Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114010711.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.mája 2015 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci
obžalovanéhoI.F.,stíhanéhopreprečinneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. a iné, konajúc o odvolaní
obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/51/2014 zo dňa 30.01.2015

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného I. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/51/2014 zo dňa 30.01.2015 v spojitosti s
opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/51/2014 zo dňa 17.03.2015 bol
obž. I. F. uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,

elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. a pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr.zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak,
že opakovane využil nepozornosť L. L., nar. XX. XX. XXXX, a tejto vzal zo zásuvky v detskej izbe
rodinného domu na adrese jej trvalého bydliska Q., P. XXX/XXX, okres Q. Q., platobnú kartu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadenému v P. P., a. s., prostredníctvom ktorej
od dňa 17. 07. 2011 v čase o 10.25 h vykonal z bankomatu P., a. s. č. 3111, nachádzajúceho sa na ul.

Námestie Ľ. Štúra, Banská Bystrica, neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 150.00 Eur, dňa
19. 07. 2011 v čase o 01.39 h vykonal z bankomatu P., a. s. č. 3108, nachádzajúceho sa na ulici Kyjevské
námestie č. 1 Banská Bystrica, neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 150,00 Eur, dňa 20. 07.
2011 v čase o 08.19 h vykonal z bankomatu A. Q., a. s. č. TATN 069B, nachádzajúceho sa v HM Tesco,
ul. Zvolenská cesta e. H/A, Banská Bystrica, neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 150,00
Eur, dňa 21. 07. 2011 v čase o 11.06 h vykonal z bankomatu F. H. Q., a. s. č. S6AV312M nachádzajúceho

sa v priestoroch HM Tesco, ul. Zvolenská cesta č. 8/A, Banská Bystrica, neoprávnený výber finančnej
hotovosti vo výške 150,-€, dňa 21.07.2011 v čase o 16.32 h vykonal z bankomatu P., a.s., č. 3108,
nachádzajúceho sa na ulici Kyjevské námestie č. 1, Banská Bystrica, neoprávnený výber finančnej
hotovosti vo výške 150,00 Eur, dňa 21. 07. 2011 v čase o 22.48 h vykonal z bankomatu F. H. Q., a. s. č.
S6AV4120, nachádzajúceho sa na HM Tesco Zvolen, neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške
150,00Eur,dňa24.07.2011včaseod12.49hdo12.52hvykonalzbankomatuA.Q.,a.s.č.TATN069B,

nachádzajúceho sa na HM Tesco, ul. Zvolenská cesta č. 8/A, Banská Bystrica celkovo 4 neoprávnené
neúspešné pokusy o výber finančnej hotovosti vo výške 320,00 Eur a ďalej prostredníctvom mobilného
telefónu patriaceho L. L. s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, bez jej súhlasu vykonal neoprávnené
dobitie kreditu na telefóne číslo XXXX XXX XXX, a to v dňoch 17. 07. 2011, 19. 07. 2011 a 22. 07. 2011,
každý v sume 25,00 Eur a v dňoch 09. 08. 2011 a 10. 08. 2011 v sume 50,00 Eur a 25,00 Eur a následne
prostredníctvom mobilného telefónu patriaceho G. L., nar. XX. XX. XXXX, telefónne číslo XXXX XXX

XXX, bez jej súhlasu vykonal neoprávnené dobitie kreditu na telefónne číslo XXXX XXX XXX, a to dňa29. 08. 2011 v sume 50,00 Eur, čím týmto svojim konaním spôsobil L. L. škodu v celkovej výške 1 050,00
Eur a G. L., škodu v celkovej výške 50,00 Eur.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38

ods. 2, 4, § 46 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona trest
vykoná v Ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť
poškodeným L. L., nar. XX. XX. XXXX bytom Q.. P. XXX/XXX škodu v celkovej výške 1 050,00 Eur a G.

L., nar. XX. XX. XXXX. bytom Q.. P. XXX/XXX škodu v celkovej výške 50,00 Eur.

Proti tomuto rozsudku cestou svojho zvoleného obhajcu v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to
oprávnená podal odvolanie obž. I. F..

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nepopiera, že prostredníctvom platobnej karty poškodenej

skutočne z jej účtu vybral určitú hotovosť, resp. že si aj prostredníctvom jej mobilného telefónu skutočne
niekoľkokrát dobil kredit svojho telefónu. Kategoricky však vylúčil, že by sa takéhoto konania dopustil
bez vedomia poškodenej, resp. bez jej súhlasu, či proti jej vôli. Opakovane zotrval na tvrdení, že výberu
peňazí v hotovosti z účtu poškodenej L. L. a dobitia si kreditu prostredníctvom telefónu poškodenej
sa dopustil vždy len s plným vedomím a súhlasom poškodenej, resp. na základe vzájomnej dohody s

poškodenou. Skutočnosť, o ktorej hovorí súd, že svedkyňa G. L. a svedkyňa V. F. mali potvrdiť tvrdenia
poškodenej L. L. týkajúce sa absencie jej súhlasu s výbermi hotovosti, mohli tieto svedkyne získať len
na základe tvrdení poškodenej L. L..

