Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010303
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114010303.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána
Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 5T/26/2014 zo dňa 19.07.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/26/2014 zo dňa 19.07.2019 bol obžalovaný Ľ.Q. D.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- po tom, čo si obvinený v presne nezistenom čase od nezistenej osoby zadovážil presne nezistené

množstvo kryštalickej látky s obsahom pervitínu, túto v mieste prechodného bydliska v S., H. V. X. Z. v
byte pri sebe prechovával, kde dňa 22.12.2013 v čase o 18.05 hod. do 18.30 hod. pri výkone osobnej
prehliadky obvineného bolo u obvineného nájdených 0,05 g kryštalického materiálu s obsahom 66,5 %
amfetamínu,kdeamfetamínjezaradenývzmyslezákonaNárodnejradySRč.139/98Z.z.oomamných,
psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a z uvedeného
množstva sa dajú pripraviť 2-3 obvykle jednotlivé dávky,

za čo mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m)
Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná
doba na 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal 23.07.2019 odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného proti výroku
o treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania vyslovil, že s uloženým trestom sa nestotožňuje
a považuje ho za neprimerane mierny, nedostačujúci a hlavne nezodpovedajúci účelu trestu. Súd
pri ukladaní trestu neprihliadal na osobu obvineného, jeho doterajší život, predchádzajúce odsúdenia
a charakter trestnej činnosti. Aj keď je pravdou, že obvinený sa skutku dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, a toho času je trest zahladený, keďže obžalovaný sa osvedčil, nemožno

však na túto skutočnosť zabúdať. U obžalovaného nejde o ojedinelé, či prvé protiprávne konanie.
Doterajšie záznamy v odpise registra trestov svedčia o tom, že ide o osobu, ktorá sa opakovane
dopúšťala trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil v
napadnutom rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/26/20014 výrok o treste a obžalovanému
uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to
oprávnenou, krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade preskúmaval správnosť postupu konania
predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku, pričom zistil, že postup konajúceho súdu bol v
súlade s procesným predpisom, keď obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu

za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný po poučení vyhlásil, že
je vinným zo spáchania skutku, a toto jeho vyhlásenie bolo súdom prijaté, preto dokazovanie bolo
zamerané iba k výroku o treste. Obžalovaný tiež mal možnosť predniesť záverečnú reč a vyjadriť sa aj
v rámci posledného slova.

Vzhľadom k tomu, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe, bolo prijaté za splnenia zákonných podmienok, ako aj na obmedzený rozsah odvolania,
odvolací súd preskúmaval iba napadnutý výrok o treste.

Odvolací súd najprv vo všeobecnej rovine poukazuje na účel trestu, ktorý sa ukladá za trestný čin, a
ten je vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Súčasneprirozhodovaníodruhuavýmeretrestuvzmysle§34ods.
4 Tr. zákona súdy prihliadajú najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z rovnakého pomeru priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona vyhodnotil priznanie
obžalovaného sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie. Tomuto zodpovedá skutočnosť,
že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku,

že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe prokurátora kladený za vinu. Za priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona považoval skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený. Aj s týmto záverom sa stotožnil odvolací súd, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania
plynie, že obžalovaný má 9 záznamov v registri trestov o trestnom stíhaní.

Za rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest odňatia slobody v
zákonom stanovenej trestnej sadzbe až na 3 roky bez jej úpravy.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného je nutné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že u
obžalovaného ide o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťala trestnej činnosti, keďže pred spáchaním

skutku bol obžalovaný deväťkrát súdne prejednávaný, avšak odsúdený bol v siedmich prípadoch, z
toho šesťkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/32/2009 z 20.01.2010 v trvaní 7
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z tohto
výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Košice II sp.

zn. 6Pp/48/2013 dňa 22.08.2013 s určením skúšobnej doby na 4 roky, v ktorej sa obžalovaný osvedčil.

Na druhej strane krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že od spáchania skutku, pre ktorý je
obžalovaný trestne stíhaný, sa tento nedopustil konania, pre ktoré by bol odsúdený, respektíve trestne
stíhaný alebo prejednávaný v priestupkovom konaní.

Pokiaľ ide o okolnosti spáchania skutku, k týmto je potrebné uviesť, že tieto sú síce bežného charakteru,
avšak obžalovaný sa ho dopustil pred viac ako 6 rokmi, dňa 22.12.2013.

