Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317206101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. C. Z., rod.
D., narodená X. F. XXXX, trvalý pobyt: M., zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, Kpt. Nálepku
724/7, Galanta, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865
036, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618,
3/ V-REAL SK s.r.o., Klincová 12, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 350 102, zastúpenej:
Vestenická & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, o neplatnosť

dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. októbra 2018
č. k. 17C/18/2017-355, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalované 1/, 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 10. marca 2017. Žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 10 ods. 1,

§ 11 ods. 2, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 6, § 17 ods. 1 až 9, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1, 2, 4, § 24
ods. 7, 8 ZoDZ (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti "Notársky poriadok" v znení neskorších
predpisov), § 150 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil, že po posúdení dražby súd prvej inštancie dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade
so ZoDZ. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia žalovaných, podrobne opísaných v bodoch 3.
až 5. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnej miere stotožnil. Žalobkyňa

neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keďže jej tvrdenia boli neúplné, nepravdivé, v
dôsledku čoho bolo podanie žaloby vyhodnotené ako obštrukčné správanie (dôkazom čoho malo byť aj
nepreberanie zásielok žalobkyňou počas dražby, za čo nemôžu niesť zodpovednosť žalovaní a nemôže
im to byť na ujmu). Žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia ZoDZ, ako ani vznik
ujmy na svojich právach, ktorá jej mala v procese opakovanej dražby vzniknúť, tiež kauzálny nexus
(príčinnú súvislosť) medzi porušením zákona a ujmou. Žalovaná 3/ vydražila predmetné nehnuteľnosti
za cenu plne súladnou s ustanovením § 16 ods. 6 ZoDZ. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDZ upravuje

inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. V
posudzovanej veci žalobkyňa nevzniesla včas námietku voči vypracovanému znaleckému posudku
podľa § 12 ods. 5 ZoDZ. Žalovaná 2/ postupovala v súlade s ustanoveniami ZoDZ, keď cena určená
znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, avšak príklep je udelenýnajvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí od kúpyschopnosti vydražiteľa. Súd prvej inštancie
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS ČR“, sp. zn. 20Cdo/1083/2005,
z odôvodnenia ktorého vyplývalo, že až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku akú

má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než
cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podľa
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 7Ca/274/2005 pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a
čase konania dražby, je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/49/2012 cena sa generuje na dražbe a znalcom zistená cena je len

procesným podkladom pre dražobníka. Žalovaní poukazovali na zákonom stanovené podmienky, ktoré
musia byť splnené v prípade žaloby o neplatnosť dražby, ktorými sú spochybnenie platnosti záložnej
zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení ZoDZ, ako aj preukázanie toho, že uvedeným spôsobom
bol žalobca dotknutý na svojich právach, pričom ide o podmienky kumulatívne. V prejednávanej veci si
žalobkyňa v procesne nevyhnutnom rozsahu nesplnila povinnosť tvrdenia, ako ani povinnosť dôkaznú.
Ak žalobkyňa tvrdila, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti nebola stanovená správne, jedná sa o ňou

tvrdené údajné porušenie povinnosti podľa iného právneho predpisu, nie však podľa ZoDZ (rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/12/2013). Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej
dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť
vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov). Porušenie tejto povinnosti veriteľom nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle ZoDZ,

môže byť však spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (porov.
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010). Dražobník nie je odborne spôsobilým subjektom, ktorý je
oprávnený znalecky ohodnotiť predmet dražby, takýmto subjektom je príslušný znalec zapísaný do
zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Ak sa žalobkyňa domnievala, že cena
obvyklá nebola stanovená správne, a teda namieta správnosť záverov znaleckej činnosti, uvedená

skutočnosť môže byť relevantná výlučne v inom type konania. Nielen ustanovenie hodnoty predmetu
dražby znalcom, ale i výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určuje práve trh) nie sú relevantnými
právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prvá námietka žalobkyne,
že aktuálna hodnota predmetu dražby je nezanedbateľne vyššia ako je hodnota určená znaleckým
posudkom, nebola tak dôvodná. Druhá námietka, spočívajúca v tvrdení, že notárska zápisnica, týkajúca

sa neúspešnej dražby vykonanej 19. januára 2017 nebola žalobkyni v uvedenej lehote zaslaná, je
nedôvodná, keďže sa netýka predmetu sporu a dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha.
Tretia námietka spočíva v poukaze na nedodržaní ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDZ, ktorá taktiež nie je
relevantná vo vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti dražby z dôvodu, že nie je spôsobilá privodiť
ujmu na právach žalobkyne. Žalobkyňa bola o dražbe informovaná dražobnou vyhláškou, zaslanou

