Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815204600.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu,v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom L., H. XX, proti povinnej U. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. Z., J. XXX, o vymoženie 1.861,27 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie

bolo začaté na Exekútorskom úrade Mgr. E. Y., so sídlom L., Y. XXX/A, pod sp. zn. EX 6191/15, v
štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/579/2015-39 zo dňa 5.4.2016 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu účastníkov konania tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného
Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, v s t u p u j e
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok, resp.
EP) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru, že
rozhodcovská doložka, na podklade ktorej vydal rozhodcovský súd rozsudok, ktorý má predstavovať
exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnou.
Prvotne ustálil, že zmluvný vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinnou je
vzťahom spotrebiteľským.

2. Následne okresný súd východiskovo, resp. určujúco poukázal na § 53 ods. 4 Obč. zák., v rámci
ktorého je (od 1.3.2010) ako neprijateľná zmluvná podmienka výslovne označené aj dojednanie,
v zmysle ktorého je od spotrebiteľa vyžadované, aby svoje spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Preto podrobil prieskumu rozhodcovskú doložku v súdenej veci, ktorá je
súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky
využíva oprávnený (resp. ich využíval jeho predchodca) v rámci svojej podnikateľskej činnosti v

prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Okresný súd zdôraznil, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len ťažko totiž možno predpokladať, že
si bola povinná vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
3. Okrem aplikovanej vnútroštátnej úpravy okresný súd dával do pozornosti tiež smernicu 93/13/ES

(vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ k nej sa viažucej). Tá predstavuje výkladové pravidlá pre
posudzovanie neprimeranosti konkrétnej zmluvnej podmienky. Doplnil, že v tomto zmysle použitiasmernice ide o nepriame dosiahnutie výsledku ňou stanoveného. Okresný súd uzavrel, že spotrebiteľ
si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami nemal na výber, či ju prijme alebo nie. Mohol zmluvu ako celok iba odmietnuť, alebo

prijať s ým, že sa podrobí rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálne zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy. S poukazom na neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky, je priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený (jeho právny

predchodca), ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napriek nespornej
rozsiahlosti odvolania ide v konečnom dôsledku o značne formálny a formulárový úkon odvolateľa. Z
rozhodovacej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) je odvolaciemu súdu známe, že takmer identické (všeobecné a
nakonkrétnevýchodiská,úvahyazáveryexekučnýchsúdovnereagujúce)odvolaniepodávaoprávnený,
resp. jeho právny nástupca (minimálne) v desiatkach iných vecí.

5. Odvolateľ namietal - v dôsledku posudzovania iných skutočností, ako pripúšťa výslovne znenie §
44 ods. 2 EP - prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia.
Tvrdil, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. V tejto spojitosti poukazoval na nemožnosť vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu. Ak exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený

exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť vyjadriť sa k dôkazom a novovytvorenej procesnej
situácii. Oprávnený dodal, že exekučný súd nesmie vo veci samej konať ako súd vyššej inštancie.
6. Okrem toho má doručený rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p. Exekučný súd preto nemôže vec prejednávať
znova, lebo tomu bráni prekážka rozsúdenej veci. Otázku právomoci - podľa odvolateľa - s konečnou

platnosťou uzavrel rozhodcovský súd. Napadnuté rozhodnutie oprávnený označil tiež za nedostatočne
odôvodnené a arbitrárne, v dôsledku čoho došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Exekučný
súd nevysvetlil, v čom spočíva údajná nerovnováha v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa a
neuviedol, akú inú kvalitu/kvantitu by mali procesné práva povinného v prípade, ak by konanie prebehlo
na "štátnom" súde.

7. Oprávnený nesúhlasil s neprimeraným zvýhodňovaním povinného na základe jeho postavenia a
namietal, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné "oprieť" o smernicu EHS č.
93/13/EHS, lebo ide o nepriamy normatívny akt výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné
brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko tá sa vzťahuje na rozhodcovské doložky
všeobecne a nie je voči jednotlivcom bezprostredne záväzná. Odvolateľ za porušenie právnej istoty

označoval to, že v obdobných „troch veciach“ exekučné súdy poverenia vydajú aj zamietajú, v ktorej
súvislosti citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov.

8. Povinná i súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

9. V štádiu po rozhodnutí exekučného súdu (2.5.2016) bolo doručené podanie spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., označené ako „Návrh na zmenu účastníka konania; Súhlas so vstupom
do konania na strane navrhovateľa“. Označený subjekt v ňom uviedol, že na základe postúpenia
pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
4.12.2015 uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s., ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,

ako postupníkom, navrhuje v súlade s § 92 O.s.p. zmenu účastníka na strane navrhovateľa/
oprávneného.Zároveňuviedol,žesovstupomdokonaniasúhlasíakpodaniupripojilipredmetnúzmluvu
o postúpení pohľadávok.
10. Z predložených podkladov bolo preukázané uzavretie dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorejsúčasťouboloajpostúpeniepohľadávkyvymáhanejvaktuálnomexekučnomkonanívočipovinnej.

Nadväzne krajský súd podľa § 37 ods. 3 EP pripustil vstup BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., do konania
na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s.

