Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116204760
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116204760.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: C. K., nar. X. L. XXXX, XXX
XX K., T. XXX/XX, zastúpeného AK KOVAL & spol., 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45
018 201, proti žalovanej: KOMUNÁLNEJ poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group, 811 05 Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., 974 01

Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 2 311,87 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. marca 2017, č. k.:
10C/67/2016-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 861,07
Eur s príslušenstvom a rozhodol o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 450,80 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 861,07 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2 311,87 Eur od 19. februára 2016 do 12. decembra 2016, a zo sumy 861,07 Eur od 13. decembra
2016 do zaplatenia, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v G. banke D., a. s., pobočka J.

J., číslo účtu SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobca m á p r á v o na plnú náhradu trov konania od žalovaného.“
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca pôvodne žiadal uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 2 311,87
Eur (s príslušenstvom), o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie na základe poistnej udalosti oznámenej
dňa 12. januára 2016. Uviedol, že hoci za opravu poškodeného (u žalovaného poisteného) osobného

motorového vozidla zaplatil sumu 6 942,01 Eur, žalovaný poistné plnenie krátil a vyplatil mu len 4
606,92 Eur. Po tom, čo sa počas konania strany dohodli na čiastočnej úhrade uplatneného nároku
v sume 1 450,80 Eur (poistné plnenie za pracovné úkony), zobral žalobca dňa 14. decembra 2016 v
tejto časti žalobu späť a súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti podľa § 144 a nasl. CSP na
pojednávaní dňa 24. januára 2017 zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 861,07 Eur
(s príslušenstvom), ktorá je súčtom sumy 349,19 Eur za „nedoloženie nadobúdacích dokladov“, sumy

511,88 Eur za „nevolanie polície“ a sumy 23,22 Eur za „predchádzajúce poškodenie“.
3. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia žalovaným nebolo
dôvodné, pričom poukázal na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že
by porušenie povinnosti žalobcom malo vplyv na vznik poistnej udalosti, keď tieto sa vzniku poistnej
udalosti vôbec netýkali, alebo zväčšilo rozsah následkov poistnej udalosti. Požiadavku žalovaného,
ktorý nevyužil možnosť určiť autorizovaný servis na opravu auta, aby mu žalobca predložil hodnoverné

doklady o náhradných dieloch používaných pri oprave, považoval za neprimeranú, pretože nie je v
moci žalobcu vyhovieť jej bez súčinnosti servisu. Taktiež krátenie sumy 511,88 Eur za nevolanie políciepovažoval za nedôvodné, pretože toto porušenie povinnosti nemalo nijaký vplyv ani na vznik poistnej
udalosti, ani na rozsah poistného plnenia, pričom uveril žalobcovi, že v stave stresu po dopravnej nehode
túto vedomosť napriek hodnote vozidla si nemusel uvedomiť. Taktiež ani krátenie o sumu 23,22 Eur

za predchádzajúce poškodenie nepovažoval za dôvodné, keď bolo nesporné, že predný nárazník a
pravé predné dvere bolo potrebné vymeniť bez ohľadu na ich predchádzajúce poškodenie, existencia
ktorého nenavýšila cenu použitých náhradných dielov alebo potrebných prác. Zároveň rozhodol o
trovách konania.
4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie voči druhému a tretiemu výroku.

Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovaná bude zaviazaná zaplatiť sumu 349,19
Eur, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietne. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 365 ods. 1
písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ako jej § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že dostatočne zdôvodnila zníženie poistného plnenia,

pretože v rámci poistnej udalosti žalobcu došlo nielen k porušeniu zmluvne dojednaných poistných
podmienok, ale aj k závažnému porušeniu zákonných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke. Súd sa nezaoberal ustanoveniami tohto zákona, v ktorom sú definované povinnosti účastníka
dopravnej nehody. Vzhľadom na výšku škody je nesporné, že žalobcova poistná udalosť bola dopravnou
nehodou, nie škodovou udalosťou, rovnako je nesporné aj porušenie žalobcovej povinnosti privolať

políciu k dopranej nehode, pričom zmluvná povinnosť žalobcu zakotvená vo Všeobecných poistných
podmienkach ohľadne privolania polície vychádza práve z ustanovenia citovaného zákona, konkrétne z
§ 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Záver súdu, že žalobca si v stave stresu túto povinnosť nemusel
uvedomiť žalovaná považuje za špekuláciu, pretože duševný stav žalobcu bezprostredne po dopravnej
nehode nebol predmetom dokazovania.

