Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010688
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010688.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.07.2020, v trestnej
veci proti odsúdenému S. L. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4, písm. b) Tr. zákona a iné, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1PP/42/2020 zo dňa
27.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
z a m i e t a návrh odsúdeného S. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/68/2017 zo dňa 24.01.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/23/2018 zo dňa 27.09.2018 vo výmere 4 /štyroch/

rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 1PP/42/2020 zo dňa 27.05.2020 Okresný súd Prešov podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zák. podmienečne prepustil ods. S. L., nar. XX.XX.XXXX v F., trv. bytom H. A. Q. č. XXX, z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/68/2017 zo dňa
24.01.2018vovýmere4(štyri)rokyvspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.8To/23/2018

zo dňa 27.09.2018. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. odsúdenému určil skúšobnú dobu 48 (štyridsaťosem)
mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. s odkazom na § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. odsúdenému uložil povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať. Podľa § 68 ods. 1 Tr.
zák. s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odsúdenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok, do
zápisnice o verejnom zasadnutí podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.
Podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody považoval okresný prokurátor
za nesprávne a prinajmenšom za predčasné. Poukázal na podmienky, na základe ktorých možno
podľa zákona podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a na zmysel

podmienečného prepustenia s tým, že tieto skutočnosti okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dostatočne nezohľadnil. Podľa
sťažovateľa, pri posudzovaní žiadostí o podmienečné prepustenie by súd mal prihliadať na všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobu odsúdeného, na osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu odsúdený žil, na
celý doterajší život, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, pričom rozhodujúcim kritériom pri

podmienečnom upustení jej tiež dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného. Ďalej okresný prokurátor
poukázal na trestnú minulosť odsúdeného na to, že odsúdený má v registri trestov 4 záznamy, z ktorýchvyplýva, že je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k trestným činom krádeže a porušovania domovej
slobody, a že sa neštíti páchať ani inú závažnejšiu úmyselnú trestnú činnosť, hoci sa v niektorých
prípadoch na odsúdeného hľadí ako keby nebol odsúdený, avšak je vo výkone trestu odňatia slobody

už druhýkrát a opäť pre trestný čin krádeže a porušovania domovej slobody. Sťažovateľ poukázal aj na
to, že pokiaľ odsúdený bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody na 5 rokov a 1 mesiac, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/100/2009 zo dňa 12.02.2010 tak, hoci
bol podmienečne prepustený dňa 06.12.2012 a v skúšobnej dobe sa dňa 22.03.2016 osvedčil, tak len
niekoľko mesiacov po osvedčení sa v tejto trestnej veci spáchal ďalší trestný čin a to rovnakej povahy.

Z toho podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že predchádzajúci trest pre rovnakú trestnú činnosť
nemal na odsúdeného žiadny výchovný účinok a nezabránil mu páchaní ďalšej rovnakej úmyselnej
trestnej činnosti. Ďalej sťažovateľ poukázal na hodnotenie ústavu na výkon trestu, kde odsúdený trest
vykonáva a na to, že socializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá, pričom riziko
sociálneho zlyhania je stredné a že ústav konštatoval, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie. Okrem toho okresný prokurátor poukázal na to, že odsúdený

po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa mieni vrátiť do rovnakého prostredia, v
ktorom žil pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, ktoré ale podľa všetkého malo na neho
negatívny vplyv, pričom predchádzajúceho odsúdenia nemali na odsúdeného žiaden vplyv v smere
jeho prevýchovy, musel si byť vedomý, že v prípade páchania ďalšej trestnej činnosti mu opätovne
hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody, nebral do úvahy a naďalej páchal trestnú činnosť, dokonca

rovnakej povahy. Správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je podľa sťažovateľa
len výsledkom prispôsobenie sa podmienkam výkon trestu odňatia slobody a nie je dôsledkom jeho
skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa názoru
okresného prokurátora neboli tak splnené podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a súčasne

zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného

prokurátora je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, keď po štyroch nedostatkoch z obdobia väzby,

ktoré neboli natoľko závažné, aby boli riešené disciplinárnym trestom, ale boli riešené v kompetencii
referenta, sa odsúdený od júla 2018 nedovolenej činnosti už nedopúšťal a jeho správanie bolo na
požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom, bol preradený do diferenciačnej skupiny „B“,
pričom pridelené úlohy plnil na požadovanej úrovni, autority rešpektoval, nevyvolával konflikty a pri
komunikácii dodržiaval zásady slušného správania, za dobu výkonu trestu a väzby mu bola udelená

