Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/226/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609217522
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7609217522.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:

U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou,
advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62 proti odporcovi: KARMEN - veľkoobchod potravín,
s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36447269, právne zastúpenom advokátskou kanceláriou
IURISTICO,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Štefánikova26,IČO:36588041,ourčenieneplatnostiprávnych
úkonov takto

r o z h o d o l :

Určuje, že právny úkon označený ako dohoda o náhrade škody uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi
navrhovateľkou a odporcom, uznanie dlhu navrhovateľkou zo dňa XX.XX.XXXX a súhlas navrhovateľky

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX
spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 41 dňa
XX.XX.XXXX, sú n e p l a t n é.

Návrh v časti určenia, že dlh navrhovateľky vo výške 6 493,86 Eur neexistuje, z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na určenie neplatnosti
právnych úkonov a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu vo výške 79,50 Eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.12.2009 domáhala určenia neplatnosti
právnych úkonov a to dohody o náhrade škody, uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou Notárskej
zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej sa
domáhala určenia, že dlh navrhovateľky vo výške 6 493,86 Eur neexistuje. V žalobnom návrhu uviedla,

že dňa 29.10.2009 podpísala notársku zápisnicu, na základe ktorej sa ako hmotne zodpovedná
zamestnankyňa odporcu zaviazala nahradiť škodu zistenú pri inventúre vykonanej v dňoch 19. až
XX.XX.XXXX vo výške 6 493,86 Eur, sumu 151,50 Eur zodpovedajúcu podielu na náhrade škody a sumu
101,15 Eur za vyhotovenie notárskej zápisnice. Dlh v uvedenej výške voči odporcovi uznala a podľa
notárskej zápisnice vyslovila aj súhlas s jej vykonateľnosťou. K podpísaniu notárskej zápisnice došlo
potom, čo v predajni odporcu, v ktorej pracovala ako predavačka boli vykonané inventúry, výsledkom
ktorých bol zistený schodok. Následne s ďalšími spolupracovníčkami dňa XX.XX.XXXX v kancelárii

generálneho riaditeľa odporcu boli im dané na podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru
a porušenia pracovnej disciplíny. Tieto dokumenty boli nútené podpísať bez toho, aby im bol daný
časový priestor na ich preštudovanie. Následne boli oznámené ich osobné údaje notárovi, ktorý spísal
notárske zápisnice. Keďže boli pod psychickým tlakom zapamätali si len to, že jej obsahom bolo uznaniedlhu. Nebolo jej v kľude umožnené oboznámiť sa prečítaním s obsahom notárskej zápisnice, overiť si
presnosť údajov v nej uvedených a nepochopila ani všetky pojmy v nej, najmä aké sú právne následky
vykonateľnosti notárskej zápisnice. Odporca zámerne vytvoril podmienky, ktoré ju pod psychickým

tlakom donútili podpísať dokumenty, ktoré neboli jej slobodným prejavom vôle. Iniciátorom podpísania
dohody bol odporca, ktorý sám dal vypracovať notársku zápisnicu a pripravil aj znenie uznania záväzku
a súhlasu s jej vykonateľnosťou. Výšku škody doposiaľ odporca riadne nepreukázal.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že u odporcu pracovala ako predavačka v predajni potravní. S

odporcom uzavrela aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pri jej nástupe resp. pri nástupe alebo odchode
ďalších pracovníkov tejto predajne neboli robené inventúry. Jedného dňa na predajni bola vykonaná
námatková kontrola a bolo zistené, že v pokladni chýbala hotovosť a šeky. Na ďalší deň bola vykonaná
inventúra, ktorú vykonávali cudzí zamestnanci odporcu. Po skončení inventúry na základe požiadavky
p. M. museli všetky predavačky napísať čestné prehlásenia Pri vykonávaní inventúry na predajni bol
zmätok. Pracovníci, ktorí ju vykonávali nevedeli čo už majú spočítané, čo nie, na predajni ostal tovar,

ktorý podľa dokladov už na predajni nemal byť. Výsledok inventúry im bol oznámený hneď v deň
vykonania fyzickej inventúry. Bola oznámená aj výška, na presnú sumu si však už nepamätá. Niekoľko
dní po vykonanej inventúre im bol daný na podpísanie záver inventúry bez konkrétne uvedenej sumy
zisteného manka. Následne na to boli požiadané, aby došli do podniku v Prešove ohľadom vysvetlenia
zisteného schodku a vedúcej predajne. Na stretnutí bol prítomný p. O., p. U., p. M., právnička odporcu

