Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoV/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201419
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1010201419.8

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej v právnej veci žalobcu: I. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. XXX,
zast. advokátom JUDr. Kamil Beresecký, Farská 33, 949 01 Nitra proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara,
sídlo správcu Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske
stavby, a. s., Nitra, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zast. advokátskou kanceláriou
Advokátska kancelária Zvara advokáti, s. r. o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878,

konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Peter Zvara, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,
na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/11/2018 zo
dňa 20. júna 2019, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd druhej inštancie, rozsudkom 2Obo/11/2018 zo dňa 20. 06.
2019rozhodoltak,žerozsudokKrajskéhosúduvBratislavezodňa3.mája2018č.k.10Cbi/32/2010-526
potvrdil, žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a odvolanie žalobkyne
proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania odmietol.
2/ V dôvodoch rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol,
žalobu v celom rozsahu zamietol a náhradu trov konania priznal žalovanému.

3/ V bodoch 2/ až 39/ odôvodnenia odvolací súd popísal priebeh konania a celý postup súdu prvej
inštancie, citoval zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/35/2016-497
zo dňa 30. 01. 2018, ktoré zrušilo rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Cbi/32/2010-441 zo dňa
21. 09. 2016, Nález ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 03. 2016 a
taktiež rozhodnutie Českej republiky v III. ÚS 415/2015 a nález III. ÚS 247/2014.
4/ V bodoch 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 podrobne popisoval názory a konanie súdu prvej inštancie,

právne závery, už berúce za záväzné právne závery odvolacieho súdu, vyslovené v predchádzajúcich
zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu. V bode 14 odôvodnenia uvádzal odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s poukazom na závery odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 2Obo/6/2013-326 z dňa 26.
02. 2014, v ktorom bol vyslovený právny názor, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi
Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami. Tento právny záver
odôvodnil s poukazom na čl. I bod 1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní, podľa ktorého názoru,

Vodohospodárske stavby stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11 801 460,-- Sk, pričom
novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal Fond národného majetku Slovenskej republiky. Uviedol, že
keďže Vodohospodárske stavby v dohode nemali voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky
(ďalej FNM SR) uvedenú pohľadávku, veriteľom tejto pohľadávky bol už bol bezodplatne FNM SR
a podľa čl. I. bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Predmetom dohody neboli vzájomné
pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných

pohľadávok, ako i k zániku pohľadávky FNM SR v čl. I bod 3 uvedenej dohody. V tejto súvislosti poukázal
na právny záver súdu prvej inštancie, že neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobujeabsolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní podľa § 37 OZ, a naviac, že pohľadávka započítavaná
FNM SR, to jest 24 954 000,--S k a príslušenstvo nie je určitá. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že úpadca pri predaji privatizovaných nehnuteľností postupoval v rozpore

s ustanovením § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, keďže získanými prostriedkami
prednostne neuhradil svoj zväzok voči FNM SR.
5/ V bode 15 odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie na základe názorov odvolacieho súdu
vychádzal z toho, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložila
neplatnými zmluvami a v bode 26 odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie na základe právneho

názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 2Obo/25/2016-497 zo dňa 30. 01. 2018 sa zameral
na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa § 129 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
6/ V bode 27 odôvodnenia citoval uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nebolo pripustené vypočutie
navrhnutých svedkov (pána H., pána W.), s odkazom na právny záver odvolacieho súdu, vyslovený v
jeho rozhodnutí sp. zn. 2Obo/35/2016-497 zo dňa 30. 01. 2018.

