Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. František Dulačka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203371
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5808203371.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Ing. B. A., nar. X.X.XXXX, bytom E., ul. M.
č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom V. C., P. XXXX/XX, proti
žalovaným: v 1/ rade T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. G. O. XXX, právne zastúpený advokátom
Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom J., C. T., v 2/ rade Q. A., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX,
E., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/157/2008-169, zo dňa 13. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. J. pod
A parcely registra E evidované na mape určeného operátu pozemok zobrazený ako parcela č. 13170
- orná pôda o výmere 327 m2 v podiele 7/9-ín účasti k celku a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti-
pozemku zobrazeného ako parcela registra C č. 7203/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234
m2 vytvoreného na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 odčlenením od pôvodného
pozemku zobrazenom ako parcela registra E č. 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2 zapísanom na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. J., Správa katastra Tvrdošín.
Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že žalobca uzatvoril tri zmluvy, predmetom ktorých boli jednotlivé diely
parciel, ktoré boli podkladom pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k týmto dielom dňom 18.3.2003.
Vklad vlastníckeho práva správa katastra povolila, avšak do evidencie nehnuteľnosti nezapísala.
Od prevodu vlastníckeho práva došlo k zápisu diela ROEP a u niektorých dielov k dvojitému a
viacnásobnému scudzeniu, na základe ktorého sa žalovaní stali vlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec a k.ú. J.. V medziobdobí od uzatvorenia sporných kúpnych zmlúv
žalobcom a povolením vkladu vlastníckeho práva k dielom, ktoré boli predmetom týchto zmlúv došlo k
zápisu diela ZRPS. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva, ktoré vzniklo na základe kúpnych
zmlúv pod č. V 273/2000, V 274/2000 a V 1371/2000, kedy tieto s poukazom na ustanovenie § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka nastávajú priamo zo zákona. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie
v obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy. Žalobca odôvodňoval neplatnosť následných zmlúv aj tým, že po povolení vkladu vlastníckeho
práva dňa 18.3.2003 sa stal vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a preto ich scudzitelia nemohli
ďalej previesť na iného nadobúdateľa radom až k súčasným žalovaným. Ako však vyplýva z citovaného
ustanovenia zákona § 45 ods. 1 až 3 účinného ku dňu účinnosti vkladu vlastníckeho práva, sa zápis
vlastníckeho práva k dielom nevykoná, ak sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva
k všetkým dielom, ktoré utvoria podľa geometrického plánu novú parcelu, pričom ale zmluvy, ktorýchpredmetom sú jednotlivé diely, nezaradí do zbierky listín katastrálneho operátu, ale ich vedie v osobitnej
evidencii katastrálneho operátu, pričom takýto postup sa vzťahuje na zápis prevodu alebo prechodu
vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná
stavba. Diely parciel vytvárajúce pozemok podľa sporných zmlúv nespĺňajú podmienku v tom, že by
sa mala na nich nachádzať líniová stavba ale iná verejnoprospešná stavba. Ich pôvodnými vlastníkmi
boli fyzické osoby a len na časti prevádzaných dielov sa nachádzali stavby v podobe hospodárskych
budov družstva, ktoré nemožno považovať za verejnoprospešné stavby. Okrem iného bolo zistené, že
správa katastra nepostupovala podľa vtedy platných ustanovení katastrálneho zákona v znení účinnom
ku dňu doručenia návrhu na vklad vlastníckeho práva, t.j. ku dňu 31.12.2001, konkrétne ustanovení
§ 23, v zmysle ktorého mala katastrálne konanie prerušiť z dôvodu odstránenia nedostatkov návrhu
- predloženia zmlúv ku všetkým dielom novovytvorenej parcely a zmluvy viesť v osobitnej evidencii
a až po predložení všetkých zmlúv pokračovať v konaní o povolení vkladu. Nemožno opomenúť, že
správa katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodla na základe geometrického plánu č.
