Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819202336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819202336.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., G. X. XXX/X, právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Železničná 257/19, proti žalovaným: 1/ U. M., nar. XX. XX.
XXXX a 2/ T. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom G. XXX, toho času bytom G. XXX, v konaní

o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.
8C/41/2019 - 83 zo dňa 8. júna 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaní
1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne zastavil (I. výrok)

a vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že súd
konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) na základe
späťvzatia žaloby podanej na súd prvej inštancie dňa 17. 12. 2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala od
žalovaných vypratania rodinného domu súp. č. XXX stajaceho na parcele reg. „C“ č. XX a parciel reg.

„C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a č. XX - zastavané plocha a nádvoria o
výmere XX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“) z dôvodu užívania nehnuteľností žalovanými bez právneho
dôvodu po skončení nájmu odstúpením žalobkyne ako prenajímateľa od nájomnej zmluvy pre neplatenie
nájomného žalovanými ako nájomcami. Odstúpenie od zmluvy žalovaní 1/ a 2/ prevzali zhodne dňa 05.
12. 2019. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo vypratanie nehnuteľností žalovanými dňa 23. 05. 2020. Súd
prvej inštancie konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaných 1/ a 2/ k späťvzatiu žaloby, nakoľko

ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 C. s. p. bez právneho
významu, keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods.
1 C. s. p., nakoľko mal za to, že žalovaní zavinili zastavenie konania vyprataním nehnuteľností až po

podaní žaloby.4. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napádal podľa obsahu odvolania
z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež uviedol, že neboli splnené
procesné podmienky (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.), tento odvolací dôvod však
nešpecifikoval konkrétnymi okolnosťami, v ktorých má spočívať.

5. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videl žalovaný 1/ v tom, že nakoľko nebol so

žalobkyňou dojednaný termín vypratania, procesne nezavinil spolu so žalovanou 2/ zastavenie konania.
Bol názoru, že trovy konania má uhradiť žalobkyňa, pretože ona podala žalobu.

6. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby bol II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušený.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ mala v prvom rade za to, že odvolanie nemá

zákonné náležitosti vyžadované ust. § 363 C. s. p., konkrétne v ňom nie je uvedené, z akých dôvodov
žalovaný 1/ rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, t.j. absentujú odvolacie dôvody, preto navrhovala
odvolanie žalovaného 1/ odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) C. s. p.

8. Podporne navrhovala žalobkyňa II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaný 1/ totiž v odvolaní nespochybnil skutočnosť, že vypratal nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet
sporu v priebehu sporu, čím jednoznačne zavinil zastavenie konania, keď žalobkyni neostávala iná
možnosť, ako vziať žalobu späť, nakoľko zanikol predmet sporu. Z toho, že žalovaná 2/ sa voči
uzneseniu súdu prvej inštancie neodvolala, žalobkyňa vyvodila, že si je vedomá toho, že obaja žalovaní
nehnuteľnosti riadne vypratali, zobrali si všetky svoje osobné veci a zapríčinili zastavenie tohto konania.

Pri vyprataní nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ boli prítomní aj svedkovia uvedení v späťvzatí žaloby.
Žalobkyňa pre istotu k vyjadreniu k odvolaniu pripojila čestné prehlásenie jedného z nich o uvedených
skutočnostiach.

9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa § 34 C. s.

p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo
nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil,
dospel k názoru, že je dôvod na zmenu II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobkyne
na náhradu trov konania v zmysle § 388 C. s. p., avšak nie z dôvodov uvedených v odvolaní, ale len v

súvislosti s nesprávne formulovaným výrokom. Súd prvej inštancie totiž rozhodol v uznesení, ktorým sa
konanie pred ním končí, o nároku žalobkyne na náhradu trov konania na základe zásady procesného
zavinenia na zastavení konania (§ 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným
výrokom, v ktorom neuložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, neuviedol, v
akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená a neuviedol ani vzťah žalovaných ako dlžníkov vo

vzťahu k ich povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania. Nakoľko v spore o vypratanie nehnuteľností
tvoria strany sporu zasahujúce do vlastníckeho práva žalobcu nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods.
1 C. s. p., odvolanie žalovaného 1/ v zmysle § 77 ods. 1 C. s. p. a § 379 písm. b) C. s. p. platí aj
pre žalovanú 2/ (hoci sa táto neodvolala) a v zmysle § 511 O. z. sú neúspešní žalovaní 1/ a 2/ čo do
povinnosti na náhradu trov konania žalobkyne solidárnymi dlžníkmi žalobkyne, jedná sa o spoločný dlh

žalovaných voči žalobkyni. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali údaje
o povinnosti a lehote na plnenie a spočíva aj v doplnení, že žalovaní 1/ a 2/ majú povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť trovy prvoinštančného konania žalobkyni, teda v rozsahu, v akom trovy konania
nahradí ktorýkoľvek zo žalovaných, zanikne aj dlh druhého žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. O výške

a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s.
p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. V II. výroku bol
preto rozsudok súdu prvej inštancie formálne zmenený podľa § 388 C. s. p. Obsahovo ide o totožné

rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 256 ods. 1 C. s. p.

10. Odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.11. V prvom rade k žalobkyňou tvrdenej procesnej vade odvolania brániacej jeho vecnému prejednaniu
odvolací súd uvádza, že v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p. platí, že súd každé podanie posudzuje
podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o vymedzenie odvolacích dôvodov, podstatné pre ich účinné uplatnenie

nie je ich formálne označenie, citovanie zákonného ustanovenia, ale ich vymedzenie konkrétnymi
na daný prípad sa vzťahujúcimi okolnosťami. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára
k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je
potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie

odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Z obsahu odvolania
je zjavné, že žalovaný 1/ tvrdí nesprávnu aplikáciu ust. § 256 ods. 1 C. s. p., keď podľa jeho názoru
zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, nakoľko podala žalobu a nedojednala sa s ním na
termíne vypratania nehnuteľností, čím uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.,
namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

12. Z rovnakých dôvodov, ktoré viedli odvolací súd k názoru, že žalovaný 1/ uplatnil v odvolaní odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., má odvolací súd za to, že žalovaný neuplatnil odvolací dôvod
podľa§365ods.1písm.a)C.s.p.,t.j.ženebolisplnenéprocesnépodmienky,hocihonazáverodvolania
cituje. Žalovaný 1/ v odvolaní nešpecifikoval konkrétnymi okolnosťami, ktoré procesné podmienky neboli

splnené na vydanie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Procesné podmienky, za ktorých
môže súd rozhodnúť vo veci samej a o závislom nároku na náhradu trov konania nie sú totožné so
zákonnými podmienkami potrebnými na rozhodnutie uvedenými v § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 C. s.
p. Medzi procesné podmienky patria napr. právomoc a príslušnosť súdu na prejednanie a rozhodnutie
sporu a pod.

13. K samotnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza
nasledovné:

14. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že svojim správaním pred a po začatí

súdneho sporu žalovaní 1/ a 2/ prispeli k vzniku súdneho sporu a následne zavinili zastavenie konania.
Nie je zákonnou podmienkou podania žaloby o vypratanie nehnuteľností dohodnúť sa s protistranou
na termíne vypratania. Žalovaní 1/ a 2/ mali od doručenia odstúpenia od zmluvy obsahujúcej nepriamo
výzvu na vypratanie nehnuteľností (05. 12. 2019) do podania žaloby (17. 12. 2019) dostatok času na
vypratanie nehnuteľností. Na samotné vypratanie nehnuteľností sa nevyhnutne nevyžaduje súčinnosť

žalobkyne. Odovzdanie kľúčov od rodinného domu bývalému prenajímateľovi, vlastníkovi nehnuteľnosti
nasleduje po samotnom vyprataní nehnuteľnosti. Ak by aj k ich odovzdaniu nedošlo, vlastníkovi nič
nebráni po vyprataní nehnuteľností bývalými nájomcami za prípadnej odbornej pomoci tretej osoby
zámky na dverách vymeniť. Nakoľko žalovaní v čase od zániku nájomného vzťahu do podania žaloby
nehnuteľnosti nevypratali, žalobkyňa sa ochrany svojho vlastníckeho práva dôvodne domáhala žalobou

o vypratanie nehnuteľností. Keďže však žalovaní 1/ a 2/ dodatočne po podaní žaloby splnili povinnosť
ňou žiadanú, žalobkyni nezostávalo nič iné, ako vziať žalobu späť. Ak by tak neučinila, bola by v spore
neúspešná, žaloba by totiž musela byť zamietnutá, nakoľko v čase rozhodnutia súdu o žalobe by už
bola splnená povinnosť na vypratanie, žaloba by bola teda v tom čase už nedôvodná a žalobkyňa by pre
neúspech v spore musela hradiť trovy konania žalovaných. Nakoľko teda žalovaní splnili svoju povinnosť

vypratať nehnuteľnosti až pod tlakom žaloby a súdneho konania, svojím správaním spočívajúcim
v oneskorenom splnení si povinnosti procesne zavinili zastavenie konania o žalobe žalobkyne na
vypratanie nehnuteľností. Ak chceli žalovaní predísť súdnemu sporu, mali nehnuteľnosti vypratať do
podania žaloby.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že uložil obom žalovaným (nakoľko tvoria nerozlučné spoločenstvo
a odvolanie žalovaného 1/ platí aj pre žalovanú 2/) spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola plne úspešná, nakoľko

odvolaniu žalovaného 1/ nebolo vyhovené. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súdzačiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).