Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212209141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212209141.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: Bytového podniku mesta
Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X/ O. J.,
B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., H. XX, X/ T. J.C., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., H. XX, o zaplatenie 900,64 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.9.2018

č.k. 35C/18/2013-363

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor podaný žalovanými v 1. a 2. rade proti

platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 38Ro/402/2012 ako podaný
bez vecného odôvodnenia.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že platobný rozkaz bol žalovanej v 1. rade doručený
do vlastných rúk dňa 14.11.2012 a žalovanému v 2. rade dňa 2.11.2012. Dňa 16.11.2012 bolo súdu
doručené podanie-odpor, v ktorom žalovaní uviedli, že žiadajú platobný rozkaz zrušiť, nakoľko popierajú

dôvod podanej žaloby v celom rozsahu a nároky uplatnené v žalobe neuznávajú. Dňa 18.12.2012 bolo
súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že odpor nepovažuje za odôvodnený vo
veci samej, nakoľko žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by obstáli proti žalobcovým tvrdeniam
a predloženým dôkazom ani žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok preto žiadal odpor
žalovaných ako neodôvodnený zamietnuť.

3. V danej veci bol vyhlásený rozsudok dňa 9.2.2017, ktorým súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 900,64 eura s príslušenstvom a zároveň im uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 54,- eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
odvolania žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.4.2018, sp. zn. 1Co/174/2017 zrušil
vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej
inštancie bolo vysporiadať sa s námietkou žalobcu, že žalovaní neodôvodnili podaný odpor v súlade s

§ 174 ods. 2 OSP, (teraz ust. § 267 ods. 1 C.s.p.) a následne sa s touto námietkou vysporiadať tak,
že buď odpor odmietne alebo dôvody pre ktoré tak neurobil uvedie v rozhodnutí vo veci samej. Súd
prvej inštancie v zmysle § 470 ods. 1, § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, ods. 2, § 268 C.s.p. a v zmysle
intencií rozhodnutia odvolacieho súdu odpor žalovaných odmietol uznesením zo dňa 12.9.2018, č.k.
35C/18/2013-363 z dôvodu, že nemá zákonom predpokladané náležitosti a nemohol tak vyvolať účinky
s tým spojené, teda zrušenie platobného rozkazu.4.Protitomutouzneseniupodalivčasodvolaniežalovaní.Vodvolanížiadali,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie z
dôvodov, že sa domnievajú, že právny názor odôvodňujúci odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu

z roku 2012 podľa právnej úpravy platnej od roku 2015 je nesprávny pretože účastník konania, ktorý
podával odpor proti platobnému rozkazu nebol a ani nemohol byť poučený o rozsahu svojich povinností,
ktorých nesplnením vyvolá stav naplňujúci podmienky pre odmietnutie odporu. Z rovnakého dôvodu aj
súd prvej inštancie postupoval tak, že zrušil platobný rozkaz a vyniesol rozsudok vo veci samej. Žalovaní
uviedli, že odpor podaný v roku 2012 svojich obsahom zodpovedal stavu rozhodovania súdov a iným

postupom by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
ak dospel k záveru, že podaný odpor nemožno považovať za vecne odôvodnený, ktorý následne aj
správne právne posúdil, ak odpor odmietol.

7. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd

na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

8. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru o vecnej správnosti podaného odporu. Žalovaní boli v platobnom rozkaze poučení, že odpor je

potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré by obstáli proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým
dôkazom. Žalovaní boli v platobnom rozkaze zároveň poučení, že súd odmietne odpor, ktorý nebude
odôvodnený. Žalovaní také skutočnosti neuviedli, teda odpor vecne neodôvodnili. Len slovné popretie
právneho dôvodu podanej žaloby a neuznanie nárokov uplatnených v žalobe nemožno považovať za
odôvodnenie vo veci samej, ide len o popretie nároku, ktoré nespĺňa požiadavky odporu.

9. Podľa § 267 ods. 1 C.s.p. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení
žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K
odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O
tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

10. Podľa § 267 ods. 2 písm. c/ C.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného
odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 267 ods. 1 C.s.p. je zrejmé, že nevyhnutnou náležitosťou

odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne
odôvodnenýodporznamenáodporpodanýsodôvodnenímvovecisamej,tedasosplnenímsipovinnosti
tvrdenia o dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti
odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v
rovine právneho posúdenia. Za vecné odôvodnenie nemožno považovať také odôvodnenie, v ktorom sú

uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, v ktorom žalovaný iba namieta súdom určenú
lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej, resp. plnenia v splátkach.

12. Ak teda žalovaní žiadnym spôsobom uplatnený nárok žalobcu, resp. jeho podstatu nespochybnili
podaným odporom, správne postupoval súd prvej inštancie, ak podaný odpor nepovažoval za vecne

odôvodnený a postupom podľa § 267 ods. 2 písm. c/ C.s.p. ho odmietol.

13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p..
Žalovaní boli v konaní neúspešní a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli preto súd
rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.