Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/661/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1615209315.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v právnej veci navrhovateľky - matky: JZ. muža,

ktorého otcovstvo má byť určené: N. a maloletých detí: S. nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky,
zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky,
o určenie otcovstva k maloletej D. a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej D., zastavuje.

Maloletý S. nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec N., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého S. nar. XX.X.XXXX, výživným vo
výške 100 € mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 24.8.2015.

Zročné výživné na maloletého S., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 24.8.2015 do 25.5.2020 vo výške 5

725,81 € je otec N. nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške
100 € splatných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti
sa stáva splatným celý dlh.

Styk otca s maloletým sa ponecháva bez úpravy.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Matka je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Malacky náhradu trov konania vo výške
456,26 € a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 €, splatných vždy k 15-temu dňu toho
ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto výroku rozsudku s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Malacky dňa 24.8.2015 žiadala matka maloletých detí S. aby
súd určil otcovstvo v návrhu označeného odporcu N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. (ďalej len „N.R.“) k
maloletým deťom a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti sa zverujú

do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumou 100 € na
maloletého S. a sumou 80 € na maloletú D. a to odo dňa podania návrhu, splatných vždy do 10-teho
dňa v mesiaci vopred do rúk matky.2. V návrhu uviedla, že žije v C. v podnájme v 2-izbovom byte na D. ulici XX spolu s deťmi a matkou.
Mesačne platí 400 € nájomné, na ktoré platí polovicu. V domácnosti má vytvorené podmienky pre
maloleté deti. Je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR v C. ako uchádzač o zamestnanie. Poberá

dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, čo je spolu 164,24 €. Maloletý S. nastupuje do prvého
ročníka na základnú školu v C. a D. by chcela prihlásiť do materskej školy. So starostlivosťou aj finančne
jej pomáha mama. Maloletým poskytuje celodennú starostlivosť. V čase rozhodnom pre počatie detí
udržiavala pohlavný styk len s odporcom N.. Preto len on môže byť otcom maloletých. Pri S. otehotnela
v období koncom augusta 2008. Po narodení syna s maloletým bývala u rodičov aj s odporcom. S

odporcom spolu pohlavne žili aj naďalej. Odporca však odmieta dobrovoľne otcovstvo uznať. Keď mal
maloletý S. cca 8 mesiacov, odporca nastúpil do ÚVTOS na dobu 5 rokov, v tom čase už bola tehotná
a čakali spolu D. V období počatia oboch detí udržiavala vzťah iba a výlučne s odporcom. Počas
tehotenstva jej prispieval na maloletého S. a pomáhal, no pri D. už bol vo výkone trestu a od tej doby
neprispieval. Prepustili ho 27.3.2015, ani v súčasnosti neprispieva a o deti sa nezaujíma. Odporca za
ňou nechodí, otcovstvo nie je ochotný uznať, až kým nebude preukázané testami DNA. Odporca jej

počas tehotenstva prispieval iba na jedno dieťa, neskôr nastúpil do ÚVTOS a od tej doby neprispieva, ani
po prepustení žiadnou sumou na výživu pre maloleté deti ani na výbavu, ktorú im bolo potrebné zakúpiť.
Neriešil ani to, či maloleté deti niečo nepotrebujú. Odporca je nezamestnaný, zrejme je evidovaný na
ÚPSVaR C.. Je mesačný príjem uviesť nevie. Vie však, že máva brigády, kde si pekne zarobí. Dodala,
že zákonná domnienka otcovstva svedčí o odporcovi, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila

v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Preto za otca
maloletých sa považuje odporca.

3. N. sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

4. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.1.2018 matka a domnelý otec N. urobili súhlasné vyhlásenie
o otcovstve k maloletému S., keď obaja zhodne vyhlásili, že domnelý otec N., nar. XX.XX.XXXX je
biologickým otcom maloletého S., nar. XX.X.XXXX. Súd preto uznesením zo dňa 29.1.2018 konanie o
určenie otcovstva k maloletému S. zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov v zastavenej časti
nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2018.

5. Na spomínanom pojednávaní domnelý otec N. taktiež uviedol, že nie je biologickým otcom maloletej
D. a to z dôvodu, že od 27.3.2010 do 27.3.2015 bol vo výkone trestu a v čase rozhodnom pre počatie
maloletej sa s jej matkou nestýkal. Súd preto vykonal znalecké dokazovanie z odboru genetika. Zo
znaleckého posudku z odboru genetiky (odvetvie analýza DNA) č. X/XXXX súdom ustanoveného znalca

K.., vyhotoveného dňa 5.2.2019, vyplynulo, že otcovstvo N. nar. XX.XX.XXXX voči maloletej D., nar.
XX.XX.XXXX, je jednoznačne vylúčené.

