Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžk/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201342
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1016201342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov

senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): O.Ž.
L. F., bytom Z. B. XX, XXX XX M., adresa na doručovanie: Z. F. XX/A, XXX XX M., zastúpený AK
JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o. so sídlom Nerudova 14, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-19-/2016/OPK zo dňa 16. mája 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/144/2016-51 zo dňa 24. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/144/2016-51 zo dňa

24. októbra 2017 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-19-/2016/OPK zo dňa 16. mája
2016, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému úplnú náhradu trov konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave a kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/144/2016-51 zo dňa 24.10.2017 zamietol žalobu podľa §
190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), ktorým sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-19-/2016/OPK zo dňa 16.05.2016 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
- Personálnemu rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 324 zo dňa 13.1.2016 (ďalej len
„personálny rozkaz“), ktorým bol O. L. F. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zborupodľa§192ods.1písm.e)zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil

služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného
zboru (ďalej aj „PZ“) by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom jeho prepustenia bola
skutočnosť, že menovaný dňa 24.02.2015 asi o 16.00 hod, počas výkonu služby ako veliteľ hliadky PZ
v U. O. V. O. H. E. zastavil a kontroloval vodiča motorového osobného vozidla W.: P. - XXX - N. U.. U. Š.
K. P., ktorému za priestupok v doprave a to nerešpektovanie dopravného značenia „Stoj, daj prednosť
v jazde“, uložil blokovú pokutu vo výške 40 eur, ktorú po uznaní si viny a podpise od priestupcu na
mieste v hotovosti aj prevzal a ako potvrdenie mu vydal 2 kusy dielov Pokutových blokov č. 0125091 -

0125092,ktorévšakuždňa05.02.2015malvydaťpredchádzajúcemupriestupcoviU.C.K.P.akodoklad
o zaplatení blokovej pokuty vo výške 40 eur, čo neurobil. Následne nadstrážmajster L. F. pri evidovaní
pokuty v informačnom systéme MV SR v evidenčnej karte vodiča U.. U.C. Š. vyznačil výšku pokuty iba
20 eur a zvyšných 20 eur si neoprávnene ponechal.2. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. K
námietke žalobcu, že jeho konanie nenapĺňalo znaky porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti

hrubým spôsobom, súd po preskúmaní administratívneho spisu dal za pravdu orgánu verejnej správy
a ich právnemu názoru a mal za preukázané, že k porušeniu služobnej prísahy a služobnej povinnosti
obzvlášť hrubým spôsobom došlo.

3. Podľa krajského súdu žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech, čo
bolo preukázané listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov. Svojím konaním naplnil znaky skutkovej
podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

4. Krajský súd videl hrubé porušenie služobnej prísahy v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,

keď priestupcovi v doprave po uložení blokovej pokuty nevydal diel B pokutových blokov, tieto vydal
inému priestupcovi, v evidenčnej karte vodiča vykázal nižšiu pokutu ako v skutočnosti uložil, rozdiel
finančnejhotovostisiponechalaopakovaneďalšímpriestupcomvydalinédielyBpokutovýchblokovako
v skutočnosti vykázal v záznamoch zo služby i evidenčných kartách vodiča. V jednom prípade označil
za priestupcu cudzinca, ktorého sa nepodarilo stotožniť.

5. Krajský súd videl hrubé porušenie služobnej povinnosti aj v tom, že žalobca nevykonával riadne
štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom č. 171/1993 Z.z. § 8 ods. 1,
nariadením nadriadeného, rozkazom nadriadeného č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu
a disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Toto jeho konanie mohla narušiť vážnosť Policajného zboru

a ohroziť dôveru v tento zbor. Svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti
policajta uvedené v § 48 ods. 3 uvedeného zákona.

6. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka
Policajnéhozborukrešpektovaniuprávnychpredpisovvyplývazjehoprávnehopostaveniaakoajzúloh,

ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že
každý príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať
tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

