Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/812/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298662
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120298662.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X,
XXX XX E. o vymoženie 418,62 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším

súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/812/2020 zo dňa 23.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu,
doručeného súdu dňa 12.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 418,62 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - Rozsudok sp. zn. 2Cb/75/07, zo dňa 21.05.2008, ktorý vydal Okresný súd

Kežmarok.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.06.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70,67 Eur (výrok I.) a v časti
trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur (výrok II.). Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53
ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil
tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa
§ 9 ZoUNEK. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu uplatnil nárok na náhradu trov oprávneného v
pôvodnej exekúcii spolu s paušálnou náhradou trov starej exekúcie. Čo sa týka náhrady paušálnych trov

starej exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi, pričom podľa
ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK tieto trovy znáša oprávnený, no zároveň neumožňuje oprávnenému
domáhať sa ich náhrady od povinného. Podľa výslovného znenia § 9 ods. 3 ZoUNEK oprávnený nemá
nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení
starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. To znamená, že oprávnený má opätovným
návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na

podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný
zaplatiť za podanie tohto návrhu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnený nemá nárok
domáhať sa náhrady paušálnej náhrady trov starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri
rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným
poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh v tejto časti
zamietol.3/ Proti výroku II. rozhodnutia podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmeniť a vydať
poverenie na výkon exekúcie. Mal za to, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

veci. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 ZoUNEK, uviedol, že celkové trovy
starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie
v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej
exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej aj „paušálne trovy“),
ktoré sú vo výške 35,- Eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej

hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhrady iných trov starej
exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú
príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon vytvára špecifický exekučný titul na

vymoženie paušálnych trov. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na
začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený
sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s
podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov

od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej
Dôvodovej správy k návrhu ZoUNEK, ktorú predložil v prílohe k sťažnosti.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné

odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov

exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume 42 Eur.

9/ Jedným z hlavným argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi
v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Vyšší súdny úradník
v napadnutom uznesení správne uviedol, že dôvodová správa sa nepovažuje za prameň práva, na

základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný
výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je
nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s
prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci
sa podoby exekučného titulu). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal

nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich
uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne
vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom
bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok

na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovaliúčinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpisu upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods.
1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení

starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje

totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani

nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121
ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo

pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, teda hmotnoprávny nárok (nie procesný), potom absentuje spôsobilý
exekučný titul na jeho uplatnenie. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy
42 Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať
ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej

dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,

ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a

d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením

exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov považoval sudca rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 32Ek/812/2020 zo dňa 23.06.2020 v napadnutej časti za správne, v dôsledku

čoho podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).