jedna disciplinárna odmena, disciplinárne potrestaný nebol pričom mal zaznamenané dva kladné
poznatky, posledný za plnenie zverených úloh pri zbere zemiakov, kde bol sezónne pracovne zaradený.
Podľa okresného súdu napriek tomu, že odsúdený sa plánuje vrátiť do totožného prostredia, v ktorom sa
nachádzal aj v čase, keď sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, sú dôvody domnievať sa,
že sa trestnej činnosti nebude dopúšťať, a že už konečne bude viesť riadny život, keď aj k svojej trestnej

činnosti je kritický a prejavuje snahu po náprave a zmeniť sa, pričom v prípade skoršieho odsúdenia sa
odsúdený osvedčil, teda v skúšobnej dobe bol schopný viesť riadny život a tomu, aby odsúdený viedol
riadny život, môže napomôcť aj jeho brat, ktorý pracuje, teda môže byť nápomocný pri hľadaní práce pre
odsúdeného. Podľa okresného súdu tak bola namieste skúšobná doba v trvaní 48 mesiacov a probačný
dohľad v trvaní 2 rokov, počas ktorých bude odsúdený intenzívnejšie sledovaný a kontrolovaný v tom

zmysle, či vedie riadny život, či dodržiava obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a či sa zamestnal resp. či sa o zamestnanie preukázateľne uchádzal,
keďže mu uložil aj túto povinnosť, nakoľko uviedol, že trestnú činnosť páchal pod vplyvom alkoholu auložením povinnosti hľadať si prácu, podľa názoru okresného súdu, napomôže k tomu, aby si prostriedky
na obživu získaval riadnym spôsobom.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody za spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1,ods.2písm.c/Tr.zák.vtrvaníštyrochrokovuloženýrozsudkomOkresnéhosúduBardejovsp.zn.
2T/68/2017 zo dňa 24.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/23/2018 zo
dňa 27.09.2018, pričom počas výkonu väzby bol nariadený výkon trestu odňatia slobody a po započítaní

väzby pripadol začiatok výkonu trestu na 05.12.2016 s tým teda, že koniec výkonu trestu pripadne na
05.12.2020.

Vzhľadom na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený aj za zločin, formálne podmienky
v zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., teda vykonanie dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody,
boli splnené uplynutím dňa 05.08.2019.

Podľa nadriadeného súdu však odsúdený nesplnil podmienky materiálne. Súčasťou materiálnych
podmienok pre rozhodnutie súdu o podmienečné prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. je totiž
preukázanie toho, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu
preukázal polepšenie za súčasného preukázania, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je nutné zhodnotiť celý
doterajší život odsúdeného, včítane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré
viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Všetky tieto okolnosti

je pritom nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Len tak je totiž možné
spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia
slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je
výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život
(primerane napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

SR pod č. 10/1963).

Podľa odpisu registra trestov má odsúdený pred predmetným odsúdením spolu 3 záznamy, všetko aj
za spáchanie obdobnej majetkovej trestnej činnosti, z toho v 2 prípadoch bolo odsúdenie zahladené. Z
údajov odpisu registra trestov pritom vyplynulo aj to, že odsúdený bol, okrem predmetného odsúdenia,

už jedenkrát vo výkone trestu odňatia slobody, bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený,ahocisavskúšobnejdobeosvedčil,stalosatakdňa22.03.2016,pričompredmetnejtrestnej
činnosti v súvislosti s ktorou vykonáva trest odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne
prepustiť spáchal ešte ten istý rok. Nemožno teda prehliadnuť trestnú minulosť odsúdeného, ktorý ešte
pred nástupom predmetného trestu odňatia slobody čiastočne vykonal trest odňatia slobody uložený aj

za majetkovú trestu činnosť. To nasvedčuje skutočnosti, že len čiastočný výkon trestu odňatia slobody
nenaplnil účel trestu, lebo odsúdený sa krátko po pominutí hrozby výkonu zvyšku trestu znova dopustil
úmyselnejmajetkovejtrestnejčinnosti.Tietoskutočnostikladúnajehosprávanie,zhľadiskapreukázania
polepšenia v aktuálne vykonávanom treste odňatia slobody pochopiteľne vyššie nároky. Z hodnotiacej
správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 04.05.2020,

