Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: H. H., bytom F. XXX/

XX, F., v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r,o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 2.799,48 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.634,66 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.634,66 eur od 8.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.634,66 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 88,22 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za žalobu vo výške

158,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.799,48
eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 8.3.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok odôvodnil tým,
že so žalovaným dňa 15.8.2012 uzavrel zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045621 a 8400045260,
na základe ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úvery vo výške po 1.500,- eur. Žalovaný si z
oboch úverových istín hneď na počiatku zmluvného vzťahu zrazil sumy poplatku za poskytnutie úveru
vo výške po 215,75 eur, a tak skutočná výška oboch poskytnutých úverov predstavovala sumu vo
výške po 1.284,25 eur. Žalobca sa v oboch úverových zmluvách zaviazal zaplatiť každý z oboch úverov

42 mesačnými splátkami po 80,37 eur a žalovanému uhradiť súhrnne v oboch prípadoch po 3.375,54
eur. Žalobca však na oba úvery žalovanému uhradil sumy vo výške po 2.683,99 eur, teda v oboch
prípadoch o 1.399,74 eur viac než bol nárok žalovaného, a tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie po 2 x 1.399,74 eur. V oboch úverových zmluvách absentujú údaje predpokladané v § 9
ods. 2 písm. g/, f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď ani jedna zo zmlúv v časti revolvingu neobsahuje
údaj o výške úrokov a iných poplatkov, ani údaj o termíne konečnej splatnosti, ani údaj o podmienkach
čerpania úveru a neobsahuje ani údaj o splatnosti istiny a splatnosti úroku a iných poplatkov. Odplata vo

výške 70,01% prevyšuje v oboch prípadoch odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca
doručil žalovanému dňa 13.8.2012 žiadosť č. 8400045621 a žiadosť č. 8400045260 o poskytnutie
revolvingovéhoúveru,pričomžalovanýdňa15.8.2016doplniluvedenéžiadostiobod6asúčasnezmenil
údaj o predpokladanej RPMN. Žalovaný nesplnil ani podmienku určenú v § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z., keď žalobcu neinformoval o zmluvných podmienkach pred uzavretím každej z oboch zmlúv, a tak
sú obe zmluvy absolútne neplatné podľa § 39 OZ z dôvodu porušenia práva spotrebiteľa na informácie.
Tým, že oba návrhy žalobcu na uzavretie zmlúv o revolvingovom úvere boli žalovaným doplnené a

sčasti aj zmenené, nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv o revolvingovom úvere. Pokiaľ žalovaný poskytol
žalobcovi sumu v úhrnnej výške 2.568,50 eur a žalobca žalovanému poskytol plnenie v súhrnnej výške
5.367,98 eur, žalobca plnil o 2.799,48 eur viac, keď úvery sú s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z. bezúročné a bez poplatkov, výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi a zmluvy sú
absolútne neplatné. Žalobca za dôkaz označil obe spomínané zmluvy o revolvingovom úvere a k žalobe

pripojil aj výzvu z 29.2.2016 na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- zmluva o revolvingovom úvere číslo 8400045621 a č. 8400045260, ako aj prehľad platieb ukončeného
úveru č. č. 8400045260 a č. 8400045621.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 28.4.2016, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

V odpore vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Komárno, keď predmetom konanie
nie je nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol postúpiť vec Okresnému súdu Bratislava I
ako všeobecnému súdu žalovaného. Ďalej uviedol, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe
spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 15.8.2012 upravená v zmysle § 53 ods. 6 OZ, keď odplata regulovaná
v zmysle citovaného ustanovenia vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Priemerná

odplata za spotrebiteľské úvery bola pre rozhodné obdobie, v ktorom došlo k uzavretiu oboch zmlúv,
určená vo výške 46,52%. V ďalšom žalovaný podával výklad § 502 Obchodného zákonníka. V súvislosti
s vytýkanou absenciou údaju o termíne konečnej splatnosti úveru žalovaný poukázal na Oznámenie
veriteľaoschváleníúverudlžníkovi,ktoréjenielenpotvrdenímakceptácienávrhuzmluvy,aleajsúčasťou
zmluvy samej a obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Ďalej poukázal na skutočnosť,

že údaj o RPMN nemožno dohodnúť, ale sa vypočíta na základe zákonného pravidla, bez vôle strán.
Žalovaný taktiež poprel tvrdenie žalobcu, že nedošlo k platnému uzavretiu zmlúv. Súčasne vzniesol
námietku premlčania nároku žalobcu v rozsahu prevyšujúcom sumu 2.634,66 eur. Uviedol, že doteraz
sa do žiadneho omeškania nedostal.

