Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913219525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6913219525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1/ S.. I. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K., E.. B. P. XXXX/X, 2/ S.. D.. J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., E.. L. XXX/XX,
obaja žalobcovia právne zastúpení J.. F. Z., D., D. Q. so sídlom I. T., X. X., proti žalovaným 1/ J.. J.
Z., D. D. Q. so sídlom Y. XXX, X., správca konkurznej podstaty úpadcu TRADE CENTER, spol. s r.o. v
„konkurze", IČO: 31 615 724 so sídlom Vajanského 2, Lučenec, 2/ J.. J. Z., bytom K., I. S./XX, v konaní
o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/525/2013-203 zo dňa 04. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok III.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým pripustil zmenu žaloby (výrok I.) a vo výroku, ktorým
zastavil konanie voči žalovanému 2/ (výrok II.) z o s t á v a nedotknutý.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v konaní o vydanie hnuteľných vecí v poradí prvým výrokom
pripustil zmenu žaloby ohľadom žalobného petitu podľa podania právnej predchodkyne žalobcov zo dňa
28. 04. 2017 a súčasne konanie voči žalovanému 2/ vzhľadom na späťvzatie žaloby v tomto rozsahu
zastavil.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej

hmotnej legitimácie žalobcov, keďže títo nepreukázali, že by ich právne postavenie vyplývajúce z
hmotného práva odôvodňovalo uplatňovať si voči žalovanému 1/ právo na vydanie hnuteľných vecí,
ktoré boli špecifikované ako hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom K. - katasrálna odbor, obec K., k.ú. K. na LV č. XXXX, parc. registra „C“, parc. č.
XXX/X, parc. č. XXX/X,, stavby na parc. č. XXX/X Q. A., sup. č.. XXX na parc. č. XXX/X D. P. ( ďalej v
texte „ hnuteľné veci“ ) identifikované v podaní zo dňa 28.04.2017 ( č.l. 94 spisu ). Pôvodne si nárok na
vydaniehnuteľnýchvecíuplatňovalaJ.E.,nar.XX.XX.XXXX-matkažalobcov,ktorávpriebehukonania

zomrela, preto okresný súd uznesením zo dňa 09. 01. 2019 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi
žalobcu v súlade so závermi uznesenia Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 14D 162/2018, v zmysle
ktorého žalobcovia nadobudli práva a povinnosti súvisiace so žalobou vedenou na Okresnom súde
Rimavská Sobota v konaní sp. zn. 9C/525/2013. Okresný súd prioritne posudzoval otázku vlastníctvahnuteľných vecí právnou predchodkyňou žalobcov a dospel k skutkovému a právnemu záveru, že v
čase uzavretia nájomnej zmluvy právnou predchodkyňou žalobcov so spoločnosťou B. A., T. dňa 06. 05.
2006, ktorá bola pripojená k žalobe, bola vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v uvedenej

nájomnej zmluve. Na podporu tvrdení, že právna predchodkyňa žalobcov bola vlastníčkou hnuteľných
vecí, ktoré sú predmetom konania, ku dňu uzavretia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, žalobcovia
predložili kúpnu zmluvu zo dňa 29. 03. 1998 uzavretú práve medzi právnou predchodkyňou žalobcov
J. E. a spoločnosťou D., D., K., kde predmetom tejto kúpnej zmluvy boli aj hnuteľné veci, ktoré sú
predmetom konania tak, ako to vyplýva z prílohy č. X ku kúpnej zmluve, ktorú kúpnu zmluvu podpísal

predávajúci aj kupujúci a zároveň na podporu tvrdení o vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov k
hnuteľným veciam žalobcovia predložili zoznam hmotného investičného majetku úpadcu k 16. 12. 2009,
z ktorého vyplýva, že úpadca, spoločnosť B. A., T., ku dňu vyhlásenia konkurzu neevidoval ako svoje
vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania.