a kolegyne p. P., p. Š. a p. M.. Na stole boli pripravené štyri kôpky papierov, perá. Právnička odporcu im
oznámila, že prišli podpísať rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Boli z toho sklamané, nevedeli
čo sa deje. P. U. im povedala, že bol zistený veľký schodok a že ak to nepodpíšu, pôjdu rovno do basy.
Následne prišiel do miestnosti notár, ktorý im oznámil, že majú podpísať notársku zápisnicu. Z notárskej
zápisnice prečítal len určité úryvky a kázal im ich podpísať. Notárske zápisnice nechceli podpísať,

nevedeli ani čo to je notárska zápisnica, v hlavách mali zmätok a to z dôvodu, že s nimi bol zrušený
pracovný pomer a hneď následne mali podpísať notársku zápisnicu. Opätovne im bolo povedané, že
pokiaľ notárske zápisnice nepodpíšu, bude podané trestné oznámenie. Celé stretnutie trvalo do jednej
hodiny.

Štatutárny zástupca odporcu sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd preukázané
a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca v písomnom vyjadrení
k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že navrhovateľka bola zamestnaná v prevádzke odporcu, kde
na základe vykonaných kontrol bol zistený schodok, za ktorý zodpovedali viaceré zamestnankyne a
podiel navrhovateľky na ňom predstavuje 6 493,86 Eur. Navrhovateľke bolo navrhnuté uznanie dlhu vo

forme notárskej zápisnice. Skutočnosť, že bude podpisovaná dohoda o ukončení pracovného pomeru a
notárska zápisnica bola oznámená navrhovateľke s dostatočným predstihom. Navrhovateľka nepopiera
svoju spoluzodpovednosť za schodok, čo uviedla aj v čestnom prehlásení. Notárska zápisnica bola
prečítaná a vysvetlená, bol poskytnutý dostatočný čas (cca tri hodiny) na premyslenie a pochopenie
všetkých dokumentov vrátane notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul navrhovateľku, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to notárskou zápisnicou, pracovnou zmluvou, dohodou o hmotnej zodpovednosti, inventarizačným
zápisom, príkazom k vykonaniu fyzickej inventarizácie tovaru, záznamom z inventarizácie, záznamom z
kontroly prevádzky, čestným prehlásením, obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/14/2010,

obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/152/2010 a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX bola notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom v sídle odporcu spísaná Notárska
zápisnica č. N XXX/XXXX,Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX. Účastníkmi spísania zápisnice boli
navrhovateľka ako zamestnankyňa, dlžník - povinný a odporc ako zamestnávateľ - veriteľ a oprávnený.

Obsahom Notárskej zápisnice v článku I. bola Dohoda o náhrade škody, podľa ktorej škoda zistená
pri kontrolách pokladne a pokladničných dokladov dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a pri fyzickej
inventarizácii zásob tovaru dňa XX.XX.XXXX na prevádzke KARMEN XX bola spôsobená úmyselným
konaním zamestnankyne a ďalších zamestnancov predajne a preto bolo rozhodnuté o pripísaní podielu
na náhrade škody zamestnancom predajne rovnakým dielom. Podiel zamestnankyne predstavuje na

tejto škode 6 493,86 Eur a na pokute uloženej zamestnávateľovi za predaj potravín po uplynutí lehoty
splatnosti 33,- Eur. Podľa článku II. zamestnankyňa uznala a vyhlásila, že časť škody vo výške 6 493,86
Eur uhradí do 22.11.2009 a zároveň uznala a vyhlásila, že sumu 33,- Eur uhradí do 11.11.2009. Notárska
zápisnica obsahuje aj vyhlásenie dlžníka - povinnej, že v prípade nesplnenia uvedených záväzkovsúhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, na základe čoho sa stáva vykonateľným titulom pre
exekúciu.

Navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX ako
pracovník maloobchodu s dňom nástupu do práce dňa XX.X.XXXX. V ten istý deň bola uzavretá
účastníkmi konania aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy týkajúca sa predajne
potravín KARMEN XX, U., D. X.

Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný príkaz na vykonanie priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru na predajne
KARMEN XX ku dňa XX.XX.XXXX. Podľa Záznamu z inventarizácie peňažnej hotovosti pokladne zo
dňa XX.XX.XXXX bol zistený rozdiel - finančné manko vo výške 387,27 Eur. Záznam je okrem iných
podpísaný aj navrhovateľkou, pričom celý záznam sa nachádza len na jednom liste papiera. Podľa
inventarizačného zápisu z vykonanej kontrolnej a priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru k 19.10.2009
bol zistený inventúrny rozdiel - manko v sume 27 800,43 Eur. Inventarizačný zápis je podpísaný len

členmi inventarizačnej komisie, nie je podpísaný navrhovateľkou. Podľa Záznamu z inventarizácie
peňažnej hotovosti pokladne zo dňa XX.XX.XXXX bol zistený rozdiel - finančné manko vo výške 4 148,-
Eur. Uvedený záznam je podpísaný okrem iných aj navrhovateľkou.

