Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117010627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2020, v trestnej veci
proti obžalovanému O. Y., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/7/2017 zo dňa 24.06.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. Y.
vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

22.8.2016 asi o 10.10 hodine v G. na ulici D. na parkovisku pri budove predajne H., potom čo s ním ako
vodičom bola spisovaná zápisnica o objasňovaní priestupku na úseku cestnej dopravy, fyzicky napadol
policajta Obvodného oddelenia PZ Drienov nstržm. C. I. a to tým spôsobom, že po tom, čo bol vyzvaný,
aby podpísal vyjadrenie k zápisnici, napísal slovo „V. M.“ a následne ho nstržm. I. poučil, že bude
potrebné podpísať na záver zápisnice správu o výsledku objasňovania priestupku, na čo reagoval tak,
že rukami udrel do podložky, ktorú policajt držal v rukách, pričom táto ho zasiahla do oblasti brucha,

potom si túto podložku policajt priložil k bruchu, na čo tento úder zopakoval a následne policajt podložku
pustil na zem a tohto od seba odsotil a vyzval ho, aby upustil od svojho protiprávneho konania, lebo
proti nemu budú použité donucovacie prostriedky, O. Y. reagoval slovami, že už nič podpisovať nebude
a úderom hlavy sa snažil zasiahnuť hlavu policajta I., ktorý sa uhol, pričom zasiahol šilt služobnej čiapky,
ktorú mal na hlave, potom chytil policajta svojimi rukami za uniformu v oblasti krku, kde následne boli
použité donucovacie prostriedky a boli mu založené putá, pričom k zraneniu príslušníka Obvodného

oddelenia PZ Drienov nstržm. C. I. a obžalovaného nedošlo.

Za to mu súd podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.
zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 800 (osemsto),- eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona mu uložil povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich po sebe
idúcich mesačných splátkach po 80,- (osemdesiat),- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie
prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolanímnapadnutého rozsudku, že odvolaním napáda predovšetkým výrok súdu o vine, že spáchal prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Na základe vykonaných dôkazov,
výsluchom svedkov a prezretia kamerového záznamu z parkoviska, má za to, že skutok, ktorý sa

mu kladie za vinu, nespáchal. V prvom rade výpoveď C.. G. D. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10.09.2018 nepotvrdzuje v plnom rozsahu výpoveď poškodeného, príkladmo - nevedel verifikovať
tvrdenie poškodeného I., či vyzýval obžalovaného, aby upustil od svojho konania, na čo reagoval -
nespomínam si, myslím si, že hej, ale nespomínam si. Tiež sa nevedel vyjadriť, či došlo k fyzickému
kontaktu s telom poškodeného v čase prejednávania priestupku zo strany obžalovaného, len potvrdil

to, že ho chytil za uniformu a tam bol fyzický kontakt jasný. Na ďalšie dôležité otázky obhajcu ako
aj samosudcu spravidla odpovedal, že už si nepamätá. Nepamätá si, v čom spočívala agresivita
obžalovaného, nespomenul si, ani či obžalovaný mal udierať do dosky, ktorú držal v rukách poškodený.
Poukázal na to, že svedkovia - príslušníci polície s vyššou hodnosťou si podrobne na všetko spomínajú,
hoci na miesto incidentu prišli až následne po určitom čase, tiež svedok C.. O. E. sa nevedel vyjadriť,
či došlo aj priamo k dotyku kože na kožu medzi obžalovaným a poškodeným. Naopak svedkovia

G. P., O. M. a P. G. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukazujú, že
obžalovaný nevyvolal konflikt, ale že to bol práve poškodený, ktorý svojím konaním vyprovokoval
neslušné správanie sa obžalovaného, aby následne bol ďalšími príslušníkmi spacifikovaný. Poukázal
predovšetkým na výpoveď svedka O. M., ktorá je presvedčivá hodnoverná, ktorý na vlastné oči videl, ako
jeden z policajtov sotil obžalovaného obidvomi rukami a následne ho všetci štyria policajti spacifikovali

na zemi, kde mu dali na ruky putá. Poukázal na to, že už len zo samotného spôsobu konania
obžalovaného je na mieste vyvodiť naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona,
pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť činu nepatrná. Účelom Tr. zákona je postihovať len
najzávažnejšie protispoločenské konanie, čo je dôvodom pre nevyhnutnosť rozlišovania medzi trestnými

činmiakonaniaminižšejnebezpečnostiazávažnosti.Nazákladeuvedenýchargumentov,pretopožiadal
odvolací súd, aby zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku zrušil celý napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
a sám rozhodol o veci a to tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby v plnom rozsahu.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pritom prihliadal
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané
dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu
potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o
vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu
a presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach

na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred prvostupňovým súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je
totožný - krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich

plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a o druhu a výmere
trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného, a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu)

konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného
druhu a výmery trestu.