3. Z vykonaného dokazovania ale následne vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobcov ešte počas

svojho života ako vlastníčka vyššie uvedených hnuteľných vecí dňa 30. 12. 2017 uzavrela kúpnu zmluvu
v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s kupujúcim T. M., K., kde predmetom kúpnej zmluvy
okrem iného boli aj hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, keď v zmysle tejto zmluvy - úvodných
častí zmluvy uzavretím tejto zmluvy došlo k prevodu vlastníckych práv k hnuteľnému majetku. Uzavretím
tejto kúpnej zmluvy preto došlo k dohode medzi predávajúcim - právnou predchodkyňou žalobcov a

kupujúcim - T. M. N.., K. o predmete kúpy, kde mimo iné predmetom boli práve hnuteľné veci, ktoré sú
uvedené v totožnom vyjadrení, ako sú tieto hnuteľné veci uvedené v zmluve o nájme zo dňa 6. mája
2006. Zároveň došlo aj k dohode o cene za predávané hnuteľné veci v zmysle článku II. kúpnej zmluvy
a ako to bolo uvedené vyššie aj k dohode, že touto zmluvou sa prevádza vlastnícke právo k hnuteľným
veciam, keď uvedená kúpna zmluva bola podpísaná oboma stranami, aj predávajúcim, aj kupujúcim

dňa 30. 12. 2017. Okresný súd preto doplnil, že boli splnené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy
v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou došlo platne k prevodu vlastníckeho práva k
sporným hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania v takom istom rozsahu a špecifikácii, ako boli
uvedené v nájomnej zmluve, ako aj kúpnej zmluve zo dňa 29. 03. 1998, a to na tretiu osobu (T. M., K.) .

4. Na základe skutočnosti, že počas života právnej predchodkyne žalobcov došlo k prevodu vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam, okresnému súdu neostávalo iné, ako konštatovať, že právna predchodkyňa
žalobcov ku dňu svojej smrti nebola vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania v
takom rozsahu, ako boli uvedené v nájomnej zmluve, ktorou nájomnou zmluvou právna predchodkyňa
žalobcov prenajala hnuteľné veci úpadcovi. Žalobcovia tak nemohli podľa okresného súdu nadobudnúť

vlastnícke právo k hnuteľným veciam ku dňu smrti poručiteľky, nakoľko ak aj súd v konaní s nimi
pokračoval, žalobcovia zdedili len právne postavenie svojej právnej predchodkyne v konaní vedenom
pred Okresným súdom Rimavská Sobota, pod sp. zn. 9C/525/2013 a mohli zdediť len také isté práva a
povinnosti, ktoré mala v tomto konaní ich právna predchodkyňa, a to len práva a povinnosti súvisiace
so žalobou v tomto konaní, teda, nenadobudli vlastníctvo k žiadnym konkrétnym hnuteľným veciam,

ktoré sú predmetom konania. Okresný súd výslovne zdôraznil, že pokiaľ aj vydal uznesenie, na základe
ktorého pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu, teda právnej predchodkyne žalobcov, žalobcovia len
vstúpili do práv a povinností svojej právnej predchodkyne v takom istom rozsahu, ako ich právna
predchodkyňa mala. Následne preto okresný súd konštatoval, že pokiaľ právnej predchodkyni žalobcov
neprináležalo vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania ku dňu jej

smrti, žalobcom nesvedčí ani titul nadobudnutia vlastníckeho práva titulom dedičského rozhodnutia.
Ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovia nepreukázali, že by disponovali vlastníckym právom alebo iným
zákonným právom, ktoré by im umožňovalo disponovať s hnuteľnými vecami, preto aplikujúc ust. § 126
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku nedostatku aktívnej hmotnej legitimácie žalobcov žalobu
v celom rozsahu zamietol.