6.Naďalšompojednávanídňa24.2.2020,uskutočnenomvneprítomnostiN.,matkavreakciinavýsledky
znaleckého dokazovania vzala späť svoj návrh v časti určenia otcovstva a úpravy rodičovských práv a

povinností k maloletej D., čo potvrdila svojim podpisom v zápisnici z pojednávania. Súhlas so späťvzatím
návrhu v tejto časti vyjadril svojim podpisom aj kolízny opatrovník.

7. Súd listom zo dňa 5.3.2020 vyzval N. aby sa v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril, či s
uvedeným späťvzatím súhlasí a v prípade, že so späťvzatím návrhu v tejto časti nesúhlasí, aby uviedol

vážne dôvody svojho nesúhlasu. Zároveň pripojil doložku, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súd
bude predpokladať, že so späťvzatím návrhu a následným zastavením konania v tejto časti súhlasí.
N. uvedenú výzvu prevzal 11.3.2020, nijako však na ňu nereagoval. Súd tak vychádzal z toho, že so
späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasí.

8. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

9. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.10. Keďže v danom prípade vzala matka svoj návrh v časti určenia otcovstva a úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletej D., ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili, súd v zmysle § 29 ods. 1
C.m.p. konanie o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej D. zastavil.

11. Ďalej sa súd zaoberal už len otázkou úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému S.,
nakoľko v zmysle § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave
rodičovských práv a povinností a o výžive k maloletého.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Matka predložila súdu rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy maloletými deťmi, Zmluvu
o vykonaní upratovacích prác zo dňa 31.7.2019, faktúry, ktorými si účtovala voči objednávateľovi za
vykonané upratovacie práce za obdobie od augusta do decembra 2019, potvrdenie zamestnávateľa
o jej zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2019 a nájomnú zmluvu zo dňa 15.10.2018.
Kolízny opatrovník doložil do spisu Správu o povesti vyhotovenú Mestom C. dňa 12.7.2019 a Správu o

maloletých deťoch zo dňa 21.6.2019 vyhotovenú základnou školou. Za účelom prešetrenia majetkových
pomerov N. súd vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni a v bankách, taktiež urobil písomné dopyty na
ÚPSVaR C. a Sociálnu poisťovňu.

13. Z potvrdenia o návšteve školy vystaveného dňa 22.1.2020 Základnou školou v C., je zrejmé, že

maloletý S. je v školskom roku 2019/2020 žiakom IV. A triedy.

14. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 15.10.2018 medzi I., trvale bytom v C., X. XX ako prenajímateľom
a matkou ako nájomcom súd zistil, že matka si prenajala trojizbový byt na X., pričom mesačné nájomné
vrátane energií predstavuje sumu 650 €.

15. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch matky zo závislej činnosti za rok 2019 vystaveného dňa
20.1.2020 jej zamestnávateľom K. SR, spol. s r.o., so sídlom v J. vyplýva, že matka mala za obdobie
prvých siedmich mesiacov roka 2019 hrubý príjem 5 883,90 €. Po odpočítaní poistného a preddavkov na
daň predstavoval jej čistý príjem za toto obdobie sumu 4 563,85 €. Dňa 31.7.2019 matka ako zhotoviteľ

uzatvorila so spomínanou spoločnosťou ako objednávateľom Zmluvu o vykonaní upratovacích prác,
v ktorej sa objednávateľ zaviazal zaplatiť matke za dohodnuté služby zmluvnú cenu 6,50 € za každú
odpracovanú hodinu. Z predložených faktúr vyplýva, že matka vyúčtovala objednávateľovi za poskytnuté
služby sumu 1 319,50 € za mesiac august, 1 254,50 € za mesiac september, 1 722,50 € za mesiac
október, 1 248 € za mesiac november a 1 108,25 € za mesiac december.

16. Z lustrácie N. v Sociálnej poisťovni súd zistil, že tento od roku 2015, keď bol prepustený z výkonu
trestu, bol zamestnaný celkovo u piatich zamestnávateľov. U dvoch pracoval len na dohodu o pracovnej
činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce, avšak s nulovým príjmom. Sociálna poisťovňa ho ďalej viedla
ako zamestnanca spoločnosti C. s.r.o. v období od 9.9.2015 do 11.9.2015 s vymeriavacím základom 193

€, v období od 9.5.2016 do 3.8.2016 ako zamestnanca P. s vymeriavacími základmi 574,43 €, 873,53
€ a 563,69 € a v období od 3.4.2017 do 25.8.2017 ako zamestnanca P. s.r.o. s vymeriavacími základmi
887,10 €, 917,33 €, 857,59 € a 770,29 €.

17. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.3.2020 vyplýva, že N. v období od 24.8.2015 do

5.3.2020 poberal nemocenské dávky približne 10 mesiacov, pričom ich celková výška bola 4 883,90 €.
Dôchodkové dávky ani dávky v nezamestnanosti mu vyplácané neboli.