7/ V bode 28 - 31 odôvodnenia poukázal na konanie súdu prvej inštancie, doplnené v otázke
dobromyseľnosti žalobkyne a v bodoch 32 - 39 odôvodnenia, odvolací súd citoval právne závery a
konanie súdu pred súdom prvej inštancie, na základe ktorých súd prvého stupňa jednoznačne dospel k
záveru, že ani jeden prevodca nehnuteľností nebol dobromyseľný, a preto žalobu zamietol.
8/ V bode 42 - 45 odôvodnenia odvolací súd citoval textáciu odvolania žalobkyne proti tomuto

rozhodnutiu a v bode 47 odôvodnenia právne závery žalovaného vyjadrené k podanému odvolaniu
žalobkyne.
9/ V bode 50 citoval rozhodnutia (uznesenie sp. zn. 3Obo/49/2012 zo dňa 26. 02. 2015, č. k.
8Cbi/25/2010-423, rozsudok č. k. 8Cbi/28/2010-524 zo dňa 16. 12. 2015, rozsudok sp. zn. 3Obo/3/2016
zo dňa 18. 05. 2016, dovolanie žalovaného odvodzujúce ustanovením § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p.,

ktoré Najvyšší súd SR uznesením 2ObdoV/19/2017 odmietol ako nedôvodné, sťažnosť proti tomuto
uzneseniu adresovanému Ústavnému súdu SR podľa § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
10/ V bodoch 51 - 61 odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací pri prejednaní
odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 10Cbi/32/2010-526 zo dňa 03. 05. 2018 zdôvodnil, z
ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11/ K tvrdeniu žalobkyne, ohľadne nesprávneho procesného postupu, ktorým súd prvej inštancie
znemožnil uskutočňovanie jej práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a
to odmietnutia vypočutia viacero svedkov navrhnutých žalobkyňou, odvolací súd uviedol, že už v jeho
rozhodnutí sp. zn. 2Obo/35/2016-497 zo dňa 30. 01. 2018 uviedol, že nie je pravdou, že nevykonaním
dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov žalobkyňou bolo upreté právo žalobkyne na spravodlivý

proces, s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 1 C. s. p. K námietke žalobkyne, že nebolo vyhovené
jej návrhu na doplnené dokazovanie, odvolací súd skonštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové
skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania už v predchádzajúcom konaní, a preto vyhodnotil
túto námietku ako bezpredmetnú.
12/ K žalobkyňou namietanou otázkou ohľadne jej dobromyseľnosti pri nadobudnutí vylučovaných

nehnuteľností v dobrej viere, odvolací súd poukázal na jeho predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie sp.
zn. 2Obo/35/2010-497 zo dňa 30. 01. 2018, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
549/2015-33 zo dňa 16. 03. 2016, kde odvolací súd za nepochybné konštatoval, že Ing. Q. S. ako
predseda predstavenstva úpadcu previedol pred vyhlásením konkurzu takmer celý majetok úpadcu na
tretie osoby, pričom časť nehnuteľností nadobudol on sám a jemu blízke osoby. Vzhľadom na všetky

okolnosti, ktoré predchádzali rozpredaju majetku úpadcu, konanie Ing. S. odvolací súd označil za také,
ktoré nie je možné považovať za konanie v dobrej viere a toto konanie kvalifikoval ako konanie rozpore
s dobrými mravmi. Uviedol, že keďže Ing. S. s manželkou sporné nehnuteľnosti nemohli objektívne
nadobudnúť na základe dobrej viery, nemohli ani v dobrej viere tieto nehnuteľnosti darovať ich dcére,
a táto ich nemohla v dobrej viere prijať. Fakt, že tieto okolnosti súd prvej inštancie nepovažoval už za

okolnosti hodné osobitného zreteľa, odvolací súd neposudzoval za porušenie práva na spravodlivý
proces.
13/ K otázke poskytnutia súdnej ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi, odvolací súd s odvolaním
sa na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27. 02. 2013 skonštatoval, že súd prvej
inštancie ustálil právny záver, že možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka nie

je pravidlo, ale len ako výnimka z pravidla.
14/ K poukazu žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/3/2016
zo dňa 18. 05. 2016, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2ObdoV/19/2017zo dňa 26. 04. 2018, odvolací súd uviedol, že sa nejedná o totožný prípad, keďže v danom prípade došlo
k porušeniu ustanovenia § 19a ods. 3, 4 zákona č. 92/91 Zb.
15/ V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/3/2016 zo dňa 18.

