Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010392
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8318010392.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Z.. M.

E. M. O. P. v trestnej veci obžalovaného V. I. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 1Pv 106/18/7702 zo dňa 01.06.2018 podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. júna 2020 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. I. D. Ľ. M. N. , nar. XX.XX.XXXX I. E., trvale bytom E., K. G. E., X. XX, Y..Č.. I. I. I. Ú.
M. Ú. H.,

j e v i n n ý , ž e

že v presne nezistenom čase v mesiaci november 2017 v garsónke na X. W. Č.. XX v Humennom aj
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletá S.. J.., nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila 15. rok
svojho veku, tak túto proti jej vôli ohmatával na rôznych intímnych miestach za jej prsia a medzi jej

nohami, následne si ju položil na posteľ a ľahol si na ňu, pričom svojím stoporeným pohlavným údom
sa snažil cez jej elastické punčochy vniknúť do jej vagíny, pričom dievča s tým nesúhlasilo, následne
si kľakol nad jej hlavu a svoj vytiahnutý pohlavný úd jej asi dvadsaťkrát dával do jej úst, pričom ona sa
tomu bránila, vždy ho vytiahla z úst a plakala, kde ho následne kopla do jeho rozkroku, on s tým prestal
a odišiel preč, pričom jej povedal, že keď to povie svojej mame, tak ju znásilní, kde pri tomto jeho konaní
k zraneniu maloletej S..J.. nedošlo,

t e d a

násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a spáchal čin na chránenej osobe
- dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 11 /jedenásť/ rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa mu u k l a d á aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., K.J. X, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného V. I. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom

na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je uvedený v obžalobe, aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na viacerých nariadených hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, prečítaním výpovede maloletej poškodenej z prípravného konania, výsluchom svedkov,

výsluchom znalcov a prečítaním záverov znaleckých posudkov, prečítaním obsahu ďalších listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania
zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z výpovedi obžalovaného I. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa cíti

nevinný. Pri otázkach prokurátora zopakoval, že sa cíti nevinný, skutok sa nestal a nesedia mu v tom ani
dátumy. Sám nevie, ktorý deň to malo byť spáchané a podľa výpovede poškodenej S. J. to boli dni, ktoré
moholbyťanemuselbyťdoma,pretožetietodnibolidosťhektické,malnastúpiťdonovéhozamestnania,
takže málokedy bol doma a vybavoval si určité veci do zamestnania v Košiciach. V novembri 2017 bol
nezamestnaný a bol doma. V spoločnej domácnosti s maloletou a jej matkou býval asi od roku 2016 na

adreseX.XM.Xaukončilitokoncomnovembra2017.Matkasdcérousaodsťahovaliniekedyzačiatkom
decembra do bytu na neurčitej adrese. Po určitých nezhodách sa dohodli, že najlepšie by bolo, aby
každý býval oddelene, pretože garsónka je malý byt pre dvoch dospelých a dieťa. Počas vzájomného
spolužitia bola maloletá svedkom ich intímneho spolužitia, bolo to v noci, miloval sa s priateľkou, boli
prikrytí a vedomí si toho, že S. spí. Je možné, že ho maloletá počas vzájomného spolužitia mohla vidieť v

spodnej bielizni. Na otázku k spôsobom intímneho styku s matkou poškodenej odpovedal, že preferovali
štandardnú klasiku a orálny sex. Pornočasopisy si nekupoval, občas si pozrel pekné pornovideo tak, aby
ho nemohla samozrejme vidieť malá S.. Sledoval to cez vlastný notebook formou internetu. Na otázku,
či mal maloletú obchytkávať na rôznych intímnych miestach, za prsia, medzi nohami a následne ju mal
nútiť k orálnemu styku, uviedol, že nič z toho nie je pravdou. Obžalovaný nič nevie o tom, aby maloletá

niečo tlmočila svojej starej mame. Jediným dôvodom bolo, že ho silno nenávidela, nemala ho rada, čo
videl od prvého stretnutia. Jeho vzťah s mal. S. J. bol zo začiatku všelijaký, ale určitou dobou si vytvorili
celkom priaznivý vzťah, kde ju mal rád a ľúbil ju ako vlastnú dcéru. Je pravdou, že fyzicky napadol
jej mamu, čo malo určite vplyv a dopad na jej správanie. Na otázku prokurátora, ako mohla maloletá
detailne opísať sexuálne násilie, ktoré prežila, pokiaľ by to v reáli nezažila na vlastnej koži, odkiaľ by

ona vedela reálne povedať, že jej strkal pohlavný úd do úst a snažil sa pohlavným údom vniknúť do
jej vagíny, nevedel odpovedať, no dodal, že S. sedela na internete celý deň a na internete v dnešnej
dobe aj také malé dievčatá dokážu zohnať hocičo. Obžalovaný uviedol, že sa nedotýkal jej intímnych
partií, ako sú pohlavné orgány, zadoček, ale pri istej hre sa jej nechtiac dotkol prsníka, na čo obidvaja
zareagovali pohľadom na seba a on hru ukončil. Bolo to vystrájanie na posteli, prevaľovali sa jeden cez

druhého, vystrájali a nechtiac sa dotkol jej prsníka, žiadne násilie alebo úmysel v tom nebol. Bol to bežný
spôsob hry. Odkedy S. poznal, vedel, že je to slušné a čestné dievča, neklame a je vzorná, no v priebehu
určitého času a hlavne ku koncu ich vzťahu, sám po sebe, aj z rozprávania priateľky O. J., videl, ako S.
dokáže klamať a motať hlavy. Bolo to napríklad v tom, keď jej kupoval stravné lístky a riešením doma
s O. zistili, že S. peniažky minula na iný cieľ. Dodal, že S. začala navštevovať svojho biologického otcaniekedy od prvého júla, asi roku 2016 a po návrate od neho badal zmeny v jej správaní, v jej výslovnosti
a v jej chovaní.

V prípravnom konaní bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Svetlana
Kozmonová, ktorá na hlavnom pojednávaní na vypracovanom znaleckom posudku zotrvala a jeho
záver nadiktovala priamo do zápisnice. Pri prvej otázke mala posúdiť intelekt poškodenej mal. S.
J. a jej celkovú osobnosť. Zistila, že intelektová produktivita maloletej sa v tom čase pohybovala v
pásme priemeru. Osobnosť maloletej je toho času vo vývine, temperamentová báza osobnosti spadá

do kvadrantu cholerik, s predispozíciou k neurotickým reakciám. Maloletá je schopná vo všeobecnosti
správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti, resp. udalosti. Negatívne na ňu
pôsobili konflikty, hádky, fyzické útoky medzi jej matkou a V. I.. Tieto skutočnosti výrazne negatívne
ovplyvnili jej myslenie, správanie, konanie, čo má za následok to, že v myslení maloletej sú aktuálne
prítomné katatímne kontaminácie forénzne relevatných údajov. To znamená, že je to myslenie, ktoré
je ovplyvnené, alebo je usmerňované najmä emociálnymi zážitkami a dostatočne neprihliada na

skutočnosť. V ďalšej otázke znalkyňa zistila, že správanie obv. I.M. voči mal. S.. J. nevykazovalo
žiadne patologické známky. Mal k nej priateľský vzťah, prvotne substitoval rolu otca, učil ju rôzne
hry, športy, avšak neskôr si uvedomil, že nie je jej otcom, dokonca maloletá ho začala odmietať a
obvinený prijal rolu, ktorú mu určila samotná maloletá, t.j. rolu votrelca, resp. nežiadúcej osoby v
ich rodine. On na ňu netlačil, nevnucoval sa, vzal na vedomie jej negativizmus voči svojej osobe.

