splácať a tvrdenie žalobcu potvrdili. Žalobcovia sami potvrdili, že mali dlh, že ho zaplatil
žalobca a tento dlh aj splácali na účet jeho matky, ako sa ústne dohodli a domnievali sa, že všetko
už zaplatili. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na námietku premlčania a v

tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd
prihliadol na námietku premlčania, keď v jednej časti uviedol, že žaloba bola podaná včas, ak išlo o
nárok z ručiteľského záväzku a v inej časti uviedol, že bola premlčaná. S týmto záverom sa nestotožnil
a rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru žalobu podal včas a súd by
nemal prihliadať na námietku premlčania a námietka žalovaných o aktívnej legitimácii bola vyvrátená

predchádzajúcimi tvrdeniami žalovaných.
3. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Zdôraznila, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola žaloba
zamietnutá z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu, pričom súd súčasne konštatoval, že žaloba bola

nedôvodnáazmätočná.Žalobcavodvolanípripúšťa,žebolvdôkaznejnúdzi,keďsvojetvrdenianevedel
preukázať relevantnými listinnými dôkazmi. Žalobca nebol schopný počas celého konania predložiť
zmluvu z OTP banky, z ktorej mali jeho domnelé nároky vychádzať. Pokiaľ ide o nárok na náhradu
škody, žalobca nepreukázal zákonné predpoklady vzniku tohto nároku. Pokiaľ ide o údajné nároky
vyplývajúce z ručenia, poukázala na to, že sporové strany boli spoluručiteľmi iného dlžníka, pričom

medzi ručiteľmi navzájom neexistuje regresný nárok v prípade splnenia zabezpečeného dlhu jedným z
viacerých ručiteľov. Zo strany žalovaných boli v konaní namietané nepravdivé a nepodložené tvrdenia
žalobcu najmä ohľadom údajnej dohody o spôsobe splatenia „dlhu“. K námietke premlčania uviedla, že
táto nebola primárnym dôvodom zamietnutia žaloby, avšak podľa jej názoru bola uplatnená dôvodne,
keď v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody sa v plnej miere stotožnila s odôvodnením rozsudku

prvej inštancie. V časti uplatneného regresného nároku namietala s poukazom na komentár k § 551
Občianskeho zákonníka, uvedený v Občiansky zákonník Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, J.
Svoboda a kol., str. 503, že ak by ručiteľ uhradil dlh za dlžníka dňa 12.08.2009, tento deň je rozhodujúcipre začatie plynutia premlčacej doby, pre jeho regresný nárok voči dlžníkovi, a preto aj prípadná žaloba
podaná dňa 13.08.2012 by bola podaná oneskorene.
4. Žalovaný 2/ sa v odvolacom konaní nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov a z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že žalobca v
konaní nepreukázal svoj nárok voči žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúci z ručiteľského záväzku a nepreukázal
ani nárok titulom náhrady škody, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

7. Žalobca svoj nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom odôvodnil tým, že bol ručiteľom pôžičky
žalovaných 1/ a 2/, ktorú žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili a žalobca za nich vyplatil dlh dňa 12.08.2009
súdnej exekútorke. V konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyplatením sumy 10 757,35 eur
súdnej exekútorke dňa 12.08.2009 plnil ako ručiteľ dlh za žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov. Zmenkovým
platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2007 sp. zn. 1Zm/207/2007

právoplatným dňa 10.10.2008 bolo preukázané len to, že povinnosť zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi,
a to spoločnosti LICITOR FACTORING s. r. o. Žilina bola uložená spoločne a nerozdielne ako žalobcovi
aj žalovaným 1/ 2/ a X. B., avšak týmto zmenkovým platobným rozkazom nebolo preukázané, že by
žalovaní 1/ a 2/ boli dlžníkmi uvedenej spoločnosti ako veriteľa a že ručením žalobcu bol zabezpečený
záväzok žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov voči veriteľovi. V konaní medzi stranami nebolo sporné,

že žalobca zaplatil u exekútora sumu 10 770,50 eur na základe uvedeného zmenkového platobného
rozkazu, avšak tvrdenie žalobcu, že bol ručiteľom pôžičky žalovaných 1/ a 2/, a teda že prebral na seba
voči veriteľovi povinnosť, že jeho pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokoja žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci,
nebola preukázaná zmenkovým platobným rozkazom predloženým žalobcom a o tejto skutočnosti
žalobca žiadny dôkaz nepredložil. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručenému

Okresnému súdu Bratislava V dňa 25.05.2007, založeného v spise Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 1Zm/207/2007 vyplýva, že spoločnosť LICITOR factoring s. r. o. Žilina ako navrhovateľ sa domáhala
zaplatenia sumy 212 071 SK s príslušenstvom spoločne a nerozdielne proti odporcom 1/ až 4/, a to
proti odporkyni 1/ X. B. ako vystaviteľke zmenky a proti ostatným odporcom, ktorými boli U. F., L. F. R.
I. P. ako ručiteľom, keď v návrhu uviedol, že za splnenie záväzku odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi

riadne a včas sumu uvedenú v popísanej zmenke, sa ako zmeneční ručitelia zaručili odporcovia 2/, 3/ a
4/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ boli spoluručiteľmi záväzku dlžníčky X. B. voči
jej veriteľovi. Preto žalobca i keď dlh splnil, nie je oprávnený požadovať náhradu za plnenie poskytnuté
veriteľovi od žalovaných 1/ a 2/, keďže títo neboli dlžníkmi z dlhu, ktorý splnil a náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi, nie je ručiteľ, ktorý dlh splnil, oprávnený žiadať od spoluručiteľov, ale v zmysle §

550 Občianskeho zákonníka ju môže žiadať len od dlžníka. Vzhľadom na to žalovaní 1/ a 2/ nemôžu
zodpovedať ani za škodu, ktorá žalobcovi podľa jeho tvrdení mala vzniknúť vynaložením nákladov v
súvislosti s plnením predmetného dlhu.
8. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v konaní nebolo sporné, že bol ručiteľom pôžičky
žalovaných 1/ a 2/, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ už na pojednávaní dňa 19.04.2016

namietala,ževspisesanenachádzažiadnaručiteľskálistina,nazákladektorejžalobcavyplatilžalovanú
sumu a následne na pojednávaní dňa 25.04.2017 žiadala predložiť aj zmluvu z OTP banky za účelom
preukázania právneho základu žaloby a zároveň uviedla, že aj z vyjadrenia právneho zástupcu vyplýva,
že žalovaní 1/ a 2/ neboli ručiteľmi žalobcu, ale iného dlžníka, resp. strany sporu všetky boli ručiteľmi
a neexistuje medzi nimi regresný nárok. Z uvedeného je zrejmé, že aj predchádzajúce vyjadrenia

žalovaných o tom, že nedokázali pôžičku splácať, sa netýkali ich dlhu, ale splácania pôžičky poskytnutej
ich dcére, ktorej boli taktiež ručiteľmi.
9. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/
neboli dlžníkmi veriteľa, ktorému žalobca ako ručiteľ plnil dlh, resp. jeho ručením nebol zabezpečenýdlh žalovaných 1/ a 2/, keďže títo boli taktiež ručiteľmi dlhu iného dlžníka, a nie sú preto žalovaní 1/ a
2/ nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti nahradiť žalobcovi toto plnenie poskytnuté veriteľovi, a preto nie
sú pasívne vecne legitimovaní v konaní.

10. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní má za následok zamietnutie žaloby, a
preto irelevantné sú v danom prípade námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa námietky
premlčania.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích

dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. a žalovanej 1/, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu a žalovanému 2/, ktorý taktiež mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).