Navrhovateľka v čestnom vyhlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že je jej ľúto, že porušila vnútorné

predpisy prevádzky už tým, že neupovedomila nadriadených o skutočnostiach v prevádzke. Zmizli tu
šeky v hodnote 30 000,- Sk, o čom sa dozvedela od kolegyne. Vedúca predajne to nechcela nahlásiť,
dávali všetky stravné lístky, peniaze, na tržby sa zberalo. Keď prevádzku vykradli nerobila sa inventúra
na príkaz vedúcej. Napriek tomu je rada, že môže pracovať a ďakuje, že môže ostať naďalej v tejto firme.

Podľa tvrdení navrhovateľky, podpísanie notárskej zápisnice nebolo jej slobodným prejavom vôle,
podpísala ju pod nátlakom a neporozumela všetkých pojmom, ktoré obsahuje, najmä aké právne
dôsledky má vykonateľnosť notárskej zápisnice. Uvedené bolo potvrdené aj výsluchom svedkýň U. Š.
R. M. M..

Obe menované svedkyne pracovali spolu s navrhovateľkou v uvádzanej prevádzke odporcu. Obe
zhodne uviedli, že pri námatkovej kontrole finančnej hotovosti a následne vykonanej inventúre, do ktorej
zasahovať nesmeli, v danej prevádzke bolo zistené manko, ktorého výška im oznámená nebola. Po
ukončení inventúry upozornili inšpektorku R. M. na nedostatky pri jej vykonávaní. Bolo im sľúbené, že aj
naďalej budú pracovať u odporcu. Po niekoľkých dňoch im bolo oznámené, aby sa dostavili do Prešova

podať informácie ohľadom vzniku manka. V kancelárii generálneho riaditeľa, ktorý nebol prítomný, sa
nachádzal inšpektor p. O., p. M., p. U. a právnička odporcu. Na stole už boli pripravené papiere a
perá. Právničkou odporcu im bolo povedané, že zamestnávateľ sa rozhodol s nimi rozviazať pracovný
pomer dohodou. P. U. ich označila za zlodejky. Na to v miestnosti vznikli hádky z dôvodu, že vyjadrili
svoju nevôľu s rozviazaním pracovného pomeru. Následne do miestnosti prišiel notár, ktorý po spísaní

ich údajov vytlačil jednu časť notárskej zápisnice a prečítal ju. Každej z nich povedal výšku škody, u
každej cez 6 000,- Eur. Boli pod psychickým nátlakom, chceli prestávku, chceli sa poradiť medzi sebou,
zavolať manželom. Uvedené im však nebolo umožnené. Niekým bolo povedané, že ak to nepodpíšu
pôjdu rovno do basy. Po podpísaní zápisníc žiadali o vydanie ich kópii, načo bolo povedané, že im
budú zaslané poštou. Stretnutie trvalo 40 možno 50 minút. Najprv podpisovali dohodu o rozviazaní

pracovného pomeru, porušenie pracovnej disciplíny, následne notárskej zápisnice. Notárska zápisnica
im nebola daná na prečítanie, notár im predložil len poslednú stranu zápisnice na podpis. S listinami,
ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici pred ich podpisom neboli oboznámené.

R. M. je zamestnankyňou odporcu, pracovala v pozícii inšpektorky pre maloobchod. K podpísaniu

notárskej zápisnice navrhovateľkou uviedla, že na stretnutie do Prešova viezla navrhovateľku a jej
spolupracovníčky ona. Stretnutie bolo dlhé, trvalo aspoň 3 hodiny. Na stretnutí mala pocit, že notár číta
stále dookola to isté, nevie však presne čo čítal. Pracovníčky sa medzi sebou radili, či to podpíšu alebo
nie. Každá z nich mohla z miestnosti odísť a každá jedna z nich sa sama musela rozhodnúť, či niečo
podpíše alebo nie Následne každá z nich zápisnicu podpísala. Nikto tam neronil slzy ani nič podobné.

Pred stretnutím v Prešove spísala každá z pracovníčok predajne vlastnou rukou čestné prehlásenia.
Písali ich na predajni večer, v deň kedy bola vykonaná v predajni kontrola. Každá z nich hovorila, že je
to chyba vedúcej. Z toho dôvodu im bolo povedané, aby to napísali. Ona osobne od týchto pracovníčok
nežiadala aby toto čestné prehlásenie písali, ani im nič nesľubovala.Druhým zamestnancom odporcu, ktorý viezol pracovníčky predmetnej predajne na stretnutie v Prešove
bol vypočutý svedok P.. F. O.. Ten uviedol, že po zistení, že na prevádzke odporcu, kde pracovala

