Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412215934
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1412215934.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
N. XX/XX, Sereď, zast. advocatius, s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Važecká 16, Prešov, zast. advocatius, s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752 o
zaplatenie 8.357,39 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Intervenient m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2012 domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade (pôvodne
v konaní označená P. C., nar. X.X.XXXX ako žalovaná v 1. rade a F. V., nar. XX.X.XXXX ako žalovaný
v 2. rade) zaplatenia sumy 8.357,39 € s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok v zmysle Zmluvy o
splátkovom úvere č. 0177428520 zo dňa 10.9.2003 a Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky

v splátkach zo dňa 13.2.2012.

2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
22.10.2008medzipostupcomSlovenskásporiteľňa,a.s.ažalobcomdošlokpostúpeniupohľadávkyvoči
žalovaným na žalobcu. Dňa 10.9.2003 postupca a žalovaná v 1. rade uzatvorili Zmluvu č. 0177428520,
na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej v 1. rade peňažné prostriedky. Vzhľadom
na to, že žalovaná v 1. rade neplnila v stanovených termínoch splátky, postupca odstúpil od zmluvy a

vyzval ju na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 5.237,09
€, riadneho úroku 108,61 €, úroku z omeškania 1.077,70 € a ostatného príslušenstva 0 €. Žalovaná v
1. rade v Dohode o uznaní záväzku uznala predmetný záväzok.

3. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej v 1. rade, ustanovil jej súd uznesením č. k.
16C/3/2013 - 61 zo dňa 5.12.2013 opatrovníka na zastupovanie v konaní podľa § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016. Opatrovník žalovanej v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalovaný v 2. rade uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec a titul, od ktorého odvíja žalobca svoj právny
nárok obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré súd skúma ex offo. Dohoda o uznaní a úhrade pohľadávky
v splátkach je formulár, ktorý vopred žalobca pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu kzáväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná Dohoda
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a
to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam

a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné
podmienky obsiahnuté vo formulári, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania
dlhu je sofistikovane „skryté“ do uvedenej Dohody v bode 3., pričom by malo byť súčasťou uznania
záväzku v bode 2. tejto Dohody. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, resp. osoba pristupujúca k
záväzku, ak by mala vedomosť o stave veci, mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej

lehoty pri premlčanej pohľadávke. Čo viedlo žalobcu k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola postúpená
od právneho predchodcu ako nepremlčaná pred viacerými rokmi nechal premlčať, neuplatnil ju včas
v súdnom konaní, aby následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis
formulár o uznaní premlčaného záväzku. Je zjavné, že žalobcovi išlo, pod zámienkou ponuky splátok,
dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v uvedenej Dohode ani nie je
zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá. Uzatvorenie takejto Dohody je v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 z. z., pretože pri uzatváraní dohody,
neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe
dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom vyššie uvedenej formulárovej Dohody
si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo
je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádza

od spotrebiteľa, okolnosti za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi takéto dohody je potrebné
považovaťzanekalúobchodnúpraktikuaposudzovaťjunajmäpodľa§8ods.4Zákonaospotrebiteľoch.
Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy 2 roky pred podaním návrhu, vzniesol námietku premlčania celej
uplatnenej sumy, inak vzniesol námietku premlčania splátok, ktoré sa stali splatnými pred viac ako 3
rokmi pred podaním návrhu.

5. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti voči žalovanej v 1. rade späť.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 3/2013-107 zo dňa 11.3.2015 tak, že konanie
voči žalovanej v 1. rade zastavil, náhradu trov konania jej nepriznal a žalobu o zaplatenie 8.357,39 €

so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.637,09 € od 17.3.2012 až do zaplatenia zamietol. O
náhrade trov konania si súd vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v danom prípade posudzoval vyššie uvedenú zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu a preto na premlčanie podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. prihliadol aj z úradnej

povinnosti, keď premlčanie namietol žalovaný v 2. rade a aj vedľajší účastník (intervenient) na strane
žalovaných. Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.10.2012, ktorou sa domáhal zaplatenia splátok zo
Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.9.2003, v ktorej bola dohodnutá konečná splatnosť úveru dňa
20.8.2008. K postúpeniu pohľadávky na žalobcu vo výške 6.423,42 € s príslušenstvom došlo dňa
22.10.2008. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom,
kedy došlo k splatnosti úveru, resp. k postúpeniu pohľadávky. Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru, t. j. odo dňa 21.8.2008, resp. odo
dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky na žalobcu, t. j. od 23.10.2008, mohol žalobca podať
žalobu na súd. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 23.10.2011. Žalobca podal predmetnú