jej priamo. Prípadným nezverejnením dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli by mohlo dôjsť výlučne k
ujme na právach tretích osôb, odlišných od dlžníka, ktorí sa dražby zúčastniť chceli, avšak nemohli
práve pre nevedomosť o dražbe. Vo vzťahu k celému územiu SR dochádza k povinnému zverejneniu
dražobnej vyhlášky v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb. Podľa potvrdenia Mestského
úradu Galanta predmetné oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta, na webovej

stránke mesta, od 17. februára 2017 do 13. marca 2017. Z uvedeného dôkazu nepochybne vyplýva
nepravdivosť tvrdenia žalobkyne. Zákon neukladá žiadnu povinnosť vo vzťahu k podpisovaniu oznámení
o dražbe, okrem povinnosti vo vzťahu k rovnopisu oznámenia uloženého u dražobníka (ktorý musí
byť podpísaný navrhovateľom dražby). Rovnopisy oznámenia nemusia byť podpísané vôbec. Štvrtá
námietka žalobkyne o nedodržaní ustanovenia § 12 ods. 2 ZoDZ (vlastník predmetu dražby je povinný

po predchádzajúcej výzve, v čase určenom v tejto výzve, umožniť vykonanie ohodnotenia, ako i
obhliadku predmetu dražby, pričom doba obhliadky musí byť vo výzve stanovená s prihliadnutím na
charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy) nebola dôvodná
(žalobkyňa tvrdila, že jej nebola doručená výzva na sprístupnenie bytu), keďže výzva bola odoslaná
28. októbra 2016, s určením termínu 22. novembra 2016, uvedenú zásielku si žalobkyňa neprevzala v

odbernej lehote a tvrdenie o nesprístupnení nehnuteľnosti žalovaná 1/ poprela. Podľa piatej námietky
(nedodržanie ustanovenia § 11 ods. 5 ZoDZ, podľa ktorého dražobník umiestni na predmet dražby
najmenej 15 dní pred jej konaním označenie podľa prílohy) nebola dôvodná, ktoré tvrdenie žalovaná
1/ poprela, pričom tvrdeniami sa nešpecifikovalo, ako mali byť naplnené kumulatívne podmienky pre
určenie neplatnosti dražby, keďže sa jednalo o informovanosť vo vzťahu k tretím osobám (uvedené

tvrdenie nebolo pravdivé ani skutkovo). Ďalšie tvrdenia žalobkyne boli čiastočne neurčité, nekonkrétne,
v dôsledku čoho nebolo možné k nim zaujať meritórne stanovisko. Je nemysliteľné, aby dlžník z vlastnej
viny nepreberajúci zásielky, ťažil zo svojho protiprávneho konania. Relatívnej neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Neplatnosť dražby je pritom neplatnosťou relatívnou, návrhovou,ktorej sa je potrebné dovolať. Všetky ostatné tvrdenia žalovaná poprela s poukazom na skutočnosť,
že sa netýkali ustanovení ZoDZ a preto nemôžu byť dôvodné. Žalobca musí uviesť dôvody, pre ktoré
žiada určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú, v prekluzívnej trojmesačnej lehote od udelenia príklepu

a na dôvody označené po uvedenej lehote nie je možné prihliadať (porov. rozsudok NS SR sp. zn.
4Obo/21/2000). Podľa § 12 ods. 2 ZoDZ žalovaná 2/ zaslala dňa 28. októbra 2016 zásielku do vlastných
rúk s opakovaným doručením na adresu žalobkyne, ktorú uviedla aj v žalobe. Termín ohliadky bol vo
výzve stanovený na 22. novembra 2016, teda o 25 dní odo dňa zaslania výzvy. Na dôkaz bol predložený
poštový podací hárok z 28. októbra 2016 a výzva z rovnakého dňa, avšak zasielanie oznámenia o

dražbe konanej 19. januára 2017 nemôže byť predmetom tohto sporu, keďže uvedená dražba bola
neúspešná a nie je možné žiadať, aby súd určil neplatnosť neúspešnej dražby. Žalovaná 2/ pripojila k
svojmu vyjadreniu dôkazy preukazujúce opak tvrdení žalobkyne, t. j. zverejnenie oznámenia o dražbe
v súlade zo ZoDZ, oznámenie, potvrdenie o zverejnení listiny, obchodný vestník, fotodokumentáciu
predmetu dražby, potvrdenie spoločnosti BYTSPRAV, spol. s r.o. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ uzatvorili
zmluvu o vykonaní dražby v súlade s § 16 ZoDZ. Ako dôkaz bola predložená aj zmluva o realizácii

