Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216203328.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: BL PLUS, s.r.o. so

sídlom Prenčov 177, IČO: 50 798 143 v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
PeterRybár,s.r.o.,sosídlomKošice,Kuzmányho29,IČO:35792752protižalovanému:PROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, o zaplatenie 2.799,48 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 164,82 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
164,82 eur od 8.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.799,48
eur s úrokom z omeškania od 8.3.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným
dňa 15.8.2012 uzavrel zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045621 a 8400045620, na základe ktorých
mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úvery vo výške po 1.500 eur. Žalovaný si z oboch úverových istín

hneď na počiatku zmluvného vzťahu zrazil sumy poplatku za poskytnutie úveru vo výške po 215,75 eur, a
tak skutočná výška oboch poskytnutých úverov predstavovala sumu vo výške po 1.284,25 eur. Žalobca
sa v oboch úverových zmluvách zaviazal zaplatiť každý z oboch úverov 42 mesačnými splátkami po
80,37 eur a žalovanému uhradiť súhrnne v oboch prípadoch po 3.375,54 eur. Žalobca však na oba
úvery žalovanému uhradil sumy vo výške po 2.683,99 eur, teda v oboch prípadoch o 1.399,74 eur viac
než bol nárok žalovaného, a tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie po 2 x 1.399,74
eur. V oboch úverových zmluvách absentujú údaje predpokladané v § 9 ods. 2 písm. g/, f/, k/ zákona

č. 129/2010 Z.z., keď ani jedna zo zmlúv v časti revolvingu neobsahuje údaj o výške úrokov a iných
poplatkov, ani údaj o termíne konečnej splatnosti, ani údaj o podmienkach čerpania úveru a neobsahuje
ani údaj o splatnosti istiny a splatnosti úroku a iných poplatkov. Odplata vo výške 70,01% prevyšuje
v oboch prípadoch odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca doručil žalovanému dňa
13.8.2012 žiadosť č. 8400045621 a žiadosť č. 8400045620 o poskytnutie revolvingového úveru, pričom
žalovaný dňa 15.8.2016 doplnil uvedené žiadosti o bod 6 a súčasne zmenil údaj o predpokladanej
RPMN. Žalovaný nesplnil ani podmienku určenú v § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď žalobcu

neinformoval o zmluvných podmienkach pred uzavretím každej z oboch zmlúv, a tak sú obe zmluvy
absolútne neplatné podľa § 39 OZ z dôvodu porušenia práva spotrebiteľa na informácie. Tým, že oba
návrhy žalobcu na uzavretie zmlúv o revolvingovom úvere boli žalovaným doplnené a sčasti aj zmenené,
nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv o revolvingovom úvere. Pokiaľ žalovaný poskytol žalobcovi sumuv úhrnnej výške 2.568,50 eur a žalobca žalovanému poskytol plnenie v súhrnnej výške 5.367,98 eur,
žalobca plnil o 2.799,48 eur viac, keď úvery sú s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z. bezúročné a bez poplatkov, výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi a zmluvy sú absolútne

neplatné. Žalobca za dôkaz označil obe spomínané zmluvy o revolvingovom úvere a k žalobe pripojil aj
výzvu z 29.2.2016 na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere číslo 8400045621 a č. 8400045260, ako aj prehľad platieb ukončeného úveru
č. č. 8400045620 a č. 8400045621.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 28.4.2016, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V odpore okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v rozsahu prevyšujúcom sumu
2.634,66 eur. Uviedol, že doteraz sa do žiadneho omeškania nedostal.

3. Súd v poradí prvým rozsudkom z 11.7.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.634,66 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.634,66 eur od 8.3.2016 do zaplatenia.
Ďalším výrokom žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.634,66 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania zamietolanasledujúcimivýrokmirozhodolajonáhradetrovkonaniaapoplatkovejpovinnosti
žalovaného.

Súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že základom vzťahov medzi stranami sporu boli dva formuláre
žalovaného označené ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere,
a to č. 8400045621 a č. 8400045620, ktoré žalobca podpísal už 13.8.2012 a zástupca žalovaného ich
podpísal dňa 15.8.2012.
Súd v rozsudku z 11.7.2017 dospel k záveru, že v prípade oboch žiadostí o poskytnutie revolvingového

úveru/Zmluva o revolvingovom úvere nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ďalej len OZ, v spojení s § 43a ods. 1 OZ a § 43c ods. 1 OZ)

Preto pokiaľ žalovaný umožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky, išlo zo strany žalobcu o čerpanie

bez právneho dôvodu a na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ.