5. K vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom tento doplnil, že nepristúpil k vykonaniu dôkazu
vypočutím žalobcu 2/ S.. D. J. E., ktorý sa mal vyjadriť podľa žalobcov k špecifikácii jednotlivých
hnuteľných veci, ktoré mali byť predmetom vydania a súčasne sa mohol vyjadriť ku kúpnej zmluve
uzavretej so spoločnosťou T. M. K. s odôvodnením, že vykonanie výsluchu žalobcu 2/ v tomto smere

by nemalo žiadny praktický význam pre právne posúdenie veci, keďže pri špecifikácii hnuteľných vecí
súd vychádzal z toho, že hnuteľné veci boli totožne špecifikované tak v kúpnej zmluve zo dňa 29. 03.
1998, v nájomnej zmluve zo dňa 6. mája 2006 ako aj v kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017, a teda z
tohto pohľadu nebolo potrebné odstraňovať prípadné nedostatky v špecifikácii hnuteľných vecí, ktoréboli predmetom konania, keďže strany všetkých týchto horeuvedených právnych úkonov si boli vedomé
pri podpise zmlúv, čo je predmetom uvedených zmlúv, toto ani nebolo spochybnené a i prípadný nesúlad
v špecifikácii hnuteľných vecí by nespôsobil iný spôsob rozhodnutia súdu. Ak žalobcovia poukazovali na

uzavretie zmluvy so spoločnosťou T. M., K. ohľadom odkladu účinnosti prevodu vlastníckeho práva na
tretiu osobu, okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané ani tvrdené zo strany žalobcov, že
by došlo k akejkoľvek zmene ohľadom platne uzavretej kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou
žalobcov a treťou osobou ( T. M.., K.) zo dňa 30. 12. 2017.

6. Okresný súd ďalej odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, že nepristúpil k vykonaniu dôkazu, a to
k výsluchu svedka p. T. ako konateľa úpadcu spoločnosti B. A., T. na pojednávaní, nakoľko nebolo
špecifikované, k čomu konkrétne by sa tento svedok mal vyjadriť, aby súd mohol posúdiť, či takýto
dôkaz by mal vôbec význam pre právne posúdenie veci, ak nebolo sporné, že hnuteľné veci, ktoré sú
predmetom konania, neboli majetkom úpadcu v čase vyhlásenia konkurzu.

7. Na záver okresný súd poukázal na to, že samotní žalobcovia si boli vedomí prevodu vlastníckeho
práva na tretiu osobu ich právnou predchodkyňou, ak už počas konania súhlasili s návrhom na
pripustenie zmeny subjektu v konaní na spoločnosť T. M.,K. na strane žalobcu na základe platne
uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2017, teda ešte za života ich matky.

8. O trovách konania rozhodol okresný súd aplikujúc ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) a priznal úspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov
konania voči žalobcom.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov uvedených v ust. §

365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Prioritne žalobcovia namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci považujú za arbitrárne, predčasné, prekvapivé a
v rozpore so základnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Konkrétne namietali, že súd prvej
inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú odôvodnil tým, že samotní
žalobcovia si boli vedomí prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu ich právnou predchodkyňou, ak

podaním zo dňa 05. 09. 2018 súhlasili s návrhom na pripustenie zmeny subjektu v konaní na spoločnosť
T. M.. na strane žalobcov na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2017, pričom
uvedené právne závery považujú za prekvapivé, a to s poukazom na uznesenie okresného súdu sp. zn.
9C/525/2013 zo dňa 05. 09. 2018, v rámci ktorého súd vo výroku I. nevyhovel návrhu na zmenu žaloby,
kde na stranu žalobcu mala vstúpiť práve spoločnosť T. M. K. a v rámci odôvodnenia tohto uznesenia

vyslovil predbežný právny názor aj ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017, keď vzniesol pochybnosti o jej
platnosti. V dedičskom konaní po nebohej matke, ich právnej predchodkyne, ako dedičia po poručiteľke
nadobudli v rámci dedičského konania vedeného pred Okresným súdom v Lučenci 14D 162/2018 podľa
bodu II. aktíva - práva a povinnosti súvisiace so žalobou vedenou na Okresnom súde Rimavská Sobota
sp. zn. 9C/525/2013 a v zmysle bodu V. aj práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12.

