Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819200794
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819200794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobkyne X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
W., W. XX, zastúpená PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o. so sídlom Košice, Kmeťova 24, IČO:36
860 930, proti žalovanému Q. G. V., s. r. o., so sídlom v M., Q. XX, E.: XX XXX XXX, zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47
233 516, o zaplatenie primeraného zadosťučinenia 500 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Revúca, č. k. 6C/19/2019 - 62 zo dňa 25. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 EUR
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), ďalej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania (III.
výrok) a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok 30 EUR (III. výrok).

2.1. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 5C/36/2016-84 zo

dňa 22. 02. 2017 právoplatným 31. 05. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 16Co/341/2017-141 zo dňa 22. 03. 2018 súd v spore tých istých účastníkov konania určil, že dohoda o
zrážkachzomzdy,obsiahnutávčl.7zmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXjeneplatná.Dohodu
o zrážkach zo mzdy súdy posúdili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola so žalobkyňou
ako spotrebiteľom uzavretá individuálne a spôsobila v jej neprospech značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach.
2.2. Žalobkyňa bola v uvedenom spore úspešná a rozsudok je pre strany sporu záväzný. Zároveň tým

bolo preukázanéporušenieprávažalobkyneakospotrebiteľanaochranupredneprijateľnýmizmluvnými
podmienkami. Tým boli splnené podmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.
2.3. Zadosťučinenie možno poskytnúť len v peňažnej forme a pre výšku zadosťučinenia nie sú v
uvedenej právnej úprave stanovené kritériá. S prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo možno na výšku náhrady podporne použiť právnu úpravu podľa §
13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3.1. Okresný súd mal preukázané, že Úverovou zmluvou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
1.327,76 EUR (40.000 Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 72,23 %, ktorý mala splácať mesačnými
splátkami 2.416 Sk. V roku 2014 bol úver žalobkyni navýšený. Na základe čl. 7 úverovej zmluvy,žalovaný uplatnil voči žalobkyni dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe čoho zamestnávateľ žalobkyne
vykonal zrážky z jej mzdy v celkovej výške 7.699,20 EUR. Žalovaný pre vymoženie svojej pohľadávky
počas dlhého časového rozpätie inkasoval splátky úveru prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach

zo mzdy a takým spôsobom dosiahol vymoženie sumy 7.699,20 EUR.
3.2. Okresný súd považoval žalované zadosťučinenie vo výške 500 EUR za primerané, lebo zohľadňuje
dĺžku obdobia neoprávnene realizovaných zrážok zo mzdy a jeho výška zodpovedá 6,5 % zo sumy,
ktorá bola vymožená zrážkami zo mzdy. Peňažné zadosťučinenie je odôvodnené aj tým, že žalovaný
nebol za svoje protiprávne konanie sankcionovaný, nebol nijako motivovaný od svojho protiprávneho

konania upustiť, resp. takého a podobného konania sa zdržať. Priznané finančné zadosťučinenie tak
plní aj úlohu generálnej prevencie.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 3, ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto má právo
na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola pri podaní žaloby oslobodená do platenia súdneho poplatku

a vzhľadom na výsledok sporu poplatková povinnosť prešla na žalovaného, ktorému okresný súd uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 30 EUR.

5.1. Žalovaný podal proti rozsudku okresného súdu včas odvolanie. Namietal nesprávne skutkové
zistenia a právne posúdenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie a na uspokojenie

veriteľovej pohľadávky, upravuje iba postup pri spôsobe uspokojovania pohľadávky a nie je titulom
žiadnej pohľadávky. Peňažné prostriedky získané na základe zrážky zo mzdy neslúžia na uspokojenie
žiadneho záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy, pretože takáto dohoda nezakladá žiadne záväzky.
Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy neznamená, že plnenie vykonaných zrážok zo mzdy spôsobuje
protiprávny stav, napr. v podobe bezdôvodného obohatenia. Výkonom zrážok zo mzdy došlo k plneniu

pohľadávky, ktorej rozsah nebol v tomto konaní, ani v konaní sp. zn. 5C/36/2016 spochybnený.
Rozsudok 5C/36/2016-84 nemá účinok vyslovenia nezákonnosti zrážok zo mzdy. Vyhodnocovanie
realizácie zrážok zo mzdy z hľadiska doby realizácie, bez akejkoľvek námietky dlžníka, nie je možné
považovať za protiprávnu skutočnosť a dávať na ťarchu žalovaného veriteľa. Žalovaný tiež namietal, že
okresný súd spojil finančné zadosťučinenie so sumou, ktorá mala byť zrazená. Rozsudok 5C/36/2016-

84 nehovorí o porušení práva zrazením sumy, ale o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
5.2. Rozsudok považuje žalovaný za nepreskúmateľný, lebo nie je zrejmé, prečo ho okresný súd
odôvodnil ekonomickou analýzou práva, ktorá má základ v anglosaskom právnom poriadku. Odhadný
údaj o tom, koľko sa malo prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy vymôcť nedáva základ pri určení
sumy finančného zadosťučinenia. Žalovaný nerozumie prečo by mal rozsudok vychádzať z 10 % a prečo

zrazenú sumu chápe ako výsledok protiprávneho stavu, keďže zrazenú sumu nemožno považovať za
ujmu na strane žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa považovala odvolanie za nedôvodné. Nárok a požadovanú sumu zdôvodnila v žalobe
dobou trvania a rozsahom zásahu žalovaného do jej spotrebiteľských práv. Okresný súd prihliadol

na nekalosť konania žalovaného, keď žalobkyni automaticky podsunul revolving, nezohľadňujúc
jej skutočný záujem na ďalšom čerpaní úveru a už vôbec nie majetkové a osobné pomery
v dobe poskytnutia úveru, čím došlo k stavu nepretržitého navyšovania záväzkov, ktoré sa
postupne, pri opakovanom automatickom poskytovaní revolvingu stávali absolútne neprehľadné a boli
uspokojované jedine cestou neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, skrytej v texte úverovej zmluvy.

