Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6119203178.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: O.. I. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, H., zast. E.. Adrián Bobko, advokát so sídlom Nám. sv. Egídia 45/78, Poprad, proti
žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, H., zast. JUDr. Zuzana Havašová, advokátka
so sídlom Mengusovce 15, IČO: 48 412 091, o zaplatenie 80.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č. k. 20C/12/2019-97 zo dňa 25.06.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku II. o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k
nehnuteľnostiam žalovaného zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad,
odborom katastrálnym, na LV č. XXXX pre obec H. a k. ú. R. ako pozemok parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere
XXXmX, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, dom súp. č. XXXX
postavený na parcele parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX a hospodársky

objekt postavený na parcele parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 80.000,- eur s príslušenstvom, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

2. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 255 ods. 1; 343 ods. 1, 2; 344 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP).

4. Konštatoval, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v spise mal za to, že

návrh žalobkyne je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila potrebu zriadenia záložného práva k jednotlivým
nehnuteľnostiam, nakoľko je obava zo zmarenia exekúcie majetku žalovaného.

5. Vzhľadom na pasívny prístup žalovaného k plneniu svojich záväzkov možno mať dôvodnú obavu,
že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná exekúcia na jej
vymoženie bude neúspešná.

6. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania v časti o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
prvej inštancie konštatoval, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom

o výške trov bude rozhodnuté v meritórnom rozhodnutí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

9. V odvolaní namietal, že žalobkyňa si dala zapísať na LV XXXX ťarchu v roku XXXX, o ktorej

žalovaného nikto neinformoval (katastrálny úrad, súd ani samotná žalobkyňa). O tejto ťarche, ktorú si
dala žalobkyňa zapísať na LV XXXX sa žalobca dozvedel až v novembri XXXX, keď požiadal o úver
v H. T.. Nakoľko žalobkyňa do konca roka 2008 pracovala v banke, mala vedomosť, že zapísaním
ťarchy žalovanému znemožní možnosť získania úveru. Pre poskytnutie úveru musí žiadateľ spĺňať aj
podmienky príjmu a odvodov. Aby žalovaný spĺňal vtedy tieto platné podmienky, odvody odvádzal za
mesiace august až október 2018. Ale pre ťarchu, ktorú si dala zapísať žalobkyňa, žalovanému úver

neposkytla žiadna z oslovených bánk ( H. T., R. T. J., Q., M., S. bank, H. banka, E. - tu si musel dokonca
založiť účet na pobočke v H.). Takže žalobkyňa už v roku 2017 robila kroky, aby žalovaný nemohol získať
úver a vyplatiť jej 80 000 Eur. Žalobkyňa nemá záujem zrušit' ťarchu na zapísanú na LV č.XXXX, ale
zriadením záložného práva sa snaží žalovanému zabránit' získat' úver na vyplatenie požadovanej sumy.
Do30septembra2015viedlaúčtovníctvospoločnostiB.J.,s.r.o.aodvolávasanahospodárskyvýsledok

uvedenej firmy. Od roku 2010 bola spoločnosť B. J., s.r.o. v strate a ako spoločníčka firmy bránila
niektorým aktivitám, ktoré v súčasnom období sú pripravované a pripravuje sa realizácia. Od roku 2015,
kedy žalobkyňa skončila činnost' v spoločnosti B. J., s.r.o., sú tržby takmer 4 násobné. Žalovaný neurobil
žiadne kroky, z ktorých by žalobkyňa mohla mať obavu, že chce sa zbaviť majetku, aby ju nemohol
vyplatiť. Žalobkyňa má stále uvedené trvalé bydlisko na adrese Z. XXXX/XX, H.. Návrh záložného práva

je neprimeraný. Majetok žalovaného podľa znaleckého posudku urobeného pre poskytnutie úveru je 431
000,- Eur. Rodinný dom s pozemkom vo výške 266 000,- Eur žalovaný získal darovaním a dedením.
Takže žalobkyňa sa na tomto majetku nepričinila žiadnym spôsobom. Počas trvania manželstva došlo
k nadobudnutiu hospodárskeho objektu, ktorého cena je 166 000,- Eur.

10. Na základe uvedeného žalovaný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a zaviazať žalobkyňu zrušiť
ťarchu, ktorú si dala zapísať na LV XXXX v r. XXXX, aby žalovaný mohol v primeranom časovom
horizonte požiadať o úver na vyplatenie žalobkyne.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa.

12. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu bolo odmietnuté poskytnutie úveru
bankami je účelové a bezpredmetné. Žalovaný mal dostatok času v rámci trojročnej lehoty splniť svoju
povinnosť voči žalobkyni. Ťarcha uvedená v odvolaní, a to neodkladné opatrenie, bolo nariadené až
v roku 2017. Prvoradým záujmom žalobkyne je domôcť sa zaplatenia 80.000,- Eur z titulu náhrady za

vysporiadanie T., nie ako tvrdí žalovaný, že žalobkyňa mu bráni v splnení uhradzovacej povinnosti. Nie
je pravdou, že žalobkyňa nemala záujem o súčinnosť pri získaní úveru. K dispozícii bol žalovanému
jej právny zástupca, ale so zárukou, že poskytnutým úverom bude prednostne uhradená pohľadávka
žalobkyne. Nie je pravdou, že zlé hospodárske výsledky boli zapríčinené žalobkyňou. Táto bola v
spoločnosti len účtovníčkou, ktoré riadne viedla. Žalovaný v odvolaní uviedol, že spoločnosť B. J.