aj navrhovateľka sa neoprávnene manipuluje s tovarom a ceninami, bola na prevádzke vykonaná
inventúra, pri ktorej bolo zistené vysoké manko. Preto boli pracovníčky tejto prevádzky predvolané na
firmu. Osobne bol účastný pri spisovaní notárskej zápisnice notárom, kde škoda bola rozdelená medzi
všetky pracovníčky rovnakým dielom. Notár vysvetlil zámer firmy a to, že danú situáciu chce firma
riešiť dohodou, aby sa nedávalo trestné oznámenie pre spreneveru. Notár čítal zápisnice, každá z

pracovníčok mala možnosť sa k tomu vyjadriť. Pracovníčky chceli vedieť, čo znamená exekučný príkaz.
Notár im vysvetľoval, že ak škodu neuhradia, nastane exekúcia. Informácie notára boli dostatočne jasné
a zrozumiteľné, tak že mal by ich pochopiť každý. Je pravdou, že o tom, že sa bude spisovať notárska
zápisnica sa pracovníčky dozvedeli až priamo na mieste, takže boli asi z toho prekvapené. Počas
stretnutia pracovníčky mohli z miestnosti odísť, poradiť sa medzi sebou. Nebol na ne vyvíjaný žiaden
nátlak. Mali možnosť rozhodnúť sa, či podpíšu dohodu alebo bude podané trestné oznámenie.

Svedok U. U., uviedla, že okrem notárskej zápisnice sa na stretnutí riešilo aj ukončenie pracovného
pomeru navrhovateľky a jej spolupracovníčok u odporcu. Tieto pracovníčky prejavovali rôzne emócie,
plakali, nadávali na svoju vedúcu, že ona je všetkému na vine. Nevie presne čo bolo obsahom notárskej
zápisnice, mala však pocit, že notár stále čítal dookola to isté. Notárska zápisnica sa týkala vyčísleného

schodku, ktorý bol zistený pri inventúre. Počas stretnutia nebola urobená žiadna oficiálna prestávka,
avšak jednotlivé osoby odchádzali z miestnosti, či už šli pre kávu alebo na WC. Na stretnutí sa
pracovníčky rozprávali medzi sebou a teda mali možnosť medzi sebou sa aj poradiť. Všetky štyri boli
oboznámené s výškou manka.

Súd predvolal svedka JUDr. Ľubomíra Ondova, ktorý k predmetnej veci vypočutý nebol z dôvodu, že
navrhovateľka ho nezbavila ako notára povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 39 Notárskeho poriadku.

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13C/14/2010 bolo vedené konanie na návrh navrhovateľky
proti odporcovi o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a náhradu mzdy z

dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru. Rozsudkom zo dňa 20.10.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.2.2011 súd návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju k náhrade trov odporcu.
V odôvodnení súd konštatoval, že v konaní nebol preukázaný nedostatok vážnej vôle navrhovateľky
uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru, ani konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi,
resp. zneužitie práva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

Tunajším súdom bolo pod sp. zn. 5T/152/2010 vedené trestné konanie na základe trestného oznámenia
podaného dňa 23.11.2009 štatutárnym zástupcom odporcu, pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona. Dňa 27.7.2010 bola na tunajšom súde podaná obžaloba proti M. M., M.
P., U. Š., U. Š.R. R. M. M. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného

zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/151/2010-810 zo dňa 28.2.2014 boli obžalované podľa
§ 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodené pre skutok, že v období najmenej od mesiaca august
2008 do XX.XX.XXXX v U. O. D. H. Č.. X v predajni potravín KARMEN vedúca predajne, zástupkyňa
vedúcej a ostatné predavačky, kde všetky mali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti, z väčšej

časti na základe pokynov vedúcej predajne a tiež na základe vzájomnej dohody v rozpore so svojimi
povinnosťami starostlivo opatrovať zverené hodnoty vyplývajúcimi pre nich z pracovných zmlúv, dohôd
o hmotnej zodpovednosti a vnútorného poriadku, si z tejto prevádzky postupne prisvojovali tovar v
hodnote najmenej 27 768,66 Eur, finančnú hotovosť v sume najmenej 1 059,91 Eur a ceniny - šeky v
hodnote 3 423,09 Eur takým spôsobom, že pri inventarizácii upravovali množstvá zásob tovaru tak, aby

nevykazovali skutočný stav zásob tovaru na predajni, ďalej odvádzali nižšie tržby v hotovosti, než aké
boli evidované tržby a tiež realizovali nižšie odvody cenín než aké boli vykazované v evidencii tržieb, čím
spôsobili poškodenému - obchodnej spoločnosti KARMEN veľkoobchod potravín, s.r.o., Prešov škodu
vo výške najmenej 32 251,66 Eur pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalované
stíhané. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2014.