Čo sa týka správania voči jej matke, toto umocnilo prejavy nenávisti voči jeho osobe a značne
poškodilo ich vzťah, avšak nemalo za následok posttraumatickú stresovú poruchu. V rámci vyšetrenia
znalkyňa tiež skonštatovala, že sebahodnotenie maloletej je nadhodnotené, skreslené, vyšetrením boli
diagnostikované tendencie maloletej nezapamätané skutočnosti nahrádzať konfabuláciami. Maloletá
má predispozície dávať sociálne žiadúce odpovede, ukázať sa v lepšom svetle, aj za cenu prežitých

skutočností vo svoj prospech, čo negatívne ovplyvňuje špecifickú vierohodnosť jej prejavu pri opisovaní
prežitých skutočností, resp. udalostí. Intelekt obvineného je toho času intaktný, jeho intelektové
schopnosti sa pohybujú v pásme priemeru. Poznávacie procesy a funkcie menovaného sú neporušené,
menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si, vybavovať si a reprodukovať prežité skutočnosti,
resp. udalosti. Nie je uňho priekazná snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať prežité skutočnosti

vo svoj prospech. Osobnostne sa javí ako extrovertovaný typ, psychosomaticky nenarušený, družný,
živý, ľahko nadväzuje kontakty, emocionálne stabilný. Osobnosť samostatná, optimisticky ladená.
Vie si získať ľudí a je rád, keď je okolím akceptovaný. Dokáže si udržať poprednú pozíciu a
väčšinou presadzuje svoj zámer. Do popredia sa dostávajú jeho diktátorské povahové črty, ktoré však
navonok prezentuje uhladeným spôsobom, je vodcovský typ, rád ovplyvňuje iných. Chce si získať

náklonnosť svojho okolia, od každého očakáva obdiv a rešpekt. Prítomné sú známky podozrievavosti,
nesebakritičnosti, verbálnej agresivity. Aktuálne nie sú priekazné známky výraznejšej osobnostnej
patognómie. Vzťah obvineného k maloletej poškodenej bol v minulosti veľmi dobrý, učil ju plávať,
chodili na turistiku, rozvíjal jej myslenie a konanie. Odkedy začala navštevovať biologického otca, tak
sa výrazne zmenil jej vzťah k obvinenému, všetko, čo bolo v minulosti negovala, účelovo zabudla.

Všetko obrátila proti nemu, svoju nenávisť až hostilitu odôvodnila tým, že ubližoval jej mamke, bil ju,
kričal na ňu doma, aj na ulici, mal milenky a dokonca aj ona samotná bola pre neho vzduch, hoci
mala svoje osobné problémy. Na otázku prokurátora, či negatívne zážitky medzi matkou a obžalovaným
sú schopné ovplyvniť vierohodnosť maloletej, znalkyňa odpovedala, konflikty medzi partnermi boli
tak silné, intenzívne, časté a maloletá bola ich svedkom. Keďže sa nachádza v takom vekovom

období, teda v období predpuberty, môžu u nej evokovať absolútnu nenávisť, zášť voči človeku, ktorý
v jej očiach trápi jej matku. Dieťa v tomto veku, zvlášť keď má sklony ku konfabulácii, je schopné
v záujme ochrany svojej matky urobiť aj nepravdivé výpovede o tom, čo jej mal obžalovaný urobiť.
Znalkyňa doplnila, že pri vyšetrení maloletej v rámci svojej kompetencie a profesionality nezistila u nej
známky sexuálneho zneužitia. Známky sexuálneho zneužitia sa zisťujú rôznymi metódami, rozhovor,

dotazníkové metódy, projektívne a hrové testy. V tomto konkrétnom prípade dieťa nevykazovalo žiadnu
známku sexuálneho násilia, bola spontánna, priateľská. S. rozprávala školskej psychologičke, akoby
sa vôbec nič nestalo, akoby to mala naučené od niekoho, chválila sa pred spolužiačkami v triede, o
skutku, že ju obchytkával, akokeby sa tým chválila a chcela vyniknúť. Najčastejším prejavom správania
sa osoby sexuálne zneužitej je pritom únik od osoby, ktorá sa takého konania mala dopustiť, vyhýba

sa, nekontaktuje takú osobu. Na doplňujúcu otázku ohľadom vedenia výsluchu maloletej v prípravnom
konaní znalkyňa odpovedala, že tento prebiehal štandardne so štandardnými otázkami, maloletá počas
výsluchu nezaváhala, suverénne na všetko odpovedala a znalkyňa bola prekvapená jej vedomostnou
úrovňou, čo sa týka intímnych záležitostí alebo sexuálnej oblasti. Pôsobilo to tak, ako keby to malapripravené, naučené, odpozerané z niečoho, vôbec neboli žiadne emócie, keď rozprávala o veciach
intímnych a iné deti by mali s tým problémy.

Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá O. J., matka maloletej poškodenej, ktorá uviedla,
že v čase pojednávania s exmanželom o úprave styku s maloletou dcérou chodila na sedenia na úrad
práce ku psychologičke. Neskôr bola na také sedenie prizvaná aj S., no a o tom sa dozvedel priateľ -
V. I., ktorý jej začal rozprávať, že raz pri hre sa nedopatrením dotkol S. prsníka. Po nejakom čase sa
o tej veci, keď bol priateľ raz v práci, bavili s dcérou a tá jej povedala, že sa to stalo, ale nie tak, ako

to povedal priateľ, ale jednoducho ležala na posteli a on jej rukou prešiel po tele (od prsníkov smerom
dole). Povedala jej, že ak by sa to opakovalo, alebo sa dialo ešte niečo viac, aby jej to hneď povedala
a tým to bolo uzavreté. S odstupom času sa od priateľa odsťahovali na X. X. Nejaký čas sa neozývali
jeden druhému, ale po čase sa naspäť dali dokopy. S. išla na jarné prázdniny k babke do G.. Mama sa jej
zrejme pýtala aj na V. vzťah k nej a ona začala hovoriť o nejakých veciach, keď ju V. obchytkával, keď ich
počulavnoci,akosamilujúakeďhovidelanahéhochodiťpobyte.Mamajejhneďvolala,bolarozčúlená,

strašne kričala, jednoducho s ňou nebola žiadna reč. Hovor zrušila a volala dcére, ktorá jej vravela, že
o tom už vie, že ju V. obchytkáva. V práci zapla messenger na telefóne a začala písať s dcérou. Tá
jej písala o tom, že v jeden deň on sedel na posteli, keď išla okolo, tak ju zastavil a obchytkával ju na
prsiach a dole v rozkroku. Potom zase písala o ďalšom ráne, kedy ostala v izbe s V. sama, za pár minút
vraj vstal z postele, šiel k nej, stiahol si trenky a dával jej svoj úd do ruky. Inokedy dcéra vošla do bytu,

hneď na to prišiel V., ona sa snažila ísť na WC, ale on ju chytil za ruku, vrátil ju späť a vraj ju obchytkával
na prsiach a medzi nohami. Potom ju vraj zobral do izby, on si ľahol a ona akokeby kľačala medzi jeho
nohami, vraj ju nútil, aby ho orálne uspokojovala a aby mu to robila rukou. Ona to samozrejme odmietla,
tak vstal z postele, dal ľahnúť ju na posteľ, obkročmo si nad ňu kľakol a 18-20-krát jej strčil svoj úd do
úst. Ona samozrejme plakala, napínalo ju na zvracanie, až po tom ho kopla medzi nohy a on prestal.