3. Žalobca v písomnom podaní z 22.6.2016 poukázal na skutočnosť, že žalovaný, na rozdiel od žalobcu,
pri uzatváraní oboch zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy. V ďalšom zotrval na skutkových tvrdeniach zo žaloby, ktoré aj zopakoval. V
podaní z 5.4.2017 uviedol, že obe úverové zmluvy považuje za neplatné a čerpané úvery za bezúročné
a bezpoplatkové.

4. Keďže žalovaný aj podľa svojho vyjadrenia z odporu proti platobnému rozkazu mal za to, že obe
úverové zmluvy sú uzavreté platne, súd na jeho námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Komárno neprihliadol majúc za to, že žalobca si ako spotrebiteľ uplatnil nároky zo spotrebiteľských
zmlúv na súde, v obvode ktorého má bydlisko (§ 87 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do

30.6.2016). Súd dňa 11.7.2017 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalovaného.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že pre absenciu podstatných náležitostí zmlúv, úvery čerpané na
základe nich považuje za bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na odplatu vo výške 70,01 %, ktorá

je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a v súvislosti s tým založil do spisu priemerné úrokové
miery z úverov poskytnutých za rok 2012. Čo sa týka námietky premlčania, k tejto uviedol, že žalovaný
premlčanie nijako neohraničil, pričom dôkazné bremeno leží na ňom. Majú za to, že uplatnený nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za premlčaný, keď pre plynutie premlčacej
doby je významná predpokladaná vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu aj s poukazom na

rozhodnutie NS SR z 23.2.2011 sp.zn. 5Cdo 121/2009 a Nálezu Ústavného súdu 3US 413/2013-9.
V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo splátkami od 22.1.2014 a neskôr
a žaloba bola odoslaná na súd 4.3.2016, pričom žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného dozvedel na prvej porade so svojim právnym zástupcom dňa 26.2.2016, kedy bola udelená
ajplnámocnazastupovaniežalobcuprávnemuzástupcovi,ktorého žalobcakontaktovalzdôvodusvojej

ťaživej finančnej situácie, keď nezvládal hradiť všetky čerpané úvery.

5. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že došlo k výmene zmluvnej
korešpondenciemedzinimianiejesporné,žežalobcoviboliposkytnutéžalovanýmfinančnéprostriedky,sporná je skutočnosť, či k uzavretiu zmluvy došlo a pokiaľ áno, či zmluva je platná. Súd taktiež uviedol,
že podľa predbežného právneho posúdenia súdu sa javí, že medzi stranami sporu nevznikol zmluvný
záväzok a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

6. Základom vzťahov medzi stranami sporu boli dva formuláre žalovaného označená ako Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, a to č. 8400045621 a č. 8400045620,
ktoré žalobca podpísal už 13.8.2012 a zástupca žalovaného ich podpísal dňa 15.8.2012.

Podľa 5. časti oboch tlačív, označeného ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR, žalobca
mal v oboch prípadoch žiadať o úver vo výške 1500,- eur, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci) 42/17 a mesačnou splátkou (vrátane úroku) 80,37. Celková „čiastka“, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54, pri texte
predpokladaná RPMN za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba
úveru. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 46,52 %, ako poskytnutá čiastka revolvingu je

uvedená suma 790,84. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu je označená údajom 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu je označená
údajom 76,21%.

Podľa 6. časti oboch uvedených tlačív, označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR,
mala byť žalobcovi poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1500, so splatnosťou úveru (počet
splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/17 a mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37. Celková „čiastka“,
ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54,
pritexteRPMNzaúverjeuvedenýúdaj69,59%,ajkeďročnáúrokovásadzbaúverujeoznačenáúdajom

70,01%. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 46,52 %, ako poskytnutá čiastka revolvingu je
uvedená suma 790,84. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88. Predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu je označená údajom 60,49%, napriek tomu, že ročná úroková sadzba revolvingu
je označená údajom 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je označená údajom 8,75%.

