Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa):
BaF TRADING s.r.o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771, zastúpený:
VGD Legal s.r.o., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 51 019 957, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101909924/2019 zo dňa 09.08.2019, o

kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14S/110/2019-172 zo dňa
16. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
- zamieta v časti smerujúcej proti výroku rozhodnutia, ktorým krajský súd zamietol žiadosť žalobcu o
odpustenie zmeškania lehoty,
- odmieta v časti smerujúcej proti výroku rozhodnutia, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť proti

uzneseniu sp. zn. 14S/110/2019-153 zo dňa 06. novembra 2019.
Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský
súd") domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101909924/2019 zo dňa
09.08.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č.100981303/2019zodňa26.04.2019vydanépodľa§68ods.5a6Daňovéhoporiadkuourčenírozdielu
dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 789 319,58 eur.

2. Krajský súd uznesením č. k. 14S/110/2019-153 zo dňa 06. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie
súdneho úradníka") konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok splatný podaním
žaloby ani v lehote určenej súdom na jeho zaplatenie a to napriek poučeniu o právnych následkoch
spojených s jeho nezaplatením.

3. Krajský súd uznesením č. k. 14S/11/2019-172 zo dňa 16. decembra 2019 (ďalej aj „uznesenie")
zamietol sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ako aj žiadosť žalobcu o odpustenie
zmeškania lehoty. V odôvodnení uviedol, že k zastaveniu konania došlo v súlade so zákonom, pretože
žalobcaaninavýzvusúdunezaplatilsúdnypoplatokajnapriekskutočnosti,žebolpoučenýonásledkoch
jeho nezaplatenia. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty poukazoval na
skutočnosť, že zákon síce umožňuje odpustiť zmeškanie lehoty, avšak z ospravedlniteľných dôvodov na

základe objektívnych skutočností, nezávislých od vôle účastníka konania. Krajský súd konštatoval, žeomyl spôsobený právnym zástupcom žalobcu pri preposielaní výziev na zaplatenie súdneho poplatku
žalobcovi nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty.

III.
Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia

A)
4. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.

1 písm. g/, h/, f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol zrušiť
uznesenie krajského súdu v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď nezohľadnil suspenzívny účinok
sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ktorý sa podľa jeho názoru vzťahuje aj na zastavenie

konania z dôvodu nezaplateného súdneho poplatku. Keďže súdny poplatok uhradil 08.11.2019,
teda v čase kedy rozhodnutie súdneho úradníka nebolo právoplatné, mal krajský súd prihliadnuť
na dodatočné odpadnutie dôvodu pre zastavenie konania. V tejto súvislosti namietal aj odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe, poukazujúc na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/52/2017 a sp. zn. 2Cdo/204/2016, ktorý videl v tom, že krajský súd aj napriek skutočnosti, že došlo

k splneniu poplatkovej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti, nezrušil rozhodnutie súdneho úradníka.

6. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nesprávne posúdil aj jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej
lehoty, pretože neakceptoval dôvody, ktoré nespočívali v úmysle zdržiavať konanie alebo mariť činnosť
súdu. Omyl v komunikácii, ktorý opísal v žiadosti zo dňa 25.11.2019, považoval za objektívny dôvod pre

odpustenie zmeškanej lehoty.

7. Opierajúc sa o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky videl sťažovateľ nesprávnosť
procesného postupu v tom, že krajský súd neakceptoval jeho dôvody na odpustenie zmeškanej lehoty
na splnenie poplatkovej povinnosti a nezákonne zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu súdneho úradníka.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svojim procesným postupom porušil sťažovateľovo právo na
spravodlivý súdny proces.

B)
8. Žalovaný sa nestotožnil s dôvodmi na podanie kasačnej sťažnosti a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že

rozhodnutie predsedu senátu alebo sudcu správneho súdu o sťažnosti je konečným rozhodnutím, proti
ktorému nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.