2017. Z dôvodu právnej istoty a ochrany majetkových práv uzatvorili so spoločnosťou T. M. K. dodatok
č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 a v rámci tohto dodatku si zmluvné strany v súlade s bodom 5
uznesenia o dedičstve vymienili výhradu vlastníctva s tým, že spoločnosť T. M., K. nadobudne vlastnícke
právo k predmetu kúpy až uhradením kúpnej ceny, nakoľko spoločnosť neuhradila kúpnu cenu ku dňu
podania odvolania ani len čiastočne. Súd prvej inštancie tak svojím procesným postupom znemožnil

žalobcom vykonať im patriace procesné práva, keď napriek ich účasti na pojednávaní nevypočul žalobcu
2/, ktorý mal v záujme spravodlivého rozhodnutia sa vyjadriť k veci, čím došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý súdny proces. Žalobcovia preto v zmysle § 266 CSP v rámci odvolacieho konania predložili
dodatok č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 vzhľadom na to, že ho bez svojej viny nemohli
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko im bolo odňaté právo vyjadriť sa k veci napriek

ich účasti na pojednávaní a predmetným dôkazom má byť preukázané i to, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Žalobcovia v odvolaní okresnému súdu vytýkali, že súd prvej inštancie nepriamo už v rámci
uznesenia vydaného okresným súdom dňa 05. 09. 2018 vyslovil, že spoločnosť T. M., K. ako kupujúci by

nemal v konaní dostatok aktívnej legitimácie, preto po tomto právnom názore bolo logické, že vzhľadom
na majetok hodnotnej povahy zmluvné strany podnikli právne kroky na ochranu práv garantovaných
Ústavou SR. Žalobcovia ako dedičia, t. j. právni nástupcovia tak mali legitímne očakávania v spore a
rozhodnutie považujú v rozpore s princípom spravodlivosti. Okresný súd tak preukázateľne nevykonalnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku.

11. Žalobcovia sa v odvolaní nestotožnili ani s právnym záverom okresného súdu vo vzťahu k otázke
trvania nájomnej zmluvy uzavretej medzi ich právnou predchodkyňou a úpadcom, ktorá bola uzavretá
na dobu neurčitú a podľa okresného súdu doposiaľ nebolo preukázané ukončenie tejto nájomnej zmluvy.
K uvedeným právnym záverom sa žalobcovia a ani právna predchodkyňa nemali možnosť v konaní
vyjadriť, k uvedenému sa mohol vyjadriť práve svedok p. T. ako konateľ úpadcu.

12. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379 CSP a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Prioritne žalobcovia v odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho posúdenia veci a možno ho považovať za arbitrárne, predčasné a prekvapivé v rozpore
so základnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Argumentácia žalobcov v tomto smere
však neobstojí, nakoľko okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere,
že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní v konaní na podanie žaloby o vydanie hnuteľných
vecí, keď žalobcovia v konaní nepreukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,

ktorých vydania sa domáhali. Nepreukázali, že by disponovali vlastníckym právom alebo iným zákonným
právom, ktoré by im umožňovalo disponovať s hnuteľnými vecami, ktoré sú predmetom konania, ktoré
právo disponovať s vecami v smere ochrany svojho vlastníctva či iného práva svedčí len vlastníkovi
či inej osobe, ktorá je oprávnená mať vec u seba s poukazom na ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Záver okresného súdu, že bolo nevyhnutné žalobu žalobcov zamietnuť pre nedostatok ich

aktívnej hmotnej legitimácie, je vecne správny, dostatočne odôvodnený v súlade so zisteným skutkovým
stavom, ktorý nebol pre žalobcov prekvapivým a ani to, že okresný súd ich aktívnu legitimáciu skúmal .
Žalobcovia nepreukázali, že by ich právne postavenie vyplývajúce z hmotného práva odôvodňovalo
uplatňovať si voči žalovanému 1/ právo na vydanie hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania,
a z odvolania vyplýva, že sa nestotožnili s právnym záverom súdu o ich nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na

strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či
a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znemená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

17. Žalobcovia totiž tvrdili, že ich právna predchodkyňa J. E. (matka žalobcov) je vlastníčkou hnuteľných
vecí, ktorých vydania sa domáhala pôvodne v konaní začatom pred okresným súdom 20. 12. 2013.