opakovanej dražby z 26. januára 2017 a rámcová dohoda o dobrovoľných dražbách z 24. mája 2012.
NotárskazápisnicaN317/2017vyhotovenánotárkou,bolažalobkynizaslaná14.marca2017adoručená
20. marca 2017 (o čom žalovaná 2/ predložila doručenku). Tvrdenia žalobkyne ohľadom zasielania
notárskej zápisnice o neúspešnej dražbe zo dňa 19. januára 2017 nemajú žiadnu právnu súvislosť s
prejednávanou vecou a nemôžu predstavovať dôvod neplatnosti dražby vykonanej 10. marca 2017.

Tvrdenie o nepodpísaní notárskej zápisnice licitátorom je v očividnom rozpore s realitou, keď na
strane 6 notárka jasne deklaruje, že aj licitátor zápisnicu prečítal a vlastnoručne ju pred notárkou
podpísal. Prvopis notárskej zápisnice, podpísaný osobami zúčastnenými na právnom úkone, je uložený
u notára a dotknutým subjektom sa zasielajú odpisy zápisnice vyhotovené notárom, ktoré podpisuje
iba on. ZoDZ neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. Ak je dobrovoľná dražba

pripravená dražobníkom v súlade so ZoDZ a informácie o dražbe sú zverejnené zákonom požadovaným
spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom,
skutočneprejavenýzáujemadopytpopredmetedražbyvčasejejkonania.Jezrejmé,žekonaniedražby
a všetky informácie o jej predmete boli riadne a včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných
ZoDZ (obchodný vestník, notársky centrálny register dražieb, regionálne periodikum i úradná tabuľa

mesta Galanta), ako aj v ďalších médiách (webová stránka žalobcu, realitné stránky). Bol skutočný
kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby v čase jeho ponuky, prejavený účastníkom dražby a
cena vygenerovaná na dražbe najlepšie odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby (porov.
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1263/2008). Žalobkyňa ani nepožiadala dražobníka o zabezpečenie
vypracovania kontrolného znaleckého posudku v lehote podľa § 9 ods. 5 ZoDZ. Právo namietať výšku

hodnoty predmetu dražby alebo žiadať nové ohodnotenie bolo prekludované, teda zaniklo. Žalovaná
3/ zdôraznila, že o dražbe sa dozvedela prostredníctvom zverejnenia konania dražby v tlači a tiež na
úradnej tabuli obce. Susedia i ďalšie osoby v blízkosti nehnuteľnosti mali poznatok, že ide o plánovanú
dražbu.Predražobníkavyplývaibapovinnosťzabezpečiťohodnoteniepredmetudražby,otázkahodnoty
a jej určenia je úlohou i zodpovednosťou osoby znalca. Spochybňovanie vypracovaného znaleckého

posudku kvalifikovaným znalcom zapísaným v určenom zozname, nemôže byť dôvodom pre určenie
neplatnostidražby(rozhodnutieNSČSSR,zjednocujúcestanovisko,podľaktoréhoúčastnícikonanianie
sú oprávnení skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca a znaleckého posudku). Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
žalovaným 1/, 2/, 3/, ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, vznikol nárok na náhradu účelne

vynaložených trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že nebol vypočutý zástupca žalovanej
2/, čím bola porušená základná zásada civilného súdneho konania, a to zásada ústnosti (porušenie

článku 12 CSP o spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ako aj článku
13 ods. 1 CSP o priamosti a bezprostrednosti). Podľa článku 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR sa môže
každý domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Žalovaná
2/ bola priamym a jediným vykonávateľom objednávky žalovanej 1/, na vykonanie dobrovoľnej dražby
predmetných nehnuteľností. Činnosť licitátora a dražobníka (§ 9 ods. 1, § 6 ods. 1 až 3 ZoDZ) je

