Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Adriana Šimková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010376
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615010376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného R. Z. pre

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
01. júna 2016 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, prechodne bytom S., C. XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

ako zamestnanec spol. N., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, ktorému bola v súvislosti s vykonávaním funkcie
vodiča nákladného vozidla zverená tankovacia karta Eurowag č. XXXXXXXXXXXXXXX, natankoval v
O., na čerpacej stanici D. na H. ulici a na čerpacej stanici I. na A. ulici, v priebehu mesiaca august 2015
na predmetnú tankovaciu kartu motorovú naftu v celkovom objeme 3.739,17 litrov, a to dňa 04.08.2015
v objeme 1.467 litrov, dňa 10.08.2015 v objeme 245,77 litrov, dňa 12.08.2015 v objeme 106 litrov a dňa
22.08.2015 v objeme 1.920,4 litrov, pričom takto získanú motorovú naftu následne predal tretej osobe

alebo použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti N. s.r.o., škodu v celkovej výške
4.113,08 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa odkazuje poškodená spoločnosť N., s.r.o., so sídlom P. XXX, N., IČO:
XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 02.12.2015 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 541/15/1106 - 8 na obžalovaného R. Z. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;

ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :

Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, trestným rozkazom OS Galanta sp. zn. 29T/39/2014, výpisom platieb tankovacou
kartou (č.l. 33), bločkami od tankovania kartou (č,l. 34), preberacím protokolom o prevzatí karty (č,l. 32).

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ana osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
šesťkrát prejednávaný v priestupkovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.Zodpisuregistratrestovmalsúdpreukázané,žeobžalovanýbolcelkom4krátsúdnetrestaný,
pričom v 3 prípadoch sa neho hladí, akoby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta, sp. zn. 29T/39/2014 zo dňa 02.04.2014, právoplatným dňa 21.05.2014, za

trestný čin neoprávnenej výroby a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej
karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok podmienečne, s určením skúšobnej
doby v trvaní 18 mesiacov do 21.11.2015. Trestnej činnosti sa obžalovaný v danej trestnej veci teda
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku sa priznáva, jeho spáchanie ľutuje, žiadal o zhovievavosť pri
ukladaní trestu, nakoľko je otcom maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na jeho výživu, riadne pracuje
a je preňho dôležité zadovažovať si príjem.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval, naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený.
Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti sú teda v rovnováhe a súd preto neupravoval dolnú ani hornú
hranicu trestnej sadzby.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu
tak, ako sa dožadoval aj obžalovaný. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase
skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný trestný čin majetkového

charakteru a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k nej ľahostajný
postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako nepodmienečný
trest odňatia slobody, a to aj napriek obžalovaným uvádzanými argumentmi, že je živiteľom maloletého
dieťaťa a potrebuje si udržať svoje zamestnanie. Súd teda vzhľadom na povahu trestného činu i
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v §

34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody,
nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo účinku, keď obžalovaný sa opätovne
dopustil trestného činu majetkového charakteru, a to v skúšobnej dobe. Pokiaľ páchateľ spácha trestný
čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je
aj v zmysle judikatúry opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom

odňatia slobody za účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré
neboli naplnené výkonom predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Tieto závery plne dopadajú
aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen
represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda
vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci trestnej sadzby odňatia

slobody uvedenej v § 213 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je 1 až 5 rokov, súd s prihliadnutím na
závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania trestného činu,
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo je na samej spodnej hranici trestnej
sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám
individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre

obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej
činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeranáosobeobžalovanéhoajehopomerom,pričomtrestodňatiaslobodyvtejtovýmerenezasiahne
neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov a možnosti zaradenia sa do
práce, ani neohrozí plnenie jeho vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.V adhéznom konaní si poškodená spoločnosť N., s.r.o., so sídlom P. XXX, N., IČO: XXXXXXXX, uplatnila
nárok na náhradu škody, ktorá nebola dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi, keď pre určenie výšky

škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania, preto súd
poškodenú spoločnosť odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.