9. Podľa názoru žalovaného krajský súd prijal správny záver, pretože omyl v komunikácii medzi právnym
zástupcom a sťažovateľom nie je ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškanej lehoty.

C)
10. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného v plnom rozsahu zotrval na kasačnej sťažnosti.

IV.
Právne názory kasačného súdu

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší súd") ako súd kasačný
preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1

písm. c/, ods. 2 S.s.p.), postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú
sťažnosť je nutné v časti smerujúcej proti výroku, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu
súdneho úradníka, odmietnuť podľa § 459 písm. c) S.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná a v časti smerujúcej proti výroku, ktorým krajský súd žiadosť

sťažovateľaoodpusteniezmeškanialehotyzamietol,Najvyššísuddospelkzáveru,žekasačnásťažnosť
nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.12. Procesný inštitút odpustenia zmeškanej lehoty umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho
splnenia zákonných podmienok vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania,
ktorý nebol vykonaný včas z ospravedlniteľného dôvodu.

13. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8Sžp/7/2013 z 23.04.2013, publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod sp. zn. R 107/2013 konštatoval,
že: „Odpustenie zmeškanej lehoty predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt. Zákon
nestanovuje, aké dôvody je potrebné považovať za ospravedlniteľné, aby bolo možné odpustiť

zmeškanú lehotu, posúdenie tejto ospravedlniteľnosti patrí konajúcemu súdu. Je len na úvahe súdu,
akým spôsobom vyhodnotí účastníkmi uvádzané skutočnosti, pričom táto úvaha musí rešpektovať
zákonné limity a byť náležite odôvodnená."

14. Zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie
súdneho poplatku za podanie správnej žaloby odôvodňoval tým, že došlo k omylu pri zasielaní výzvy

sťažovateľovi, ktorý v dôsledku konania právneho zástupcu nemal vedomosť o výzve na uhradenie
súdneho poplatku z podanej správnej žaloby.

15. Podľa názoru kasačného súd krajský súd správne konštatoval, že sťažovateľom uvádzané
skutočnosti nie sú ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškanej lehoty. Dôvod na odpustenie

zmeškanej lehoty, ktorý uvádzal sťažovateľ vo svojej žiadosti, nemal povahu takej prekážky, ktorá by
mu objektívne znemožňovala vyrubený súdny poplatok zaplatiť v stanovenej lehote. Uvedené procesné
správanie sťažovateľa je navyše podľa názoru kasačného súdu v rozpore s princípom procesnej
diligencie účastníkov správneho súdneho konania, keďže je predovšetkým v záujme sťažovateľa, aby
riadne a včas splnil poplatkovú povinnosť, ktorá vznikla už podaním správnej žaloby.

16. Najvyšší súd sa vecne nezaoberal ostatnými sťažnostnými bodmi, ktorými sťažovateľ napádal
rozhodnutie krajského súdu v časti zamietnutia sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka, a to
z dôvodu, že proti rozhodnutiu krajského súdu o sťažnosti zákon nepripúšťa opravný prostriedok (§
162 S.s.p.). Keďže kasačná sťažnosť je v S.s.p. zaradená v piatej časti tohto zákona, ktorá upravuje

opravné prostriedky, je zrejmé, že proti uzneseniu o sťažnosti nemožno pripustiť ani kasačnú sťažnosť.
Ide teda o osobitne upravenú výnimku z pravidla o prípustnosti kasačnej sťažnosti proti každému
právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 439 ods. 1 S.s.p.), ktoré sú inak ustanovené § 439 ods.
2 S.s.p. Rozhodnutie krajského súdu v časti o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka
je preto v súlade s deklarovaným princípom procesnej ekonómie konečným rozhodnutím.

17. V kontexte uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že aj keby sťažovateľom uvádzané skutočnosti
predstavovali ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškanej lehoty, nemalo by to relevantný vplyv
na výrok rozhodnutia krajského súdu o sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka.

18.Otrováchkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdpodľa§467ods.1vspojenís§167ods.1S.s.p.
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.