Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011179
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120011179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného T. Q., nar. XX.XX.XXXX, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.07.2020, sp. zn. 9PP/81/2020,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6.10.2020 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. Q. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona žiadosť
odsúdeného T. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., nap. bytom: E., F. XXX/XXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd
Malacky rozsudkom zo dňa 13.09.2017, sp. zn. 3T/82/2017 podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v
trvaní 5 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, zamietol.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z
výmery uloženého trestu, avšak nespĺňa podmienky materiálne.
V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností, prvostupňový súd konštatoval, že nie je celkom splnená, nakoľko správanie odsúdeného vo

výkone väzby (započítanej do výkonu trestu) bolo väčšinou na požadovanej úrovni a bol zaznamenaný
jeden negatívny poznatok za vykrikovanie z okna.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, prvostupňový súd konštatoval, že táto nie je splnená. Z
odpisu registra trestov odsúdeného je zrejmé, že bol dva krát odsúdený za trestný čin týranie blízkej
osoby a zverenej osoby. Pri hodnotení charakteru trestnej činnosti odsúdeného prvostupňový súd
prihliadol na jednotlivé odsúdenia odsúdeného, z ktorých je zrejmé, že predmetnej trestnej činnosti sa

dopúšťal od roku 2011 voči družke a od roku 2012 voči jej synovi, jeho správanie v závažnosti postupne
gradovalo a vo vzťahu k jeho družke bolo ukončené až v roku 2017, kedy bola fyzickým atakom voči
jej osobe vystavená dennodenne, dokonca za použitia zbrane. Odsúdený udával, že v prípade jeho
podmienečného prepustenia sa vráti do miesta, kde sa tohto skutku dopúšťal, a kde v súčasnosti býva
jeho matka a dcéra. Odsúdený vykonal z uloženého trestu len 3 roky a 6 mesiacov, pričom pri zohľadnení
jeho správania vo výkone trestu, prvostupňový súd nedospel k záveru, že účel trestu bol u odsúdeného

dosiahnutý, nakoľko pri tomto druhu trestnej činnosti nemožno jej opätovné páchanie obmedziť len
na osoby, ktoré boli týmto trestným činom v minulosti poškodené, ale aj na iné osoby, ktoré budú s
odsúdeným zdieľať spoločnú domácnosť. Odsúdený prvostupňovému súdu nepreukázal, že v prípade
jeho podmienečného prepustenia bude pracovať a začlení sa do spoločnosti, čo zvyšuje predpoklad
vedenia riadneho života, čo prvostupňový súd považoval vzhľadom na jeho predchádzajúcu drogovú
závislosť a nezamestnanosť za žiaduce, nakoľko je potrebné zohľadniť, že v súčasnosti sa nachádza

vo vynútenej abstinencii.Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonom stanovené podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, teda tak, že

jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú následne odôvodnil tým, že
sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý mu zamietol jeho žiadosť iba z dôvodu, že by
sa v prípade jeho podmienečného prepustenia vrátil do miesta svojho trvalého bydliska na F. XXX, E.,
kde spáchal trestný čin vo vzťahu k osobe D. X.. Menovaná poškodená nebýva ani sa nezdržuje v obci

E., čo je zistiteľné aj lustráciou na obec E.. Prvostupňový súd mu mohol uložiť aj primerané povinnosti
a obmedzenia vo vzťahu k D. X. (zákaz priblíženia k nej a k jej obydliu), uchádzať sa o zamestnanie
či dostavovať sa na príslušný policajný útvar a určiť mu skúšobnú dobu, prípadne nariadiť i probačný
dohľad. Vo výkone trestu je prvý krát, bol 2 krát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol
ani raz.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo
veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na
podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a
zákonný.

Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú
za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o

osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
S prvostupňovým súdom uvedeným odôvodnením nesplnenia materiálnych podmienok zo strany
odsúdeného sa sťažnostný súd v podstatných rysoch plne stotožňuje a bez potreby jeho podrobného

opakovania na neho poukazuje.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Odsúdený čiastočne splnil prvú materiálnu podmienku, spočívajúcu v tom, že by svojím správaním
preukázal polepšenie (správanie odsúdeného vo výkone väzby /započítanej do výkonu trestu/ bolo

väčšinou na požadovanej úrovni a bol zaznamenaný jeden negatívny poznatok za vykrikovanie z okna),
pričom v tomto smere sťažnostný súd dodáva, že v prípade, ak bude odsúdený vo výkone trestu
pokračovať vo svojom pozitívnom správaní (bez negatívnych výkyvov), bude v prípade opakovaného
podania si žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, možné konštatovať splnenie tejto
materiálnej podmienky.

Čosatýkasplneniadruhejmateriálnejpodmienky,žesaododsúdenéhomôžeočakávať,ževbudúcnosti
povedie riadny život, sťažnostný súd, rovnako ako súd prvého stupňa, konštatuje, že táto splnená
doposiaľ nebola.
Sťažnostnýsúdsavtomtosmerenestotožňujesosťažnostnounámietkouodsúdeného,žeprvostupňový
súd ho podmienečne neprepustil iba z dôvodu, že sa chce vrátiť do miesta trvalého bydliska, kde však už

nebýva jeho bývalá družka, ktorú týral. Prvostupňový súd veľmi správne poukázal i na charakter trestnej
činnosti odsúdeného (predmetnej trestnej činnosti sa dopúšťal od roku 2011 voči družke a od roku 2012
voči jej synovi, jeho správanie v závažnosti postupne gradovalo a vo vzťahu k jeho družke bolo ukončené
až v roku 2017, kedy bola fyzickým atakom voči jej osobe vystavená dennodenne, dokonca za použitia
zbrane) ako i na to, že odsúdený doposiaľ nepreukázal, že v prípade jeho podmienečného prepustenia

bude pracovať a začlení sa do spoločnosti, čo zvyšuje predpoklad vedenia riadneho života, čo vzhľadom
na jeho predchádzajúcu drogovú závislosť a nezamestnanosť je žiaduce, nakoľko je potrebné zohľadniť,
že v súčasnosti sa nachádza vo vynútenej abstinencii. V tomto smere by dôvodnosť očakávania, žeodsúdený v budúcnosti povedie riadny život, nateraz nezvýšilo ani uloženie primeraných povinností či
obmedzení navrhovaných odsúdeným.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.