Keďže v priebehu konania matka žalobcov zomrela, okresný súd dôvodne postupoval v súlade s
ustanoveniami Civilného sporového poriadku a uznesením rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi
žalobcu v súlade so závermi uznesenia Okresného súdu v Lučenci 14D 162/2018 zo dňa 03. 01.
2019, v zmysle ktorého žalobcovia nadobudli práva a povinnosti súvisiace so žalobou vedenou naokresnom súde pod sp. zn. 9C/525/2013. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného
súdu, podľa ktorého žalobcovia nadobudli len práva a povinnosti súvisiace s konaním vedeným pred
okresným súdom sp. zn. 9C/525/2013, teda v zmysle týchto okolností úmrtia ich matky nenadobudli

vlastníctvo k žiadnym konkrétnym hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania. Žalobcovia po smrti
ich matky v zmysle vydaného uznesenia o tom, že súd pokračuje s nimi v konaní, vstúpili do práv a
povinností svojej právnej predchodkyne len v takom istom rozsahu, ako ich právna predchodkyňa mala
ku dňu svojej smrti. V konaní však nebolo sporné a uvedené potvrdili i samotní žalobcovia, že právna
predchodkyňa žalobcov uzavrela pred svojou smrťou dňa 30. 12. 2017 kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a

nasl. Občianskeho zákonníka s kupujúcim T. M. K., kde predmetom tejto kúpnej zmluvy boli aj hnuteľné
veci, ktoré sú predmetom konania. Okresný súd dôvodne uzavrel, že uvedená kúpna zmluva zo dňa 30.
12. 2017 je platná, jej platnosť žiadna zo strán ani nespochybnila a okresný súd nespochybnil ani to,
že podľa bodu 5 žalobcovia ako dedičia po poručiteľke nadobudli v rámci dedičského konania aj práva
a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2017. Hneď v úvode uvedenej kúpnej zmluvy,
ktorá je obsahom spisu a ktorá bola predložená žalobcami počas konania pred okresným súdom, je

uvedené, že zmluvné strany, teda predávajúci - právna predchodkyňa žalobcov ako aj kupujúci T. M.., K.
usporiadali touto kúpnou zmluvou vzťah k časti hnuteľných vecí dodávateľa a touto zmluvou dochádza k
prevodu vlastníckych práv k hnuteľnému majetku od odberateľa na dodávateľa s tým, že za odberateľa
sa považovala právna predchodkyňa žalobcov a za dodávateľa spoločnosť T..

18. Okresný súd preto dôvodne poukázal na to, že žalobcovia si boli vedomí prevodu vlastníckeho práva
na tretiu osobu ich právnou predchodkyňou, naviac ako dodáva odvolací súd, z obsahu uvedenej kúpnej
zmluvy zo dňa 30. 12. 2017 vyplýva, že ako pristupujúci účastníci č. 1 a 2 k uvedenej zmluve vystupujú
práve žalobcovia, ktorí boli účastní na uzavretí tejto kúpnej zmluvy uzavretej za života ich matky.