32272677-064-95 zo dňa 26.6.1995, ktorý v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva neodzrkadľoval
platný evidenčný stav v katastri nehnuteľnosti, keďže v ňom neboli zachytené zmeny po ZRPS a vklad
napokon povolila na základe geometrického plánu, na ktoré sa sporné zmluvy ani neodvolávali a
výmeru jednotlivých dielov riešil odlišne. Aj keď možno pripustiť, že v medziobdobí od uzatvorenia
kúpnych zmlúv, predmetom ktorých je prevod vlastníckeho práva k dielom, do uzatvorenia ďalších
kúpnych zmlúv, ktorých predmetom budú ostatné diely, ktoré spolu vytvoria jeden celok - pozemok
zobrazený príslušným parcelným číslom, môže dôjsť k zmenám, nemožno tieto nechať nepovšimnutými
alebo ich nezohľadniť bez toho, aby bol k týmto kúpnym zmluvám uzatvorený dodatok tak, ako to
ustanovuje § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona. Následkom uvedených porušení nielen orgánom správy
katastra ale aj samotným žalovaným, ktorý žiaden dodatok neuzatvoril a správe katastra nepredložil,
došlo k tomu, že predmet sporných kúpnych zmlúv sa stal neurčitým a nezrozumiteľným a tým podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným, keď aj uvedené právne úkony odporujú zákonu, a
to katastrálnemu zákonu, na ktoré dopadá aj ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca
preto podľa názoru súdu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam aj napriek tomu, že jeho vklad
bol povolený, nenadobudol, keďže išlo o právny úkon absolútne neplatný. Súd je toho názoru, že
rozhodnutie správy katastra, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva, hoc nezapísaný do katastra
nehnuteľností, nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako
predbežnú riešiť otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností. V súčasnosti záväzným údajom katastra
svedčí vlastníctvo v prospech oboch žalovaných, ktorí ich vlastníctvo nadobudli na základe platných
právnych úkonov - kúpnych zmlúv a rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu vydaného v rámci
prebiehajúcej ROEP. Preto aj keď žalovaní (ich právni predchodcovia) boli od vzniku zmlúv spísaných
formou notárskej zápisnice (kedy sa zmluvy stali i účinnými) viazaní svojim zmluvným prejavom, zo
samotného ich porušenia povinnosti previesť vec ďalším scudziteľom, nie je možné vyvodiť neplatnosť
následných zmlúv, ktorí oproti zmluvám uzatvorenými so žalobcom, mali určitý a zrozumiteľný predmet
konania spĺňajúci kritéria pre zápis k nemu prislúchajúcemu vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd otázku vlastníckeho práva v tomto konaní oproti jej evidovaniu v príslušných listoch
vlastníctva, nemal dôvod posudzovať inak, keďže dospel k záveru, že toto vlastníctvo svedčí obom
žalovaným. S poukazom na vyššie zistený skutkový a právny stav súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Okresný súd si vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Zároveňrozhodolpodľa§148ods.1O.s.p.otrováchštátuvzniknutýchtitulomvyplatenéhosvedočného.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia celej veci. Obligačné účinky zmluvy o prevode
nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom,
ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho
vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje aj záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú
kúpnu cenu, resp. inú odplatu a záväzok prevodcu túto odplatu prevziať. Obligačné účinky týkajúce
sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami
vecnoprávnymi. Vecnoprávne účinky nastávajú právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva. Uvedené je všeobecne akceptované tak právnou teóriou ako aj judikatúrou
Najvyššieho súdu SR. V danom prípade je nesporné, že vklad vlastníckeho práva k predmetným
kúpnym zmluvám V 273/2000, V 274/2000 a V 1371/2000 bol povolený a nadobudol právoplatnosť
dňa 18.3.2003. Týmto dňom nastali vecnoprávne účinky kúpnych zmlúv, t.j. na navrhovateľa prešlovlastnícke právo k veciam, ktoré boli predmetom týchto zmlúv. Kúpne zmluvy sa teda stali právnymi
úkonmi perfektnými, keďže nastali aj účinky vecnoprávne. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že
by sa jednalo o právne úkony absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu
prevodu. Predmetom kúpnych zmlúv boli jednotlivé diely parciel podľa priložených geometrických plánov
buď v celosti, resp. v príslušnom spoluvlastníckom podiele. Právo platné v čase podania návrhu na
vklad, resp. rozhodovania o vklade vlastníckeho práva k predmetným zmluvám a v konečnom dôsledku
aj právo platné v súčasnosti, najmä jednotlivé ustanovenia Katastrálneho zákona nezakazujú, resp.
nevylučujú, že by predmetom zmlúv nemohli byť tzv. diely parciel. Nie je správnym právny názor, ak súd
posúdil predmetné kúpne zmluvy ako právne úkony absolútne neplatné. Nastali vecnoprávne účinky
predmetných kúpnych zmlúv a navrhovateľ sa stal riadnym vlastníkom predmetných nehnuteľností.