V odôvodnení uvedeného rozsudku súd poukázal na to, že zločin sprenevery je úmyselným trestným
činom a z jeho podstaty vyplýva, že páchateľ vo forme úmyslu naloží so zverenou vecou v rozpore s
účelom, na ktorý mu bola zverená. V konaní nebolo preukázané, aby škoda na zverených hodnotáchvznikla úmyselným konaním niektorej z obžalovaných, viacerých alebo všetkých. Z odôvodnenia je
tiež zrejme, že v trestnom konaní bol podaný znalecký posudok č. 1/2010 Ing. Zuzanou Mesárošovou,
znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, ktorou bola vyčíslená škoda v predajni č. XX X. U. vo výške

32 251,66 Eur ako škoda na hotovosti a ceninách vo výške 4 483,- Eur a škoda na tovare vo výške 27
768,66 Eur. V odôvodnení trestného rozsudku je ďalej konštatované, že každá pracovníčka uvedenej
predajne napísala čestné prehlásenie, v úvode ktorých je zhodná formulácia o tom, že sú si vedomé
porušenia vnútorných predpisov a stanov spoločnosti tým, že mlčali a neupovedomili nadriadených o
skutočnostiach v prevádzke, ako aj v závere, kde ďakujú spoločnosti, že ich nechala pracovať aj naďalej.

Súd tiež konštatuje, že pracovníčky tak urobili, ako sa napokon aj samy vyjadrili, na podnet inšpektorky.

V trestnom spise sa nachádza aj trestné oznámenie podané U. Š., U. Š., M. P. R. M. M. zo Y.
X.XX.XXXX, v ktorom menované popísali priebeh stretnutia konaného dňa XX.XX.XXXX, ako aj
okolnosti, ktoré mu predchádzali s tým, že sa cítia byť oklamané, podvedené a doslova vydierané.
Trestné oznámenie bolo doplnené právnou zástupkyňou menovaných, v ktorom okrem iného uviedla,

že zo strany zamestnávateľa šlo o protiprávne konanie, keď pri prejednaní nedostatkov zistených
inventúrou a pri úkone rozviazania pracovného pomeru vytvoril také okolnosti, ktoré pod psychickým
tlakom nútili zamestnankyne podpisovať dokumenty, ktoré neboli ich slobodným prejavom vôle, najmä
dohodu o rozviazaní pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca, o ktorú ani jedna nepožiadala, ako
aj všetky právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici. Výška škody nebola riadne preukázaná a je

zrejme, že zamestnávateľ podpísaním notárskych zápisníc zamestnankyňami sa chcel vyhnúť riadnemu
preukazovaniu výšky skutočnej škody, nakoľko je zrejme zo záverov inventarizácie, že nebola riadne
vykonaná. Tiež uviedla, že napriek žiadostiam nebola vydaná menovaným kópia notárskych zápisníc.
Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície nachádzajúcom sa
v trestnom spise, uvedená vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania zločinu vydierania podľa § 20, §

189 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nátlaku podľa § 20, § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona bola uznesením zo dňa 4.2.2010 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnutá.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2010.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými

zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa § 189 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti zaschodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých

zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú

časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať
určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem.
V danej veci ide o určovaciu žalobu, pri ktorej v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. súd

v prvom rade skúma, či na takejto určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi účastníkmi
konania, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna
neistota vznikla. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu právny

vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení
treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný
zmysel navrhovaného rozhodnutia. V danej veci pokiaľ sa týka prvého výroku žalobného petitu a to
určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov má súd za to, že navrhovateľka osvedčila naliehavosť
právneho záujmu.

Súd vychádzal z toho, že v prípade, ak by sa v tejto časti návrhu vyhovelo, odstránil by sa stav právnej
neistoty medzi účastníkmi konania, keďže súčasne by stratila opodstatnenie aj predmetná notárska
zápisnica, v ktorej navrhovateľka uznala dlh a súhlasila s jej vykonateľnosťou. V takomto prípade by
nebolo možné vykonať exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. na podklade súhlasu

navrhovateľky s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Určením neplatnosti dohody o škode a uznania
dlhu by bolo možné následne v riadnom konaní riešiť otázku existencie resp. neexistencie právneho
záväzku navrhovateľky voči odporcovi, keďže navrhovateľka sa podpísaním notárskej zápisnice zbavila
možnosti brániť svoje práva v riadnom súdnom konaní najmä pokiaľ ide o výšku škody, ako aj otázku
jej zavinenia na vzniku škody. Iným spôsobom než určením neplatnosti právnych úkonov uvedený stav

nie je možné napraviť.