V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že podstatný obsah odvolacích námietok obžalovaného,
ktorými argumentoval, už predniesol v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa,

s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd
vysporiadal a ktoré si aj odvolací súd osvojil.Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrne s dôvodmi už uvedenými v odôvodení napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v

posudzovanej veci obžalovaného O. Y..

V prvom rade je teda potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a
bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na
obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju
obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,

aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či

dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

V tejto súvislosti krajský súd zistil, že obžalovaný síce svoju obranu opieral o výpovede G. P., P. G. a O.

M., no výpovede menovaných svedkov je potrebné hodnotiť v kontexte ich všetkých vyjadrení v rámci
trestného konania k skutočnostiam týkajúcim sa skutkových okolností tak, ako ich zo svojho pohľadu
vnímali a v kontexte z nich plynúcich rozporov.

Neprehliadnuteľnýmisúpretoichvyjadreniavrámciprípravnéhokonaniavkonfrontáciisichvýpoveďami

na hlavnom pojednávaní - z ktorého miesta mohli sledovať incident pred predajňou, resp. k ich
vzájomnému postaveniu (svedka G. P. a P. G. aj v predajni) a vzájomnému postaveniu obžalovaného
s poškodeným a tam prítomnými príslušníkmi PZ - a to ešte predtým ako mali možnosť vzhliadnuť
obrazový záznam z priemyselnej kamery z miesta, kde malo dôjsť k napadnutiu poškodeného
obžalovaným.

Svedok G. P. vo svojej výpovedi zo dňa 24.02.2017 ešte v prípravnom konaní uviedol, že v tom čase bol
v predajni a preto nemohol počuť o čom sa vonku s policajtmi obžalovaný baví a zdôraznil, že počas toho
ako bol vo vnútri v predajni, pohyboval sa medzi predajným pultom a hlavným vchodom do predajne,
kde stál maximálne jeden a pol metra od vstupných dverí do predajne (tých druhých, pretože tie prvé

dvere sú služobné) pre zákazníkov a trval na tom, že videl jasne na miesto, kde malo dôjsť k incidentu
a nebola tam žiadna prekážka, ktorá by mu bránila vo výhľade.

Po prehratí kamerového záznamu a po upozornení vyšetrovateľom na to, že z jeho pohľadu tak, ako ho
popísal, kde mal stáť, v akej časti predajne mu malo brániť vo výhľade tam odparkované väčšie osobné

motorové vozidlo - druh SUV - svoju výpoveď k tejto skutočnosti prispôsobil a trval na tom, že stál
viac naľavo, medzi hlavným vchodom pre zákazníkov a vchodom pre zamestnancov a preto mal dobrý
výhľad na dianie pred ním.
Naopak svedok P. G. vo svojej výpovedi tiež dňa 24.02.2017 v prípravnom konaní zase trval na tom, že
celý incident sledoval z predajne z priestoru predajného pultu, ktorý je od dverí vzdialený 6 až 7 metrov

a to spolu so svedkom G. P., ktorý v tom čase stál vedľa neho po ľavej ruke, lebo mal odtiaľ veľmi dobrý
výhľad na miesto skutku. Dvere do predajne boli celý čas otvorené, preto aj počul nejaký krik. V tom čase
boli dokonca v predajni aj nejakí zákazníci a bolo ich tam dosť veľa, ktorým sa mal venovať kolega P..