11. Bezprostredne v rámci odvolacieho konania (v užšom slova zmysle) krajský súd, ako súd odvolací,
preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.12. Rozhodujúce východiská definované okresným súdom - spotrebiteľský charakter dotknutého
právneho vzťahu, neprijateľná povaha rozhodcovskej doložky spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaaneplatnosťrozhodcovskejdoložky

- sú plne opodstatnené. Oprávnený ani nenamietal záver o spotrebiteľskej povahe "základnej" zmluvy
z 2.3.2011 a konkrétnejšie (s poukazom na individuálne okolnosti súdnej veci) vôbec nespochybnil
(skutkové) súvislosti uzatvárania rozhodcovskej doložky. Nadväzne rozhodne neobstojí tvrdenie
odvolateľa, že okresný súd nevysvetlil svoju úvahu o jej neprijateľnosti. Bez povšimnutia pritom nemôže
zostať ani použitie absolútne minimálnej (z hľadiska reálnej možnosti náležitého oboznámenia sa

spotrebiteľa so zmluvnými dojednaniami úplne nevyhovujúcej) veľkosti písma či už v samotnej zmluve
alebo v nadväzujúcich (všeobecných) obchodných podmienkach; osobitne, ak ide o značne rozsiahlu
úpravu práv a povinností zmluvných strán.

13. Okresný súd v súvislosti rozhodcovskou doložkou poukazoval aj na § 53 ods. 4 Obč. zák. (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy - 2.3.2011), ktorý v písm. r/ za neprijateľnú podmienku

označuje ustanovenie zmluvy vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V záujme komplexnosti je namieste
uviesť, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci
sa druhá strana (spotrebiteľ) už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu
rozhodcovského konania. Vo svojich dôsledkoch teda ide o (faktické) donútenie spotrebiteľa, aby spory

vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z
pohľadu spotrebiteľa je pritom rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom
vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany.

14. Navyše, „dohodnutý" rozhodcovský súd bol vybratý/určený výlučne dodávateľom, ktorá samotná
skutočnosť vyvoláva zásadné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti takéhoto súdu. Bez povšimnutia
nemôže ostať ani miesto rozhodcovského konania (Bratislava) a jeho značná geografická vzdialenosť
(cca 300 km) od bydliska spotrebiteľa. Uvedené taktiež prispieva k celkovému nevýhodnému charakteru

rozhodcovského konania pre spotrebiteľa v porovnaní so štandardným súdnym konaním; v ňom by
miestne príslušným súdom bol okresný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko.

15. Zásadná odvolacia námietka oprávneného o nemožnosti exekučným súdom preskúmavať
právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), jednoznačne

neobstojí. Aktuálna vnútroštátna judikatúra výslovne priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať
(ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd
s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný
rozhodcovský súd (bližšie rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R

46/2012). Z dotknutého uznesenia súčasne vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 EP je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný.
16. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa

charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva (aj) z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-40/08. V danej súvislosti však krajský súd uvádza, že okresný súd nezaložil
svoje rozhodnutie na bezprostrednej aplikácii "európskych" noriem (keď len vo všeobecných úvahách o
neprijateľných zmluvných podmienkach poukázal aj na duch smernice Rady 93/13/EHS), či rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ. Preto argumentácia odvolateľa ohľadne neprípustnosti ich použitia v súdenej veci

predstavuje jeho zjavné pochybenie pri formulovaní odvolacích dôvodov.

17. Nedôvodnou je tiež námietka ohľadne nedôsledností v procese dokazovania. Krajský súd poukazuje
tak na dlhodobo ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR už pod R 39/1993), ako aj na jej aktuálne závery (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6 ECdo 25/2014, či 6 CoE 15/2014). V ich zmysle musí byť zásada kontradiktórnosti dodržaná/
rešpektovaná v občianskom súdnom konaní ako celku. To znamená, že dostatočným je oprávnenie
účastníka uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (aj) tým, že mohol proti konkrétnemu súdnemu
rozhodnutiu podať odvolanie; čo v súdenej veci oprávnený i vykonal.18. K záveru o správnosti predmetného prístupu dospel taktiež Ústavný súd SR v zjednocujúcom
stanovisku vydanom pod PLz. ÚS 1/2014 z 7.5.2014 keď konštatoval, že pre ústavnú konformnosť
konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému reálne poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom

prieskumu (predovšetkým pokiaľ ide o iné listiny než vyplýva z § 44 ods. 2 EP) v odvolacom konaní.
19. V konkrétnostiach súdenej veci je však navyše nutné zdôrazniť, že sám oprávnený, resp. jeho právny
predchodca (prostredníctvom súdneho exekútora) predložil rozhodcovský rozsudok spolu so zmluvou
o úvere a obchodnými podmienkami pre úver „dostupná pôžička, dostupná pôžička -šikovná rezerva“.
Exekučný súd teda prioritne vychádzal z písomnosti, ktoré k návrhu pripojil oprávnený. Pre oprávneného

preto nemohol byť rozsah posudzovania veci okresným súdom, ako ani samotné byť uznesenie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prekvapivé.
Osobitne, ak vystupuje vo veľkom množstve (určite v stovkách) obdobných vecí a rozhodovacia činnosť
exekučných súdov (minimálne v obvode Krajského súdu v Žiline) v otázkach rozhodcovských doložiek
je konštantná - zhodná so závermi v prejednávanom prípade.

20.Naneprijateľnostiposudzovanejrozhodcovskejdoložkyničnemeníobligatórnosťbankovejarbitráže.
Len samotná okolnosť, že táto povinnosť vyplývala banke (právnemu predchodcovi oprávneného)
zo zákona, nekonvaliduje neakceptovateľný a donucujúci charakter rozhodcovskej doložky. Zároveň
okolnosť, že povinná nemala na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, je v rozpore (aj)
s § 93b ods. 2 veta druhá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ("...klient nie je povinný prijať návrh

rozhodcovskej zmluvy...").

21. Krajský súd uzatvára, že v dôsledku neprijateľnosti (posudzovanej) rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve nemohol pre nedostatok právomoci spor medzi stranami rozhodnúť (určený)
rozhodcovský súd. Ním vydaný rozhodcovský rozsudok tak predstavuje nulitný akt a nemôže byť

exekučným titulom.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu povinnej žiadne trovy konania v

súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.