Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119334818
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119334818.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Y.. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, M. proti žalovanému NOBA, s.r.o., IČO: 36446696, sídlo Hlavná 101, Prešov, v
konaní o zaplatenie 1.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad č.k. 10Cpr/14/2019-47 zo dňa 9. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.inštancie s upresnením, že o výške nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil. II. Priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (zrejme ide o chybu v písaní, lebo súd prvej inštancie rozhodol
uznesením).

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Konštatoval, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
dňa 22.07.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.160,- Eur titulom nevyplatenej
mzdy a odstupného po skončení pracovného pomeru.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 01.08.2019 platobný rozkaz, ktorým

zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.160,- Eur a nahradiť trovy konania. Po podaní odporu proti
platobnému rozkazu požiadal žalobca o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa Civilného sporového poriadku a vec bola postúpená konajúcemu súdu. Dňa 11.11.2019 žalovaný
oznámilsúdu,žedošlozjehostranykúhradežalovanejsumyvcelomrozsahuatotopreukázaldokladmi
o pohyboch na účte v prospech žalobcu.

5. Podaním zo dňa 27.01.2020 žalobca oznámil súdu, že mzda mu bola žalovaným zaplatená, a preto
berie žalobu v časti zaplatenia istiny späť a žiada, aby mu žalovaná strana uhradila trovy konania podľa
vydaného platobného rozkazu, t. j. trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok. Žalovaný sa
vyjadril, že súhlasí so zastavením konania, avšak nesúhlasí s priznaním trov konania žalobcovi, lebo
nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca si v konaní vybral právne zastúpenie
advokátom, JUDr. D., ktorý bol v konflikte záujmov, pretože v minulosti právne zastupoval žalovaného.

Poupozornenížalovanéhosaprávnyzástupcazastupovaniažalobcuvzdal. Žalobcaokonfliktezáujmov
svojho práv. zástupcu vedel, keďže tohto v minulosti, a to v roku 2016, sám žalobca ako manažéržalovaného angažoval. Žalobca ďalej uviedol, že popiera nároky žalobcu, keďže pracovná zmluva z
01.01.2009 doložená žalobcom do spisu nezakladá nároky žalobcu a ani žalobcom narokovaná výška
odstupného nemala právny základ a mala byť v nižšej sume. Ďalej uviedol, že žalovaná spoločnosť

žalobcovi požadované odstupné uhradila, pretože konateľ spoločnosti bol opakovane šikanovaný
úradníčkou inšpektorátu práce doručovaním zásielky na poštu do Prešova s lehotou na prevzatie troch
dní, pričom konateľ spoločnosti žije v Prahe v ČR. Doplnil, že inšpektorát práce sa nikdy nevysporiadal
soskutočnosťou,žežalobcasisvojúrazprivodilpodvplyvomalkoholunavlakovejstaniciapodľanázoru
žalovanej mal žalobca nárok na trojmesačné odstupné.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalovaný zavinil zastavenie konania. Žaloba bola na súde
opodstatnene podaná žalobcom a žalovaná suma bola v priebehu konania uhradená žalovaným, t.j.
žalovaný úhradou uvedenej sumy potvrdil nárok čo do jeho opodstatnenosti. Žalovaný zavinil zastavenie
konania. Toto nemožno pričítať žalobcovi. V tejto súvislosti konštatoval, že nemohol prihliadať na
tvrdenia o neodôvodnenosti, respektíve čiastočnej nedôvodnosti žalovanej sumy zo strany žalovaného,

ak jej výška bola rozporovaná po tom, čo bola žalovaná istina uhradená celkom. Preto tvrdenia
žalovaného vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby sú právne relevantné, a súd prvej inštancie na tieto
tvrdenia po späťvzatí žaloby už nemohol prihliadať. Zo spisu je zrejmé, že až po tom, čo žaloba bola
podaná dosiahol žalobca od žalovaného úhradu sumy ktorej sa titulom pracovno-právneho vzťahu voči
žalovanému domáhal, avšak do podania žaloby bezúspešne. Preto súd prvej inštancie priznal nárok na

náhradu trov konania žalobcovi.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že bol v stave bez právnej vyhrážky,
čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Namietal, že bol to inšpektorát práce, ktorý na popud
žalobcu obťažoval konateľa žalovaného prostredníctvom telefónnych hovorov vo večerných hodinách,

kto úmyselne posielal žalovanému vyjadrenia tak, aby ich žalovaný nedokázal riadne prevziať na
pošte. Bol to inšpektorát práce, ktorý povinnosť platiť žalovanému odstupné a odchodné prikázal s
tým, že nevyplatenie bolo možné sankcionovať pokutou. Preto sa nemohlo jednať o slobodné jednanie
žalovaného a preto nemožno ani platbu zo strany žalovaného žalobcovi vykladať ako uznanie dlhu. Súd
prvej inštancie sa nijako nevyrovnal s nezákonným konaním právneho zástupcu žalobcu, ktorý predtým

zastupoval žalovaného. Žalovaný navrhol novú spoločenskú zmluvu. Za jeho služby mu bolo žalovaným
zaplatené, kedy tieto služby objednal so žalovaným žalobca. Teda ani on nemohol byť v postavení
človeka, ktorý by si najímal právneho zástupcu v dobrej viere nepredpojatosti. Súd prvej inštancie sa ani
nevyrovnal so skutočnosťou, že žalobca mal dojednané dve pracovné zmluvy, kedy existencie jednej
vylučovala platnosť existencie druhej. Na jednej z pracovných zmlúv absentovali náležitosti vyžadované