To, že v konečnom dôsledku nebol riadne vykonaný zápis vlastníckeho práva k všetkým dielom
tvoriacim predmet kúpnych zmlúv, nie je právne významné, keďže zápis nemá právotvorné účinky a
neznamená to teda, že navrhovateľ sa nestal vlastníkom týchto nehnuteľností. Súd nie je oprávnený
skúmať platnosť rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
k sporným zmluvám, a to z dôvodu ústavného princípu právnej istoty právnych vzťahov, ako aj
zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Keďže rozhodnutie správneho orgánu nebolo
napadnuté mimoriadnymi opravnými prostriedkami, je potrebné z neho vychádzať s poukazom na
ust. § 135 ods. 2 O.s.p. Bolo by tomu tak v tom prípade, ak by vlastníctvo právnych predchodcov
predchádzajúcich vlastníkov sporných nehnuteľností bolo spochybnené určovacou žalobou tretej osoby
a v konaní by sa preukázalo, že vlastnícke právo nesvedčilo týmto právnym predchodcom ale tretej
osobe. Vtedy by súd mohol ako predbežnú otázku riešiť platnosť nasledujúcich právnych úkonov. Podľa
ustálenej judikatúry, všeobecný súd je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, okrem
tzv. formálnych nedostatkov rozhodnutia, kedy môže rozhodnúť o neúčinnosti takéhoto rozhodnutia, čo
v tomto prípade nie je splnené. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené, dňom 18.3.2003 vlastnícke právo
prešlo na navrhovateľa, nemohli pôvodní vlastníci, resp. ich právni nástupcovia previesť vlastnícke právo
na odporcu v rade 1/, predtým Poľnohospodárske družstvo Žiarec, a to v súlade so zásadou „nikto
nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám“. Túto otázku, t.j. platnosť zmlúv V 288/2008,
V 400/2008 a V 642/2010 je súd oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku sám. Žiada, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo po zopakovaní
dokazovania rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov
konania.
Žalovaný v 1/rade vo vyjadrení sa nestotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom odvolaní žalobca.
Považuje ich za účelové a nepodstatné. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Zo
strany prvostupňového súdu bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré preukázalo, že jednotlivé
zmluvy žalobcu, ktoré sa týkali sporných pozemkov, aj keď boli opatrené doložkou s povolením
vkladu, nespĺňali základné zákonné podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre nakladanie s nehnuteľnosťami.
Vzhľadom na uvedené zmluvné prejavy účastníkov trpeli absolútnou neplatnosťou a z takýchto právnych
úkonov nemohli nastať vecnoprávne účinky. Žalovaný v 1/ rade preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok Okresného súdu Námestovo, priznal mu náhradu trov konania.
Žalovaná v 2/ rade sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal na základe podaného odvolania napadnutý rozsudok v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd síce
použil správny právny predpis, nesprávne ho však aplikoval na daný skutkový stav veci, pokiaľ ide
o jeho čiastkový právny záver o absolútnej neplatnosti sporných kúpnych zmlúv pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ okresný súd posudzoval predmetné kúpne zmluvy ako odporujúce zákonu, okresný súd aplikoval
ustanovenia Katastrálneho zákona, ktoré síce boli účinné v čase rozhodovania súdu, ale neboli účinné
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a vkladového konania.Okresný súd vyslovil záver o neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu sporných kúpnych zmlúv. Krajský
súd sa však s týmto záverom nestotožňuje.