19. V uvedenej kúpnej zmluve bolo konštatované, že všetci účastníci tejto kúpnej zmluvy zo dňa 30.
12. 2017 majú vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn.
9C/525/2013. V tejto súvislosti preto odvolací súd dopĺňa aj ďalšie pre posúdenie veci podstatné
okolnosti, a to, že nemožno považovať žalobcami predložený dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 04.
01. 2019 predložený len v odvolacom konaní, za novotu v zmysle § 266 CSP. Žalobcami tvrdená

skutočnosť, že bez svojej viny nemohli uplatniť tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie,
vzhľadom na ich správanie a vedomosť o kúpnej zmluve zo daň 30.12.2017, nie je preukázaná, naopak,
odporuje dosiaľ vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedený dodatok ku kúpnej
zmluve zo dňa 30. 12. 2017, ktorý bol vypracovaný až po smrti právnej predchodkyne žalobcov dňa 04.
01. 2019, je listinným dôkazom, ktorý mohol byť predložený pred rozhodnutím okresného súdu, teda

pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd riadne a včas predvolal žalobcov ako i právnu
zástupkyňu žalobcov na pojednávanie konané dňa 04. 03. 2019, keď právnej zástupkyni žalobcov bolo
predvolanie na pojednávanie, ktoré následne prebiehalo dňa 04. 03. 2019 doručené už dňa 28. 01.
2019 (č. l. 196 spisu), teda v čase kedy už k uzavretiu dodatku došlo a súčasne mohol byť uvedený
listinný dôkaz predložený na pojednávaní, na ktorom sa žalobcovia resp. právna zástupkyňa žalobcov

osobne zúčastnili. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. 03. 2019 vyplýva, že právna zástupkyňa
žalobcov ani netvrdila, že k uzavretiu predmetného dodatku zo dňa 04. 01. 2019 ku kúpnej zmluve zo
dňa 30. 12. 2017 vôbec došlo. Takéto tvrdenie zo strany právnej zástupkyne žalobcov uvedené nebolo,
listinný dôkaz na pojednávaní - dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 uzavretý dňa 04. 01. 2019
na pojednávaní predložený nebol, teda pred vyhlásením dokazovania za skončené nebolo zo strany

žalobcov ani len tvrdené, že akýkoľvek dodatok ku kúpnej zmluve existuje. Až v odvolacom konaní, bol
odvolaciemu súdu predložený dodatok, na základe ktorého došlo k dohode o výhrade vlastníctva.

20. Okresný súd preto dôvodne uviedol v napadnutom rozhodnutí, a to v bode 12, že tvrdenia žalobcov
o tom, že rokujú so spoločnosťou T. M..,K. ohľadom odkladu účinnosti prevodu vlastníckeho práva na

tretiu osobu, nebolo preukázané a ani tvrdené zo strany žalobcov, že by došlo k akejkoľvek zmene
ohľadne platne uzavretej kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalobcov a spoločnosťou T.
M., K. zo dňa 30. 12. 2017. Žalobcovia totiž boli viazaní vôľou ich právnej predchodkyne prejavenou v
kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017, v zmysle ktorej bolo možné uvedenú kúpnu zmluvu zrušiť alebo
zmeniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán v písomnej forme. Takáto písomná forma zmeny

či prípadného dodatku bola predložená až v odvolacom konaní, a to napriek tomu, že k uzavretiu
tohto dodatku došlo 2 mesiace pred rozhodnutím okresného súdu. Nemožno preto uzavrieť iné ako
to, že žalobcami predložený dodatok č. X. ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 vyhotovený dňa
04. 01. 2019 mohli žalobcovia predložiť najneskôr na pojednávaní dňa 04. 03. 2019, pričom tak nasvoju ťarchu neučinili. Nemožno mať za to, že týmto spôsobom došlo aj k inej vade, ktorá spôsobila
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia mali možnosť v priebehu konania predložiť
uvedený listinný dôkaz, o to viac, ak žalobcovia 1/ a 2/ mali vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy

uzavretej ich právnou predchodkyňou dňa 30. 12. 2017 už od uvedeného dňa, ak podpisovali túto
zmluvu ako pristupujúci účastníci. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 4/2007
nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho
súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní
pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti

alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil
nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia
mali možnosť minimálne v období od 4. januára 2019 až do vyhlásenia uznesenia, ktorým okresný súd
vyhlásil dokazovanie za skončené, nielen tento dôkaz označiť ale ho i predložiť. Zo strany okresného
súdu im v tomto zmysle nebola žiadnym spôsobom znemožnené realizovať im patriace procesné práva,
ktoré žalobcovia nerealizovali bez ohľadu na okolnosti na ich strane. Žalobcovia vo vzťahu k listinnému

dôkazu, a to dodatku č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 nepreukázali, že by nemohli bez
svojej viny tento dôkaz označiť alebo predložiť, pretože by o ňom nevedeli, alebo by inak z procesného
hľadiska nemohli splniť svoju povinnosť ich tvrdenia alebo predloženia.

21. Okresný súd sa dôvodne vysporiadal aj s okolnosťami, na základe ktorých nepristúpil k vykonaniu

dôkazov, a to výsluchu žalobcu 2/ ako aj výsluchu svedka p. T., keď podrobne odôvodnil, na základe
akých okolností k vykonaniu týchto dôvodov nepristúpil. Dôvody, na ktoré okresný súd poukázal v
bode 12 napadnutého rozhodnutia, považuje odvolací súd za dostatočné, súladné s princípmi Civilného
sporového poriadku, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by nemalo vplyv na iný právny záver o aktívnej
legitimácii žalobcov. Podstatným pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcov bolo zistenie okolností,

či ich právna predchodkyňa bola ku dňu jej smrti vlastníčkou hnuteľných vecí, vydania ktorých sa
žalobcovia domáhali. Špecifikácia jednotlivých hnuteľných vecí potom pri vyhodnotení, že žalobcovia
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie hnuteľných nemajú, nebola pre posúdenie veci samej
relevantnou.

22. Keďže odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcov, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby, je bez právneho
významu zaoberať sa otázkou ukončenia nájomnej zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou a
spoločnosťou B. A. ako aj okolnosťami odkladu účinnosti prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu.

23. Ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcov súvisiacemu s prekvapivosťou súdneho rozhodnutia vo
vzťahu k právnemu záveru o platne uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 v spojení s tým,
že v uznesení vydanom okresným súdom dňa 05. 09. 2018 tento vyslovil predbežný právny názor ku
kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017, keď vzniesol pochybnosti o jej platnosti, je nutné uviesť, že sami
žalobcovia správne v odvolaní konštatujú, že zo strany okresného súdu išlo o predbežný právny názor

a za účelom preukázania platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2017 následne po tom,
ako okresný súd vydal uznesenie dňa 05. 09. 2018, naďalej prebiehalo dokazovanie za účasti strán
sporu. Okresný súd v uznesení zo dňa 05.09.2018 vyslovil pochybnosti o špecifikácii hnuteľných vecí,
vydania ktorých sa žalobcovia domáhali vrámci posúdenia návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však súd nevykonáva dokazovanie a ani

nerozhodujevovecisamej,ideoposúdenie,činazákladenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je nevyhnutný zásah súdu. Okresný súd preto neodkladné opatrenie pre ním existujúce pochybnosti
nenariadil, nedospel však k právnemu záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2017.

24. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý proces tým, že okresný súd pár mesiacov
pred rozhodnutím vo veci samej vyslovil pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2017 a
následne vo veci samej až v rámci rozhodnutia konštatoval, že došlo k platnému prevodu. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní dňa 04. 03. 2019 totiž vyplýva, že okresný súd poskytol stranám predbežné
právne posúdenie veci v tom smere, že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby s