Vstal z postele, utrel sa s vreckovkami na stole a odišiel preč. Dcéra stále trvala na tom, čo jej písala
v správach na messengeri. Dokonca jej vyčítala, či viac verí jemu a nie jej. Svedkyňa nevedela, kedy
sa to stalo, ale zmena v dcérinom správaní bola. Uzavrela sa do seba, už sa toľko nerozprávali než
druhý raz, trošku sa jedna druhej odcudzili. S. sa zdôverila pani učiteľke o tom, čo sa stalo. Stalo sa to
v novembri a vyšlo to až v marci, sama v sebe to dusila, s tým sa vysporiadávala a nemohla to nikomu

povedať, lebo V. sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, tak si ju nájde a znásilní ju, že ju zbije alebo
také niečo. S odstupom času je S. v psychickej pohode, nebadať na nej žiadne zmeny alebo nejaké
následky. Začala chodiť na vybíjanú. Je v takom dosť ťažkom období, lebo chodí k exmanželovi, strašne
veľa vecí jej vysvetľuje, kladie strašne veľa otázok. Na otázku prokurátora k správaniu sa obžalovaného
k dcére uviedla, že on je veľmi ctižiadostivý. Keďže pomáhal finančne, tak si vyžadoval ukazovať vďaku,

že pomáhal, ale S., keďže bola svedkom nie jednej hádky, to neriešila. Žiadna vďaka, čo ho vytáčalo
a veľakrát jej vytkol, že je nevďačná a dával to za vinu jej, že ju to nenaučila. Stále hovoril, že ju zle
vychováva, že je nesamostatná a rozmaznaná. A keďže za jeho peniaze jej dieťa rástlo, chodilo do
školy, tak bolo obdobie, keď dosť často opakoval vetu, že si nevie predstaviť, že by dal S. nejakému
morgošovi. Na ďalšiu otázku odpovedala, že obžalovaný chodil po byte nahý, stalo sa to asi trikrát, bol

v podnapitom stave. S. to musela vidieť lebo všetci spali v jednej izbe - v garsónke. Exmanžel na jej
spolužitie s obžalovaným reagoval tak, že s ním samozrejme nesúhlasil. Od začiatku upozorňoval, aby si
naňho dávala pozor, lebo vraj na facebooku zistil, že vyhľadával ženy v Česku a na Morave, kde predtým
žil a pracoval, ktoré ho jednoducho živili. Mama svedkyne nemala voči V. výhrady, až neskôr, keď sa
pýtala dcéry na V. vzťah k nej, sa vyjadrila, aby to ukončila. Obžalovaný pod vplyvom alkoholických

nápojov vyvolával hádky, bol agresívny, ignoroval ju, stále ju za niečo trestal. Tých hádok bolo milión.
Trestal ju tak, že ju udrel päsťou do tváre. Udrel ju viackrát, stalo sa aj to, že ju chytil za vlasy, ťahal za
ne. Väčšinou svedkom hádok bola aj S., ich hádky počula, všetko vnímala. Dokonca ju zachraňovala
a volal na políciu nie raz.

Z výpovede svedkyne Z. E. vyplynulo, že vnučka k nej prišla na jarné prázdniny. Jej mama spomínala,
že ju bolí intímne miesto. Vnučka jej povedala, že išla z tréningu domov a stretla sa s V.. Prišli domov a
ona išla do kúpelne, potrebovala na malú potrebu a on ju chytil hore za prsia a potom jej vopchal ruku do
nohavičiek. Dievča mu povedalo, že to môže robiť jeho mame, a nie jej a ho odsotila od seba. Vnučka
jej povedala, že to nebolo všetko. Jeden čas bola chorá a mala chrípku. Ležala doma na posteli a on k

nej prišiel, ľahol si na ňu a sa pokúšal dostať jej do pyžama, do nohavičiek. Nepodarilo sa, tak to vybral
vyššie a pokúšal sa do úst. Jej mama vedela akurát to, že jej vopchal ruku do nohavičiek ako prišli domov
z tréningu. Keď sa ráno zobudila a chystala sa do školy, V. bol nahý a robil jej raňajky. Nikdy na sebe
ráno nemal oblečenie, a to trenírky alebo slipy, stále je nahý. Robil to ďalej, že vyťahoval sersan a prostestále k nej išiel a stále ju obťažoval. To už svedkyňa nevydržala a zavolala dcére. Pri rozprávaní týchto
vecí sa vnučka rozplakala a povedala jej, že je to pravda, aj keď jej nebude veriť. Vnučka bola potom
nervóznejšia, nebola už taká sústredená. Vnučka nikdy nepristala na to, aby mama s obžalovaným žila,

ani ona nesúhlasila. Keď išli na prvé sväté prijímanie, počula ako povedal, že všetkých cigánov treba
strčiť do jedného vagóna a vyviesť na samotu. K poraneniam vnučky uviedla, že mala roztrhané vlasy,
modriny na tvári aj na ruke.

Svedok S.J. J. vypovedal, že mu volala exmanželka, že je treba ísť pre malú do G.. Volala jej mama,

že V. I. malú sexuálne obťažoval. Prišiel po ňu a v aute sa jej pýtal, čo sa stalo. Ona sa rozplakala,
že sa to hanbí povedať. Cestou na políciu mu dcéra povedala, že ju obchytkával, nepovedala, že kde,
len že ju obchytkával a že sa k nej vždy túlil. Na doplňujúce otázky odpovedal ako mu dcéra vravela,
že obžalovaný mamu bije, musí mať každý deň doma pivo, vždy chodí opitý a potom im nadáva do
cigánov. Vzhľadom na to, že svedok nevypovedal presne ohľadom niektorých skutočnosti, ktoré uviedol
v prípravnom konaní, bola prečítaná časť zápisnice z jeho výsluchu v prípravnom konaní, podľa ktorej

mu dcéra S. povedala, že V. si k nej ľahal a všade ju hladkal. Hladkal ju po intímnych miestach a potom
sa vyzliekol s tým, že aj ona ho môže hladkať všade, kde chce. V tom momente sa prestal pýtať na
ďalšie veci. Svedok po prečítaní časti tejto zápisnice na hlavnom pojednávaní dodal, že skutočne to bolo
tak, ako mu to bolo prečítané.