7. Súd už v obdobných veciach žalovaného dospel k záveru, že v prípade oboch žiadostí o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere nemal za preukázanú existenciu dvoch platných
vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka ďalej len OZ, v spojení s § 43a ods. 1 OZ a § 43c ods. 1 OZ) v časti údaju

o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 oboch tlačív žiadosti/zmluvy vyplnených žalobcom
mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%,
avšak podľa žalovaného (bod 6. oboch tlačív žiadosti/zmluvy vyplnených žalovaným) bola RPMN za
úver „len“ vo výške 69,59% (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01%) a po poskytnutí revolvingu „len“ vo
výške 60,49% (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu až 76,21%). Teda prijatia oboch návrhov žalobcu

na uzavretie zmluvy obsahujú zmeny v časti RPMN, a tak sú novými návrhmi s poukazom na § 44
ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 1,
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalovaný ani nepreukázal, že by žalobca akceptoval jeho (nové)
návrhy zmlúv z bodu 6. oboch tlačív. Obe tlačivá Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 15.8.2012, sú
taktiež len (novým) jednostranným návrhom na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom z oboch

návrhov žalobcu nielen zmeny vo výške RPMN úveru, vo výške RPMN po vykonaní úveru, vo výške
revolvingu, ale aj rozšírenia, a to o údaje o termíne splatnosti prvej splátky, o termíne konečnej splatnosti
úveru, o odplate za poskytnutie služby, o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy. Pokiaľ
žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobcu s oboma návrhmi
predloženými žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 OZ, potom nepreukázal uzavretie písomných

úverových zmlúv medzi ním a žalobcom, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá
(až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Na základe uvedeného je pre rozhodnutie súdu podstatné to, že k vzniku zmluvného vzťahu z oboch

žiadostí žalobcu adresovaných žalovanému medzi stranami sporu nedošlo, pretože zmluvy medzi nimi,
a to ani len neplatne, uzavreté neboli. Neexistujúci právny úkon totižto nemôže odporovať zákonu,
a preto nemôže byť ani vadný, a teda ani neplatný. Preto pokiaľ žalovaný umožnil žalobcovi čerpaťpeňažné prostriedky, išlo zo strany žalobcu o čerpanie bez právneho dôvodu a na strane žalobcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ.

Podľa prehľadu platieb ukončeného úveru vyhotoveného žalovaným ku dňu 17.2.2016 v súvislosti s
úverom č. 8400045621 a č. 8400045260, žalobca v oboch prípadoch čerpal dňa 15.8.2012 sumy vo
výške po 1.284,25 eur a platbami od 19.9.2012 do 15.10.2014 uhradil žalovanému v oboch „úverových“
prípadoch sumy vo výške po 2.683,99 eur. Teda v súvislosti s každým domnelým „úverom“ žalobca
preplatil sumu čerpania o 1.399,74 eur (2.683,99 - 1.284,25), súhrnne o žalovaných 2.799,48 eur. Preto

žalovaný na základe neexistujúcich úverových zmlúv získal plnením žalobcu nad čerpanú sumu 2 x
1.284,25 eur majetkový prospech bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ (obdobne rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.6.2017 sp. zn. 18Co/75/2016, resp. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/365/2016 z 31.5.2017).

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd s poukazom na § 101 OZ a § 107

ods. 1 OZ dospel k záveru, že pokiaľ žaloba vo veci bola súdu doručená 7.3.2016, platby žalobcu v
prospechžalovanéhospred7.3.2014súpremlčanézdôvodu,žedopodaniažalobyuplynulasubjektívna
dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nadobudnutého žalovaným
v dôsledku platieb žalobcu nad ním čerpané sumy vo výške po 2 x 1.284,25 eur. Po 7.3.2014 žalobca
žalovanému platbami uhradenými od 24.3.2014 do 15.10.2014 vrátane uhradil na každý „úver“ sumy po

1.317,33 eur, keď platbami realizovanými v období od 19.9.2012 do 25.2.2014 vrátane žalobca uhradil
žalovanému na každý „úver“ sumy po 1366,66 eur. S poukazom na uvedené súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie nepremlčaných súm bezdôvodného obohatenia v úhrnnej výške 2.634,66 eur (2 x 1317,33)
a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol.

8. Zo sumy nepremlčaného bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 2.634,66 eur vznikol
žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej vo výzve žalobcu z 29.2.2016 (do 7.3.2016)
aj nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia dlžnej istiny. Žalobca si uplatnil nárok na 8,05% úrok
z omeškania ročne zo sumy 2.799,48 eur, avšak s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov

vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 8.3.2016 bola 0,05%. Súd preto
žalobcovi priznal 5,05% úrok z omeškania ročne, avšak len z prísudku a žalobu aj v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania zamietol.

9. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (94,11%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj

v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (5,89%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S
poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že
procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 88,22% náhradu trov konania.

10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

11. V konaní úspešný žalobca bol ako spotrebiteľ s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992
Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu. Preto súd v
súlade s § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal v konaní procesne neúspešného žalovaného
nazaplateniesúdnehopoplatkuzažalobupodľapoložky1a/Sadzobníkasúdnychpoplatkov,akoprílohy

citovaného zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti 1., 2. a 3. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno, na Krajský súd v Nitre.

Proti 4. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.