18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 2.3.2020 vyplýva, že N. nebol doposiaľ
vedený ako uchádzač o zamestnanie a nebola mu vyplácaná žiadna štátna sociálna dávka, ani iná

sociálna dávka - dávka v hmotnej núdzi.

19. Z odpovede na lustráciu N. v bankách súd zistil, že tento mal ku dňu 19.2.2020 vedený účet v
Poštovej banke, a.s. s disponibilným zostatkom 10,27 €.

20.Napojednávaníuskutočnenomdňa24.2.2020matkauviedla,žetrvánasvojomnávrhuvčastiúpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému S. Navrhla, aby bol zverený do jej starostlivosti, trvala
aj na požadovanej výške výživného vo výške 100 € a na uhradení zročného výživného za obdobie od
podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Uviedla, že otec maloletého S. ani od určenia otcovstva naňneplatí výživné. Maloletému kúpil asi tri roky dozadu bicykel v hodnote 280 €. Doplnila, že momentálne
býva v trojizbovom byte v C. spolu so svojimi dvoma deťmi, priateľom a sestrou. Z nájomného a energií
v celkovej výške 650 € platí polovicu. Za prvých 7 mesiacov v roku 2019, keď bola zamestnaná, mala

priemerný príjem cca 650 €. Od augusta 2019 je živnostníčkou s priemerným hrubým príjmom 1 250 €
mesačne. Nemá žiadne úspory, na účet jej chodí len pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý v
priebehu mesiaca hneď spotrebuje. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani auto. Rozhodnutím súdu jej bola
uložená povinnosť zaplatiť tretej osobe sumu 2 300 € z dôvodu nedoplatkov na energiách vzniknutých
pri užívaní bytu. Z uvedenej sumy zaplatila približne 200 €. Je predpoklad, že sa dohodne s veriteľom na

splátkovom kalendári, jej predstava je max. 100 € mesačne. Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky
na maloletého, strava predstavuje 150 €, výdavky na bývanie 100 €, na ošatenie 100 €, prepravné v
rámci C. 15 €. Maloletý S. sa tohto roku zúčastní školy v prírode, ktorej predpokladaná cena je 150 €
s tým, že už zaplatila zálohu 45 €. Za krúžky maloletého neplatí. Zdravotný stav maloletého S. je
dobrý. V prípade, že by jej súd uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania, žiadala o
povolenie splátok vo výške 50 € mesačne. Prítomný kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby súd upravil

výkon rodičovských práv a povinností k maloletému S., nakoľko otec maloletého sa oň nezaujíma a ani
neprispieva na jeho výživu.

21. Na poslednom pojednávaní vo veci dňa 25.5.2020 kolízny opatrovník uviedol, že dňa 4.3.2020 bolo
vykonané šetrenie pomerov otca maloletého S. v jeho domácnosti, kde ho však nezastihli. Boli prítomní

len jeho rodičia, ktorí im o ňom nevedeli poskytnúť žiadne informácie, ani kontakt. Uviedli len, že v
tejto domácnosti býva. Dodala, že otec maloletého sa na pojednávanie síce nedostavil, avšak má za
to, že má určitý príjem, ktorý však nechce, resp. nemôže preukázať. Zdôraznila, že uznal otcovstvo
k maloletému S., takže má o tom vedomosť. Jeho neúčasť na pojednávaní možno považovať za
prejav nezodpovednosti. Vzhľadom na vek maloletého S. a jeho odôvodnené potreby navrhol, aby súd

navrhovanú výšku výživného schválil.

22.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.
5 Zákona o rodine).

37. Súd prihliadol k záujmu maloletého S. a k stabilite výchovného prostredia a dospel k záveru, že

je v záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke. Maloletý S. od narodenia býva
s matkou, ktorá sa o neho osobne stará. Je určite v záujme maloletého, aby mu osobnú starostlivosť
poskytovala naďalej matka, ako tomu bolo aj doteraz.

38. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva povinnosti zostávajú otcovi

v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou jeho zákonným zástupcom. Súd poukazuje
na skutočnosť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý
z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa
záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne.

39. Keďže otec nepožiadal o úpravu styku s maloletým S. a nejaví o neho prakticky žiaden záujem, súd
ponechal styk otca s maloletým bez úpravy.

40. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a prihliadne aj na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.41. V danom prípade súd pri ustálení výšky výživného vychádzal zo zistených majetkových a príjmových
pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa a nestarostlivosť (nezáujem) otca

o dieťa, vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka v čase podania návrhu bola nezamestnaná, následne
pracovala len príležitostne na dohodu. Riadne bola zamestnaná až v období od júla 2018 do júla
2019, kedy mala čistý príjem približne 650 až 700 € mesačne. Od augusta 2019 je živnostníčkou, keď
vykonáva upratovacie práce s priemerným hrubým príjmom 1 250 € mesačne. Okrem maloletého S.

má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej D. Žiadne úspory nemá, pravidelný príjem, ktorý jej chodí na
účet, v priebehu mesiace hneď spotrebuje. Otec od prepustenia z výkonu trestu pracoval u viacerých
zamestnávateľov, avšak len krátkodobo. U dvoch zamestnávateľov pracoval len na dohodu o pracovnej
činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce, jeho evidovaný príjem bol ale nulový. Pracovný pomer mal
uzavretý s tromi zamestnávateľmi celkovo v období ôsmich mesiacov s priemerným hrubým mesačným
zárobkom okolo 800 €. Počas desiatich mesiacov poberal nemocenské dávky v priemernej výške

necelých 500 € mesačne. Na úrade práce nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Neboli
mu vyplácané dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Posledné dva roky si otec
zabezpečuje obživu nezisteným spôsobom, nakoľko z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že za
neho nikto neodvádza sociálne odvody. Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom v domácnosti
otca vyplynulo, že býva u rodičov, čím si nepochybne zvyšuje životnú úroveň, keďže si delí náklady

na bývanie a domácnosť s ostatnými členmi jeho rodiny. Otec sa o maloletého S. nezaujíma a na jeho
výživu od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody matke neprispieva.

42. Súd zdôrazňuje, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie

podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym
možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší
zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu úmerného týmto
predpokladom. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je totiž vyživovať svoje deti a to aj na vlastný

úkor, keďže výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný
predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Z toho dôvodu sa pri určovaní výšky výživného uplatňuje
princíppotencionalityaniefakticitypríjmu,zktoréhodôvodujepreurčenievýživnéhorozhodujúcipríjem,
ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky

dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva.

43. V predmetnej veci je zrejmé, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti na to, aby
sa riadne zamestnal a zabezpečil si tak dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti voči
maloletému S.. Takýto pasívny prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor maloletého

dieťaťa. Otec je zdravý, v produktívnom veku a navyše býva v Bratislavskom kraji, ktorý má najnižšiu
nezamestnanosť v celej Slovenskej republike. Na výzvy súdu ohľadne preukázania svojich osobných
a majetkových pomerov otec nereagoval a v rámci šetrenia vykonaného súdom neboli zistené žiadne
také okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili v dosahovaní adekvátneho príjmu a riadnom plnení si
vyživovacej povinnosti voči maloletému. Súd preto určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého

S. výživným v matkou požadovanej výške 100 € mesačne, keďže má za to, že za opísaných podmienok
je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť taký príjem, aby toto výživné mohol zaplatiť.

44. Keďže otec neprispieva na výživu maloletého S. od svojho prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody v marci 2015, bolo dôvodné priznať maloletému výživné odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od

24.8.2015. Zročné výživné za obdobie od 24.8.2015 až do rozhodnutia súdu dňa 25.5.2020 predstavuje
sumu 5 725,81 € (25,81 € alikvotná časť za 8 dní v mesiaci august 2015 + 5 700 € za 57 mesiacov
v období od septembra 2015 do mája 2020). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných
splátkach vo výške 100 € spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo
jej časti sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom.

45. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.46. Uznesením zo dňa 14.2.2018 č.k. 4C/661/2015-77, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.3.2018, súd
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, ustanovil znalca K. a uložil N. povinnosť
zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 440 € do 10

dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže N. uložený preddavok nezaplatil, preddavok na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 450 € bol napokon vyplatený zo štátnych rozpočtových prostriedkov.
Uvedený znalec si za vyhotovenie znaleckého posudku vyúčtoval celkovo sumu 456,26 €, takže po
započítaní spomínaného preddavku vo výške 450 € bolo potrebné znalcovi zo štátnych rozpočtových
prostriedkov vyplatiť ešte aj zvyšných 6,26 €. V konaní tak vznikli trovy štátu v celkovej výške 456,26

€. Z predmetného znaleckého posudku pritom vyplynulo, že N. nie je otcom maloletej D., v dôsledku
čoho súd po následnom späťvzatí návrhu matkou konanie o určenie otcovstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletej D. zastavil. Vzhľadom na uvedené súd považoval za opodstatnené, aby
trovy tohto znaleckého dokazovania znášala matka a nahradila štátu trovy vo výške 456,26 €, ktoré mu
v tejto spojitosti vznikli. Súd zároveň prihliadol na súčasné osobné a majetkové pomery matky a umožnil
jej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 50 € s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len

jednej splátky alebo jej časti sa stane splatným celý dlh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnejčinnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým
alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).