činnosťou súkromnoprávneho charakteru, pričom priebeh dražby sa osvedčuje notárskou zápisnicou,
ktorý osvedčuje skutočnosti súkromnoprávneho charakteru. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom
nie je skutočný vlastník, je konanie, ktoré sa vedie mimo vôle a bez pričinenia skutočného vlastníka, bez
predbežnej kontroly súdu, prípadne iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorýje súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie za účelom dosiahnutia
zisku. Je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti subjektov, aby mohlo konanie určitých subjektov
zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, pričom nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s

dražbou konanou v rámci exekúcie (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 2 MCdo/20/2011). Predovšetkým
z týchto dôvodov bolo dôležité vypočuť zástupcu žalovanej 2/ ako priameho vykonávateľa dobrovoľnej
dražby. Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, uzavretej
medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej a dražobníkom, ktorý vykonával dražbu, ak predmet
dražby nebol vydražený, ako aj z ďalších dôvodov. Takáto zmluva musí byť uzavretá do desiatich dní

po doručení zápisnice o vykonanej dražbe, alebo vyrozumenia o zmarení dražby. Z predložených listín
je zrejmé, že medzi žalovanými 1/ a 2/ došlo iba k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o vykonaní dražby,
avšak konkrétna zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby ohľadom predmetných nehnuteľností nebola
medzi žalovanými 1/ a 2/ predložená, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 1 ZoDZ. Podľa §
17 ods. 5 ZoDZ zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby
osobám uvedeným v § 17 ods. 5 ZoDZ. Žalovaná 2/ si nesplnila povinnosť zaslať zápisnicu v lehote

piatichdní,naprieksnaheovytvoreniedojmuododržanílehoty,datovanímsprievodnéholistuknotárskej
zápisnici na deň 20. januára 2017, teda deň po uskutočnení dražby (19.1.2017), avšak z odoslanej
obálky (pečiatka pošty) je zrejmé, že notárska zápisnica bola odoslaná až 23. februára 2017, teda po
vyše mesiaci.

3. Žalovaná 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnila s právnymi názormi
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za vecne správne. Odvolanie je len
účelovým krokom a argumentácia v ňom obsiahnutá je právne irelevantná a chaotická. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie, nepredložila
akýkoľvek relevantný dôkaz a nepreukázala ani tvrdenia obsiahnuté v podanom odvolaní. Zo správania

žalobkyne (nepredloženie dôkazov, nedostavenie sa na termíny pojednávania) je zrejmé, že z jej strany
dochádza k zjavnému zneužitiu práva v zmysle článku 5 CSP. Jej právna argumentácia nie je spôsobilá
privodiť neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodov predpokladaných v ustanovení § 21 ZoDZ. Dražobník
už pred súdom prvej inštancie preukázal, že proces dobrovoľnej dražby vykonal v intenciách zákonných
ustanoveníažezjehostranybolivšetkypodmienkysplnené.Žalobkyňaopomínavýznamnúskutočnosť,

že dôvodom, prečo vôbec došlo k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bolo nesplnenie
si jej záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere. Právne kroky žalobkyne žalovaná 3/ označila za účelové
a tendenčné.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími
námietkami žalobkyne, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, teda súd je limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán. Na preukázanie svojich tvrdení strany konania navrhujú dôkazy, výber
ktorých je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Strana má teda povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť,
povinnosť vyjadrovať sa k veci i k dôkazom a tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho

zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potom nevyhnutné odlišovať od prednesu strany a súd na
návrh nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak sa týmto výsluchom majú preukázať už tvrdené
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo (§ 195 ods. 1 CSP).

7. V civilnom sporovom konaní podľa ustanovení CSP je výsluch strany iba podporným dôkazom

(porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 53). Povinnosť uskutočniť verejné
vypočutie (výsluch) nie je absolútna (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Hakansson
and Sturesson v. Švédsko). Sú prípady, v ktorých sa výsluch nevyžaduje, teda ak sporné faktynevyhnutne nevyžadujú vypočutie a súd môže spravodlivo, rozumne a dôvodne vec rozhodnúť na
základe iných dôkazov (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/156/2018, rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva Döry v. Švédsko, Pursihejmo v. Fínsko, Lundevall v. Švédsko). Uvedeným spôsobom

postupoval v posudzovanej veci aj súd prvej inštancie, ktorý správne zohľadnil požiadavku efektivity a
hospodárnosti konania, keďže výsluch žalovanej 2/ nebol spôsobilý ovplyvniť záver súdu týkajúci sa
tvrdených nedostatkov procesu vykonania dobrovoľnej dražby, vrátane poukazu žalobkyne (v odvolaní)
na súkromnoprávny charakter subjektu vykonávajúceho tzv. dobrovoľnú dražbu.