Opäť aj menovaný svedok po vzhliadnutí obrazového záznamu z priemy-selnej kamery ako aj po

upozornení vyšetrovateľa, že svedok G. P. neuvádzal, aby v tom čase stál pri ňom v priestoroch
predajného pultu, resp. aby obsluhoval zákazníkov, tak upravuje svoju výpoveď a pripustil, že v tom čase
možno aj on chodil hore dole po predajni medzi klientmi a vstupnými dverami.Súčasne platí, že pokiaľ svedkovia G. P. a P. G. mali tento incident sledovať z priestoru predajne,
tak v tom čase z ich pohľadu bolo pred nimi veľké osobné motorové vozidlo - druh SUV, ktoré im
zjavne muselo zakrývať výhľad na samotné miesto incidentu a súčasne im výhľad muselo sťažovať aj

postavenie jednotlivých príslušníkov polície tak, ako to vyplýva z obrazového záznamu z priemyselnej
kamery, keďže obžalovaný bol predsa v tesnom obkolesení štyroch príslušníkov PZ, ktorí v tom čase
boli na mieste skutku, v bezprostrednej blízkosti spomínaného motorového vozidla.

Rovnako opierajúc sa o spomínaný obrazový záznam, ktorý bol riadne v súlade s procesným predpisom

aj vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, krajský súd konštatuje, že v čase, kedy malo dôjsť k
samotnémuincidentu,atedaobžalovanýamaltakakojetoopísanévskutkurozsudku,fyzickynapadnúť
poškodeného v prítomnosti ďalších troch príslušníkov Policajného zboru, ani svedok O. M. nebol priamo
namiesteskutku,akototvrdíasledovalhozovzdialenosti25až30metrovatedazozačiatkuparkoviska,
z ktorého pôvodne so svojim motorovým vozidlom odišiel tak, ako je to zrejmé z obrazového záznamu.

Súčasne z tohto záznamu vyplýva, že pokiaľ sa menovaný svedok O. M. aj vrátil na miesto skutku, už
po „spacifikovaní“ obžalovaného, oznámiť im, že celý incident videl a že chce vypovedať ako svedok,
tak prichádza z miesta, kde počas celého incidentu by mal mať zjavne prekrytý výhľad spomínaným
motorovým vozidlom - druh SUV, keďže incident mal sledovať zo vzdialenosti 25 až 30 metrov a teda zo
začiatku parkoviska, čo taktiež vyvoláva pochybnosť o jeho tvrdeniach, že od samého začiatku a hlavne

potomkedymaltentoincidentvyvrcholiť,malveľmidobrývýhľadapretovidelspôsobsprávaniasanielen
obvineného aj poškodeného policajta a zjavné napadnutie obžalovaného poškodeným policajtom.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené, v tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť,
že menovaní svedkovia v podstatných okolnostiach nevedeli úplne presne popísať správanie sa

obžalovaného pred samotným vyvrcholením incidentu, kedy malo dôjsť k fyzickému napadnutiu (ako
to tvrdia) poškodeným obžalovaného. Len pripúšťajú, že obžalovaný nahnevane rozhadzoval rukami,
kýval sa, resp. nahýnal sa hlavou smerom k príslušníkovi polície.

V kontexte takto nimi opísaného správania sa obžalovaného pred napadnutím, sa potom javí ako

nedôveryhodnéichnáslednévyjadrenie-doslovnerovnaké- otom,žepresnevideli,akomalpoškodený
fyzicky napadnúť obžalovaného tým, že ho oboma rukami sotil do jeho tela v oblasti ramien a potom
ho všetci policajti mali spacifikovať na zemi a to všetko bez toho, aby sám obžalovaný svojím fyzickým
útokom voči poškodenému, také konanie z ich strany vyvolal.

Z pohľadu takto uvedených skutočností vo svojom súhrne, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov, ktorí mali
vypovedať v prospech obžalovaného podľa názoru krajského súdu potom nie je možné bez rozumných
pochybností v celom rozsahu uveriť ich tvrdeniam, že celý incident mohli vidieť veľmi dobre a to hlavne
od momentu, kedy malo dôjsť k napadnutiu obžalovaného príslušníkom Policajného zboru.

Naopak na obrazovom zázname z priemyselnej kamery bez rozumných pochybností je potom možné
sledovať agresívne správanie sa obžalovaného, ktoré ani sám nepopiera, kedy v obkolesení štyroch
príslušníkov PZ opakovane rozhadzujúc rukami, najsamprv približne v oblasti brucha došlo jeho rukami
ku kontaktu s príslušníkom PZ, ktorý viedol objasnenie priestupku, ale hlavne zjavne opakovanými
agresívnymi a prudkými pohybmi trupu tela smerom ku poškodenému - smerujúc svojou hlavou voči

hlave poškodeného, opakovane dával najavo nesúhlas s úkonmi, ktoré s ním boli v rámci prejednávania
priestupku vykonávané, po ktorých došlo k použitiu hmatov a chvatov zo strany tam prítomných
príslušníkov PZ.
Inak povedané obrazový záznam zásadným spôsobom nespochybňuje v podstatných okolnostiach
žalovaného skutku zhodné (bez zásadných rozporov) výpovede C.. G. D., C.. O. E. a C.. I. P. v

konfrontácii z výpoveďou poškodeného C. I., priamych svedkov napadnutia poškodeného obžalovaným,
ale práve naopak ich vyjadrenia tento záznam dopĺňa a verifikuje.

