Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010275.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému T. G., nar.
XX.XX.XXXX, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.5.2020 č.k. 1T/48/2019-409,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.9.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. G., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.5.2020 č.k. 1T/48/2019-409 bol obžalovaný
T. G. uznaný za vinného, že

od bližšie nezisteného obdobia do 26.11.2018 opakovane si zadovažoval od presne nezistených osôb
na doposiaľ nezistenom mieste nezistené množstvo metamfetamínu, ktoré následne prechovával v
J. U., na ul. T. v obytnom dome so súpisným číslom XXX/X na 4 poschodí v byte č. XX, ktorého je
užívateľom a tieto ďalej predával za rôzne sumy, najčastejšie za 20,-- eur za dávku, bližšie neustálenému
počtu osôb, minimálne však osobám O. Z., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom J. U., W. č. XXX/XX, H.
V., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom J. U., ktorý metamfetamín u seba prechovával do dňa 31.10.2018

a následne dobrovoľne vydal policajtom v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v Dunajskej Strede pod ČVS:ORP-856/DS-DS-2018, ktorý materiál bol zaslaný na expertízu
do Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava, ktorý po expertíznom skúmaní v znaleckom
posudkupodčíslomPPZ-KEU-BA-EXP-2018/13975konštatoval,žezaistenýbéžovýkryštalickýmateriál
s hmotnosťou 183 mg s primeranou koncentráciou 74,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahuje 136
mg absolútneho metamfetamínu, ktorý KEU PZ Bratislava považuje za 3-14 bežných jednotlivých dávok

drogy a iným osobám cez sprostredkovateľa a to B. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. U., B. P. XXXX/XX
aT.U.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomP.J.,T.ulicaXXX/X,ktorímetamfetamínprechovávalivmotorovom
vozidle zn. Škoda Octavia, Eč: DS917ER do 05.11.2018, čo bolo následne zaistené prehliadkou iných
priestorov a pozemkov v trestnej veci vednej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Dunajskej
Strede pod ČVS:ORP-868/DS-DS-2018, ktorý materiál bol zaslaný na expertizu do Kriminalistického
a expertízneho ústavu Bratislava, ktorý po expertíznom skúmaní v predbežnom vyjadrení pod číslom

PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14798 konštatoval, že zaistený béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 291
mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu a to množstvo zodpovedá minimálne 4 bežným
jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme
bázy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradený do 11. skupiny psychotropných látok,
teda neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a uvedený

čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,čímspáchalobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovalebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona
a § 36 písm. j) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradebý
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78
ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. V odvolaní obžalovaný uviedol:
V predmetnej trestnej veci stojí vo svojej podstate právna kvalifikácia skutku podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.
natom,čimožnouzatvoriťnazákladevykonanéhodokazovaníabezakýchkoľveklogickyodôvodnených
pochybností, že svedkovia B. X. a T. U. si kupovali od obžalovaného drogy prostredníctvom U. V..
Zároveň by malo platiť, že obžalovaný má prezývku „H.“ a že U. V. svedkov neoklamala, hovorila im

pravdu a drogy skutočne zadovážila od obžalovaného a nie od inej osoby.
U. V. pritom popiera, že by niekedy pre týchto svedkov zadovážila drogy. Za danej situácie bolo potrebné
v trestnom konaní bezpečne zistiť, ako môžu B. X. a T. U. vedieť, ak im aj uveríme, že im drogy U. V.
naozaj zadovážila, a že ich zadovážila práve od obžalovaného. Veď ani títo svedkovia nepotvrdzujú vo
svojich výpovediach, že U. V. zadovážila drogy od obžalovaného, tvrdia, že ich zadovážila pre nich od

„H.“ , pričom z procesne vykonaného dokazovania nevyplýva, že obžalovaného prezývajú „H.“, naopak,
takúto prezývku má mať podľa dokazovania brat obžalovaného. B. X. na hlavnom pojednávavaní dňa
4.9.2019 a T. U. na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2019 potvrdili, že „H.“ nepoznajú. Čo potom z
procesne vykonaných dôkazov spája obžalovaného s tvrdením svedkov B. X. a T. U. (obdobne R
95/1999).Pokiaľtozhrniemetakdostanemenasledovné:Obžalovanýpopiera,žebyzadovážildrogupre

týchto svedkov a zároveň aj U. V. tvrdí, že im drogu nezadovážila. Svedkovia tvrdia, že im ju zadovážila,
ale od „H.“, pričom tohto nepoznajú. Na základe takýchto informácií nie je predsa možné urobiť záver bez
akýchkoľvek pochybností, že obžalovaný zabezpečil drogu pre B. X. a T. U.. Tvrdenie, že U. V. a aj P. W.,
ktorý výpoveď obžalovaného a U. V. potvrdzuje, mohli mať logický dôvod vypovedať týmto spôsobom,
aby si neprivodili trestné stíhanie, neznamená, že tak aj urobili a z uvedeného dôvodu takto vypovedali.