Vzhľadom na spochybnenie záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kozmonovej, ktoré vyslovili
tak splnomocnenkyňa poškodenej, ako aj prokurátor, bola do konania pribratá nová znalkyňa PhDr.
Danica Korpová, ktorá vypracovala znlecký posudok, závery ktorého prečítala na hlavnom pojednávaní,
z ktorého je zrejmé, že intelektové schopnosti poškodenej sa pohybujú v hornom pásme priemeru
až ľahkého nadpriemeru. Osobnosť je detská, vo vývine, s vysokou aspiračnou úrovňou, potrebou

po uznaní. V sociálnom kontakte je konformná, formálne prispôsobivá, s tendenciou predvádzať sa,
zapôsobiť dospelejšie, zrelšie, dôraz na vonkajší výzor, na úpravu. Vzhľadom na intelektové schopnosti
je maloletá poškodená vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti. Poškodená vnímala správanie sa obžalovaného k nej ako autoritatívne. Na začiatku ho prijala
rezervovane, podrobila sa prianiu matky, ktorej na ich vzťahu záležalo. On si ju postupne získaval

prejavovaním pozornosti, záujmu voči jej osobe, trávením spoločných aktivít. Konflikty v spoločnej
domácnosti sprevádzané agresívnym správaním sa V. I. voči jej matke však vytvárali negatívny obraz
o jeho osobe s potláčaným negatívnym a odmietavým postojom k nemu. Neprejavovala voči nemu
otvorenú nenávisť, lebo sa ho bála. Udalosti, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, vnímala S. J.Á. ako
prekročenie hranice, ktorú má mať dospelý voči dieťaťu. Pri opise údajných pondelkových udalostí je

nápadnápasivitazjejstranyvočisprávaniuobvineného.SprávaniesaV.I.,kedypozeralnevhodnévideá
v prítomnosti maloletej, ohrozovalo jej mravnú výchovu a vplývalo na jej predčasný psychosexuálny
vývoj. U menovanej vyšetrením neboli zistené prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa
tiež skonštatovala, že u menovanej je snaha javiť sa v lepšom svetle, resp. má sklon k maskovaniu
sa, predvádzaniu s potrebou vyniknúť, byť v centre záujmu a pozornosti. Prežité udalosti skresľovala

vo svoj prospech a jej špecifická vierohodnosť je podľa skúmaných výpovedí zo spisu a pri vyšetrení
samotnomvýraznezníženápreprítomnékonfabulácieažfabulácie.IntelektovéschopnostiV.I.znalkyňa
zistila v pásme priemeru. Obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si, vybavovať a reprodukovať
prežitéudalostivovšeobecnosti.Prejavujesaasertívne,vsúkromnomživotedirektívnesosnahouurobiť
dobrý dojem, javiť sa ako zásadový a úprimný. K svojim nedostatkom je nekritický, preceňuje svoje

klady. Pred okolím sa snaží javiť v lepšom svetle a skresľovať prežité udalosti vo svoj prospech. Je u
neho zvýraznená nutkavosť k pudovému uspokojovaniu sexuálnych potrieb, teda je oslabený mentálny
brzdový systém, k čomu je nekritický. Mal umelý vzťah k poškodenej, bol založený na pretvárke, pokiaľ
mu maloletá verila. Ak ho prehliadla a dávala mu najavo, že ho nemá rada, aj on sa stiahol a nevnucoval
sa jej. Vzájomne sa trpeli kvôli družke, ktorá ich dávala dokopy. K terajšiemu vzťahu sa vyjadriť odmietol,

potláča negatívne pocity, aby si neuškodil. Maloletú vnímal už ako dospelú a nie dieťa. Podľa znalkyne
sa medzi nimi vyvíjal vzťah založený na erotickom podklade, čomu prispelo aj sledovanie videí, ktoré
mali dopad na skorší psychosexuálny vývoj maloletej, ku ktorým sa mohla sama aj dostať.

Súd vo veci vypočul aj znalca MUDr. Alfonza Porvažníka, ktorý v prípravnom konaní vypracoval

znalecký posudok a na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho záveroch. Ten vypracoval v spolupráci
so znalkyňou MUDr. Caisovou - Škultétyovou, ktorá vypracovala u posudzovaného sexodiagnostické
vyšetrenie a PPG vyšetrenie. Znalec zhrnul, že u posudzovaného diagnostickým vyšetrením konštatoval
syndróm závislosti od alkoholu v treťom vývojom štádiu a MUDr. Caisová sexodiagnostickýmvyšetrením konštatovala poruchu koordinácie sexuálnych motivačných systémov, tzv. sexuálnu
agresivitu. Obžalovaný z psychiatrického hľadiska je schopný chápať zmysel trestného konania. Počas
samotného vyšetrenia popieral, že sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Pokiaľ sa skutku

dopustil, ak by sa pripustilo, že pri konštatovanom syndróme závislosti od alkoholu, by mohol mať
v čase skutku požitý alkohol, jeho rozpoznávacie schopnosti by boli v takom prípade zachovalé v
plnom rozsahu. Ovládacie schopnosti, vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu a požitie alkoholu, by
znalec hodnotil ako podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Jednalo by sa o bežné odbrzdenie
zábran po požití alkoholu, pričom o vplyve alkoholu na jeho psychiku mal dostatočné predchádzajúce

skúsenosti. Tento požíval sám, vedome a dobrovoľne. Pokiaľ sa posudzovaný skutku dopustil, je vhodné
u neho zvážiť nariadenie kombinovanej ochrannej sexuologickej a protialkoholickej liečby, najvhodnejšie
by to bolo v špecializovanej psychiatricko-sexuologickej ambulancii a postačuje aj ambulantná forma.

Nakoľko v priebehu dokazovania v konaní pred súdom, po výsluchu znalkyne PhDr. Korpovej, tak zo
strany prokurátora, ako splnomocnenkyne poškodenej, boli vznesené výhrady k záverom jej znaleckého

posudku, ale aj ohľadom toho či tak ona ako aj znalkyňa PhDr. Kozmonová boli oprávnené o. i. sa
vyjadrovať k tomu, či u poškodenej sú prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, súd do konania
pribral ďalšiu znalkyňu z odboru detskej psychiatrie MUDr. Teréziu Rosenbergerovú. Táto znalkyňa
po vypracovaní znaleckého posudku bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že
sexuálne zneužívanie môže prebiehať formou kontaktnou alebo nekontaktnou, kontaktná znamená

niečo dotykové. Môže mať aj neverbálnu formu, kedy sa v prítomnosti dieťaťa používajú nejaké
vulgarizmy sexuálneho rázu alebo je dieťa vystavené sledovaniu prebiehajúceho sexuálneho aktu alebo
pornografie, čiže tie formy môžu byť rôzne. Podľa toho, čo hovorila matka, dieťa a obidve znalkyne /
PhDr. Kozmonová a PhDr. Korpová/, bolo dieťa vystavené aj jednej, aj druhej forme sexuálneho násilia.
To nekontaktné prebiehalo tak, že mama a jej partner pozerali video v jednoizbovom byte, aj ich