s.r.o. má lepšie hospodárske výsledky, naproti tomu vo vyjadrení zo dňa 09.04.2019 uvádza, že táto
spoločnosť je v strate. Ide o protichodné tvrdenia, ktoré sú zjavne účelové. Vo vyjadrení zrejme
v snahe vyhnúť sa svojej uhradzovacej povinnosti a v odvolaní docieliť zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia - záložného práva na svoj majetok. Uvedené len umocňuje záver o tom, že žalovaný nemá
skutočný záujem uhradiť pohľadávku žalobkyne. Žalovaný zaujal k plneniu svojich záväzkov absolútne

pasívny postoj a reálne nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby si splnil svoju uhradzovaciu povinnosť
voči žalobkyni, a to napriek tomu, že zo strany žalobkyne mu bol poskytnutý dostatočne dlhý čas v
rámci trojročnej lehoty splatnosti náhrady. Žalovaný neosvedčil neprimeranosť zriadeného záložného
práva. Žalobkyňa popiera, že by hodnota založených nehnuteľností neprimerane presahovala výšku
zabezpečenej pohľadávky. Navyše žalovaný uviedol, že nemá iný majetok, ktorý by mohol použiť na

splnenie svojej uhradzovacej povinnosti. Nie je tiež pravdou, že rodinný dom nadobudol žalovaný len
darovaním, nakoľko 1/6 spoločne vyplácali sestru žalovaného ako ďalšiu dedičku. Celková hodnota 1/6
bola 489.345,- Sk. Na túto sumu si žalovaná zobrala úver z banky, v ktorej pracovala. Nie je pravdou, že
žalobkyňa sa na zhodnotení rodinného domu nepodieľala. V rodinnom dome bývala a bola zamestnanáso stabilným príjmom. Nerobí si nárok na zdedený majetok žalovaného, jej nárok spočíva len z tej
časti hodnoty majetku, ktorý nadobudli spoločne počas 30 rokov trvajúceho manželstva. Žalobkyňa
splnila podmienku v dohode o vysporiadaní BSM a z domu si zobrala len osobné veci. Žalovaný v

odvolaní neuviedol, ktoré z predložených dôkazov doviedli súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neoznačil v odvolaní, ktoré skutkové zistenia uvádzané v odvolaní nie sú správne a v čom
spočíva nesprávne právne posúdenie veci.

13. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdil a aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť jej trovy odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP., bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v I. výroku napadnutého uznesenia v prospech žalobkyne bola

skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná
exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

16. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať

predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

17. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu,

že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku
veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku,
jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní

povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú
relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

18. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom
konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia

budúcejexekúcieneosvedčuje.Osvedčeniemusíbyťzaloženénakonkrétnomsprávaníodôvodňujúcom
túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie
opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto
smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

19. Z dôkazov dostupných v predmetnom spise bezpečne vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa
15.03.2016 Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 149 od. 2
OZ, v ktorej dohode sa okrem iného v bode III. účastníci dohodli, že na vyrovnanie podielu pre bývalú
manželku I. H. sa D. H. zaväzuje zaplatiť sumu 80.000,- Eur v lehote do 31.12.2018.

20. Tak ako vyplýva zo spisu a nepopiera to ani samotný žalovaný, žalobkyni doposiaľ sumu 80.000,-
Eur do dnešného dňa nevyplatil. Dohoda o vysporiadaní BSM bola medzi stranami sporu uzatvorená
dňa 15.03.2016, napriek tomu sa žalovaný snažil získať úver až v roku 2018, teda 2 roky bol
svojim postojom pasívny a nepreukázal a ani netvrdil, že by podnikal kroky smerujúce k uspokojeniupohľadávky žalobkyne. Táto naopak v tomto konaní osvedčila, že spoločnosť žalovaného je v strate
a jej hospodárenie popisuje žalovaný rozporne. Aj pokiaľ ide o zápis poznámky na LV č. XXXX,.
jednoznačne zo spisu vyplýva, že poznámka bola zapísaná v roku 2016, teda až po uzatvorení dohody o

vysporiadaní BSM. Táto poznámka teda nemohla zadať príčinu pre nesplnenie povinnosti žalovanému.
Žalovaný neosvedčil, že by jeho spoločnosť bola v zisku, nemá iný majetok a nemá príjem. Je nelogické
tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa svojim konaním bránila žalovanému získať úver. Záujmom žalobkyne
je nepochybne vyplatenie podielu z BSM, ktorý jej žalovaný doposiaľ nevyplatil. Zároveň hodnota
založených nehnuteľností neprimerane nepresahuje výšku zabezpečenej pohľadávky.

21. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti
návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila potrebu
zriadenia záložného práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, nakoľko je obava zo zmarenia exekúcie
majetku žalovaného. Vzhľadom na pasívny prístup žalovaného k plneniu svojich záväzkov možno mať
dôvodnú obavu, že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná

exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

22. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil. Vo výroku II. čo do trov konania z dôvodov uvedených nižšie uznesenie zrušil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že o týchto trovách i o trovách
prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Teda v
rozhodnutí vo veci samej.

24.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).