Veď aj samotný odvolací súd použil v tejto súvislosti vo svojom uznesení č.k. 5To/125/2019-346 zo dňa
31.10.2019 slovo „mohli“, pričom vina nemôže byť preukazovaná takýmto podmieňovacím spôsobom,
ale musí byt' založená na nespochybniteľných záveroch, teda nie na domnienke, že niečo „mohli,,.
Rovnako mohli svedkovia vypovedať tak ako vypovedali preto, lebo je to pravda.
Podľa uznesenia NS SR č. k. 3To4/ 2010 zo dňa 2. 6. 2010 , str . 4 , aplikácia zásady voľného hodnotenia

dôkazov je vlastne nevyhnutným prostriedkom pre náležíte zistenie skutkového stavu veci. A práve táto
procesnoprávna zásada vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené
a preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť, či domnienku. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.

Zároveň je potrebné uviesť, že informácia svedkov B. X. a T. U. obsiahnutá v ich výpovediach, že
drogu majú od „H.“, je dôkazom nepriamym vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti. Nepriamy dôkaz
potvrdzuje alebo vyvracia existenciu určitej dokazovanej skutočnosti pomocou skutočnosti inej, ktorá
súvisí s dokazovanou skutočnosťou len nepriamo. Jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie
dokazovanej skutočnosti, k tomu musia byt' k dispozícií viaceré nepriame dôkazy, pretože nepriamy

dôkaz má svoju hodnotu iba v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia na preukázanie viny
tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na
seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť,
a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jeden
jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť' iného záveru (R 38/1968-IV., R 38/1970-I.,NS SR 2To/67/2006).

V danom prípade nie je výpoveď svedkov B. X. a T. U. podporená žiadnym iným dôkazom. Nemôže z
uvedeného dôvodu stačiť, aby súd k tejto otázke uviedol, že neuveril výpovedi U. V., teda, že jej výpoveď
nepovažuje za vierohodnú, nemá totiž v tomto smere priamy dôkaz. Naviac súdna prax rešpektuje
záver, že súd nemôže nevierohodnosť niektorého z dôkazov odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o
vierohodnosti inej skupiny dôkazov (R 6/1970).

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/48/2019 zo
dňa 27.5.2020 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine
a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného v

žiadnej časti nie je dôvodné.
5. Odvolanie obžalovaného je založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov ako to v napadnutom
rozsudku urobil prvostupňový súd.
6. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k hodnoteniu dôkazov uviedol nasledovné.
7. Pokiaľ ide o svedka O. Z., tento oproti prípravnému konania na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2019

pozmenilisvojuvýpoveďvtomsmere,žeuvádzal,ženemalvedomostiotom,že byobžalovanýpredával
drogy a ani nekupoval od neho drogy, iba preto vypovedal v prípravnom konaní tak ako vypovedal,
lebo bol pod nátlakom policajtov. Pri výpovedi v prípravnom konaní konkrétne uvádzal, kde, kedy a od
koho kupoval drogu, preto súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania za
účelom vysvetlenia rozporov. Svedok Z. nevedel sa vyjadriť k rozporom, z ktorého dôvodu súd zvážiac

aj tú okolnosť, že v prípravnom konaní bol prítomný aj vtedajší obhajca obžalovaného, pričom svedok
dobrovoľne podpísal zápisnicu, neuveril tvrdeniu svedka Z. ohľadne zmeny jeho výpovede v prospech
obžalovaného.
8. Vo vzťahu k svedkovi H. V. prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že na hlavnom
pojednávaní dňa 4.9.2019 výslovne uviedol, že pozná obžalovaného asi maximálne 2 roky a bol za ním

kúpiť si pervitín, ale nosil k nemu aj mobilné telefóny na opravu a vtedy si vždy vypýtal od neho niečo so
slovami „či by mu nevedel pomôcť s drogami“, na čo obžalovaný reagoval tak, že áno a dal mu pervitín
a toto všetko sa odohralo v J. U., na T. ulici na 4. poschodí bytovky.
9. Ďalší vypočutí svedkovia, B. X. a T. U. oproti prípravnému konaniu pozmenili svoje výpovede, hoci
naďalej tvrdili, že cez U. V. si zadovažovali drogu a bola to práve U., ktorá išla hore k obžalovanému,