sexuálny život prebiehal v obmedzenom priestore a tá kontaktná bola popisovaná v obidvoch posudkoch
rovnako. Podľa znalkyne dieťa reagovalo tak, že sa snažilo niektoré veci držať v sebe čo najdlhšie.
Podľa objektívnych údajov sa jej p. I. vyhrážal tým, že ju znásilní alebo jej urobí zle. Povedalo to
dieťa a je to tak napísané v obidvoch znaleckých posudkoch predchodkýň. Pri sexuálnom zneužívaní
v závislosti od veku dieťaťa môže dôjsť k vytesneniu niektorých momentov, k disociácii a zneužívanie

vlastne prebieha alebo všetky tie traumatické udalosti deti spracovávajú inak ako bežné ostatné udalosti.
Pri bežných reakciách, pri bežných zážitkoch, funguje explicitná pamäť, čiže dieťa vie pomenovať, čo
sa deje, čo zažilo. Pri veľkej traume funguje tzv. implicitná pamäť, kedy si dieťa bude pamätať vôňu,
farby, zmyslové pocity, zážitok môže byť veľmi intenzívny, ale táto pamäť nie je spojená s verbálnymi
centrami, čiže dieťa nemusí presne pomenovať, čo sa dialo. V niektorých momentoch v tomto veku

dieťa nemusí rozumieť všetkému, čo sa okolo neho deje, a tak niektoré sexuálne praktiky, ktoré my
ako dospelí vnímame ako nevhodné, môže považovať za bežné, niekedy aj príjemné. Toto dieťa malo
ambivalentné pocity voči obvinenému I., pretože sa jej venoval, učil ju plávať, trávil s ňou voľný čas,
nebol k nej agresívny, až do momentu, kým nedošlo k nejakej forme zneužívania. Takže dieťa mnohé
aktivity nemuselo vnímať ako škodlivé alebo závažné. Na druhej strane, keď je trauma veľká alebo

zážitok veľmi nepríjemný, môže dieťa toto oddeliť, vytesniť a na mnohé veci zabudnúť v rámci nejakej
svojej ochrany, preto možno v predchádzajúcich posudkoch neboli udané nejaké závažné momenty
traumy. Je pravda ale, že znalkyňa dieťa vyšetrila v časovom odstupe od ostatných posudkov, čiže aj
vzhľadomkveku,ajvzhľadomkopakovanýmvyšetrovaniam,mohloniektorésituácieterazhodnotiťinak.
Deti, hlavne dievčatá, ktoré sú sexuálne zneužívané, mávajú predčasne prebudenú sexualitu, preto ak

dievčatko príde s nalakovanými nechtami, vyparádená, správa sa inak, ako by sme od obete očakávali.
Podľa znalkyne je sporný aj moment, že dieťa o tom rozpráva bežne v škole. Mame sa to dievča
bálo povedať, prvá, ktorej to povedala, bola stará matka, teda škola, pani učiteľka a kamarátky, ktoré
možno považovať za bezpečné prostredie, kde sa dieťa nebálo, že sa bude niekto hnevať alebo neveriť
jej alebo na ňu kričať. Preto o tom rozprávala bez nejakých problémov. Veľká časť detí o zneužívaní

nehovorí nikdy, niektoré až v dospelom veku, niektoré po nejakej dlhšej dobe, keď už vedia zvládnuť
napr. strach, že by z toho mohlo niečo byť, alebo keď zneužívanie prekročí nejakú mieru únosnosti.
Podľa znalkyne dieťa netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle, teda nemá
schizofréniu, endogénny proces, kde sú prítomné halucinácie alebo iné vážne problémy. Vzhľadom na
opakované negatívne zážitky so sexuálnym motívom (sexuálne obťažovanie, kontaktné a nekontaktné,

opakované vyšetrenia, neustále rozhovory o prežitom) má dieťa plne rozvinutú posttraumatickú stresovú
poruchu. Prejavuje sa opakovanými nutkavými myšlienkami na prežité udalosti, potrebou rozprávať o
tom s okolím, babka, otec, kamarátky, chrániac pritom matku. V druhom bode ku kontraintuitívnemu
správaniu znalkyňa uviedla, že sú to reakcie, ktoré nezodpovedajú očakávaniam väčšiny ľudí ohľadnesprávania sa obete, jej správnej alebo logickej reakcii počas útoku a po jeho skončení. Maloletá zažila
sexuálne zneužívanie, jej správanie plne napĺňa popis kontraintuitívneho konania.

Súčasne na tomto hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2019, vzhľadom na závažnosť konania a dôležitosť
posúdenia skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu boli podstatné pre rozhodnutie o vine a treste pre
obžalovaného, alebo pre jeho oslobodenie spod žalovaného skutku, s prihliadnutím na závery dovtedy
oboznámených záverov znaleckých posudkov, boli prítomné i znalkyne PhDr. Svetlana Kozmonová
a PhDr. Danica Korpová, ktorým bol poskytnutý priestor vyjadriť sa k znaleckému posudku MUDr.

Rosenbergerovej a taktiež aj stranám a ich zástupcom bol poskytnutý priestor na položenie doplňujúcich
otázok. V nadväznosti na urobené prednesy a závery zadovážených posudkov, vyjadrenia všetkých
troch znalkýň, ktoré v podstate zotrvali na záveroch uvedených v nimi vypracovaných posudkoch, strany
navrhli pribrať do konania znalecký ústav z odboru psychiatrie za účelom odstránenia rozporov vo
vypracovaných posudkoch znalcov psychológov a znalkyne MUDr. Rosenbergerovej ako psychiatričky,
čomu súd vyhovel a do konania pribral Ústav pre znaleckú činnosť v Psychiatrii a Psychológii spol. s r.

o. Nové Zámky, aby sa tento vyjadril k otázkam dôležitým pre rozhodnutie súdu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2020 bola vypočutá znalkyňa PhDr. Katarína Haidová, ktorú bolo
možné vypočuť k obsahu podaného znaleckého posudku č. 81/2019 zo dňa 25.11.2019 vypracovaného
Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. Nové Zámky. Zo záveru

znaleckého posudku, ktorého obsah bol znalkyni umožnený nadiktovať priamo do zápisnice, vyplynulo,
že intelektové schopnosti maloletej sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru. Myslenie je
dostatočne disciplinované, systematické, dokáže premýšľať o reálnych veciach vrátane životných
okolností. Maloletá je vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
skutočnosti. Zistená intelektová kapacita i kapacita pamäťových schopností je dostačujúca k tomu, aby

v kontexte kritickej veci dokázala vnímať, zapamätať si, podržať v pamäti a reprodukovať vnímané,
prežité okolnosti. Obžalovaného V. I. aktuálne považuje za problémového človeka, ktorý často požíval
alkohol a pod jeho vplyvom ubližoval jej matke. Jeho sexualizované správanie k nej prežívala ako hrubé
prekročenie hraníc intimity, vyvolávalo v nej úzkostné prežívanie, pocit ohrozenia, strach, navyše v
malom byte sa mu nemohla vyhnúť, nemala súkromie. Uvedomovala si a poukazovala na skutočnosť, že

objektom jeho sexuálnych aktivít nemá byť ona, ale jej matka. Správanie obžalovaného predstavovalo
pre tak malé dieťa traumu, preto sa mohla rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ako je to uvedené
v znaleckom posudku MUDr. Rosenbergerovej. Pri aktuálnom vyšetrení sa však opakované nutkavé
myšlienky na prežité udalosti a potreba hovoriť o nich s okolím intenzívne neprejavovali. Dieťa žije
bežný život, je však zaťažené problémami rodinných vzťahov. Znaleckým vyšetrením neboli preukázané