na obsah ktorej okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne poukázal, považoval
krajský súd z hľadiska skúmania skutočností uvedených v § 66 Tr. zák. za potrebné uviesť, že odsúdený
sa v rámci svojich povinností vyplývajúcich z požiadaviek na dodržiavanie podmienok výkonu trestu
odňatia slobody síce správal vhodne a požiadavky výkonu trestu odňatia slobody dodržiaval, no hoci
boli zaznamenané aj kladné poznatky o jeho správaní, tak boli zaznamenané aj záporné poznatky, a

aj keď neboli zaznamenané disciplinárne previnenia, len v jednom prípade, a to za výkon činnosti pre
všeobecný rozvoj osobnosti, bol disciplinárne odmenený, a to pochvalou, pričom sa tak navyše stalo až
počas posledného roka vykonávaného trestu odňatia slobody. Skutočnosti ako dosiahnuté vzdelanie,
nezamestnanosť pred výkonom trestu, identifikované závislosti, nedostatočný príjem, finančná situácia,
mentálna úroveň a predchádzajúce odsúdenia a na druhej strane to, že prejavuje snahu zmeniť sa a je

k spáchanému trestnému činu kritický, viedli uvedený ústav k záveru, že resocializačná prognóza sa u
sťažovateľa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredne vysoké.Odsúdený S. L. počas doterajšieho výkonu trestu dosiahol teda len jednu disciplinárnu odmenu napriek
tomu, že mal dostatok času skutočne preukázať, s ohľadom na svoju trestnú minulosť, polepšenie
zodpovedajúce podmienkam vyplývajúcim z ustanovenia § 66 Tr. zák. pre kratší výkon uloženého trestu

odňatia slobody. Táto skutočnosť v porovnaní s výmerou vykonávaného uloženého trestu, nasvedčuje
v konfrontácii s doterajším životom odsúdeného tomu, že jeho aktuálne správanie vo výkone trestu je
podľa názoru nadriadeného súdu len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody a snahy účelovej o podmienečné prepustenie.

Pokiaľ odsúdený odkazoval pri svojom výsluchu na svoje osobné a rodinné pomery a schopnosť
robiť všetky stavebné práce, ochotu mať rodinu a zamestnať sa, návrat k svojej rodine do H. A. Q.,
išlo nepochybne o skutočnosti vytvárajúce predpoklady, ktoré by spolu s prejavenou ľútosťou mohli
spolupôsobiťakopriaznivéfaktory,nozoskutočnostíuvedenýchvyššievyplynulo,žeodsúdenýdoposiaľ
nepreukázal vo výkone trestu až také polepšenie, ktoré by odôvodnilo až podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Pritom osobné a rodinné pomery, na ktoré poukazoval vo svojej

výpovedi, ho mali o to viac motivovať k preukázaniu splnenia podmienok podmienečného prepustenia.
Nadriadenému súdu nebola známa prekážka, pre ktorú odsúdený nemohol počas doterajšieho výkon
u trestu odňatia slobody dosiahnuť viac disciplinárnych odmien resp. také hodnotenie, z ktorého by
vyplynulo jeho rozhodnutie v budúcnosti už trestnú činnosť nepáchať, viesť riadny život a takto sa, hoci
len podmienečne vyhnúť ďalšiemu výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený síce preukázal smerovanie k tomu, že by už kratší výkon trestu mohol postačovať na jeho
nápravu, no v porovnaní s jeho trestnou minulosťou, menej priaznivou resocializačnou prognózou
a stredným rizikom sociálneho zlyhania, takéto jeho správanie ešte nebolo postačujúce pre jeho
podmienečné prepustenie z predmetného trestu odňatia slobody, napriek tomu, že ústav, v ktorom

odsúdený vykonáva trest odňatia slobody navrhoval podmienečné prepustenie s dohľadom.

Podľa názoru krajského súdu bola preto žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
predmetného trestu odňatia slobody predčasná, nakoľko plnením svojich povinností a svojim správaním
vo výkone trestu nepreukázal dostatočné polepšenie, ktoré by odôvodnilo očakávanie, že už po kratšom

výkone predmetného trestu odňatia slobody, v budúcnosti povedie riadny život. Preto napadnuté
uznesenie zrušil a návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol ako nedôvodný tak, ako to
vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.