8. Žalobkyňa neuviedla aké konkrétne tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nebolo
možné preukázať inak, len výsluchom žalovanej 2/, ako ani nekonkretizovala ako bola vo vzťahu k
nej (žalobkyni) porušená zásada ústnosti (nevypočutím žalovanej 2/). Preto odvolacia argumentácia
žalobkyne o porušení základnej zásady súdneho konania, ako aj spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov strán konania podľa článku 12 a článku 13 CSP (tiež článku 46 ods. 1 a nasl.
Ústavy SR), nebola opodstatnená (výsluch strany ako dôkaz je pritom potrebné odlišovať od prednesu

strany). Princíp priamosti civilného sporového konania znamená, že subjekty civilného procesu konajú
vo vzájomnom styku osobne a priamo, ak zákon neustanovuje inak. Avšak práve výsluch strany o
tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, môže súd na návrh nariadiť len vtedy, ak uvedené
skutočnosti nemožno preukázať inak, čo v posudzovanej veci nebolo splnené.

9. Priebeh a pravidlá dobrovoľnej dražby sú upravené ZoDZ. Dobrovoľná dražba je charakterizovaná
ako verejné konanie, ktorého dôsledkom je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu
dražby. Predmetom dobrovoľnej dražby sú spravidla hnuteľné a nehnuteľné veci. Inštitút dobrovoľnej
dražby sa najčastejšie využíva na uspokojenie pohľadávky veriteľa pri výkone záložného práva, napr.
pri poskytnutí hypotekárnych úverov, úveru od nebankovej spoločnosti a pod., kedy dlžník založí

nehnuteľnosť a v prípade, ak dlžník úver nespláca, banka alebo nebanková spoločnosť môže uspokojiť
svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Ustanovenie § 3 ZoDZ obsahuje
aj negatívne vymedzenie predmetu dražby (ktorý dražiť podľa zákona nemožno), napr. ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom, ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, neprevyšuje 2.000,- eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.

5Cdo/113/2017 zo dňa 25. apríla 2019 poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval, že
Súdny dvor Európskej únie vo veci D. c/a SMART Capital, a. s. nedeklaroval rozpor slovenskej právnej
úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. Súdna
prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo
spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva

Európskej únie, a to za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje.

10. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 posudzoval súlad ustanovenia
§ 7 ods. 2 ZoDZ s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR, ako aj s článkom 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Občiansky zákonník
vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva prináša so sebou
možnosť pre záložného veriteľa, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Argumentácia
žalobkyne o nezlúčiteľnosti s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach nemohla obstáť,
keďže dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce

speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom, regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takýmto
záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s tým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný
veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči

vlastníkovi veci. Tomu potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej
dražby.

11. Žalobkyňa v odvolaní nedôvodne poukazovala na skutočnosť, že medzi žalovanými 1/ a 2/ došlo k
uzatvoreniu len rámcovej zmluvy o vykonaní dražby, keďže konkrétna zmluva o vykonaní dobrovoľnej

dražby podľa § 22 ods. 1 ZoDZ nebola predložená. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal na predloženú zmluvu o realizácii opakovanej dražby zo dňa 26. januára 2017 (č. l.
293), v zmysle rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách zo dňa 24. mája 2012 (č. l. 295). Žalobkyňa
tak nepreukázala svoju odvolaciu námietku, že došlo k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 1 ZoDZ (podľaktorého sa opakovaná dražba uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej
medzi navrhovateľom predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu,
pričom zmluva musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo

vyrozumení o zmarení dražby).

12. Posledná odvolacia námietka žalobkyne o nesplnení povinnosti žalovanej 2/ zaslať zápisnicu o
vykonanej dražbe v lehote 5 dní osobám uvedeným v § 17 ods. 5 ZoDZ, keďže bola odoslaná až 23.
februára 2017 po vyše mesiaci a nie piatich dňoch po uskutočnení dražby, bola bez právneho významu

na predmet sporu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti opakovanej dražby zo dňa 10.
marca2017,niedražbyzodňa19.januára2017(predmetdražbynebolvydražený),naktorúsavzťahuje
odvolacia námietka žalobkyne.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešných žalovaných 1/, 2/,

3/ ktorým prislúchala náhrada trov konania voči žalobkyni v konaní neúspešnej. Súd prvej inštancie
dôvodneaplikovalustanovenie§255ods.1CSP,keďžežalované1/,2/,3/boliúspešnévplnomrozsahu,
v dôsledku čoho každej z nich vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady
trov konania každej zo žalovaných bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením (a to aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania).

14. Z dôvodu, že žalované 1/, 2/, 3/ boli úspešné aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni,
v odvolacom konaní neúspešnej. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalované 1/, 2/, 3/ majú voči
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.