žiadne závažné patologické zmeny v osobnosti dieťaťa. U maloletej nebola zistená snaha javiť sa v
lepšom svetle, resp. skresľovať prežité skutočnosti vo svoj prospech. Maloletá popisuje udalosti, ktoré
sa s ňou mali stať, pri opakovaných príležitostiach, svoju výpoveď v podstatných veciach s časovým
odstupomnemení.Jejvýpoveďjerealisticky,logickyvystavaná,zapadádojejcelkovéhospôsobuživota.
O kritických okolnostiach nerozpráva automatizovane, naučene, ale spontánne, situačne sa rozslzí,

neverbálne dáva najavo, že je pre ňu nepríjemné hovoriť o týchto zážitkoch. Niektoré okolnosti dopĺňa
dodatočne,niektorésipresnenepamätá.Jeveľmipravdepodobné,žeokolnosti,ktoréuvádza,zažilatak,
ako ich popisuje. Neboli zistené okolnosti spochybňujúce špecifickú vierohodnosť. Správanie sa dieťaťa
vo vzťahu k udávanému trestnému činu nebolo celkom neobvyklé a neštandardné. Maloletá matke
povedala, že ju obžalovaný obchytkával. Keď obžalovaného matka s tým konfrontovala, povedal jej, že

sa jej náhodou dotkol pri hre, čo ona prijala, uverila mu a v danom čase veci neriešila. Znalkyňa pred
súdom doplnila, že znalecký posudok vypracovala s dvojročným odstupom od vyšetrovanej udalosti.
Maloletá popisovala okolnosti, ktoré mala zažiť zhodne, ako to udávala pri výsluchu, ako to bolo
uvedené v trestnom spise. Jej výpoveď mala logickú výstavbu, rozprávala spontánne, bez nejakého
akcentu, automatizmu, na doplňujúce otázky odpovedala tiež spontánne a dostatočne informatívne.

Popisudalostíbolsprevádzanýemočnýmdoprovodom,miestamisatakmerrozplakala,slzila,dotýkalisa
jejnajmätieokolnosti,ktorépopisovalavsúvislostisaktivitamiobvineného,kedyodnejpožadovalorálne
uspokojenie. Dieťa aktuálne žije v relatívne pokojnej atmosfére, príznaky posttraumatickej stresovej
poruchy, ktoré popisovala pani Dr. Rosenbergová, zdá sa, že utíchajú, ale situačne epizodicky sa určité
prejavy v nej vyskytujú. Čo sa týka intelektu dieťaťa a jeho osobnosti, tak možno uviesť, že je to

inteligentné dieťa, s intelektovými schopnosťami v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, o čom
svedčia aj školské výsledky. Vzhľadom k svojmu veku, to bol v čase vyšetrenia predpubertálny vek,
má dostatočné systematické disciplinované myslenie. Osobnosť dieťaťa je extrovertne zameraná, teda
na interakciu s inými ľuďmi, ale vzápätí má potrebu súkromia. V interakcii s inými ľuďmi je opatrná,vyžaduje pocit bezpečia, istoty. Svoje emócie a správanie dokáže regulovať a vzhľadom k svojmu veku
má aj dostatočnú mieru sebareflexie. Ohľadne pamäťových schopností dieťaťa znalkyňa doplnila, že
tendencia k nejakej konfabulácii, k nahrádzaniu zabudnutých alebo vytesnených obsahov nejakými

fantazijnými produkciami, nebola zistená. Myslenie dieťaťa je dostatočne realistické, dieťa rozozná, čo
je fantázia a realita a tendencia k fabulácii teda nebola potvrdená, nebola preukázaná, nefabuluje. K
obžalovanému má veľmi kritický vzťah, v doterajších znaleckých posudkoch sa uvádza, že v detstve,
keď matka nadviazala vzťah s ním, tak vychádzala s ním dobre, tolerovala ho, čo je možné, ale neskôr,
keď svojím vlastným zrením a na základe psychického vývinu bola schopná vnímať aj iné okolnosti jeho

osobnosti, napr. požívanie alkoholu, kriticky vnímala jeho agresívne ataky voči matke, tak sa jej vzťah
zmenil. Potom ako prežila tie okolnosti, ktoré popisuje, týkajúce sa sexuality, tak samozrejme vzťah k
nemu sa stal negatívnym, výrazne negatívnym. Situácia bola taká, že žili v malom byte, kde nemala
priestor pre svoje súkromie a nemala sa mu kde vyhnúť.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu maloletej S. J., ktorá v prípravnom

konaní vypovedala za prítomnosti pracovníčky úradu práce a rodiny a psychologičky - znalkyne PhDr.
Kozmonovej. Uviedla, že v mesiaci november 2017 bola doma vo štvrtok na ulici X. v Humennom, kde
vtedy bývali s mamou a ujom V.. Mama bola v tom čase na poobedňajšej zmene. Vtedy prišiel k nej ujo
V., začal ju obchytkávať rukami za prsia, potom za zadok a potom spredu. Ona ho odstrčila od seba,
prestal a odišiel do krčmy. V pondelok bola chorá, mala horúčky a okrem nej bol doma iba V., mamka išla

do práce. V ten deň ráno chcel V., aby chytila do ruky jeho pohlavný úd, ktorý bol veľký. 3-4 hodiny po
odchode mamky do práce chytil ju za ruku, potiahol ju na posteľ a držal ju, aby ležala na chrbte. On sa
začal pomaly vyzliekať, dal si všetko dole do pol pása a potom aj boxerky. On si ju stiahol nižšie a chcel,
aby mu ho zobrala do úst, ale ona nechcela. Potom počítala, že ujo V. 18 až 20 krát jej dával pohlavný
úd do úst, no ona ho stále odstrkovala, lebo to nechcela robiť a potom čo ho kopla do rozkroku prestal a

odišiel do krčmy. Maloletá uviedla, že sa pri tom cítila zle, plakala. Najprv túto vec oznámila svojej babke
Z. E. o tom, že ju ujo V. obchytkával a potom všetko povedala mame. Neoznámila to hneď svojej mame,
lebo sa jej ujo V. vyhrážal, že keď bude v škole alebo na krúžku, on si ju vypýta zo školy a potom, že ju
buď znásilní alebo zbije. Niektoré dni ho nenávidela preto, lebo zbil mamku a nebolo to raz, ale viackrát.
Maloletá uviedla, že ho nenávidí a nemá ho rada. Keď bol triezvy, tak ležal na posteli a pozeral na tablete

alebo mobile neslušné filmy a bol kľudný. Obchytkával ju, keď bol opitý. Bol často opitý. Chodil holý po
byte, a to aj vtedy, keď tam bola aj ona. O tejto veci s nikým predtým nehovorila, lebo kamarátky by to
rozkecali, dozvedela by sa to napríklad učiteľka a všetko to prestalo vtedy, keď odišli z garsónky.