Navrhovateľka sa neplatnosti právnych úkonov domáhala poukazujúc na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľkou napadnuté právne úkony boli obsiahnuté v notárskej zápisnici
zo dňa 29.10.2009. Platnosť notárskej zápisnice nie je možné posudzovať - ide o verejnú listinu, ktorá

nie je právnym úkonom. Notár spíše notársku zápisnicu na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby
bez toho, aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve. Súd je tak oprávnený posudzovať
platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté.
V prvom rade navrhovateľka tvrdila, že dané právne úkony neboli prejavom jej slobodnej vôle. Sloboda
prejavu vôle konajúceho subjektu je jednou zo základných podmienok, ktorú vyžaduje ustanovenie §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu. Právny úkon je urobený slobodne,
ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu
nedošlo. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak je urobený pod tlakom násilia alebo tlakom bezprávnej
vyhrážky. Okolnosťou, ktorá vylučuje slobodné tvorenie vôle konajúcej osoby je aj tieseň, pričom pri
tiesni nemusí ísť o hospodársky alebo sociálny stav konajúcej osoby, ale aj jej psychický stav.

Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že dohoda o náhrade škody, uznanie
dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice boli vypracované bez vedomia navrhovateľky.
Z dokazovania je zrejme, že po vykonaní inventúry v predajni, v ktorej navrhovateľka pracovala,
navrhovateľka a jej spolupracovníčky mali za to, že ostanú napriek zisteným nedostatkom v predajni,v pracovnom pomere s odporcom aj naďalej. Uvedené je zrejme nie len z ich výpovedi a napísaných
čestných prehlásení, ale aj výpovede svedkyne R. M., ktorá bola ako inšpektorka v kontakte s týmito
pracovníčkami. Z uvedeného je zrejme, že navrhovateľka a ostatné pracovníčky predmetnej predajne

nemali pred stretnutím vykonaným v Prešove vedomosť o skutočnom účele tohto stretnutia. Podľa
ich vyjadrení na stretnutí mali podať len vysvetlenie k vzniknutému schodku na predajni a k vedúcej
predajne. To, že navrhovateľka nemala vedomosť o účele stretnutia potvrdil aj vypočutý svedok PhDr. F.
O., bývalý zamestnanec odporcu. O tom, že na stretnutí bude riešené rozviazanie pracovného pomeru
s pracovníčkami predajne a že im bude na podpis predložená notárska zápisnica, navrhovateľka zistila

až na danom stretnutí resp. v jeho priebehu.
Na samotnom stretnutí, okrem navrhovateľky a ďalších troch pracovníčok predajne, boli prítomné
len osoby s pracovnými resp. podnikateľskými väzbami na odporcu a notár, ktorý notársku zápisnicu
vyhotovil. Uvedenú skutočnosť súd vzal do úvahy pri hodnotení dôkazov, ako aj skutočnosť, že
pracovníčky predajne prítomné s navrhovateľkou na stretnutí tak, ako navrhovateľka podali na tunajšom
súde obdobné návrhy ako navrhovateľka, ktoré konania nie sú doposiaľ ukončené. Jednoznačne však

bolo preukázané, že na tomto stretnutí bol daný na podpísanie navrhovateľke a ostatným pracovníčkam
záznam o porušení pracovnej disciplíny a dohoda o rozviazaní pracovného pomeru u odporcu, ako aj
predmetná notárska zápisnica.
Už len z uvedeného - nevedomosť o účele stretnutia, rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľkou
na tomto stretnutí je možné konštatovať, že navrhovateľka v čase podpisovania notárskej zápisnice

objektívne bola v tiesni t.j. v psychickom stave ktorý vplýval na slobodu prejavu jej vôle. Navrhovateľka
totiž mala záujem pracovať u odporcu naďalej a už len skutočnosť, že jej bola predložená dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru, ku ktorej ona nedala podnet, v nej objektívne tento stav mohol vyvolať.
Následne v tomto stave jej bola predložená na podpísanie ešte notárska zápisnica, ktorá obsahuje
odborné pojmy. Táto notárska zápisnica bola pritom len čítaná, nebolo v konaní preukázané, aby ju

mala možnosť navrhovateľka aj prečítať a tak lepšie pochopiť jej význam. Súd má za to, že vzhľadom
na uvedené navrhovateľka bola pod tlakom, ktorý mal vplyv resp, pôsobil na jej psychický stav a na
slobodu prejavu jej vôle. Už teda len zo samotných okolností, za ktorých sa stretnutie uskutočnilo
a akým spôsobom prebiehalo je zrejme, že na navrhovateľku bol vyvíjaný taký nátlak, ktorý možno
kvalifikovať ako psychické donútenie, v dôsledku ktorého nemožno konštatovať, že predmetné právne

úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici boli navrhovateľkou urobené slobodne.
Dokazovaním bolo tiež preukázané, že pred podpísaním notárskej zápisnice bolo navrhovateľke a
ostatným jej spolupracovníčkam danej prevádzky povedané, že buď z ich strany budú podpísané
notárske zápisnice alebo bude zo strany odporcu podané trestné oznámenie. Túto okolnosť súd
vyhodnotil ako bezprávnu vyhrážku. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je

vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Donútením nie je prípad, kedy niekto druhému
hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podanie trestného oznámenia je pritom bezpochyby právom každého
subjektu a teda aj odporca mal na jeho podanie právo. Aj v tomto prípade však môže ísť o bezprávnu
vyhrážku t.j. aj v prípade ak niekto druhému hrozí tým, čo je oprávnený urobiť, ak ju použil k
tomu, aby druhého účastníka pohol k nejakému konaniu t.j. vynútil nejaké konanie. Okolnosť, že

navrhovateľke bolo povedané, že v prípade nepodpísania notárskej zápisnice bude podané trestné
oznámenie zo strany odporcu, bolo objektívne spôsobilé vyvolať u navrhovateľky obavu (strach).
Uvedené súd konštatuje vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti, za ktorých k stretnutiu došlo,
ukončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou a teda vzhľadom na psychický stav navrhovateľky na
stretnutí. Na základe toho má súd za to, že právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici boli zo strany

navrhovateľky urobené pod tlakom bezprávnej vyhrážky.
Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu Prešov bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou medzi účastníkmi
konania. Uvedeným rozhodnutím tunajší súd nie je viazaný pri rozhodovaní v predmetnej veci. Okrem
tohodohodaorozviazanípracovnéhopomerubolapodpisovanáprednotárskouzápisnicou.Užsamotné

ukončenie pracovného pomeru bolo pre navrhovateľku prekvapivým momentom na stretnutí, čo ako
bolo konštatované spolu s okolnosťami, za ktorých sa stretnutie uskutočnilo spôsobilo u nej stav tiesne,
kedy následne jej bolo oznámené, že bude podpisovať aj notársku zápisnicu.
O tom, že navrhovateľka a jej spolupracovníčky podpísali notársku zápisnicu v tiesni pod tlakom
bezprávnej vyhrážky svedčí aj skutočnosť, že už dňa X.XX.XXXX podali trestné oznámenia týkajúce sa

okolnosti uvádzaného stretnutia. Následne dňa 3.12.2009 podali návrh na začatie konania v tejto veci a
dňa 20.1.2010 návrh na určenie neplatnosti dohody o rozviazané pracovného pomeru.
Vkonanínebolopreukázané,abynavrhovateľkapredpodpísanímnotárskejzápisnicebolaoboznámená
s výsledkami kontroly a inventarizácie a všetkými dokladmi uvedenými v článku I. bod 8 notárskejzápisnice. Ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, aby pred podpísaním notárskej zápisnice boli
navrhovateľke predložené na prečítanie resp. aby boli prečítané tak uvedené listiny. Jedná sa pritom o
listiny,zktorýchodporcavyvodilzáveryonáhradeškodyzostranynavrhovateľky.Takýtopostupodporcu

ako zamestnávateľa možno vyhodnotiť ako postup v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca navrhol v konaní vypočuť aj Mgr. U. T., ktorá bola osobne prítomná na uvedenom stretnutí. Súd
jeho návrh zamietol z dôvodu, že okrem menovanej boli v konaní vypočutí svedkovia prítomní na tomto
stretnutí na základe návrhu oboch účastníkov konania. Svedkyňa mala byť pritom vypočutá na tie isté
okolnosti ako už vypočuté svedkyne R. M. R. U. U..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že právne úkony - dohoda o náhrade škody,
uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú pre absenciu slobody prejavu vôle
navrhovateľky, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Jedným z právnym úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici bolo uznanie dlhu navrhovateľkou voči
odporcovi. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá

je založená uznaním, je vyvrátiteľná. Dlžník, ktorý svoj dlh uznal môže tak namietať, že dlh nevznikol
alebo v čase uznania netrval. Navrhovateľka v konaní poukazovala na spôsob vykonania inventarizácie
tovaru, ktorá podľa jej vyjadrenia bola vykonaná zmätočne, ako aj spôsob rozdelenia zisteného manka a
škody medzi pracovníčky predajne. V konaní bolo preukázané, že v čase uznania dlhu navrhovateľkou
existovala škoda na strane odporcu týkajúca sa predajne, v ktorej navrhovateľka pracovala v pozícii

