Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715214328
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7715214328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: ZFP akadémia, a.s. so sídlom

Námestie mieru 4, 908 51 Holíč, IČO: 36847372, právne zastúpený: CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so
sídlom Rumanova 2, 040 01 Košice proti žalovanej: V. o zaplatenie 199,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2015 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej
sumy 199,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 23.5.2014 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 8.1.2013 zmluvu o spolupráci (ďalej
len zmluva), predmetom ktorej bola príležitostná tipérska činnosť v zmysle bodu I.1 písm. j) zmluvy
vykonávaná pre žalobcu ako zastúpeného. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vyplácať
žalovanejakotipéroviprovízie. Žalobcovivzmyslezmluvyvznikol nároknavrátenievyplatenýchprovízií
žalovanej, z dôvodu naplnenia storna podmienok, v celkovej výške 199,99 Eur. Žalovaná dlžnú sumu
neuhradila žalobcovi napriek výzve na jej úhradu. Keďže je žalovaná v omeškaní s úhradou žalovanej

sumy 199,99 Eur uplatňuje si žalobca aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

3. Žalobca so žalobou predložil zmluvu o spolupráci /čl. 9- 12,/ pokuso o zmier /čl. 13 /, doručenku /
čl. 14/.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 10.9.2015, proti ktorému podala žalovaná vecne odôvodnený
odpor, preto ho súd uznesením zo dňa 3.11.2015 zrušil.

5. Toto konanie začalo podaním žaloby dňa 5.8.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8.Podľa§167ods.1,CSPAksúdneodmietolžalobupodľa§129alebonerozhodolozastaveníkonania,
doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

9. Podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

10. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,00 Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae
(hodnotysporu),ktorédiferencujeprocesnýrežimvnadväznostinatotokritérium.Súdvtakomtoprípade
rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu. Dokazovanie je

potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie
sumy vo výške 199,99 Eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného
sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez nariadenia pojednávania,
ak jeho hodnota predstavuje 2 000 Eur.

11. Súd za splnenia vyššie uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 23.1.2020 v budove Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na
úradnej tabuli súdu dňa 20.12.2019.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a to žaloba čl.

1 - 7, zmluva o spolupráci čl. 9 - 12, posledný pokus o zmier čl. 13, platobný rozkaz čl. 25 - 26,uznesenie
OS Košice I sp.zn. 31K/15/2013 zo dňa 28.5.2013.

13. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.5.2013 sp. zn. 31K/15/2013, bol na
majetok dlžníka Ivana Trojanovská, rod. Škreptáčová, nar. 13.3.1974, trvale bytom Laškovce 105, 072

01 Pozdišovce, vyhlásený konkurz. Teda pred podaním žaloby.

14. V zmysle zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je potrebné rozlišovať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu.

15. Hmotnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu, sa prejavujú predovšetkým zásahom do
práv úpadcu, najmä do práv a povinností zo záväzkových vzťahov, ale aj do práv druhého účastníka
záväzkových vzťahov. Základná zmena právnych pomerov dlžníka po vyhlásení konkurzu spočíva v
tom, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na správcu. Správca je
oprávnenýkonaťzaúpadcuvoveciachtýkajúcichsatohtomajetku.Zákonokonkurzeareštrukturalizácii

správne stanovil, že správca koná ohľadne majetku v mene a na účet úpadcu. Vyhlásením konkurzu
úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť
na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne
úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu a výrazne, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom.

16.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z
hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane

žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.17. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej , t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania. účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku ) má pasívnu

legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.

18. Podľa ust. § 47 ods.5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je hmotnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu to, že súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať
len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu
orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v prípade, že žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu úpadcom
alebo proti úpadcovi, tento nie je aktívne resp. pasívne vecne legitimovaný na konanie , pretože
dispozičné oprávnenia k majetku podstaty prešli na správcu, a len on je v takýchto konaniach aktívne
resp. pasívne vecne legitimovaný, pretože má právo nakladať s majetkom podstaty, aj keď sa tým

nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žaloba bola podaná na súd po vyhlásení konkurzu na majetok
žalovaného a za žalovaného bola žalobcom označená úpadca V., súd žalobu zamietol pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalovanej.

21. Žalovaná mala v konaní plný úspech avšak v konaní jej nevznikli žiadne trovy. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa obsahu
spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia

Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris)

22. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej

normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
najskôrpodľa§262CSPvspojenís§453ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaa
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne

trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).