05. 2016, odvolací súd zdôraznil, že i keď je síce pravdou, že v predmetnom konaní žalobca kúpnu cenu
neplatil priamo FNM SR a k úhrade kúpnej ceny sporných nehnuteľností došlo vzájomným zápočtom
medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a. s. a Koospol Nitra, s. r. o., ale v tomto prípade sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd odvolací) v rozhodnutí s týmto nezaoberal. Ako už bolo
povedané, v tomto prípade odvolací súd riešil vec iba len v súvislosti s písomným súhlasom FNM SR,

a to, či je možné akceptovať aj písomný súhlas FNM SR na prevod nehnuteľností po uzavretí kúpnej
zmluvy. Naopak v tomto konaní bol vyslovený k tejto otázke záväzný právny názor odvolacím súdom,
ktorý považuje takúto úhradu kúpnej ceny za neplatnú v rozpore s ustanovením § 19a ods. 3 zákona
č. 91/1992 Zb.
16/ Odvolací súd v názorovej zhode s súdom prvej inštancie s poukazom na uvedené dôvody dospel
k právnemu záveru, že žalobkyňa nebola pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľná, jej

odvolanie označil za nedôvodné a napadnutý rozsudok v zmysle§ 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil.
17/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal aj odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie konania. S poukazom na ustanovenie § 386
písmeno c/ C. s. p. toto odvolanie odmietol ako neprípustné.
18/ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 a § 255 ods.

1 C. s. p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.
19/ Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 24. 07. 2019, žalobkyňa podala dovolanie
podaním zo dňa 17. 09. 2019 (list v spise 604) a navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20/ Prípustnosť dovolania označila ustanovením § 420 písmeno f/ C. s. p. z dôvodu porušenia jej práva

na uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21/ V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 549/2015-33,
v zmysle ktorého nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí
byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálnom právneho štátu.

22/ Podrobne sa zaoberala výkladom pojmu „princíp dobrej viery“ a výklad súdov v danej veci označila
za maximálne formalistický, keď sa uspokojil s vlastným posúdením doterajších dôkazov a rozhodol na
základe založených dôkazov v spise. S zamietnutím jej návrhu na doplnené dokazovanie vypočutím
ňou navrhnutých svedkov sa nestotožnila, ako ani s označením jej požiadavky za irelevantnú. S
odvolaním sa na odbornú judikatúru ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces uviedla, že

porušenie ktoréhokoľvek práva, čo i len čiastočné, ktoré sa týka účastníka predstavuje pochybenie
súdu, ktoré zakladá zásah do práv účastníka na spravodlivý proces. Podľa dovolateľky, v danom spore
jednoznačne došlo konaním súdov nepripustením vykonania navrhnutého dokazovania (výsluchom
svedkov) a pripojenia spisu, ktoré malo pre potreby tohto konania so zreteľom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 03. 2016 nenahraditeľnú úlohu pri objasnení

dobromyseľnosti. Konanie súdov voči žalobkyni označila zasiahnutím jej práv na spravodlivý proces.
Všetky tieto dôvody podľa žalobkyne zakladajú dovolací dôvod podľa § 420 písmeno f/ C. s. p.
23/ K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16. 10. 2019 (list v spise 615) a
dovolanieoznačilzataké,ktoréignorujezáveryobidvochsúdov,ktorésasdanouotázkouvnapadnutých
rozhodnutiach podrobne zaoberali. Poukázal na záver komentára C. s. p. a taktiež na nález Ústavného

súdu SR I. ÚS 549/2015-33, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že dobrú vieru nadobúdateľa sú
všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu.
Podľa žalovaného konanie súdov nemôže byť posudzované ako konanie s vadou zmätočnosti len
preto, že odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd nevyhovel a právne závery ohľadne otázky
dobromyseľnosti odvolací súd už len doplnil.