Súčasne je na mieste potrebné hodnotiť správanie sa obžalovaného z hľadiska intenzity naplnenia
skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti - ohrozenia záujmu spoločnosti na ochrane nerušeného

výkonu právomoci verejného činiteľa - aj v kontexte celého jeho konania, od príchodu príslušníkov KDI v
Prešovedopredajne, potomčomuoznámili,žejepodozrivýzospáchaniapriestupkunaúsekudopravy.Obžalovaný sám priznáva, že sa mal vulgárne písomne vyjadriť na zápisnicu na prejednanie priestupku,
tiež všetci prítomní príslušníci Policajného zboru zhodne uviedli, že počas prejednávania priestupku s
nimi komunikoval vulgárny spôsobom, odmietal spolupracovať a to všetko aj napriek tomu, že v tom

čase tam prítomní príslušníci PZ boli riadne uniformovaní v služobných rovnošatách Policajného zboru
a rovnako zhodne uvádzali, že v súlade s úradným postupom mu oznámili, akého priestupku sa mal
dopustiť, aký úkon s ním vykonávajú, čo znamená, že postupovali v súlade so služobným predpisom,
vrátane postupu súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, čo v tejto časti obžalovaný
ich postup ani nenamietal.

Totižto v súlade s ust. § 18 ods. 1, 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore - vyzvali obžalovaného
na predloženie preukazu totožnosti, z ust. § 69 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
- ho vyzvali na predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku motorového vozidla a
následne, keďže obžalovaný odmietal spolupracovať a rešpektovať výzvy uniformovaných príslušníkov
polície, dokonca jedného z nich aj fyzicky napadol, postupovali aj podľa povinností upravených v ust. §

19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (zaistiť osobu podozrivú zo spáchania
priestupku, dokonca už aj zo spáchaní trestného činu).

Spôsob správania sa od samého začiatku zo strany obžalovaného bol zjavne neúctivý a bez rešpektu
k verejným činiteľom a teda službukonajúcim príslušníkom PZ, ktorí boli riadne uniformovaní, pričom už

len takéto agresívne a vulgárne správanie sa obžalovaného je neakceptovateľné, preto bolo namieste
použitie hmatov a chvatov z ich strany.

Krajský súd preto uvádza, s odkazom na opísaný postup vo veci konajúcich príslušníkov PZ, že vo
svojom procesnom postupe rešpektovali a dodržiavali zákon, čím vytvorili v posudzovanej veci základný

predpoklad pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o vine obžalovaného.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené, preto krajský súd konštatuje, že v danom prípade bez rozumných
pochybností je možné urobiť záver, že skutok, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému, sa stal, je trestným
činom a jeho páchateľom je obžalovaný O. Y..

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného, ako
to v rámci odvolania namietal.

Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, keď konanie
obžalovaného okresný súd posúdil ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona, keďže použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o
potrebe tento výrok naprávať v prospech obžalovaného.

Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé
hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob

spáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie, pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osoba
páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Tr zákona, keď
správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v prospech poľahčujúcich, keď priznal

obžalovanémujednupoľahčujúcu okolnosťpodľa§36písm.j)Tr.zákonaateda,žeobžalovanýdoposiaľ
viedol riadny život, bez priznania priťažujúcich okolností upravených v ustanovení § 37 Tr. zákona.Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského súdu,
určil správny druh trestu a to trest peňažný ako trest samostatný vo výmere 800,- eur, s povinnosťou
zaplatiť ho v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 80,- eur, a pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov, je podľa krajského súdu, trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám
ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a
preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre
dosiahnutie účelu trestu.

Krajský súd z týchto hore uvedených dôvodov považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a
postupom podľa § 319 Tr. poriadku tento zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.