pričom oni zostali v osobnom aute a čakali na U., avšak svedok U. sa vyjadril aj v tom smere, že U.
išla k nemu hore na byt a ďalej presne opisoval akým spôsobom sa dostal s B. X. v spoločnosti U. V.
pred obytný blok kde býva obžalovaný. On poznal osobu s prezývkou „H.“, ale osobne obžalovaného
nepoznal, pričom svedkyňa U. V. im tvrdila, že ide za „H.“ a oni čakali v aute a keď sa vrátila, odovzdala
im pervitín a ešte predtým ako išla hore jej dali 30,- Eur. Svedok B. X. na hlavnom pojednávaní dňa

4.9.2019 vo svojej výpovedi potvrdil, že U. hovorila, že ide za „H.“, ktorého on nikdy nevidel, ale ešte
predtým ako U. zadovážila drogu, jemu zavolal priateľ T. U., s ktorým spoločne zavolali U. V. „či nemá
niečo, konkrétne pervitín“. Tá im oznámila, aby sa zastavili na sídlisku pred blokom kde bývala U.,
potom ju zobrali s autom na iné miesto, kde jej odovzdal peniaze, čakali 5 - 10 minút a toto sa udialo
na T. ulici, kde bol bývalý trh a oni boli pred minipressom. Výpoveď svedka X. v tejto časti je zhodná aj

s výpoveďou svedka U., ktorý tiež udával, že uvedený obytný blok kde býva obžalovaný sa nachádza
vedľa jednej krčmy. Aj svedok X. uvádzal, že U. išla za osobu menou „H.“, ktorého on osobne nepozná.
10. Svedkyni U. V., ako milenke obžalovaného, ktorá oproti prípravnému konaniu popierala skutočnosti
uvádzané svedkami B. X. a T. U., prvostupňový súd neuveril. Obidvaja vypočutí svedkovia U. a X.už v prípravnom konaní jednoznačne poukazovali na jej účasť pri sprostredkovaní kúpy drog od
obžalovaného, keďže ona sama obidvom svedkom prikázala kde ju majú zobrať s osobným motorovým
vozidlom a sama povedala, že ide za „H.“.

11. Ďalší vypočutí svedkovia a to P. W., Z. V. a W. X. sa nevedeli bližšie vyjadrovať k samotnému skutku,
len P. W. potvrdil, že on ako užívateľ drogu spolu užíval pervitín aj so U. a aj X.. Svedkyňa Z. V., ako
priateľka obžalovaného, vypovedala, že v spoločnej domácnosti s obžalovaným nikdy nemali drogu,
obžalovaný nikdy nepredával drogu, ale nevedela vysvetliť, akým spôsobom došlo ku kontaminácii jej
rúk, ako aj ku kontaminácii rúk svedkyne W. X..

12. Prvostupňový súd hodnotenie dôkazov uzavrel tak, že zvážiac postavenie jednotlivých svedkov
pri kúpe drog neuveril zmeneným výpovediam svedkov na hlavných pojednávaniach, vzhľadom na
tie skutočnosti, že jednotliví svedkovia nevedeli vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach, pričom už v
prípravnomkonaníjednoznačneobidvajasvedkoviaZ.aV. opisovalipriamokúpudrogodobžalovaného
a ďalší svedkovia B. X. a T. U. opisovali sprostredkovanú kúpu drog cestou svedkyne U. V..
13. Uvedené skutkové zistenia, spoločne s ostatnými dôkazmi, podľa prvostupňového súdu odôvodňujú

naplnenie objektívnej ako aj subjektívnej stránky zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. c) Trestného zákona a § 138 písm. j) Trestného zákona. Viacerými osobami v zmysle § 127 ods.
12 Trestného zákona sa rozumie najmenej 3 (tri) osoby.
14. Hodnoteniu vykonaných dôkazov tak, ako ho urobil prvostupňový súd a ako je opísané v odsekoch
7 až 13 odôvodnenia tohto uznesenia, nie je možné zo strany odvolacieho súdu vytknúť žiadnu

nesprávnosť alebo nezákonnosť. Postup prvostupňového súdu je v súlade s požiadavkami kladenými na
rozsah vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenie v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného
poriadku. Pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení
získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade
úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno

vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne
odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými
úvahami, alebo sa spravoval hodnotením, ktoré podal obžalovaný vo svojom odvolaní. Pri posúdení
vyššie citovaných svedeckých výpovedí v ich vzájomných súvislostiach, je záver tom, že došlo k
spáchaniu skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, správny. Zhodnotenie

pravdivosti jednotlivých svedeckých výpovedí urobil prvostupňový súd správne, na základe logických
úvah, ktoré vychádzajú z preukázaných skutočností a nie iba predpokladov a odvolací súd s týmto
hodnotením v plnom rozsahu súhlasí.
15. K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že výpoveď svedka V., ktorý
stotožnil osobu obžalovaného s osobou prezývanou H. a ktorý (spolu so svedkom Z.) potvrdil, že

obžalovaný sa zaoberal predajom pervitínu, spoločne z výpoveďami svedkov U. a X. preukazujú, že to
bol práve obžalovaný, od ktorého získala svedkyňa V. drogu, ktorú potom predala týmto svedkom (U.
a X.).
16. Aj odvolací súd považuje výpovede svedkov U. a X. z prípravného konania za pravdivé, pretože
obaja zhodne popisujú celý „proces“, ktorým získali pervitín, cez sprostredkovateľa - U. V.. Niet prečo

sa logicky domnievať, že táto svedkyňa V. by svedkom U. a X. klamala o tom, že drogy ide zobrať k
H., teda k obžalovanému. Tvrdenie, že by im svedkyňa mohla klamať, je práve tou špekuláciou, resp.
nedôvodným predpokladom, o ktorý nemôže súd oprieť svoje úvahy.
17. Pokiaľ obhajoba vo svojom odvolaní (správne) poukazuje na zásadu, že nepriame dôkazy majú
spoľahlivo preukazovať dokazovanú skutočnosť a to tak, že z nich možno vyvodiť len jeden záver a

súčasne je vylúčená možnosť iného záveru, odvolací súd uvádza, že možnosť iného záveru musí byť
možnosť reálna, nie hypotetická, či neurčitá. Obhajoba neponúkla možnosť iného záveru, vyplývajúcu
z preukázaných skutočností a nie z dohadov, než toho, ku ktorému dospel prvostupňový súd.
18. Skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový súd, potom napĺňa všetky zákonné znaky obzvlášť
závažného zločinu tak ako ho vo výrokovej časti napadnutého výroku o vine právne kvalifikoval

prvostupňový súd. K právnej kvalifikácii skutku nepodal obžalovaný žiadne odvolacie námietky.
19. Prvostupňový súd sa pri rozsahu vykonaného dokazovania, jeho hodnotenia a odôvodnenia svojho
rozsudku riadil závermi, ku ktorým dospel tunajší súd vo svojom uznesení zo dňa 31.10.2019, č. k.
5To/125/2019-346, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci zo dňa 4.9.2019.
20. Nakoľko odvolací súd nezistil v hodnotení vykonaných dôkazov žiadnu nesprávnosť, ktorá by sa

premietla do výroku o vine napadnutého rozsudku, považuje výrok o vine obžalovaného za správny a
zákonný.
21. Pokiaľ ide o výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, obžalovaný neuviedol v odvolací žiadne konkrétne
námietky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere 10 rokov,v rámci trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 172 ods. 2 Trestného zákona, upravenej podľa
ustanovenia§38ods.3Trestnéhozákona,t.j.10rokovaž13rokov4mesiace.Ztohtopohľadunemožno
uloženému trestu, pokiaľ ide o jeho výšku, nič vytknúť. Trest bol uložený v minimálnej výmere a dôvody

na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby neboli zistené.
22. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, podľa
ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona, prvostupňový súd odvodnil tým, že obžalovaný doteraz
súdne trestaný nebol a nepreukazoval takú mieru narušenia, že by v ústave na výkon trestu iného
stupňa nebola jeho náprava lepšie zaručená. K tomuto odvolací súd iba dodáva, že obžalovaný ako

páchateľobzvlášťzávažnéhozločinumalbyťzaradenýnavýroktrestudoústavusmaximálnymstupňom
stráženia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Prvostupňový súd
však správne zvážil uvedené okolnosti a využil možnosť uvedenú v ustanovení § 48 ods. 4 Trestného
zákona a obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu s miernejším stupňom stráženia.
23. Obžalovanému, ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu prvostupňový súd obligatórne uložil aj
ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona. Jeho výšku v trvaní dvoch rokov stanovil v rámci

zákonnej sadzby 1 až 3 roky, uvedenej v § 78 ods. 1 Trestného zákona.
24. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.