poukazom na tú skutočnosť, že ich právna predchodkyňa pred svojou smrťou uzavrela kúpnu zmluvu s
treťou osobou na hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania. Na uvedené predbežné právne posúdenie
zo strany súdu mali možnosť vyjadriť sa obe strany v konaní, keď právna zástupkyňa žalobcov vyslovila,
že s takýmto predbežným právnym posúdením okresného súdu nesúhlasí, netvrdila a neuviedla, žeexistujedodatokč.Xkukúpnejzmluvezodňa30.12.2017,naopakuviedla,žekúpnazmluvapredložená
na pojednávaní, a to kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou D., D., K.
zo dňa 29. 03. 1998 preukazuje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, pričom žiadnym

spôsobom z jej strany nebola spochybnená kúpna zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou a
spoločnosťou T. M..,K., naopak potvrdila, že žalobcovia s touto spoločnosťou rokujú o odklade účinnosti
prevodu vlastníckeho práva na túto spoločnosť. Z uvedeného teda bez ďalšieho vyplýva, že rozhodnutie
okresnéhosúduvovzťahukprávnemuzáveru,žeprávnapredchodkyňažalobcovkudňujejsmrtinebola
vlastníčkou hnuteľných veci, ktoré sú predmetom konania, nebola pre žalobcov prekvapivým právnym

záverom, ku ktorému nemali možnosť navrhnúť prípadne ďalšie dôkazy či iné tvrdenia.

25. Žalobcovia vedomí si skutočnosti, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré
sú predmetom konania, na tretiu osobu spoločnosť T. na základe kúpnej zmluvy uzavretej ich právnou
predchodkyňou dňa 30. 12. 2017, ktorej účastníkmi zmluvy ako pristupujúci účastníci boli prítomní,
následným správaním a úkonmi v konaní, dodatočnými právnymi úkonmi, sa snažia spochybniť po

smrti právnej predchodkyne okolnosti prevodu hnuteľných vecí na tretiu osobu. V kúpnej zmluve, s
ktorou boli riadne oboznámení dňa 31.12.2017 bolo výslovne konštatované, že jej uzavretím dochádza
k prevodu vlastníckych práv k hnuteľnému majetku, t. j. ku dňu 30. 12. 2017. Tzv. výhrada vlastníctva v
kúpnej zmluve zo dňa 30. 12. 2017 medzi právnou predchodkyňou žalobcov a spoločnosťou T. M., K.
dohodnutá nebola, preto rozporuplne vyznieva i tvrdenie žalobcov, že dosiaľ k žiadnej úhrade kúpnej

ceny za hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhali, nedošlo.

26. Treba dodať, že aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nepatrí do obsahu
základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, príp. sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana sporu (viď napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

27. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, teda otázku aktívnej legitimácie
žalobcov, resp. jej nedostatku, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
teda dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okolnosť, že právna predchodkyňa

žalobcov ku dňu jej smrti nebola vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania, nakoľko
došlo platným právnym úkonom k ich prevodu na tretiu osobu, spoločnosť T. M. K. bola okresným
súdom posúdená vecne správne. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom stotožňuje, preto sa
s ďalšími odvolacími námietkami žalobcov nezaoberal.

28. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu, ktorým pripustil zmenu žaloby ohľadom žalobného petitu
podľa podania právnej predchodkyne žalobcov zo dňa 28. 04. 2017 (výrok I.) a rozhodnutie, ktorým
konanie voči žalovanému 2/ zastavil (výrok II.), uvedené rozhodnutia okresného súdu neboli odvolaním
žalobcov napadnuté, preto v zmysle § 367 ods. 2 CSP zostávajú nedotknuté.

29.Okresnýsúdrozhodolvecnesprávneionáhradetrovkonania,keďuložilžalobcompovinnosťpriznať
žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Uvedené odvolací súd
uvádza k rozhodnutiu o náhrade trov konania napriek tomu, že toto rozhodnutie nebolo konkrétnymi
odvolacími dôvodmi napadnuté odvolaním, avšak ide o výrok závislý.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli a ktoré boli preukázané, odôvodnené a
ktoré možno považovať za účelne vynaložené výdavky. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP

rozhodol o nároku žalovaného 1/ na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu,
t. j. v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).