Z listinných dôkazov boli prečítané prepisy SMS správ z čl. 107-134 kde je zachytená konverzácia medzi

maloletou poškodenou a jej matkou, v ktorej maloletá popisuje ako sa k nej správal a čo od nej vyžadoval
obžalovaný. Z lekárskej správy o gynekologickom vyšetrení maloletej na čl. 182 je zrejmé, že nález je
primeraný jej veku. Z charakteristiky na čl. 261 vyplýva, že obžalovaný je hodnotený iba všeobecnými
údajmi - je rozvedený, má dve deti a v evidencií MsP nemajú záznam aby sa dopustil nejakej protiprávnej
činnosti. Z hodnotenia obvineného z Ú. H. čl. 262-264 je zrejmé, že sa správa slušne a disciplinovane,

úlohy a nariadenia plní a režim dňa dodržiava. Vo výpise z evidencie priestupkov má tri priestupky. V
odpise z registra trestov má obžalovaný 4 záznamy, pričom dva záznamy sú také, že sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1 Tr. zák.,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá
bola určená na 5 rokov. Táto skúšobná doba u obžalovaného I. mala uplynúť dňa 22.07.2020 a teda
teraz žalovaného skutku sa mal dopustiť práve počas tejto skúšobnej doby.

Vzhľadom k tomu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už neboli súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a udelil slovo na záverečné rečí.

Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní, ako aj na

vykonané rozsiahle dokazovanie vykonané pred súdom, navrhol uznať obžalovaného za vinného v
zmysle obžaloby. Aj napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie trestného činu, ktorý sa mu kladie
za vinu a uvádzal účelovú obhajobu, tak prokurátor mal za to, že bolo dostatočne preukázané spáchanie
trestného činu, a to predovšetkým výpoveďou maloletej poškodenej, výpoveďami svedkov, a to jej mamyO. J., jej starej mamy Z. E., výpoveďou jej otca S. J., tiež potvrdila skutočnosti, ktoré jej uviedla, aj
jej triedna učiteľka, ako aj listinnými dôkazmi, a to znaleckými posudkami, výsluchmi znalcov, SMS -
komunikáciou a inými listinami. Prokurátor mal za to, že obžalovaný v presne nezistenom čase v mesiaci

november 2017 v garsónke na ul. X. XX v Humennom, kde býval spolu s mal. S.. J. a jej mamou, aj
napriek tomu, že mal vedomosť, že sa jedná o dieťa, maloleté dieťa, ktoré v tom čase malo len 9 rokov,
tak proti jej vôli ju ohmatával na rôznych intímnych miestach, a to na prsiach, ako aj medzi nohami. Tiež
sa snažil svojím pohlavným údom vniknúť do jej vagíny, ako aj svoj pohlavný úd cca až 20 - krát dával do
úst maloletej, ktorá sa tomu bránila a ako bolo aj dnes prezentované znalkyňou z odboru psychológie,

spôsobilototojehokonanieposttraumatickústresovúporuchu,ktoráešteajdnesjeumaloletejprítomná.
Má to dosť závažné následky na jej zdravý psychický vývin. Prokurátor tiež poukázal na výpoveď
znalkyne Dr. Haidovej, ktorá konštatovala, že maloletá je nadpriemerne inteligentná, vie si zapamätať
prežité udalosti, vie ich reprodukovať, nebolo zistené žiadne lži skóre, čo sa týka vierohodnosti jej
výpovede, a to je súhrn dosť veľkého množstva dôkazov, ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného.
Čo sa týka uloženia trestu obžalovanému, podotkol, že obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia za taký istý trestný čin. I keď sa dopustil predtým rovnakého trestného
činu voči inej poškodenej osobe, napriek tejto skutočnosti, ktorá je zároveň priťažujúcou okolnosťou
v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., spáchal teraz svoje konanie voči chránenej osobe - dieťaťu.
Nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., obžalovaný neprejavil žiadnu ľútosť
nad svojím konaním a vzhľadom na ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a to, že opätovne spáchal zločin, kde

sa dolná hranica zákonnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu, tak navrhol uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr.
zák. s tým, aby bol zaradený na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko už v minulosti bol za úmyselný trestný čin vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov, a to z odboru psychiatrie - MUDr.

Porvažníka, navrhol obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou
a vzhľadom na znalecký posudok MUDr. Caisovej - Škultétyovej z odboru psychiatrie, zameraný na
sexuológiu, navrhol uložiť obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Tiež
navrhol, aby súd zaviazal tohto obžalovaného k náhrade škody v zmysle nárokov poškodenej J. - matky
maloletej, prípadne ju odkázal na civilný proces.

Splnomocnenkyňa poškodenej sa v celom rozsahu pripojila k záverečnej reči prokurátora a na doplnenie
uviedla, že z výpovede PhDr. Haidovej na ostatnom hlavnom pojednávaní vyplynulo, že u poškodenej
maloletej nebola zistená tendencia ku konfabulácii a fabulácii, ani žiadny motív pomsty a v kontexte
celého rozsiahleho vykonaného dokazovania, aj s poukazom na závery PhDr. Haidovej si preto dovolila

konštatovať, že u maloletej neboli zistené okolnosti, ktoré by spochybňovali jej špecifickú vierohodnosť.
Z uvedených dôvodov preto navrhla v prípade, ak súd uzná obžalovaného vinným zo skutku popísaného
v obžalobe, aby v odsudzujúcom rozsudku bol zaviazaný k náhrade morálnej škody v zmysle písomného
podania zo dňa 21.05.2018, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho, ako aj súdneho spisu.

Obhajca obžalovaného prečítal vopred pripravenú záverečnú reč, ktorá bola založená do spisu. Z tejto
záverečnej reči vyplýva, že obhajoba má za to, že na základe vykonaného dokazovania tak v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom, nebolo obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že sa dopustil žalovaného skutku právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho násilia. Trestné stíhanie
vo veci začalo na podklade podaného trestného oznámenia matky poškodenej, ktorá sa o žalovanom

skutku dozvedela od svojej matky, t. j. babky poškodenej. Za účelom posúdenia duševného stavu
poškodenej i vierohodnosti jej svedeckej výpovede, bola do konania pribratá znalkyňa PhDr. Svetlana
Kozmonová, ktorá dospela k záveru a tento potvrdila aj v konaní pred súdom, že skutok sa nestal.
Znalkyňa presne zadefinovala prečo a z akých dôvodov poškodená obvinila obžalovaného zo skutku. Do
konania bola pribratá aj znalkyňa PhDr. Danica Korpová, ktorá dospela k rovnakému záveru ako PhDr.