žalobu až dňa 29.10.2012, teda ho nevykonal v lehote určenej v § 101 Občianskeho zákonníka, v ktorom
je stanovená trojročná premlčacia doba. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný v 2. rade a vedľajší účastník (intervenient) na strane žalovaných z dôvodu, že Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 13.2.2012 je
uzatvorená v súlade Občianskym aj Obchodným zákonníkom. Táto Dohoda spĺňa všetky náležitosti,

ktoré zákon vyžaduje pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku
pohľadávky, jej výška a prísľub dlžníka, že pohľadávku uhradí. Žalovaný v 2. rade sám požiadal o
vystavenie splátkového kalendára a na základe telefonickej dohody mu bola dohoda zaslaná poštou,
po zvážení dohodu podpísal vo svojom bydlisku, mal možnosť si ju prečítať a nepodpísať ju, ak by
s ňou nesúhlasil, on ju ale zaslal podpísanú späť žalobcovi. Dohoda neobsahuje žiadne zložité a ani

žiadne zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je rozsiahly, aby sa s ním žalovaný v 2. rade nemal
možnosť zoznámiť. Aj napriek tomu, že žalovaný v 2. rade uvedenú Dohodu podpísal, súd dospel k
záveru že navrhovateľ konal v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z.
Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach mal žalobca dopredu pripravenú na vopredpripravenom formulárovom tlačive a mylnou informáciou dosiahol od žalovaného v 2. rade uznanie dlhu
v záujme predĺženia premlčacej doby. Úmyslom žalobcu bolo, aby si zabezpečil pre seba isté právne
postavenie na úkor nevedomosti žalovaného v 2. rade, ktorý o premlčaní nároku vedomosť nemal.

Takéto konania žalobcu súd považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007
Z. z. a aj za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa stal takýto
právny úkon, t. j. uvedená Dohoda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný. Keďže Dohoda je
nekalá obchodná praktika, bola dôvodne uplatnená aj námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby a
preto súd na základe vyššie uvedených skutočností z dôvodu premlčania a neplatnosti Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s poukazom na cit. ust. zákona žalobu zamietol.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v časti výroku, ktorým súd konanie voči
žalovanej v 1. rade zastavil a nepriznal jej náhradu trov konania (výrok I. a II.), preto súd vo veci ďalej
konal so žalovaným v 2. rade ako jediným žalovaným subjektom.

9. Na odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 153/2015-137
zo dňa 30.6.2017 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.Vodôvodnenísvojhozrušujúcehorozhodnutiauviedol,žeokolnostipodpisu(uzavretia)Dohody
o uznaní záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 13.2.2012 tak, ako ich súd
prvej inštancie opísal, nevyplývajú zo žiadnej z listín, ktoré sú obsahom spisu. Poukázal na to, že ak

vykonaným dokazovaním nebudú preukázané iné nové skutočnosti vedúce k záveru o neplatnosti tohto
právneho úkonu, je potrebné tento považovať za platný. Ďalej odvolací súd uviedol, že aj napriek tomu,
že zmluva o úvere ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere t.j. 10.9.2003 bola upravená v § 497
a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo ju teda možné subsumovať pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy
podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomk10.9.2003),alezmluvaoúverevšakbolaaj

takspotrebiteľskouzmluvouvzmysle§23aods.1zákonač.634/1992Zb.Odvolacísúdrovnakouviedol,
že aj Dohoda o ručení uzatvorená medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným v
2. rade spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň konštatoval, že na účely posúdenia premlčania v
spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu sa prednostne použije právna úprava
obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia a založenia svojho rozhodnutia na nesprávnych právnych záveroch.

10. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu vo veci opätovne nariadil pojednávania, na ktorých žalovaný
(F. V.) namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko neboli splnené podmienky podľa zákona o
bankách účinného v tom čase. Súd na pojednávaní dňa 29.11.2017 vypočul žalovaného, ktorý uviedol,

že si presne nepamätá kde podpisoval dohodu, podpísal ju preto, lebo mu do telefónu povedali, že sa
vyhne súdnemu sporu. Nepamätal si či mu dohodu niekto poslal alebo doniesol, bol si však vedomý
ručenia za úver, avšak ručenie by nepodpísal, keby vedel, že úver nebude žalovaná v 1. rade splácať.

11. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalovanou v 1. rade dňa 10.9.2003
zmluvu o splátkovom úvere č. 0177428520, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej v 1. rade
úver vo výške 100.000 Sk (3.319,39 €) pri úrokovej sadzbe 11,30 % p.a., výška splátky predstavovala
2.430 Sk (80,66 €), splatnosť prvej splátky 20.1.2004, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci,
konečná splatnosť úveru 20.8.2008, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru splatný pri

podpise zmluvy, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, úrok z omeškania vo výške
dvojnásobku úrokovej sadzby. Dňa 13.2.2012 došlo k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2. rade (teraz len žalovaným)
ako ručiteľom za dlžníka C. P., na základe ktorej žalovaný uznal záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy č. 0177428520 zo dňa 10.9.2003 v celkovej sume 9.082,79 €, ktorý sa zaviazal splatiť

v 12 pravidelných splátkach v sume 300 € k 15 dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky
bol 15.2.2012 a poslednej splátky bol 15.1.2013. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008
v spojení s jej prílohou súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému vo výške 6.423,42 €. Listami zo dňa 30.8.2010, 30.5.2011, 20.9.212 žalobca vyzval
žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Z dodatočne žalobcom doložených dokladov

súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že sa dostali do omeškania a vyzvala ich na
zaplatenie omeškaných splátok a to najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy, avšak výzva neobsahovala
uvedenie výšky dlžnej sumy.12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou v 1. rade bola uzatvorená zmluva o
splátkovom úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení
zákonov a ustálených záverov odvolacieho súdu.