V zmysle ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a
pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Predmetom občianskoprávnej dispozície sú veci, s ktorými možno voľne nakladať. Základné delenie
veci podľa Občianskeho zákonníka predstavuje delenie na veci hnuteľné a nehnuteľné (§ 119 OZ). Za
nehnuteľnosti sa považujú pozemky a stavby. Právnemu režimu nehnuteľnosti tiež podliehajú byty a
nebytové priestory.
Pojem pozemok Občiansky zákonník nevymedzuje. Podľa právnej teórie ide o individualizovanú časť
zemského povrchu. Pozemok zahŕňa priestor pod povrchom a nad povrchom zeme. Pozemky ako
nehnuteľné veci v právnom zmysle sa evidujú v katastri nehnuteľností v podobe parciel, ktoré majú
geometrické a polohové určenia, sú zobrazené v katastrálnej mape a označené parcelnými číslami.
Pozemkom sa podľa Katastrálneho zákona rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných
častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia obce, hranicou vymedzenou právom
k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku (§ 3 ods. 1 Katastrálneho zákona).
Vecou v právnom zmysle môže byť aj pozemok neoznačený v katastri nehnuteľností parcelným číslom,
ktorý je len časťou parcely. Pozemok nemusí byť vždy totožný s parcelou, ale môže zahŕňať viac parciel,
prípadne časti rôznych parciel alebo naopak byť časťou jedinej parcely. Vymedzenie parcely je len
evidenčnou záležitosťou a nemôže nič meniť na vlastníckom práve k pozemku. Tieto závery sa opierajú
o judikatúru vyšších súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 20/99 zo dňa 30. januára
2001, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 100/2002 zo dňa 14.4.2003).
Nehnuteľnosti, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa navrhovateľ domáha, nadobudol na základe
Notárskej zápisnice zo dňa 12.7.2001 N 229/2001, Nz 197/2001, Notárskej zápisnice zo dňa 11.2.2000
N 33/2000, Nz 31/2000, a Notárskej zápisnice zo dňa 2.3.2000 N 54/2000, Nz 56/2000. V predmetných
notárskych zápisniciach bol predmet prevodu vymedzený nielen slovne - v texte zmluvy, ale jeho
prílohou bol geometrický plán, ktorý určil polohové a grafické zobrazenie predmetu prevodu. Vo vzťahu
k podstatnej časti predmetu prevodu nadobúdateľ na základe povolenia vkladu bol riadne zapísaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Spornými sa stali iba pozemky, ktoré sú vymedzené
v predmetných notárskych zápisniciach ako diel č. 47, ako časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely
3170 o výmere 6 m2 novovytvorenej CKN parcely č. 7203/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
581 m2 podľa geometrického plánu č. 322722677-064-95 zo dňa 26.6.1995, ako aj diel 48 vzniknutý
odčlenenímodPKNparcelyč.3170ovýmere95m2novovytvorenejCKNparcelyč.7203/12-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 489 m2 podľa vyššie uvedeného geometrického plánu, diel č. 52 vzniknutý
odčlenením od PKN parcely č. 3170 o výmere 456 m2 novovytvorenej CKN parc. č. 7203/13 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1802 m2 podľa vyššie uvedeného geometrického plánu, ako aj diel č. 53
vzniknutý odčlenením od PKN parcely č. 3172 o výmere 660 m2 novovytvorenej CKN parcely č. 7203/13
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1802 m2 podľa vyššie uvedeného geometrického plánu.
Z uvedeného vyplýva, že predmetom prevodu tu bola časť zemského povrchu, ktorá síce nebola
samostatnou parcelou, ale iba časťou parcely, bola však geometricky a polohovo určená - identifikovaná
v zmysle priloženého geometrického plánu č. 32272677-064-95 zo dňa 26.6.1995. Takto vymedzený
pozemok spĺňa atribúty veci v občianskoprávnom zmysle v zmysle ust. § 118, 119 Občianskeho
zákonníka, preto takto vymedzený predmet kúpnych zmlúv nemožno považovať za neurčitý a
nezrozumiteľný predmet občianskoprávnych vzťahov. Z uvedeného dôvodu preto nemožno poprieť
obligačné účinky sporných kúpnych zmlúv.
Navrhovateľ sa však v predmetnom konaní domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam.
V zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva nepostačuje iba právny dôvod
- titul, ktorý predstavuje kúpna zmluva. K titulu musí pristúpiť právny spôsob nadobudnutia vlastníctva,
tzv. modus, ktorý je v prípade nehnuteľných vecí vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa zákona č. 162/1995 Z.z. vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra vstupuje nový
vlastník do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka. Úkony súvisiace so zápismi práv do
katastra nehnuteľností vykonáva Správa katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou
výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu
práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vklad do katastra
nehnuteľnosti je konštitutívny úradný zápis, ktorý je výsledkom správneho rozhodnutia a ktorý časovo
vždy nasleduje až po uzavretí platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vkladom
vlastníckehoprávavstupujenovývlastníkdovšetkýchprávapovinnostípôvodnéhovlastníka.Vkladpráv
k nehnuteľnostiam možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra, ktoré je
vydané v konaní o povolení vkladu (§ 29 Katastrálneho zákona). Právoplatnosťou rozhodnutia o vklade
vlastníckeho práva nastávajú vecnoprávne účinky zmluvy. Rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva
do katastra patrí do právomoci správnych orgánov a súdu neprináleží, mimo rozhodovania o žalobách
a opravných prostriedkoch v správnom súdnictve.
Súd v zmysle ust. § 135 ods.2 O.s.p. je povinný vychádzať z rozhodnutia, ktoré vydal správny orgán v
rámci svojej právomoci, takéto rozhodnutie je pre súd záväzné a súd mimo rámca správneho súdnictva
nesmie skúmať zákonnosť správneho rozhodnutia. Môže prihliadnuť iba na nulitnosť právneho aktu ( ide
o právny akt, ktorý má také vady, že sa nemôže uplatniť prezumpcia správnosti takéhoto aktu, napr. ak
rozhodol orgán, ktorý nemal právomoc), o takýto prípad však nejde.
Vklad práva do katastra neznamená, že by nebolo možné zmluvu dodatočne preskúmať. Vklad práva do
katastra nehnuteľností nevylučuje preskúmanie zmluvy v občianskom súdnom konaní a jej vyhlásenie
za neplatnú, prípadne posúdenie tejto otázky prejudiciálne. Stav v katastri nehnuteľností totiž nemusí
zodpovedať právnemu stavu a platí iba dovtedy, kým sa v súdnom konaní nepreukáže opak ( § 70
Katastrálneho zákona) . Takéto posúdenie však súd môže vykonať iba z občianskoprávneho hľadiska, a
nie je dôvodné, aby súd posudzoval naplnenie administratívnych požiadaviek, ktorých posúdenie patrí
do právomoci správneho orgánu - správy katastra.
Navrhovateľ splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy vo vzťahu
k predmetu sporných kúpnych zmlúv, keď na jeho strane sú splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporných kúpnych zmlúv, a to platná kúpna
zmluva a vklad vlastníckeho práva na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra.
Rozhodnutie okresného súdu bolo tak založené na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého
dôvodu okresný súd nedostatočne zistil aj skutkový stav veci.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby okresný súd zameral predmet dokazovania na zistenie,
či nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, sú totožné s
nehnuteľnosťami, ktoré navrhovateľ nadobudol na základe sporných kúpnych zmlúv a vkladu
vlastníckeho práva. Hoci navrhovateľ predložil geometrický plán a domáha sa určenia vlastníckeho
práva k novovytvoreným parcelám, ktoré majú byť totožné (podľa jeho tvrdenia) s nehnuteľnosťami
nadobudnutými na základe pôvodných sporných zmlúv (diel č. 47 a zvyšná časť dielov 48, 52 a 53),
doposiaľ nepredložil dôkaz, na základe ktorého by bolo možné stotožniť nehnuteľnosti, ku ktorým si
uplatňuje vlastnícke právo z vymedzenými dielmi sporných kúpnych zmlúv, ktoré vychádzali zo zápisov
pred vykonaním ROEP pre katastrálne územie J., pričom však predložený geometrický plán vychádza
zo stavu zápisu v katastri po vykonaní diela ROEP. V ďalšom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.