Dlhodobé používanie neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zakladá dôvod na priznanie finančného
zadosťučinenia.Právečasovýaspekttrvaniatejtopraktiky,ktorúžalovanýpoužívalajvčase,keďužbola
známa rozhodovacia prax súdov v otázke, že také zabezpečenie pohľadávky je neplatné a predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, bol základom pre požadovanú výšku zadosťučinenia. Predpoklad pre
vzniknárokužalobkyňapreukázalapredloženýmirozsudkami.Povinnosťfinančnéhozadosťučineniamá

byť stanovená v rozsahu, ktorý bude mať nielen satisfakčnú ale aj odradzovaciu funkciu. Nižšia suma,
ako požadovala žalobkyňa, by požadovaný účel vôbec nenaplnila. Navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je
vecne správne.8. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Okresný súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala peňažného zadosťučinenia v sume

500 EUR, ktoré odôvodnila existenciou právoplatného rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Revúca
č. k. 5C/36/2016-84 zo dňa 22. 02. 2017, ktorým preukázala, že sa žalovaný voči nej dopustil
porušenia práv na ochranu spotrebiteľa. Peňažné zadosťučinenie podľa okresného súdu zodpovedalo
zistenému rozsahu zásahu a celkovej dobe používania neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo
strany žalovaného na plnenie pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala, ale pre
neplatnosť zabezpečovať nemala.

10.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Žalobkyňa uplatnila právo na primerané zadosťučinenie
podľa osobitnej právnej úpravy. Žalovaný nemohol spochybniť dôvodnosť nároku iba tvrdením, že
výkonom zrážok zo mzdy došlo k plneniu pohľadávky, ktorej rozsah nebol v tomto konaní, ani v
konaní sp. zn. 5C/36/2016 spochybnený. Žalovaný sa povinnosti poskytnúť peňažné zadosťučinenie

nemôže zbaviť ani tvrdením, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom, z ktorého jeho
pohľadávka vznikla. Pre posúdenie veci je podstatné to, že žalovaný voči žalobkyni uplatnil také právne
zabezpečeniepohľadávkyzospotrebiteľskéhoúverovéhovzťahu,ktoré neboloplatnedojednané. Preto
neobstojí obrana žalovaného, že rozsudok 5C/36/2016-84 nemá účinok vyslovenia nezákonnosti zrážok
zo mzdy.

10.2. Základ pre priznanie zadosťučinenia vyplýva z toho, že žalobkyňa nebola povinná výkon zrážok
zo mzdy podstúpiť a vynucovanie plnenia záväzku zrážkami zo mzdy nemalo byť voči nej vôbec týmto
neplatným spôsobom vykonané.
10.3. Žalovanému nič nebránilo v posudzovanom úverovom zmluvnom so žalobkyňou dohodnúť zrážky
zo mzdy tak, aby nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy

a rozhodovaciu prax súdov, aj bez súdneho rozhodnutia mohol upustiť voči žalobkyni od používania
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

11. Dôsledky vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v súdnom rozhodnutí nesie výlučne žalovaný
ako dodávateľ, ktorý použil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právoplatný rozsudok Okresného súdu

Revúca č. k. 5C/36/2016-84 zo dňa 22. 02. 2017 pre strany sporu záväzne deklaruje porušenia práv
na ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré porušenie spočíva v neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú žalovaný voči žalobkyni skutočne uplatnil a uplatňoval aj v čase, keď právna úprava a
rozhodovacia prax súdov nepochybne prikazovala zdržať sa ďalšieho používania takejto neprijateľnej
zmluvne podmienky v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch.

12.1. Okresný súd správne prihliadol aj na to, že žalovaný nebol za svoje protiprávne konanie
sankcionovaný a nebol nijako motivovaný od svojho protiprávneho konania upustiť.
12.2. Odvolací súd pripomína, že Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozsudku č. k.
16Co/341/2017-141 zo dňa 22. 03. 2018, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o tom, že dohoda

o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v čl. 7 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX., je medzi
stranami sporu neplatná, uviedol v bode 15 odôvodnenia svojho rozhodnutia dôvod, pre ktorý je
namieste finančné zadosťučinenie, ktoré žalobkyňa uplatnila. Žalovaný v posudzovanom zmluvnom
vzťahu neprijateľnú zmluvnú podmienku použil výlučne pre svoje ekonomické záujmy na úkor práva
spotrebiteľa. Žalobkyňa úver ďalej riadne splácala len prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy,

pričom ak by nebola schopná úver splácať včas, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný pristúpil
k vykonávaniu zrážok prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy, potom nebolo namieste
poskytnutie automatického revolvingu (ďalšieho úveru). Kým mohol, žalovaný uplatňoval neplatnú
dohodu o zrážkach zo mzdy, lebo mal zabezpečenú návratnosť poskytovaného úveru bez ohľadu na
majetkové pomery a záujem žalobkyne, ktorá naproti tomu nemal inú možnosť ako dohodu o zrážkach

zo mzdy napadnúť na súde.13. Okresný súd si osvojil základ ako aj výšku žalovaného nároku finančného zadosťučinenia.
V odôvodnení rozhodnutia správne na zdôraznenie presvedčivosti a na zdôraznenie primeranosti
peňažného zadosťučinenia uviedol porovnanie so sumou, ktorá bola vymožená zrážkami zo mzdy.

14. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá predložila vyjadrenie k odvolaniu. Z toho dôvodu
jej v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP patrí náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.