predavačky. Uvedené je zrejme z oboznámeného trestného spisu a to znaleckého posudku č. 1/2010,
ktorým bola potvrdená existencia škody, avšak v nižšej sume, než je uvedená v notárskej zápisnici.
Dokazovaním bolo preukázané, že odporca škodu zistenú na predmetnej predajni rozdelil medzi všetky
pracovníčky predajne rovnakým dielom. V prvom rade sa pritom jedná o škodu vo forme schodku,
kedy schodok je možné podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce rozdeliť medzi spoločne zodpovedných

zamestnancovpodľamieryzavinenia,aksazistí,žeschodokalebojehočasťzavinilniektorýzospoločne
zodpovedných zamestnancov. Inak platí podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, že podiel náhrady nesmie
u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa vyžaduje okrem iného preukázanie protiprávnosti konania

zamestnanca, ktoré je povinný preukázať zamestnávateľ. Navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná
ako predavačka, nebola vedúcou predajne, ani jej zástupkyňou. Odporca určil podiel pracovníčok
rovnakým dielom, teda vychádzal z ich rovnakého zavinenia na vzniku škody. To, že vznik škody bol
zavinený navrhovateľkou v konaní preukázané nebolo. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok
v trestnej veci vedenej okrem iného aj proti navrhovateľke. Týmto rozsudkom navrhovateľka bola

oslobodená spod obžaloby preto, že nebolo preukázané, aby sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná.
Trestné konanie bolo pritom vedené pre zločin sprenevery, ktorý je úmyselným trestným činom. Z
toho vyplýva, že v trestnom konaní nebolo preukázané zavinené konanie navrhovateľky, ktorým bola
odporcovi spôsobená škoda. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je v občianskom súdnom konaní viazaný,
pokiaľ sa týka trestného konania, len tým, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny

delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. V danom prípade v trestnom konaní
bol vynesený oslobodzujúci rozsudok, ktorým súd teda viazaný podľa uvedeného ustanovenia nie je.
Súd však musí vychádzať aj z týchto iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní, a dbať o to,
aby sa s nimi nedostal do rozporu. Nemôže teda ponechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok,
ak sa v ňom konštatuje, že skutok, pre ktorý bolo vedené trestné konanie sa nestal. Z oboznámeného

trestného spisu je pritom zrejme, že úmyselné konanie navrhovateľky vo vzťahu ku škode spôsobenej
odporcovi, preukázané nebolo. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1060/05, podľa
ktorého uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že právnym
dôvodomvznikutohtozáväzkumôžebyťlenzavinenéprotiprávnekonaniepracovníkasktorýmzákonník
práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Poukazujúc na uvedené súd konštatuje, že v čase uznania dlhu navrhovateľkou dlh vo výške uvedenej
v notárskej zápisnici vo vzťahu k navrhovateľke neexistoval a aj z tohto dôvodu bolo vyhovené návrhu
navrhovateľky pokiaľ sa týka určenia neplatnosti právnych úkonov.
Druhým výrokom žalobného petitu sa navrhovateľka domáhala určenia, že jej dlh vo výške 6 493,86 Eur
neexistuje. Aj v tomto prípade sa jedná o určovaciu žalobu, pri ktorej súd v prvom rade skúma, či na

takejto určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem. Výrok o neexistencii dlhu navrhovateľky v
určenej výške je len odvodeným výrokom od výroku o nespôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným
titulom. Samotné určenie o neexistencii dlhu navrhovateľky by nevyriešilo spornosť vzťahov medziúčastníkmi konania. Preto na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem a návrh v tejto časti
súd zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Náhradu trov konania súd účastníkom podľa citovaného ustanovenia nepriznal. Navrhovateľka mala
úspech len čiastočne, čo do určenia neplatnosti právnych úkonov, druhý určovací výrok bol súdom
zamietnutý a teda v tejto časti bol úspešný odporca. Obaja účastníci tak mali v konaní úspech čiastočný.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak

je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Uznesením zo dňa 25.8.2010 navrhovateľke bolo pre toto konanie priznané oslobodenie od súdneho
poplatku vo výške 60 %. Navrhovateľkou bol tak uhradený súdny poplatok z návrhu vo výške 79,60

Eur (40 % zo 199,- eur za dva určovacie výroky) a súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného
opatreniavovýške13,20Eur(40%z33,-Eur).Súdvyhovelnávrhunavrhovateľkynaurčenieneplatnosti
právnych úkonov, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca nie je pre toto konanie
oslobodený od súdnych poplatkov a preto ho súd zaviazal k úhrade súdneho poplatku z návrhu na
určenie neplatnosti právnych úkonov vo výške 59,70 Eur t.j. 99,50 Eur mínus 39,80 Eur (79,60 Eur

delene dvoma) a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 19,80 Eur t.j. 33,- Eur mínus
13,20 Eur, spolu vo výške 79,50 Eur.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o
priznaní svedočného svedkovi P.. F. O..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych
exekútoroch a exekučnom poriadku.