20. Keďže v posudzovanej veci si žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá bola

na neho postúpená iným subjektom, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či boli splnené zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Keďže zmluva o splátkovom úvere bola
uzatvorená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá bola bankou, a týmto subjektom bola
následne pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na žalobcu, súd posudzoval splnenie zákonných
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z hľadiska kritérií obsiahnutých v ustanovení § 92 ods.

7 zákona o bankách, ktorý tieto podmienky podrobne vymedzuje. Súd pritom dospel k záveru, že tieto
podmienky v posudzovanom prípade neboli splnené.

21. Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť na tretiu
osobu iba takú pohľadávku (alebo jej časť), ktorá zodpovedá peňažnému záväzku jej klienta voči nej, s

ktorým je klient napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením. Pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky bola teda v zmysle citovaného ustanovenia
zákona o bankách nevyhnutná písomná výzva spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému
(pred postúpením pohľadávky) na splnenie jeho povinnosti zodpovedajúcej postupovanému záväzku(s ktorým musel byť dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní). Žalobca však v konaní nepreukázal,
že by spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaného na splnenie jeho povinnosti
vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere a Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach, a to vo výške zodpovedajúcej postupovanému záväzku. Žalobca v konaní predložil iba výzvu
zo dňa 25.4.2006, ktorou spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že je v omeškaní
so splácaním pohľadávky a zároveň ho vyzvala, aby dlžnú sumu uhradil do 10 dní od doručenia výzvy.
Z uvedenej výzvy však nie je zrejmá výška záväzku, ktorá by zodpovedala postupovanému záväzku,
teda záväzku, ktorý bol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 postúpený na žalobcu, a

ktorý v tom čase predstavoval sumu 6.423,42 €.

22. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. za popísaných okolností
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 postúpila na žalobcu žalovanú pohľadávku,
postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 7 zákona o bankách, čo má za následok neplatnosť
postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Žalobcovi preto chýbala v spore aktívna vecná
legitimácia, z dôvodu ktorého súdu neostávalo iné, ako jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

23. Súd nad rámec už uvedeného uvádza, že banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v
zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu. Nad činnosťou bánk

vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady,
poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu,
poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,
z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať
platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3

zákona o bankách). Z uvedeného špecifického charakteru činnosti bánk a ich špecifického postavenia
vyplýva dôvodnosť špecifickej (sprísnenej) úpravy podmienok, za ktorých môžu svoje pohľadávky voči
svojim klientom postupovať na iné subjekty. A to aj za tým účelom, aby sa klienti vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou, neočakávane neocitli v zmluvnom vzťahu s iným subjektom (aj takým, ktorého činnosť
nespadá/nespadala/vzmyslezákonaobankáchpoddohľadNárodnejbankySlovenska)beztoho,žeby

sa im poskytla možnosť uvedenému postupu zabrániť dodatočnou úhradou svojho záväzku voči banke,
a to práve na základe výzvy banky na jeho splnenie. Preto súd v posudzovanej veci (v ktorej predmetom
postúpenia bola pohľadávka banky) aplikoval v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali
špeciálnu (osobitnú) právnu úpravu zákona o bankách upravujúcu špeciálne (osobitne) podmienky
postúpenia takejto pohľadávky na iné subjekty. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na dôvodovú správu k

ustanoveniu § 92 ods. 7 zákona o bankách, podľa ktorej: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“.

24. Na podporu správnosti záveru o neplatnosti postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu súd
poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, rozsudok

Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo
dňa 29.05.2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.05.2015,
rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/550/2015 zo dňa 25.10.2016, rozsudok Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/34/2016 zo dňa 11.10.2016, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 8C/23/2016 zo dňa 22.06.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/348/2015
zo dňa 26.05.2016, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/180/2013 zo dňa 19.11.2015,
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015, rozsudok Okresného
súdu Galanta sp. zn. 15C/33/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.

17C/427/2015 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/209/2014 zo
dňa 04.03.2015, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/169/2014 zo dňa 16.06.2015,
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15C/259/2014 zo dňa 03.09.2015, v ktorých súdy
v právnych veciach týkajúcich sa rovnakého prípadu postúpenia pohľadávok rovnakého postupcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) z obdobných úverových zmlúv na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej za obdobných okolností, dospeli všetky zhodne k rovnakému záveru o neplatnosti postúpenia
pohľadávky pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) zákona o bankách, čo
viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie postupníka.25. Vzhľadom na to, že súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol, ďalšími
skutočnosťami uvádzanými stranami sporu v konaní sa ďalej nezaoberal, nakoľko toto považoval za
nadbytočné.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému aj intervenientovi na
strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

27. O výške náhrady trov konania, rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).