Kozmonová. Tiež uviedla prečo a z akých dôvodov sa skutok nestal. Znalkyňa PhDr. Korpová dospela
k záveru, že poškodená má snahu sa javiť v lepšom svetle, resp. má sklon k predvádzaniu sa a jej
vierohodnosť je podľa skúmaných výpovedí zo spisu a pri vyšetrení samotnom znížená pre prítomnosť
konfabulácie až fabulácie. Znalkyne sa zhodli a nezistili u poškodenej prejavy posttraumatickej stresovej
poruchy. Do konania bola pribratá znalkyňa MUDr. Terézia Rosenbergerová, ktorá dospela k záveru, že

poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou a jej správanie svedčí o sexuálnom zneužívaní.
Z dôvodu podstatného rozporu medzi závermi týchto znaleckých posudkov bol do konania pribratý
znalecký ústav, za ktorý podala posudok PhDr. Katarína Haidová. Tá dospela k záveru, že je veľmi
pravdepodobné, že okolnosti, ktoré poškodená uvádza, zažila tak, ako ich popisuje a neboli zistenéokolnosti spochybňujúce špecifickú vierohodnosť. Obhajoba na základe vykonaného dokazovania v
časti posudzovania vierohodnosti poškodenej opierajúc sa o znalecký posudok PhDr. Kozmonovej, ktorá
bola ako jediná bezprostredne prítomná pri prvotnom výsluchu poškodenej, znalecký posudok PhDr.

Korpovej,MUDr.Rosenbergerovejaznaleckéhoústavustálezastávanázor,ževýpoveďpoškodenejako
jediného priameho dôkazu je podstatným spôsobom spochybnená. Pre rozhodnutie o vine nepostačuje
jediný priamy dôkaz. Na strane poškodenej existoval motív, pre ktorý mohla obžalovaného obviniť zo
skutku, ktorý spočíva v nenávisti k obžalovanému z dôvodu jeho správania sa k matke. Veci, z ktorých
obvinila poškodená obžalovaného, sa mohla dozvedieť z internetu, televízie, novín, či rozprávania iných

osôb s dôrazom na skutočnosť, že poškodená disponuje dostatočnou mentálnou výbavou, žeby si to
mohla do detailov vymyslieť, a to i s poukazom na vyjadrenie PhDr. Korpovej a MUDr. Rosenbergerovej.
Obhajca preto navrhol, aby súd obžalovaného opierajúc sa o zásadu in dubio pre reo (v pochybnostiach
v prospech obvineného) spod obžaloby oslobodil a poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Za splnenia zákonných podmienok bolo hlavné pojednávanie dňa 03.06.2020 vykonané v neprítomnosti
obžalovaného /obžalovaný prostredníctvom obhajcu predložil súdu písomné vyjadrenie a žiadosť, aby
sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti/, ktorý tak svojho práva predniesť záverečnú reč
nevyužil a rovnako nevyužil ani právo prednesu posledného slova.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel senát k záveru a presvedčeniu, že
obžalovaný V. I. naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a
to po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo skutku tak,
ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po

vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú, že obžalovaný násilím donútil iného k
orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na dieťati. V
konaní pred súdom bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný I. v presne nezistenom čase v
mesiaci november 2017 na presne špecifikovanom mieste v Humennom, maloletú poškodenú proti jej
vôli ohmatával na rôznych intímnych miestach, položil si ju na posteľ, ľahol si na ňu a svojím stoporeným

pohlavným údom sa snažil vniknúť do jej vagíny, dievča s tým nesúhlasilo, no on si kľakol nad jej hlavu
a vytiahnutý pohlavný úd jej viac ráz dával do jej úst, pričom poškodená sa tomu bránila a tohto konania
sa dopustil napriek tomu, že mal vedomosť o skutočnosti, že poškodená nedovŕšila 15. rok svojho veku.
Zo stíhaného skutku obžalovaného usvedčuje predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej, ktorá je
síce maloletou osobou, no s prihliadnutím na ďalšie dôkazy, ako aj vykonané znalecké dokazovanie,

súd nemal dôvod neuveriť jej tvrdeniam. Výpoveď maloletej poškodenej bola pre rozhodnutie o
vine obžalovaného kľúčová, a tak boli do konania pribratí postupne, podľa priebehu a výsledkov
vykonávaného dokazovania, viacerí znalci, ako z odboru psychológia, tak z odboru psychiatria. Napokon
na odstránenie rozporov v záveroch znaleckých posudkov jednotlivých znalcov a z dôvodu, aby súd
mohol zákonne a spravodlivo rozhodnúť tak, aby o vine resp. nevine obžalovaného nemal pochybnosti,

bol do konania pribratý aj znalecký ústav. Tak zo záveru ústavom podaného znaleckého posudku, ako
aj z výpovede znalkyne vypočutej na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že maloletá je
schopná správne vnímať, zapamätať si a tiež reprodukovať prežité udalosti, jej myslenie je dostatočne
disciplinované, systematické, dokáže premýšľať o reálnych veciach a životných okolnostiach. Svoju
výpoveď v podstatných veciach ani s odstupom času nemení a o kritických skutočnostiach rozprávala

spontánne, nenaučene so zodpovedajúcimi emočnými prejavmi. Vzhľadom k prežitým udalostiam sa
u nej mohla vyvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorú konštatovala už MUDr. Rosenbergerová.
Znaleckým posúdením neboli zistené okolnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť maloletej. Už aj
z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd zo všetkých podaných znaleckých posudkov, tento znalecký
posudok považoval za najpresvedčivejší, najkomplexnejší a preto opierajúc sa aj o jeho závery rozhodol

o vine obžalovaného I.. Nepriamo zo skutku obžalovaného usvedčujú výsluchy ďalších svedkov, matky
maloletej, starej mamy maloletej aj jej otca, ktorým sa maloletá zdôverila a vyrozprávala. Obžalovaný
sa dopustil žalovaného skutku na dieťati, preto súd v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ustálil,
že sa ho dopustil na chránenej osobe.

Napodkladevýsledkovtaktovykonanéhodokazovaniabolomožnétedaurobiťspoľahlivýajednoznačný
záver, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je ustálený vo výroku rozsudku. Výpoveď
obžalovaného súd vyhodnotil ako tendenčnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti ahroziacemu trestu za spáchaný skutok, keďže si musel byť vedomý toho, že sa ho dopustil počas
skúšobnej doby pri podmienečnom odsúdení za obdobný čin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Pri ukladaní trestu súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, akceptoval priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j. bol už za trestný čin právoplatne odsúdený. Vzhľadom k prevahe
priťažujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., a to k

zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, nakoľko sa opätovne
dopustil zločinu. Pri posudzovanom zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. je pritom
trestná sadzba u trestu odňatia slobody sedem rokov až pätnásť rokov.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému V. I. trest odňatia slobody
v trvaní jedenásť rokov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej a upravenej trestnej sadzby. Takto

uložený trest, ktorý je už zo zákona nepodmienečný, je podľa názoru súdu pre obžalovaného potrebný,
dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa
trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu individuálnej
a generálnej prevencie.

Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
pre výkon uloženého nepodmienečného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody po zohľadnení okolností spáchanej trestnej činnosti,
aleajvzhľadomnazáveryznaleckéhoposudkuMUDr.PorvažníkaaMUDr.Caisovej-Škultétyovej,uložil
obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou z dôvodu zistenej sexuálnej deviácie,
vrodenej poruchy sexuálneho motivačného systému. Zároveň uložil obžalovanému aj ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko stíhaného skutku sa dopustil pod vplyvom

alkoholu alebo v súvislosti s jeho užívaním.

Poškodenú O. J. súd odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, lebo
dokazovanie ohľadom jej nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto
by ešte viac predlžilo.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.