6. Pokiaľ ide o odhad možnej škody, podľa žalovanej žalobca sa vzhľadom na typ poškodeného
osobného motorového vozidla Audi Q7 mal a mohol si byť vedomý poškodenia, ktoré prevyšuje 1,5
násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona, a to vzhľadom na nadobúdaciu cenu motorového
vozidla. Taktiež aj na všeobecne známu skutočnosť, že servis na týchto prémiových vozidlách je drahý a
náhradné diely sú podstatne drahšie, pretože žalobca je vlastníkom Audi Q7, teda najvyššej a najdrahšej

modelovej rady daného výrobcu.
7. Rozsah poškodenia žalobcovho osobného motorového vozidla bol rozsiahly, boli poškodené diely ako
predná kapota, predný nárazník, pravé predné dvere a spätné zrkadlo, pravý zadný blatník, pravá zadná
časť nárazníka, spodná časť vozidla. Z toho teda vyplýva, že ide o rozsiahle poškodenie, takže bolo
možné predpokladať, že škody na motorovom vozidle prekročia 1,5 násobok väčšej škody v zmysle §

125 z. č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
8. Taktiež nesúhlasil so záverom súdu, že porušenie žalobcových zmluvných povinností vyplývajúcich
zo Všeobecných poistných podmienok (VPP KAS - 4), konkrétne čl. 10 ods. 5, nemalo podstatný vplyv
na zväčšenie rozsahu následkov, resp., že by toto porušenie zmluvných povinností spôsobovalo obtiaže
pri šetrení žalobcovej poistnej udalosti, nakoľko nepoznajú presné a vierohodné skutkové okolnosti

žalobcovej dopravnej nehody a čo ju skutočne spôsobilo, napr. jazda pod vplyvom omamných látok,
nepozornosť vodiča a pod.
9. V tejto súvislosti poukázala na čl. 10 bod 5 VPP KAS - 4, bod 18 ako aj zákon č. 8/2009, § 64 ods. 1
písm. d) a § 65. Z týchto právnych predpisov je zrejmé, že zo strany poisteného došlo nielen k porušeniu
Všeobecných poistných podmienok (VPP KAS - 4), rovnako tak došlo aj porušeniu právnych predpisov,

zákona č. 8/2009 Z. z., v dôsledku tohto konania preukázateľne došlo k porušeniu právnej povinnosti
uloženej predpismi zákona o cestnej premávke.
10. Hoci ide o bežnú poistnú udalosť, žalovaná vyslovila záver, že nie je povinná poskytnúť plnenie
v plnej výške pri všetkých poistných udalostiach s ohľadom na to, ako k predmetnej škode došlo a
aké bolo závažné porušenie právnych predpisov. V prípade, ak by tomu tak nebolo, dochádzalo by

k svojvoľnému konaniu osôb majúcich na zreteli to, že bez ohľadu na ich konanie a správanie a
hlavne mieru protiprávnosti konania nebude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške bez možnosti
primeraného sankcionovania zo strany poisťovne. Skutočnosť, že porušenie pravidiel cestnej premávky
je protiprávne konanie, je nespochybniteľná a nevyvrátiteľná. Žalovaná zastáva názor, že porušenie
právnych povinností stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi malo podstatný vplyv

na plnenie zo strany poisťovne, nakoľko možnosť zistiť spoľahlivé a hodnoverné okolnosti šetrením
príslušníkmi Policajného zboru bolo konaním poisteného znemožnené, neopomínajúc to, že vzhľadom
na uvedené je možné už len polemizovať o tom, čo bolo príčinou dopravnej nehody (napr. požitiealkoholu, nebezpečná jazda oproti idúceho vozidla, nedostatočné venovanie sa jazde, porušenie
pravidiel cestnej premávky a pod.).
11.Zníženiepoistnéhoplneniavovýške10%vyjadrujevšetkypodstatnéskutočnostižalobcovej poistnej