25/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) ako súd dovolací - § 35 C. s. p., po zistení, že
dovolanie podala včas strana (§ 427 ods. 1 C. s. p.) v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 C. s. p.) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací
prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie

v danom prípade prípustné nie je.
25/ Základnou otázkou pre posúdenie označenej prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie §
420 písmeno f/ C. s. p. v danom prípade je konanie odvolacieho súdu, keď odvolací nevykonal v konaní
dôkazy navrhnuté žalobkyňou.26/ Dovolanie je prípustné voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej ktorým sa konanie
končí, ak
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27/ Faktom je, že strana spore má v rámci jej patriacich procesný práv predkladať súdu v konaní návrhy,
a to aj návrh na vypočutie ďalších svedkov za účelom preukázania jej tvrdení. V tomto prípade, že sporné
nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere.
28/ Toto procesné práva však nezakladá povinnosť súdu v konaní vyhovieť každému návrhu sporovej

strany (napríklad návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím ďalších svedkov), pokiaľ tento návrh
nepokladá pre vykonané dokazovanie za nevyhnutý. Skutočnosť, že súd nevyhovie každému návrhu
sporovej strany neznamená, že súd postupoval procesne nesprávne takou mierou, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
29/ Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaných v rozhodnutiach do 30. júna 2016, kde
opakovane vyjadril záver, aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je
absolútne a v záujme právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Otázky či sú alebo nie sú splnené, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu.

30/ Ustanovenie § 420 písmeno f/ C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade,
ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu nadobudla
intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pre
záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C. s. p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení: rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)
dovolacieho súdu, že k dovolateľom označenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo.
31/ Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby účastník pred všeobecným súdom bol úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej strany, ak si neosvojí
nám navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov (III. ÚS 339/09, II. ÚS 197/07, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

32/ Najvyšší súd (§ 35 C. s. p.) s poukazom na uvedené konštatuje, že ani v danom prípade
odvolací nepostupoval v konaní nesprávnym procesným postupom, keď nevykonal navrhnutý dôkaz
žalobkyňou vypočutie ďalších svedkov za účelom preukázania jej dobromyseľnosti pri nadobúdaní
sporných nehnuteľností. Fakt, že pri osvojení svojho právneho názoru vo veci nepovažuje za potrebné
vykonať všetky navrhnuté dôkazy sporovou stranou (v danom prípade vypočutie svedkov) nie je možné

označiť za nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil sporovej strane právo na spravodlivý proces.
33/ V danej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne odôvodnil,
prečo dospel k záveru, že žalobkyňa jej dobromyseľnosť nepreukázala, a ani preukázať nemohla.
Vyhodnotenie súdom ohľadne nepotrebnosti vykonania dôkazu - vypočuť svedkov v odvolacom konaní
nie je rozhodne nesprávnym procesného postupu, ktorým by mohlo dôjsť k znemožňovania procesných

práv žalobkyne a porušovaniu jej práva na spravodlivý proces.
34/ Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne konkretizuje, prečo
žalobkyňa sporné nehnuteľnosti nenadobudla v dobrej viere a fakt, že odvolací súd k tejto
otázke nepovažoval vykonanie navrhnutých dôkazov žalobkyňou - vypočuť navrhnutých svedkov za
bezpredmetné, nie je možné kvalifikovať ako nesprávny procesný postup. V tejto súvislosti dovolací súd

aj odkaz v dovolaní na nález Ústavného súdu č. k. I. ÚS 549/2015-33 poukazuje, že keďže u žalobkyni jej
dobromyseľnosť pri nadobudnutí sporných nehnuteľností nebola preukázaná, citovaný nález sa nemôže
na danú vec vzťahovať.
35/ Dovolací senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na uvedený právny záver dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné

nie je, a preto ho v zmysle § 447 písmeno c/ C. s. p. odmietol.
36/ Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 C. s. p.).
37/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 5 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.