Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229668
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116229668.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom W.Á. XXX/A, M., IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Ž.L. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, M., zastúpená zvoleným zástupcom Občianskym združením
OPOS, so sídlom L.. A. XXXX/XXA, N. N., IČO: 51 147 688, o zaplatenie 3.500,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 585 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.460,81 Eur spolu s úrokom vo výške 10 %
ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcu sa podanou žalobou v znení jej čiastočného späťvzatia učineného písomným podaním zo
dňa 18.09.2017, doručeným súdu dňa 22.09.2017 (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť mu sumu 2.915 Eur, a to titulom istiny nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na
základe Úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou
bankou, as., Bratislava, IČO : 31 340 890 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.06.2013
a na základ ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.500 Eur. Označeným podaním zo dňa
18.09.20174 (č.l. 78) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 585 Eur späť, nakoľko žalovaná
zaplatila v období od 23.11.2016 do 28.07.2017 uvedenú sumu, t.j. sumu 585 Eur, ktorú žalobca ako
veriteľ započítal na istinu úveru poskytnutú vo výške 3.500 Eur. Ďalej sa žalobca žalobou v znení jej

špecifikácie (č.l. 78) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.545,81 Eur, a to
titulom dohodnutých úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne
vyčíslených ku dňu 28.07.2017 celkom na sumu 2.545,81 Eur. Tiež sa domáhal zaplatenia dohodnutých
úrokov z úveru vo výške 15,9 % ročne z nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017
do zaplatenia, a tiež a domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej
istiny úveru, t.j. zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
si svoje povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy neplnila, a preto žalobca úver vyhlásil za predčasne

splatný ku dňu 02.04.2014.

2. Žalobca predložil súdu Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári zo dňa 14.11.2016 (č.l.
145 rub a nasl.) na základe ktorej žalovaná ako dlžník uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu avýšky, a to v sume 3.500 Eur titulom nezaplatenej istiny poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 Eur
titulom príslušenstva, spolu teda vo výške 6.128,04 Eur, ktorá suma bola v tejto výške splatná ku dňu
14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala splácať uvedený dlh vo výške 6.128,04 Eur spolu s úrokom

vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 Eur od 15.11.2016 do úplného zaplatenia istiny vo výške 3.500 Eur,
a to v mesačných splátkach vo výške 65 Eur.

3. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila. Svoju obranu predniesla prostredníctvom zvoleného
zástupcu až na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 19.09.2017 (č.l. 76). V rámci obrany žalovaná

uviedla, že žalobca žiada plnenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.06.2013. Žalovaná však
neuhradila z predmetného úveru žiadnu splátku Poštovej banke, prvá splátka podľa zmluvy bola splatná
dňom 25.07.2013. Žalobca pristúpil dňa 14.03.2014 k zosplatneniu celého úveru, čím žalovaná stratila
výhodu ďalej platiť v splátkach tento úver. Splátky splatné zo zosplatnenia sa premlčali plynutím
dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do októbra 2013 boli premlčané vzhľadom na dátum podania
návrhu 22.11.2016. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s §
103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v marci 2014
musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred marcom 2014 t.j. splátky k 25.12.2013, k
25.01.2014a25.02.2014,pričompremlčaciadobabysamalazačaťpočítaťodsplatnostisplátkysplatnej
k 25.12.2013. V skutočnosti začala premlčacia doba plynúť dňom 25.10.2013 a vzhľadom na dĺžku

premlčacej doby tri roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby, pretože bol podaný 22.11.2016. Žalobca má
v obchodných podmienkach v bode 5.5. uvedené, že ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej
splátky alebo jej časti je poštovka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný tak nekonal

ani po troch nezaplatených splátkach, preto má žalovaná za to, že sa mu právo na plnenie premlčalo, a
pre premlčanie uplatneného nároku žiadala žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu.

4. Z vykonaného má súd za nesporne preukázané, že žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol na
základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou

bankou, as., Bratislava, IČO : 31 340 890 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 13.06.2013
spotrebiteľský úver vo výške 3.500 Eur.