udalosti a boli v maximálnej možnej miere poisťovňou zohľadnené. Z tohto dôvodu žalobcovi nepatrí
ani príslušenstvo.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s názorom žalovanej vyjadrenom v odvolaní. Rozsudok
v napadnutej časti žiadal potvrdiť v celom rozsahu ako zákonný a správny. Podľa jeho názoru žalovaná
nijakým spôsobom nepreukázala, z akého dôvodu došlo k zníženiu plnenia, teda aké následky malo

nenahlásenie nehody polícii, a rovnako nepreukázala, prečo bolo plnenie znížené práve o 10 %.
Žalovaná taktiež nepreukázala, že nenahlásenie nehody spôsobilo vznik dopravnej nehody, resp.
zväčšilo rozsah následkov dopravnej nehody, ako ani to, že by táto skutočnosť spôsobila žalovanej pri
šetrení poistnej udalosti akékoľvek obtiaže. Z tohto dôvodu záver okresného súdu, že krátenie poistného
plnenia za neprivolanie polície nemalo nijaký vplyv ani na vznik poistnej udalosti, ani na rozsah poistného
plnenia, je správny.

13.Žalovanásavodvolanížiadnymspôsobomnevyjadrujekukráteniupoistnéhoplneniazanedoloženie
nadobúdacích dokladov, ani ku kráteniu poistného plnenia za údajné predchádzajúce poškodenie.
Svoje odvolanie opiera o argumentáciu, že neprivolal k dopravnej nehode políciu a tým porušil
povinnosti uvedené vo Všeobecných poistných podmienok ako aj v zákone číslo 8/2009 Z. z. Zo strany
žalobcu nedošlo k absolútne žiadnemu, vedomému a úmyselnému porušeniu poistných podmienok a

neprivolanie polície v žiadnom prípade nemohlo mať za následok vznik poistnej udalosti alebo vplyv na
zväčšenie rozsahu jej následkov. V bode IV. vyjadrenia uvádza, že „žalovaný ďalej uvádza“ (zrejme mal
na mysli žalobca ďalej uvádza), že ako spotrebiteľ nebol vôbec oboznámený s výškou krátenia poistného
plnenia v dôsledku neprivolania polície. V ustanoveniach čl. 10 bod 5 a 18 VPP nie je uvedená výška
sankcie za neprivolanie polície. Formulácia nie je presná a umožňuje žalovanej svojvoľne určiť rozsah

krátenia poistného. Žalovaná tak mohla krátiť poistné plnenie vo výške 100 %. Neprivolanie polície
nemalo absolútne žiadny vplyv na vznik poistnej udalosti, a pretože žalobca nebol vopred informovaný
o výške sankcie za neprivolanie polície, považuje čl. 10 bod 5 a 18 VPP v zmysle § 53 ods. 4 písm. k)
a v) za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné. Z tohto dôvodu žiadal
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.

14. Žalovaná v replike zotrvala na argumentoch, ktoré uviedla v odvolaní. Zdôraznila, že rozsah
poškodenia žalobcovho osobného motorového vozidla bol značný, žalobca je podnikajúcou osobou,
pričom sa osobne a majetkovo angažuje vo viacerých podnikateľských subjektoch na území Slovenskej
republiky, z čoho je možné usudzovať, že vzhľadom na jeho skúsenosti vyplývajúce z jeho
podnikateľských aktivít si bez väčších problémov mohol uvedomiť minimálne približnú výšku škody.