Taktiež aj svedkovia D. B., resp. V. A. mohli uvádzať skutočnosti len také, ktoré získali od poškodenej L.

L.. Naviac v súvislosti so svedeckou výpoveďou svedka V. A. obžalovaný uvádzal, že tento svedok bol
v prípravnom konaní dvakrát vypočutý a to raz po začatí trestného stíhania a druhýkrát aj potom, čo už
obžalovanému bolo vznesené obvinenie, pričom podľa názoru obžalovaného ide v obidvoch prípadoch o
úplne totožnú výpoveď tohto svedka a preto je presvedčený, že druhá výpoveď svedka A. nie je správna,
keďže je vlastne len fakticky prekopírovaná úplne prvá výpoveď tohto svedka a týmto spôsobom došlo zo

strany orgánov prípravného konania k manipulácii s výpoveďami tohto svedka a preto na túto výpoveď
svedka nemal súd vôbec prihliadať.

Ďalej obžalovaný uvádzal v odvolaní, že sa domáhal skutočnosti, aby okresný súd zisťoval cez účet
poškodenej, či táto nemala modifikáciu na SMS, aby sa zistilo, či a kedy mohla zistiť , že došlo k

výberu z jej účtov, resp. aby boli spätne preverené telekomunikačné záznamy za účelom zistenia, či
naozaj boli vykonávané výbery v mesiacoch júl až august 2011 z účtov poškodenej. Tieto návrhy, ktoré
on podával v súdnom konaní mu okresný súd zamietol a preto je presvedčený, že sa okresný súd
dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a preto v
podstate predčasne a nesprávne vo veci rozhodol. Naviac poukázal na to, že v trestnom spise sa

nachádzajú aj dva CD záznamy, o ktorých je presvedčený, že keby ich bol súd prehral, bolo by vysoko
pravdepodobné zistiť, že pri úkone, keď došlo dňa 17.7.2011 k výberu z bankomatu, bola prítomná aj
poškodená.

Na základe týchto okolností preto je presvedčený, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že sa dopustil trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, nebolo preukázané, či súhlas poškodenej
s dobitím kreditu jeho telefónu sa nevzťahoval práve na tie obdobia, ktoré sú predmetom trestného
stíhania, prvostupňový súd bol povinný si vyžiadať podklady preukazujúce tieto tvrdenia poškodenej a
keď tak neurobil, postupoval protiprávne.

Naviac pri právnej kvalifikácii konania okresný súd nesprávne uzavrel, že išlo o dva samostatné
hromadne spáchané skutky, podľa jeho názoru ide maximálne o jeden trestný čin. Je zrejmé, že on
použil platobnú kartu, ktorá nebola neoprávneným spôsobom vyrobená, nebola pozmenená, nebola
napodobnená alebo falšovaná. Teda uvedená karta bola pravá a je nepochybné, že túto kartu nemohol
mať v držbe za účelom jej použitia ako karty pravej, hoci aj s vedomím poškodenej, keď skutočne bola

pravá.

V konečnom dôsledku namietal obžalovaný aj tú skutočnosť, že nebol oboznámený s vyšetrovacím
spisom, že tak spravil len jeho obhajca a že jeho vyjadrenie v prípravnom konaní, keď sa tohtopráva vzdal, neoprávňovalo vyšetrovateľa, aby ho o oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania nanovo
neupovedomil a tým ho teda obral o jeho zákonné práva.

Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, resp. alternatívne aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a sám ho oslobodil spod obžaloby v zmysle ust. § 285 písm.b/ Tr.por., teda že
skutok nie je trestným činom.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil verejné zasadnutie ,
na ktoré sa obžalovaný nedostavil napriek tomu, že mal doručenie vykázané riadne a včas, dostavil
sa na toto len jeho ustanovený obhajca, ktorý zároveň predložil prehlásenie obžalovaného, že tento
žiada, aby sa nariadené verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu preto
krajský súd aj na návrh krajského prokurátora verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného vykonal v
jeho neprítomnosti.

Na tomto verejnom zasadnutí krajský súd oboznámil ešte pred jeho začatím obsah CD nosičov,
založených v trestnom spise na č.l. 92-96 a po tomto obhajca obžalovaného vo svojom záverečnom
návrhu uviedol, že obžalovaný si nie je vedomý, že by sa dopustil trestnej činnosti, v celom rozsahu
zotrváva na písomných dôvodoch podaného odvolania. Naviac v súčasnosti obžalovaný riadne pracuje

v Českej republike, našiel si priateľku a preto sa domáha toho, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a
aby bolo vyhovené ich návrhu uvedenom v odvolaní.

Alternatívne navrhol v prípade, ak by krajský súd sa s takýmto návrhom nestotožnil, aby potom vzhľadom
na odstup času bol obžalovanému uložený iný druh trestu v prípade, ak by súd ho uznal vinným a to

aby mu uložil peňažný trest , prípadne trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu
trestnej sadzby.

Krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí naopak uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, prípadným novým dokazovaním nie je možné zistiť iný

skutkový stav ako ten, ktorý bol ustálený v trestnom spise, pokiaľ ide o uložený trest, tento je zákonný
a spravodlivý a navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj podstatný obsah spisu a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. F. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby súdu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako
aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Pokiaľ okresný súd na hlavnom pojednávaní neoboznámil obsah pripojených CD nosičov, za neho tak
spravil pred začatím dokazovania na verejnom zasadnutí krajský súd, z ktorých CD nosičov konštatoval
stav, ktorý už bol zistiteľný aj z vyšetrovacieho spisu, kde sa nachádza aj fotodokumentácia práve z tých
záberov, ktoré sa nachádzajú na pripojenom CD nosiči a to na č.l. 100-103.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z tohto odôvodnenia rozsudku je zrejmé aj to, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného, ktorú tento prezentoval na hlavnom pojednávaní a rovnakú obhajobu použil aj v odvolaní,
teda že v jeho konaní chýbal úmysel a aj že tam chýbala protiprávnosť konania, keďže on celý čas
dokazoval, že vykonával výbery z bankomatovej karty poškodenej s jej súhlasom.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemal preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku. Tieto výsledky zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je nimi možné jednoznačne a nepochybne
možné uzavrieť, že obž. I. F. v kritickom období, za okolností a spôsobom zisteným v skutkovejvete napadnutého rozsudku sa dopustil trestných činov tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku.

Za týchto okolností potom správne postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z hore
uvedených trestných činov a keďže sa trestnej činnosti dopustil v čase podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, nemohol mu ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody,
pričom mu správne zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr.zák., keďže u
obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného
sa podrobne a podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o týchto okolnostiach žiadne pochybnosti, preto si úvahy
a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

V tomto smere krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR , sp.zn. IV.ÚS 541/2013 z

23.09.2013, z ktorého vyplýva, že do obsahu práva na preskúmanie rozhodnutia , v ktorom súd uvedie
dostatočné a relevantné dôvody neznamená, že súd musí odpovedať na každý argument v podaní
obžalovaného, ktorým sa domáha preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ale sa musí vysporiadať
s konkrétnymi skutočnosťami v ňom uvedenými, ktoré sú spôsobilé spochybniť existenciu takéhoto
rozhodnutia.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktoré tento konkretizoval vo svojom odvolaní a ide
o iné okolnosti, ako ich uvádzal ešte v konaní pred prvostupňovým súdom, tak tu musí krajský súd
konštatovať, že pokiaľ obžalovaný napádal skutočnosť, že nebol dostatočným spôsobom oboznámený
s výsledkami vyšetrovania a v tom bolo porušené jeho právo na obhajobu, krajský súd musí konštatovať,

že pri výsluchu obžalovaného, keď sa tento vzdal svojho práva, aby bol upovedomený o skončení
vyšetrovania, bol prítomný jeho obhajca, obžalovaný a aj obhajca zápisnicu, kde to výslovne obžalovaný
prehlásil, podpísali a preto nie je dôvod, aby súd spochybňoval takéto vyjadrenia obžalovaného a aby
z tohto dôvodu muselo byť konštatované, že došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, keď
je právom obžalovaného, aby sa oboznámil s výsledkami vyšetrovania ak on takéto právo nevyužije a

dobrovoľne sa ho vopred vzdá, neznamená to, že tým je porušené jeho právo.

Taktiež argumentácia obhajoby, že okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými
dôkazmi a že všetky dôkazy založené v trestnom spise neboli vykonané, nie je správna, pretože tak
ako to zistil krajský súd, všetky dôkazy prvostupňový súd vo veci vykonal a pokiaľ nedokázal otvoriť

súbory na CD nosičoch, tak toto za neho vykonal krajský súd , kde konštatoval aj za prítomnosti obhajcu
obžalovaného, že obsah CD nosičov je fakticky zadokumentovaný následne aj fotograficky v trestnom
spise a s týmito dôkazmi sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom oboznámil.

Z týchto dôvodov preto argumentácia obžalovaného o tom, že boli porušené jeho práva na obhajobu,

nebola konštatovaná a pokiaľ ide o závery obžalovaného o tom, že okresný súd nesprávne hodnotil
dôkazy, tu tak, ako to bolo vyššie uvedené, krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou
prvostupňového súdu o tom, akým spôsobom dôkazy vyhodnotil, správne konštatoval aj krajský
prokurátor v reakcii na odvolanie obžalovaného, že v trestnej veci už nie je možné vykonať žiadne ďalšie
dôkazy, návrhy obžalovaného, aby boli od telekomunikačného operátora s odstupom takmer 4 rokov

vyžiadané údaje, sú irelevantné, nie je možné takéto dôkazy vykonávať, závery prvostupňového súdu
o vine obžalovaného sa opierajú o dôkazy súdom vykonané a preto tak, ako je to vyššie uvedené sa s
týmito dôkazmi aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Pokiaľ obhajca obžalovaného F. navrhol alternatívne uložiť pri uznaní viny obžalovanému peňažný trest,

s týmto návrhom sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože k tomu nemal žiadne podklady ( výplatnú
pásku a pod. ).

Vzhľadom k tomu, že krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, musel ho
postupom podľa § 319 Tr.por. ako také zamietnuť.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.