5. Ďalej má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 14.11.2016
Dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári (č.l. 145 rub a nasl.) na základe ktorej žalovaná ako

dlžník uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to v sume 3.500 Eur titulom nezaplatenej
istiny poskytnutého úveru a v sume 2.628,04 Eur titulom príslušenstva, spolu teda vo výške 6.128,04
Eur, ktorá suma bola v tejto výške splatná ku dňu 14.11.2016. Zároveň sa žalovaná zaviazala splácať
uvedený dlh vo výške 6.128,04 Eur spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 3.500 Eur od
15.11.2016doúplnéhozaplateniaistinyvovýške3.500Eur,atovmesačnýchsplátkachvovýške65Eur.

6. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný
právnyúkondlžníkaadresovanýveriteľovizakladávyvrátiteľnúprávnudomnienku,ževčaseuznaniadlh

existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať
písomnúformu,musíbyťznehozrejmýdôvod(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčená
výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však
nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej
doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§

110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku.
Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo
inak, by to však musel preukázať.

7. Súd primárne skúmal či predmetné uznanie dlhu je platným právnym úkonom a dospel k záveru,

že toto uznanie dlhu je platným právnym úkonom, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti,
pričom žalovaná uznala svoj, ktorý už bol splatný, a nejedná sa tak o prípad predpokladaný v ust. §
5a ods.3 zákona č. 2350/2007 Z.z., v zmysle ktorého neplatné sú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípadneplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. nejedná sa o uznanie dlhu pre prípad
neplnenia záväzku spotrebiteľa v budúcnosti.

8. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že strany v Čl. II. bod 3. Dohodli, že v prípade
omeškania dlžníka s plnením dlhu v dohodnutých splátkach vo výške 65 Eur mesačne platných vždy
ku 28. dňu v mesiaci, stráca dlžník výhodu splátok. V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako dlžník
naposledy zaplatila dohodnutú splátku dňa 28.07.2017 (č.l. 80 rub) a teda stratila dohodnutú výhodu
splátok.

9. Ako je už uvedené v odseku 6., v prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh
existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol
napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. V súdenej veci však žalovaná ani netvrdila,
že uznaný dlh v čase jeho uznania neexistoval, ani netvrdila, že tento zanikol či už splnením alebo inak.
V spore sa bránila iba námietkou premlčania. Na vznesenú námietku však súd neprihliadol, nakoľko

predmetným uznaním dlhu došlo v danej veci k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby, a
namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods.
1 OZ). V danej veci k uznaniu dlhu došlo dňa 14.11.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 22.11.2016.

10. Vzhľadom na platné uznanie dlhu žalovanou, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 5.460,81

Eur, ktorá suma pozostáva z istiny nesplateného úveru vo výške 2.915 Eur a v uznanom príslušenstve
vo výške 2.545, 81 Eur. Tiež súd z identických dôvodov vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úrokov z
úveru vo výške 10 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.915 Eur od 29.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 585 Eur konanie zastavil.

11. Z listiny o uznaní dlhu má súd tiež preukázané, že dohodou strán došlo týmto právnym úkonom k
zmene výšky dohodnutých úrokov z 15 % ročne na 10 % ročne, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z úveru zamietol. Žalobu súd zamietol aj v časti úroku z omeškania, nakoľko zákonný úrok z
omeškania bol ku dňu 29.07.2017 vo výške 5 % ročne.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri aplikácii
zásady úspechu, žalovaný mal vo veci plný úspech 74%, nakoľko žalovaná suma spolu činila 7.447,76
Eur (istina + príslušenstvo vyčíslené od 29.07.2017 do rozhodnutia, t.j. do 05.11.2019), priznaná suma

predstavovala spolu 6.455,10 Eur (istina + príslušenstvo vyčíslené od 29.07.2017 do rozhodnutia, t.j. do
05.11.2019). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.