Za takejto situácie prvostupňový súd ukladal trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého

podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložil, keďže mal za to, že na obžalovaného možno pôsobiť aj
hrozbou výkonu trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.Určenie druhu trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu, ktorého závažnosť je nižšia, zodpovedá
hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Ako je to už vyššie konštatované,
obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, z toho šesťkrát bol vo výkone trestu odňatia slobody

avštyrochprípadochmáodsúdeniezahladené,včítanevýkonupodmienečneodloženéhotrestuodňatia
slobody. Z uvedeného teda plynie, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, a to aj
napriek výkonom uložených trestov odňatia slobody, z čoho možno usudzovať, že tieto neboli účinné
pri náprave obžalovaného. Za daného zistenia uloženie alternatívneho trestu, ktorým je napríklad
peňažný trest, či trest povinnej práce, by potom nespĺňalo zákonom vymedzený účel trestu, takýto trest

by bol neprimerane mierny a práve preto zákonu zodpovedá opätovne uložený druh trestu odňatia
slobody, ktorý ako najprísnejší v hierarchii trestov môže účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona
zabezpečiť. Možnosti nápravy obžalovaného, ktorý už bol trikrát vo výkone trestu odňatia slobody (na
takýto počet možno prihliadať), sú práve z dôvodu recidívy uňho podstatne nižšie, avšak berúc do úvahy
závažnosťspáchanéhoprečinu,malkrajskýsúdzato,žeuloženietrestu vdolnejpolovicitrestnejsadzby
vo výmere 12 mesiacov je na dosiahnutie účelu trestu postačujúci.

Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, ak obžalovanému výkon uloženého trestu, napriek ustanoveniu
§ 49 ods. 2 Tr. zákona, podmienečne odložil a za účelom preverenia tejto formy výkonu trestu mu určil
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa čl. 6 ods. 1 alinea prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“) má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 13 Dohovoru má každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, právo

na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili
osoby pri plnení ich úradných povinností.

Ako už bolo skôr konštatované, v danej veci bolo vedené trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky.
Z uvedenej sankcie možno uzavrieť, že tento prečin patrí k tým menej závažným prečinom, ktoré sú
upravené v Trestnom zákone. Z dôvodu účinného dosiahnutia účelu trestu sa vyžaduje, aby bol trest
ukladaný v čo najkratšom časovom odstupe od spáchania skutku.

Krajský súd poukazuje na to, že trestné konanie voči obžalovanému v trvaní viac ako 6 rokov, bolo
neproporcionálne dlhé vo vzťahu k závažnosti prečinu, pre ktorý bol trestne stíhaný. Obvinenie bolo
vznesené dňa 23.12.2013, prokurátor podal obžalobu na Okresný súd Prešov dňa 12.03.2014, pričom
okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom až dňa 19.07.2019, proti ktorému odvolanie podal prokurátor,
a vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie dňa 20.01.2020. Skutkovú a právnu povahu veci

nemožno hodnotiť ako zložitú, keďže túto určoval jednak vymedzený skutok, ktorého charakter spadá
do bežnej trestnej činnosti, jednak rozsah dokazovania, ktoré nebolo ani rozsiahle a ani komplikované
so zreteľom na povahu vykonaných dôkazov, a taktiež aj jednoznačné právne posúdenie skutku.
Okrem toho ani správanie sa obžalovaného významnou mierou neprispelo k predĺženiu konania,
pretože pokiaľ sa aj obžalovaný ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov z neúčasti na hlavnom

pojednávaní, súd mohol konať efektívnejšie za účelom rozhodnutia vo veci samej. To je ďalší faktor
pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania. Po vyhodnotení týchto faktorov možno konštatovať, že
uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej
lehote upravenému v čl. 6 Dohovoru.Ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktorú garantuje i čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov) a čl. 6 Dohovoru, resp.

kompenzácia jeho porušenia môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu,
ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným spôsobom. Aj keď Európsky súd pre ľudské práva
nevyvodil z porušenia čl. 6 Dohovoru povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy
v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takúto formu kompenzácie
pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije

výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o
zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 236/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:

Účelom trestu je najmä zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Berúc do úvahy, že obžalovaný od spáchania skutku viedol
počas viac ako šiestich rokov riadny život a že vec nebola prejednaná v primeranej lehote, mal krajský
súd, napriek trestnej minulosti obžalovaného, za to, že na dosiahnutie účelu trestu už nie je potrebné
naňho pôsobiť jeho okamžitým výkonom, ako to navrhoval prokurátor vo svojom odvolaní, ale postačuje

hrozba jeho výkonu. Preto odvolací súd postup okresného súdu, ak pri určovaní výkonu trestu odňatia
slobody neaplikoval ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, ale výkon trestu podmienečne odložil,
považoval za správny.

Rovnako sa krajský súd stotožnil aj so záverom okresného súdu ohľadne dĺžky skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia v trvaní jedného roka, ktorú považoval za primeranú nielen vzhľadom na
výmeru trestu odňatia slobody ale aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a toto
postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.