15. Pokiaľ súd uvádza, že žalobca si v stave stresu nemusel túto hodnotu uvedomiť, uviedla, že
rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a ide len o úvahu súdu ničím nepodloženú.
16. Pokiaľ žalobca namieta, že vopred nebol oboznámený s výškou krátenia poistného plnenia v
dôsledku neprivolania polície, uviedla, že poisťovňa je oprávnená znížiť poistné plnenie zo zmluvy podľa
toho,akývplyvmaloporušenienarozsahjejpovinnostiplniť.Žalobcasimylnestotožňujeinštitútkrátenia

poistného plnenia podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ s inštitútom zmluvnej pokuty podľa § 544 až §
545 OZ.
17.Zníženie,respektívekráteniepoistnéhoplneniajesamostatnýmsankčnýminštitútomzakotvenýmv§
799 ods. 3 OZ. Ide o sankciu v prípade, že poistený (žalobca) poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré
mu vyplývajú zo zákona, poistnej zmluvy alebo poistných podmienok poisťovateľa a jednak povinnosti,

ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 OZ po vzniku poistnej udalosti. Sankcia upravená v ustanovení § 799
ods. 3 OZ spočíva v zákonnom práve poisťovateľa vo forme zníženia poistného plnenia za porušenie
podmienok vyplývajúcich z poistnej zmluvy. V žiadnom prípade osoba oprávnená na poistné plnenie
neplatí žiadnu peňažnú sankciu za porušenie zákona, poistnej zmluvy ani zmluvných podmienok tak,
ako je to pri zmluvnej pokute.

18. Poukázala na to, že nijakým spôsobom sa nedá určiť, aký veľký bude mať vplyv porušenie čl. 10
ods. 5, nakoľko dopredu nie sú známe okolnosti akejkoľvek dopravnej nehody a nie je možné odhadnúť
ani výšku škody pred samotnou dopravnou nehodou. Tieto skutočnosti je možné hodnotiť vždy až po
vzniku poistnej udalosti jej následným prešetrením. Žalobcom napádané ustanovenie čl. 10 bod 5 a 18
VPP KAS - 4 nie je nijakým spôsobom v rozpore za žalobcom citovaným ustanovením § 53 ods. 4 písm.

k) a v) OZ, a to z toho dôvodu, že už len z gramatického významu slova zníženie poistného plnenia jasne
vyplýva, že predmetné zníženie plnenia nie je v žiadnom prípade zmluvnou pokutou tak, ako sa to snaží
prezentovať žalobca a rovnako z dôvodu, že žalovaná nepožadovala žiadne peňažné plnenie alebo
úhradu v súvislosti s jeho poistným plnením. K zvýšeniu poistného plnenia došlo na základe porušeniazákonných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. za predpokladov uvedených v § 799 ods. 3 OZ. V závere
opakovane uviedla, že porušenie právnych povinností stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi malo podstatný vplyv na plnenie zo strany poisťovne, nakoľko možnosť zistiť spoľahlivé a

hodnoverné okolnosti šetrením príslušníkmi policajného zboru bolo konaním poisteného znemožnené.
19. V duplike žalobca konštatoval, že žalovaná neuvádza žiadne nové skutočnosti. Poukázal na
ustanovenie § 799 ods. 3 OZ, kde sú jasne stanovené podmienky, za ktoré je žalovaná oprávnená znížiť
poistné plnenie z poistnej zmluvy. Týmito podmienkami sú vedomé porušenie povinností uvedených v
§ 799 ods. 1 a 2 OZ; toto porušenie musí mať podstatný vplyv na samotný vznik poistnej udalosti alebo

vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Tieto podmienky musia byť pod sankciou, že
v prípade absencie niektorej z týchto podmienok nie je daný nárok poisťovateľa na zníženie poistného
plnenia, splnené kumulatívne. Žalovaná je povinná preukázať splnenie vyššie uvedených podmienok.
Nie je možné preukázať tú skutočnosť, že by neprivolanie polície malo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo, že by takýmto konaním došlo k zväčšeniu rozsahu následkov poistnej udalosti. Rozsudok
v napadnutej časti preto žiadal potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a dôvody v
ňom uvedené sú akceptovateľné, pričom možno vysloviť záver, že súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, naviac, jeho rozhodnutie síce obsahuje úvahu, na základe ktorej žalobe vyhovel, pričom
v rozhodnutí popísal dôkazy, ktoré vykonal, avšak tieto nie všetky vyhodnotil, čo robí rozhodnutie aj
nepreskúmateľným.
22. Žalovaná v odvolaní uvádza, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým bola zaviazaná na plnenie
a výroku o trovách konania, pričom žiada rozhodnutie zmeniť a zaviazať ju len na plnenie v rozsahu