7. Krajský súd nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu

orgánu verejnej správy podal včas, nakoľko rozhodnutie - personálny rozkaz mu bol doručený
osobne dňa 25.01.2016 a rozklad proti nemu podal na poštovú prepravu dňa 07.02.2016. Súd mal
z administratívneho spisu za preukázané, že posledná známa adresa trvalého bydliska zapísaná v
osobnej evidenčnej karte príslušníka PZ bola Z. B. XXX/XX M.. Dňa 15.01.2016 nadriadený spoločne
s jeho zástupcom vykonali o 9.15 hod. kontrolu liečebného režimu žalobcu v mieste, ktoré uviedol na

potvrdení o dočasnej práceneschopnosti a to F. P. Z. F. Č.. X/P M. a súčasne aj pokus o doručenie
fotokópie personálneho rozkazu. Žalobca nebol na uvedenej adrese prítomný, otvorila im pani L. Š.,
družka žalobcu, ktorá uviedla, že ráno odišiel z domu okolo 7.00 hodiny, no nevedela kam ani nevedela
kedy sa vráti. Nakoľko tento pokus bol neúspešný presunuli sa pracovníci v ten istý deň o 10:30 hod.
do miesta trvalého bydliska na adresu Z. B. XX, M., kde bývajú žalobcovi rodičia a kde má on trvalý

pobyt,nopozazvoneníniktoneotváral.Dňa18.01.2016o09:05hod.opätovnesazamestnávateľpokúsil
doručiť rozhodnutie žalovanému na adresu Z. F. Č.. X/P, M. ale neúspešne. Ďalej krajský súd zistil, že
nadriadený žalobcu navštívil aj ošetrujúceho lekára žalobcu U.. P. P. v jeho ambulancii a tento uviedol, že
v dňoch od 15.01.2016 a 18.01.2016 žalobca nebol v jeho ambulancii a žalobca mal určené prechádzky
každý deň o 17.00 hodine.

8. Nakoľko pokusy o osobné doručenie personálneho rozkazu boli neúspešné na obe adresy žalobcu,
orgán verejnej správy doručoval personálny rozkaz doporučenou zásielkou s doručenkou s poznámkou
dovlastnýchrúkdomiestatrvaléhobydliskaZ.B.XXX/XXM.,ktorábolaposlednáznámaadresažalobcu
zapísaná v osobnej evidenčnej karte príslušníka Policajného zboru. Priame doručenie tejto zásielky

bolo neúspešné, a preto zásielka bola na pošte v M. XX uložená dňa 15.1.2016 a žalobca i napriek
vyrozumeniu si ju neprevzal, a preto ju pošta vrátila. Účinky doručenia personálneho rozkazu nastali v
zmysle § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. na tretí deň od uloženia zásielky, t. j. dňa 18.01.2016. Na
základe uvedeného posledným dňom zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty na podanie rozkladu boldeň 02.02.2016, nakoľko odvolateľ podal na poštu dňa 07.02.2016, lehota márne uplynula a personálny
rozkaz nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2016.

9. V zmysle ust. § 266 ods. 4 zákona č.73/1998 Z. z. povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená,
len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená
na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa
nevzťahuje ustanovenie § 262 zákona č. 73/1998 Z.z. o počítaní času. Námietka žalobcu, že si
prvostupňové rozhodnutie prevzal osobne dňa 25.01.2016 neobstála, nakoľko účinky doručenia nastali

dňa 18.01.2016, nakoľko si zásielku uloženú na pošte v mieste trvalého bydliska neprevzal. Bola len
dobrá vôľa nadriadeného, že mu dal dňa 25.01.2016 výtlačok, aby sa mohol žalobca oboznámiť s
obsahom rozhodnutia.

10. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd mal zato, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa §
190 SSP zamietol.

II.

11. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/144/2016-51
zo dňa 24.10.2017, z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

12. Žalobca svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. c)

zákonač.73/1998Z.z.Krajskýsúdvodôvodnenívôbecnepoukázalnakonkrétnevýsledkydokazovania,
resp. na konkrétne listinné dôkazy alebo výpovede svedkov. V tomto smere je rozhodnutie krajského
súdu absolútne nepreskúmateľné. Uvedené konštatovanie krajského súdu je v rozpore s výsledkami
vykonaného dokazovania v správnom konaní a aj s výsledkami dokazovania v trestnom konaní, ktoré
bolo v predmetnej veci vedené pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 6T/42/16-306 a

následne pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7To/97/2017-341. V správnom aj trestnom
konaní bolo preukázané, že priestupcovi U.. U. Š. boli odovzdané pokutové bloky v hodnote v akej
pokutu aj zaplatil, o tejto skutočnosti neboli v konaní žiadne pochybnosti.