Podľa prehľadu platieb ukončeného úveru vyhotoveného žalovaným ku dňu 17.2.2016 v súvislosti s
úverom č. 8400045621 a č. 8400045620, žalobca v oboch prípadoch čerpal dňa 15.8.2012 sumy vo
výške po 1.284,25 eur a platbami od 19.9.2012 do 15.10.2014 uhradil žalovanému v oboch „úverových“

prípadoch sumy vo výške po 2.683,99 eur. Teda v súvislosti s každým domnelým „úverom“ žalobca
preplatil sumu čerpania o 1.399,74 eur (2.683,99 - 1.284,25), súhrnne o žalovaných 2.799,48 eur. Preto
žalovaný na základe neexistujúcich úverových zmlúv získal plnením žalobcu nad čerpanú sumu 2 x
1.284,25 eur majetkový prospech bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ (obdobne rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.6.2017 sp. zn. 18Co/75/2016, resp. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

5Co/365/2016 z 31.5.2017).

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd s poukazom na § 101 OZ a § 107 ods. 1 OZ
dospel v rozsudku z 11.7.2017 k záveru, že pokiaľ žaloba vo veci bola súdu doručená 7.3.2016, platby
žalobcu v prospech žalovaného spred 7.3.2014 sú premlčané z dôvodu, že do podania žaloby uplynula

subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nadobudnutého
žalovaným v dôsledku platieb žalobcu nad ním čerpané sumy vo výške po 2 x 1.284,25 eur. Po 7.3.2014
žalobca žalovanému platbami uhradenými od 24.3.2014 do 15.10.2014 vrátane uhradil na každý „úver“
sumy po 1.317,33 eur, keď platbami realizovanými v období od 19.9.2012 do 25.2.2014 vrátane žalobca
uhradil žalovanému na každý „úver“ sumy po 1366,66 eur. S poukazom na uvedené súd žalovaného

zaviazal na zaplatenie nepremlčaných súm bezdôvodného obohatenia v úhrnnej výške 2.634,66 eur (2
x 1317,33) a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol.

Zo sumy nepremlčaného bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 2.634,66 eur súd žalobcovi
v poradí prvým rozsudkom priznal 5,05% úrok z omeškania ročne od 8.3.2016 do zaplatenia.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, po tom ako uznesením č.k. 9Co/36/2018-143 z 4.9.2018
rozhodol, že z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcu Miroslava Mihálika na spoločnosť BL PLUS,
s.r.o. so sídlom Prenčov 177, IČO: 50 798 143 v konaní pokračuje s uvedenou spoločnosťou akoprávnym nástupcom žalobcu, na základe odvolaní oboch strán sporu rozsudkom č.k. 9Co/36/2018-151
z 27.9.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania.

K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v zamietajúcom výroku (súd
nezdôvodnil, na základe akých skutočností mal za preukázané, že dňa 07. 03. 2014 sa žalobca
reálne dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil) odvolací súd po
preskúmaní odvolaním žalobcu napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti

napadnutého zamietajúceho výroku rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto je námietka žalobcu o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto časti dôvodná.

V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným odvolací súd poukázal na ustanovenie §
107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Odvolací súd taktiež konštatoval, že v prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu

žalovaného každou sumou zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

O bezdôvodnom obohatení sa žalobca, podľa jeho tvrdenia, dozvedel až po prvej porade, s právnym
zástupcom, keď si právny zástupca preštudoval predmetné úverové zmluvy, ktoré mu predložil žalobca
a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho práv. Žalobca mu podľa jeho tvrdenia udelil v ten

istý deň, dňa 26. 02. 2016 plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci, pričom od tohto dátumu
do podania žaloby dňa 07. 03. 2016 ubehlo len niekoľko dní. Odvolací súd pri preskúmaní veci v
žalobcomnapadnutejčastizistil,želistina,ktorámápodľažalobcupreukazovaťvčasnéuplatneniepráva
v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe - plná moc žalobcu pre jeho právneho zástupcu, nie je v spise
založená. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vyzvať žalobcu na predloženie plnej

moci s tým, že po jej predložení je potrebné sa opätovne zaoberať nárokom žalobcu v zamietajúcom
výroku, pričom je potrebné, aby sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu
a svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tak, aby bolo preskúmateľné. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

5. Po tom, ako bolo založené do spisu splnomocnenie pôvodného žalobcu udelené právnemu
zástupcovi, súd opätovne vo veci pojednával dňa 22.11.2018 v neprítomnosti riadne predvolaného
právneho zástupcu žalovaného.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že v danom prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby, lebo o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a na koho strane sa žalobca dozvedel až
pri svojej prvej porade s právnym zástupcom, t.j. 26.2.2016, kedy bola udelená aj plná moc žalobcom
pre jeho právneho zástupcu, ktorého si žalobca vyhľadal na internete ako advokáta venujúceho sa

spotrebiteľským veciam.

6. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu a pri
nezmenenom skutkovom stave opätovne konštatuje, že nemá za preukázanú existenciu dvoch platných
vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka ďalej len OZ, v spojení s § 43a ods. 1 OZ a § 43c ods. 1 OZ)

Preto pokiaľ žalovaný umožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky, išlo zo strany žalobcu o čerpanie
bez právneho dôvodu a na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ.Podľa prehľadu platieb ukončeného úveru vyhotoveného žalovaným ku dňu 17.2.2016 v súvislosti s
úverom č. 8400045621 a č. 8400045620, žalobca v oboch prípadoch čerpal dňa 15.8.2012 sumy vo

výške po 1.284,25 eur a platbami od 19.9.2012 do 15.10.2014 uhradil žalovanému v oboch „úverových“
prípadoch sumy vo výške po 2.683,99 eur, z toho do 22.1.2014 (vrátane, v časti 78,33 eur) uhradil sumu
čerpaní vo výške po 1.284,25 eur a platbami od 22.1.2014 (vo výške 2,04 eur) do 15.10.2014 vrátane,
žalobca uhradil po 1.399,74 eur. Teda v súvislosti s každým domnelým „úverom“ žalobca preplatil sumu
čerpania o 1.399,74 eur (2.683,99 - 1.284,25), súhrnne o žalovaných 2.799,48 eur. Preto žalovaný na

základe neexistujúcich úverových zmlúv získal plnením žalobcu nad čerpanú sumu 2 x 1.284,25 eur
majetkový prospech bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ, pričom o nároku žalobcu už bolo
právoplatne rozhodnuté do výšky 2.634,66 eur rozsudkom súdu prvej inštancie z 11.7.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 27.9.2018.

7. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je určená dvojaká, kombinovaná

premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna (§ 107 ods. 2 OZ). Tieto dve premlčacie
doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe, keď ich začiatok je určený odlišne a ich vzájomný
vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Avšak, ak skončí plynutie
niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu, pokiaľ je vznesená námietka
premlčania.

Podľa žalobcu dňa 26.2.2016 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1
OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo v tento deň sa v priebehu porady s právnym zástupcom
dozvedel, že jeho úhradami došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Preto v uvedený
deň splnomocnil právneho zástupcu svojim zastupovaním na vymáhanie nárokov voči žalovanému.

Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by sa žalobca dozvedel skôr ako 26.2.2016 o tom, že sa žalovaný
na úkor žalobcu obohatil, a tak mal súd za preukázané tvrdenia žalobcu o začiatku plynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby.

Žalobca sumu svojich dvoch čerpaní vo výške po 1.284,25 eur doplatil žalovanému dvomi úhradami

z 22.1.2014, z ktorých na sumu čerpaní (do výšky po 1.284,25 eur) z úhrad žalobcu po 80,37 eur
realizovaných dňa 22.1.2014 pripadli sumy po 78,33 eur. Ďalšie úhrady zo strany žalobcu v prospech
žalovaného boli už bezdôvodným obohatením žalovaného.

Trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného,

teda úhrad žalobcu v prospech žalovaného bez právneho dôvodu začala plynúť dňa 22.1.2014 vo
vzťahu k sume 2,04 eur, resp. dňa 25.2.2014, 24.3.2014, 29.4.2014, 19.5.2014, 24.6.2014, 24.7.2014,
26.8.2014 a 23.9.2014 vo vzťahu k jednotlivým úhradám žalobcu po 80,37 eur a k 15.10.2014 vo
vzťahu k úhrade žalobcu vo výške po 754,74 eur. Pokiaľ bola žaloba vo veci doručená súdu 7.3.2016,
do uplatnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobcovi neuplynula

ani subjektívna a ani objektívna premlčacia doba. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
zostávajúcej sumy vo výške 164,82 eur z uplatneného nároku, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenie, ktoré nadobudol žalovaný z úhrad žalobcu dňa 22.1.2014 dva razy po 2,04 eur a dňa
25.2.2014 dva razy po 80,37 eur ( 2 x 2,04 + 2 x 80,37).

9. Zo sumy bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 164,82 eur vznikol žalobcovi od márneho
uplynutia lehoty splatnosti určenej vo výzve žalobcu z 29.2.2016 (do 7.3.2016) aj nárok na úrok z
omeškania až do zaplatenia dlžnej istiny. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 8.3.2016 bola 0,05%. Súd preto žalobcovi

priznal 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 164,82 eur.10. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa §
255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi vo veci samej priznal 100% náhradu
trov celého konania.

11. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.