349,19 Eur. Uplatnený nárok je žalovaný ako jedna suma, ktorá pozostáva z čiastkových dôvodov, na
základe ktorých došlo ku kráteniu plnenia. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil celý výrok, pričom na
základe svojich tvrdení nič nebráni žalovanej akceptovanú sumu zaplatiť. Odvolaciemu súdu žalovaná
nepredložiladoklad,žebykplneniudošlo.Predmetomjejnámietokzostalasuma511,88Eurzporušenia
povinnosti volať pri poistnej udalosti políciu, keďže škoda dosiahla 1,5 násobok škody podľa § 125 TZ.

23. Odvolací súd sa nemôže stotožniť so záverom, na základe ktorého okresný súd rozhodol, a to,
že žalobca si v stave stresu svoju povinnosť nemusel uvedomiť. Ide iba o úvahu súdu, ktorá nie je
podložená žiadnym dôkazom, preto nemožno z nej vychádzať, zvlášť, ak rozsah poškodenia je taký,
ako vyplýva z predloženej faktúry. V danom prípade nešlo o bezvýznamné škody, auto bolo poškodené
podstatným spôsobom, pričom je logický argument, že náhradné diely a práce, ktoré bude potrebné

vykonať, budú značnej hodnoty. Skôr však môže ísť o to, že žalobca si neuvedomil, aká je správna
hodnota 1,5 násobku škody podľa § 125 Trestného zákona.
24. Rozhodujúcou skutočnosťou však je, že pokiaľ by okresný súd riadne vykonal dokazovanie a
vyhodnotil predloženú faktúru vo vzťahu k tejto povinnosti, musel by dospieť k iným záverom. Okresný
súd zrejme takto nepostupoval preto, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 799 ods. 3 OZ ako aj VPP.

Konštrukcia, že nevolanie polície nemalo nijaký vplyv na vznik poistnej udalosti, je z hľadiska príčinnej
súvislosti síce pravdivý záver, ale z hľadiska citovaného ustanovenia nesprávny.
25. Z ustanovenia § 799 ods. 1 OZ pre žalobcu vyplýva povinnosť zachovávať povinnosti, ktoré
boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené. Občiansky
zákonník ukladá poistenému dodržiavať povinnosti, ktoré rozdeľuje do troch skupín: povinnosti

dohodnuté, povinnosti ustanovené v Občianskom zákonníku a povinnosti uvedené v poistných
podmienkach. Do 1. skupiny povinností patria najmä povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve. Do
2. skupiny patria povinnosti uvedené v Občianskom zákonníku, sem možno zahrnúť aj všeobecnú
prevenčnúpovinnosťpodľa§415OZ.Do3.skupinypatriapovinnostiuvedenévpoistnýchpodmienkach.
26. V ustanovení § 799 ods. 2 OZ sú upravené povinnosti poisteného (žalobcu) pravdivo vysvetliť vznik

poistnej udalosti, pravdivo informovať o jej rozsahu a pravdivo informovať o jej následkoch. V konaní
bolo preukázané, že žalobca si povinnosti podľa ods. 2 splnil. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal
však iba z ods. 2.
27. Podľa § 799 ods. 3 OZ upravuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch
1 a 2, teda nielen za porušenie povinností upravených v ods. 2. Ak takéto vedomé porušenie malo

podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
žalovaná oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť, pričom sa riadi tým, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť. Inak povedané, žalovaná mohla plnenie znížiť v prípade, ak by žalobca
vedome porušil povinnosti a toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti ako aj na zväčšenienásledkov poistnej udalosti. Pod vedomosťou povinnosti treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie
povinnosti, ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť
o povinnosti. Povinnosť konať v súlade s ustanoveniami ods. 1 a 2 znamená aj povinnosť uvádzať