13. Žalobca uvedené pochybenie uznal, avšak predmetné administratívne pochybenie bolo jedným

pochybením, ktoré bolo v konaní preukázané, a ktorého dôsledkom bolo, že čísla časti bloku B, ktoré
boli odovzdané priestupcovi U.. U. Š. nekorešpondovali s číslami časti bloku A. Žalobca sa uvedeného
nedopustil úmyselne o čom svedčí aj skutočnosť, že všetky bloky vždy poctivo vydal a pokutu zapísal do
evidenčnej karty vodiča, všetku finančnú hotovosť riadne vyúčtoval a nebol u neho nikdy zistený žiaden
schodok. V správnom konaní nebol zistený žiadny schodok a hodnota odovzdaných blokov súhlasila so

sumou, ktorá bola priestupcami odovzdaná a vyznačená v systéme. Z toho žalobcovi vyplývalo, že si
žiadnu hotovosť nemohol neoprávnene ponechať.

14. Skutkový stav (oslobodzujúci rozsudok žalobcu a jeho odôvodnenie potvrdil), že nedošlo, a ani
nemohlo dôjsť k získaniu neoprávnenej výhody na vlastný prospech a teda neboli naplnené ani znaky

skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. V prejednávanej veci
boložalobcovipreukázanénepatrnépochybenie,ktorénemaloavovšeobecnostitakétokonanienemalo
žiadne právne resp. protiprávne následky a nezakladalo žiadny trest. M.. L.. U. K. v trestnom konaní
v rámci výsluchu podrobne popísal aký je systém pri prideľovaní blokov a následnej kontrole, pričom
pri kontrole blokov pridelených žalobcovi nezistil žiaden schodok. V správnom konaní sa neprihliadalo

na závažnosť konania, mieru zavinenia, objektívne aj subjektívne okolnosti, za ktoré majú zakladať
dôvody prepustenia zo služobného pomeru ako aj na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných úloh.
Napadnutý personálny rozkaz považoval za neprimerane tvrdý, nezohľadňujúci doterajšiu prácu žalobcu
a hodnotenia v Policajnom zbore.

15.Žalobcaďalejvkasačnejsťažnostinamietalneplatnosťdoručeniapersonálnehorozkazu.Personálny
rozkaz mu bol riadne doručený až dňa 25.01.2016, keď ho osobne prevzal. Personálny rozkaz mu bol
zasielaný poštou na adresu žalobcových rodičov, avšak na tejto adrese nebýval o čom mal vedomosť
aj jeho nadriadený. Žalobca namietal, že reálne sa zdržiaval na adrese Z. F. XX/A, M. a nadriadenýnemal žiaden dôvod domnievať sa, že mu má písomnosť doručovať na inú adresu. To že nebol
prítomný počas vykonanej liečebnej kontrole neznamenalo, že tam nebýva (spoločné bývanie potvrdila
aj jeho družka). Taktiež nadriadený nemohol spochybňovať udanie adresy na potvrdení o PN tým,

že počas kontroly nebol prítomný na adrese - uvedená neprítomnosť môže mať rôzne príčiny resp.
pracovné následky (nedodržanie liečebného procesu) avšak nie, doručovanie písomností o skončení
pracovného (služobného) pomeru na inú adresu. Žalobca oznámil zamestnávateľovi, že počas jeho
práceneschopnosti sa bude zdržiavať na adrese Z. F. XX/A, M.. Skutočnosť, že sa na tejto adrese reálne
zdržiaval potvrdila žalobcova družka dňa 15.01.2016 pri kontrole liečebného režimu žalobcu. Poslednou

známou adresou, na ktorú mal zamestnávateľ po neúspešnom pokuse o osobné doručenie doručovať
personálny rozkaz bola v súlade so zákonom adresa Z. F. XX/A, M..

16. Podľa žalobcu zamestnávateľ postupoval nesprávne a doručoval personálny rozkaz na adresu
trvalého pobytu, ktorá bola zapísaná v evidenčnej karte žalobcu ako príslušníka Policajného zboru,
pričom žalobca nebol a nemohol byť vyrozumený uložením zásielky na pošte, nedošlo uplynutím

zákonnej úložnej trojdňovej lehoty k doručeniu personálneho rozkazu a taktiež nedošlo dňa 02.02.2016
k uplynutiu lehoty na podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu. Personálny rozkaz nebol žalobcovi
riadne doručený, a to si prevzal osobne až 25.01.2016 proti ktorému podal rozklad v zákonnej 15 -
dňovej lehote dňa 07.02.2016. Obidva orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami zákona č. 73/1998
Z.z., pretože rozhodnutia oboch správnych orgán vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a

zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, bolo v rozpore s obsahom spisov.

17. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie
žalovaného a ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde.

18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadreniakpodanejžalobe,ktorébolozasielanésúdupodč.KM-OPS1-S-158/2016zodňa21.09.2016.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

III.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabulu súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu SR. (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi
kasačnej sťažnosti, po preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a po
oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná v

zmysle§462ods.2SSPapretovsúladeskasačnouprávomocoumuzverenouzákonodarcomrozhodol
o zmene napadnutého rozsudku a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.

21. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu

zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

22. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. k: KM-OLVS-19-/2016/OPK zo
dňa 16.05.2016, ktorým zamietol rozklad účastníka konania a potvrdil správnosť rozhodnutia
prvostupňového orgánu.

23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/144/2016-51 zo dňa 24.10.2017, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä

z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.24. O podanom rozklade žalobcu rozhodol minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-
OLVS-19/2016/OPK zo dňa 16.05.2016 tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozklad
zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu a vyhodnotení

všetkých dostupných dôkazov vzťahujúcich sa k doručovaniu personálneho rozkazu žalobcovi
považoval podaný rozklad za oneskorene podaný a v rámci preskúmania spôsobu doručovania
personálneho rozkazu žalobcovi zo strany prvostupňového orgánu nebolo zistené žiadne pochybenie,
a preto žalobcovi zmeškanú lehotu neodpustil.

25. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade
škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú
doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou
na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných
rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

26. Najvyšší súd mal za preukázané, že posledná známa adresa žalobcu bola uvedená na potvrdení o
dočasnej práceneschopnosti žalobcu t. j. Z. F. XX/A, M.. Pokusy o osobné doručovanie personálneho
rozkazu boli neúspešné na obe adresy žalobcu, orgán verejnej správy doručoval personálny rozkaz
doporučenou zásielkou s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“ len do miesta trvalého bydliska t.

j. Z. B. XX, M.. Zamestnávateľ postupoval nesprávne a doručoval personálny rozkaz na adresu trvalého
pobytu, ktorá bola zapísaná v evidenčnej karte žalobcu.

27. Podľa najvyššieho súdu účinok doručenia personálneho rozkazu nastal až dňom 25.01.2016, keď
ho žalobca osobne prevzal. Personálny rozkaz mu bol zasielaný na adresu rodičov (trvalé bydlisko) Z.

B. XX, M., avšak na tejto adrese nebýval/nezdržiaval sa o čom mal vedomosť aj jeho zamestnávateľ.
Zamestnávateľ mal vedomosť z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (bod III. potvrdenia), kde
sa žalobca v období od 01.12.2015-25.01.2016 zdržiava a kde mu mal doručovať písomnosti. To,
že žalobca nebol prítomný v čase kontroly na adrese neznamenalo, že tam nebýval (spoločné
bývanie potvrdila družka). Zamestnávateľ však nemohol spochybňovať udanie adresy na potvrdení o

dočasnej práceneschopnosti tým, že počas kontroly nebol žalobca na adrese prítomný. Žalobca oznámil
zamestnávateľovi, že sa počas práceneschopnosti bude zdržiavať na adrese Z. F. XX/A, M.. Skutočnosť,
že sa tam zdržiaval potvrdila aj jeho družka dňa 15.01.2016 pri kontrole liečebného režimu žalobcu.

28. Zamestnávateľ postupoval nesprávne a doručoval personálny rozkaz na adresu trvalého pobytu,

pričom žalobca sa na mieste nezdržiaval a nemohol byť vyrozumený o uložení zásielky na pošte, preto
nedošlo k uplynutiu zákonnej úložnej trojdňovej lehoty k doručeniu personálneho rozkazu a taktiež dňa
02.02.2016 nedošlo k uplynutiu lehoty na podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu.

29. Súčasne najvyšší súd vyslovil názor, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 3 zákona č. 73/1998

Z.z. posledným dňom zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu bol deň 09.02.2016, a preto ak
žalobca podal rozklad proti personálnemu rozkazu dňa 07.02.2016, podal ho v zákonom stanovenej
lehote.

IV.

30. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami najvyšší súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a keďže krajský súd žalobu zamietol,
najvyšší súd preto jeho rozhodnutie zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 SSP.

31. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

32. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 167 ods. 1
v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú

náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady rozhodne krajský súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.