zákonom. Ďalej boli obe zmluvy podpísané vždy na oboch stranách žalobcom. Tiež stojí za zmienku
skutočnosť, že sa žalobca domáhal svojich nárokov u účtovnej firmy žalovaného na základe nejaského
falza pracovnej zmluvy. Tieto dôkazy boli citované v rozhodnutí inšpektorátu práce, ktoré sú súčasťou
spisu. Žalovaný tiež namietal, že časť žalovanej sumy bola zaplatená pred podaním žaloby zo strany
žalobcu, teda túto skutočnosť mal súd 1. inštancie premietnuť do prípadného rozhodnutia o trovách

konania. Žalovaný predložil pracovnú zmluvu žalobcu zo dňa 01.01.1998 a Dodatok č. 1 k Protokolu
IPV-78-38-23/P-E24, A22, 25-18 zo dňa 23.11.2018, a výzvu na prejednanie tohto protokolu zo dňa
03.12.2018.

8. Odvolanie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vedomie. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalobcu

do spisu predložené nebolo.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario, a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

10. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská
Bystrica v upomínacom konaní, ktorá bola podaná dňa 22.07.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.160,- Eur
titulom nevyplatenej mzdy a odstupného po skončení pracovného pomeru. Dňa 11.11.2019 žalovaný

oznámil súdu, že došlo z jeho strany k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu a tento preukázal
dokladmi o pohyboch na účte v prospech žalobcu. Podaním zo dňa 27.01.2020 žalobca oznámil súdu,
že mzda mu bola žalovaným zaplatená a preto berie žalobu v časti zaplatenia istiny späť a žiada, aby
mu žalovaný uhradil trovy konania.11. Z obsahu spisu vyplýva, že suma, ktorú mal skutočne zaplatiť žalovaný žalobcovi, a ktorú aj
zaplatil predstavovala 1.923,97 Eur. Do termínu podania žaloby teda do 22.7.2019 zaslal žalovaný

žalobcovi sumu 763,97 Eur. Ďalšia suma vo výške 50,- Eur bola zaslaná žalobcovi až po podaní žaloby,
teda až dňa 26.07.2019 (č.l. 28 spisu). Ide o pohyb na účte, ktorý zaslal sám žalovaný ako dôkaz o
úhrade pohľadávky. Rozdiel medzi zaplatenou sumou 763,97 Eur a sumou, ktorú mal žalovaný zaplatiť
žalobcovi, teda 1.923,97 Eur predstavuje rozdiel 1.160,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil v upomínacom
konaní a následne v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaný sa vyjadril, že súhlasí so zastavením

konania, avšak nesúhlasil s priznaním trov konania žalobcovi, lebo nárok žalobcu mal byť v rozpore s
dobrými mravmi, keďže žalobca si v konaní vybral právne zastúpenie advokátom JUDr. Tomkom, ktorý
bol v konflikte záujmov, pretože v minulosti právne zastupoval žalovaného. Po upozornení žalovaného
sa právny zástupca žalobcu, zastupovania žalobcu vzdal.

12. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť celkom, správne konanie zastavil.
Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania. Žalovaný po podaní žaloby uhradil celú
pohľadávku. Teda zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Sám žalovaný potvrdil úhradu uvedenej
sumy. Odvolacia námietka žalovaného, že časť pohľadávky uhradil už pred podaním žaloby nie je

dôvodná tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, žalovaný do podania žaloby dlhoval žalobcovi sumu
1.160,- Eur. Tak, ako to konštatoval súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí.

14. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že tak jeho tvrdenia vo vyjadrení
k späťvzatiu žaloby ako aj v odvolaní vo vzťahu k bezprávnej vyhrážke zo strany inšpektorátu práce, i čo

do dojednania dvoch pracovných zmlúv sú právne irelevantné. Vo veci bola podaná žaloba, v priebehu
konania bola pohľadávka uhradená, žalobca zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby
súhlasil. K tomu odvolací súd poznamenáva, že vnútorná pohnútka žalovaného k zaplateniu žalobcom
žalovanej sumy ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ inšpektorát práce
na popud žalobcu obťažoval konateľa žalovaného prostredníctvom telefónnych hovorov vo večerných

hodinách, a úmyselne posielal žalovanému vyjadrenia tak, aby ich nedokázal riadne prevziať na pošte,
môže táto otázka mať význam vo vzťahu k inšpektorátu práce, a jeho kontrolných mechanizmov nie vo
vzťahu k spaťvzatiu žaloby a súhlasu k tomuto späťvzatiu.

15.Súdprvejinštanciesavšakdopustilchybyvpísanívuznesení,keďvbodeII.výrokupriznalžalobcovi

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. V danom prípade je z uznesenia zrejmé, že sa jednalo o uznesenie a
nie o rozsudok, teda o chybu v písaní tak, ako to má na mysli ustanovenia § 224 C.s.p.

16. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s upresnením, že o výške nároku na

náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia (nie rozsudku), podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. v spojení s § 224 C.s.p.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nebola priznaná

náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania vo
vzťahu k žalovanému zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo. Preto odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/54/2015.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.