pravdivé a úplné informácie. Zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových
vozidiel (VPP KAS-4) čl. 10 bod 1 písm. f) pre poisteného vyplýva dbať, aby poistná udalosť nenastala,
predovšetkýmnesmieporušovaťpovinnostismerujúcenaodvráteniealebozmenšenienebezpečenstva,
ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe. Medzi takéto predpisy jednoznačne
možno zaradiť zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) dopravná nehoda

je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na
niektoromzozúčastnenýchvozidielvrátaneprepravovanýchvecíalebonainommajetkuvzniknehmotná
škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 125 ods.
1 TZ škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy (2 660,- Eur). Podľa § 65 vodič, ktorý sa zúčastnil na
dopravnej nehode, je povinný podľa písm. b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po

nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo
inú návykovú látku. Podľa § 65 ods. 2 účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a) ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi.
28. Žalobca vedome porušil svoju povinnosť. VPP v čl. 10 bod 5 jednoznačne ukladajú poistenému
povinnosť nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom

vozidle prevyšujúca jedennásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona (3 990,- Eur). Podľa
faktúry vznikla škoda vo výške 6 942,01 Eur. Z tohto dôvodu nebolo možné pravdivo zistiť príčinu
dopravnej nehody, napr. porušenie povinností žalobcom dodržiavať zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, napr. požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť, atď. Žalobca porušením povinnosti nahlásiť
polícii dopravnú nehodu v podstate znemožnil prípadné zistenie porušenia jeho ďalšej povinnosti

vyplývajúcej z čl. 10 ods. 1 písm. f). Tieto povinnosti boli v VPP ustanovené. Povinnosť volať políciu
pri dopravnej nehode malo podstatný vplyv, pretože len tak možno pravdivo zistiť, či žalobca dodržoval
pravidlá cestnej premávky a napr. nepožil pred cestou alkohol. Porušenie tejto povinnosti (napr. požitie
alkoholu) je vedomé a má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti aj na zväčšenie rozsahu následkov.
O vzťahu k porušeniu zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 799 svedčí napr. rozhodnutie NS ČR

32 Odo 904/2003, ktoré okrem iného pojednáva o prekročení najvyššej povolenej rýchlosti a pod.
29. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ hovoríme o vedomom porušení povinnosti, je potrebné skúmať
dve roviny, a to vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od
neho vyžaduje a vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Pri skúmaní vedomosti
poisteného o existencii určitej povinnosti je potrebné použiť nielen skutočnú vedomosť poisteného, ale

aj predpokladanú vedomosť poisteného. V súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje sa
vychádza z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu
uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo. Vedomosť o
existencii povinnosti platí aj pre povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou. Z hľadiska
tvrdenej argumentácie žalovanou porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti.

30. Pokiaľ ide o rozsah zníženia poistného, argumenty žalobcu sú extenzívne a nekorešpondujú
s právnou úpravou v ustanovení § 799 OZ. Poisťovňa môže znížiť poistné plnenie podľa toho, aký
vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť. Platí teda zásada proporcionality. Primeranosť
zníženiasaposudzujeadhocpodľaokolnostíkaždéhoprípadu.Niekedymôžebyťtotourčenienáročnou
úlohou, v takomto prípade môžu súdy spravodlivo určiť zníženie úvahou. Treba dodať, že zníženie

poistného plnenia nie je automatickou sankciou, ale oprávnením poisťovne, preto vždy bude záležať na
jej rozhodnutí, či svoje oprávnenie využije.
31. Okresný súd pri rozhodovaní veci dôsledne neaplikoval príslušné hore citované ustanovenia, s
argumentmižalovanejsadostatočnenevysporiadal.Vďalšomkonanísabudedôsledneriadiťuvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu, dôkazy v rozhodnutí nebude súhrne uvádzať, ale uvedie, z ktorých

dôkazov pri rozhodnutí vychádzal a pri každom jednotlivom uvedie, aké skutkové zistenia z neho
vyplynuli. Dôkazy, ktoré nebudú tvoriť základ jeho rozhodnutia v prípade, ak boli navrhnuté, uvedie,
prečo ich nevykonal, resp., prečo z nich nevychádzal.
32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).