Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2204899989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2204899989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka a

sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobkýň 1/ U. O., bývajúcej v V.,
J. I. XX, zastúpenej procesným opatrovníkom O. O., bývajúcim tamtiež, 2/ Q. O., bývajúcej v V.,
J. I. XXX, zastúpenej procesnou opatrovníčkou O. O., bývajúcou v V., J. I. XXX, proti žalovanému
X. W., bývajúcemu v V., J. I. XXX, zastúpenému JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom so sídlom v
Dunajskej Strede, Veľkoblahovská 6750, o neplatnosť vydedenia, závetu a určenie, že nie sú dané
dôvody vydedenia, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4C/85/2004, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. apríla 2018 sp. zn. 26Co/38/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") ostatným
rozsudkom z 30. septembra 2016 č. k. 4C/85/2004-616 žalobu žalobkýň 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobkyne")
zamietol. Na odôvodnenie uviedol, že neplatnosť závetu je podľa § 479 v spojení s § 40 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ") len relatívnou neplatnosťou, ktorej sa žalobkyne mali dovolať v trojročnej
premlčacej lehote počnúc od okamihu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobkyne boli s

obsahom závetov po poručiteľovi oboznámené notárkou na pojednávaní 27. januára 2004. Pritom boli
upovedomené, že poručiteľ zanechal závet zo 16. decembra 2002, v ktorom zároveň vydedil žalobkyňu
1/ a za dedičov ustanovil zvyšné deti - žalobkyňu 2/ a žalovaného. V novom závete z 3. novembra
2003 vydedil už obe žalobkyne a za jediného dediča ustanovil žalovaného. Žalobkyne sa mohli dovolať
relatívnej neplatnosti oboch závetov do 28. januára 2007, čo neurobili. Preto treba oba závety považovať
za platné právne úkony.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobkýň rozsudkom z 10. apríla 2018 sp.
zn. 26Co/38/2017 (ďalej aj „napadnuté odvolacie rozhodnutie") rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne
zmenil tak, že závety a vydedenia poručiteľa zo 16. decembra 2002 a 3. novembra 2003 určil za
neplatné. Vo zvyšnej časti prvostupňový rozsudok potvrdil a žalobkyniam priznal nárok na náhradu 1/3
trov konania. Zároveň priznal svedkovi Y. nárok na svedočné.
2.1. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie [§ 385 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP")], pretože považoval za potrebné opakovať dokazovanie. Na pojednávaní

žalobkyne zotrvali na svojich doterajších názoroch, okrem iného uviedli, že svedkovia závetu boli
blízkymi osobami. Žalovaný zotrval na stanovisku, že závety sú formálne a materiálne platné.
Kvalifikovaná žaloba o neplatnosť závetov bola podaná až v roku 2013, kedy právo domáhať sa
tejto neplatnosti bolo premlčané. Na pojednávaní odvolací súd tiež zopakoval dokazovanie výsluchomsvedkov G. W. a O. Y., ako aj listinami založenými v spise Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
10D/679/2003.
2.2. Následne odvolací súd skonštatoval ním zistený skutkový stav veci (body 7.1. až 8.3. jeho

odôvodnenia). Rozporujúc nosné dôvody prvostupňového súdu (bod 11 tamtiež) odvolací súd uviedol,
že „[s]úd prvej inštancie ... počas celého konania celkom prehliadol jeden zo základných dôvodov
neplatnosti uplatnených žalobkyňami ešte v ich pôvodnej žalobe, a to, že pri spísaní oboch závetov a
listín o vydedení účinkovali ako svedkovia osoby blízke žalovanému (správne malo byť deti žalovaného,
pozn.). Práve formálnym náležitostiam oboch listín sa mal súd prvej inštancie venovať najskôr".

2.3. V tejto súvislosti odvolací súd akcentoval obsah ustanovenia § 476f OZ, v zmysle ktorého zákonný
dedič ani jemu blízka osoba nemôže pôsobiť ako svedok závetu. Pod pojmom zákonného dediča treba
rozumieť dedičov uvedených v § 473 až 475a OZ, a to všetkých dedičov prichádzajúcich do úvahy v
jednotlivýchdedičskýchskupináchbezohľadunastavtýchto skupín v časespísaniazávetu.Zákonnými
dedičmi v prvej dedičskej skupine sú teda aj deti a ďalší potomkovia dieťaťa poručiteľa, ktorý by nastúpili
na jeho miesto, ak by niektoré dieťa nededilo (§ 473 ods. 2 OZ). Dôvodom takéhoto rozširujúceho

výkladu je účel svedka pri prejave poslednej vôle. Úlohou svedka je výlučne dosvedčiť, že k určitému
prejavu vôle poručiteľa došlo a tento prejav je obsiahnutý práve v tej listine, ktorú svedok podpísal.
Cieľom tejto úpravy je vylúčiť všetky možné rušivé vplyvy, ktoré by mohli vplývať na vôľu poručiteľa, a
zabezpečiť, aby prejav obsiahnutý v listine presne zodpovedal tomu, čo poručiteľ chcel prejaviť. Podľa
názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 476f OZ za nespôsobilého svedka závetu vyhlasuje každého

zákonného dediča bez ohľadu na jeho pomer k iným dedičom alebo k poručiteľovi.
2.4.Citovaný§476fOZvylučujezpôsobeniaakosvedkaokreminéhoosobyblízkezákonnémudedičovi.
Blízkou osobou sa v zmysle § 116 OZ rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízkymi osobami nie sú teda len príbuzní, ale

aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka, osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Podstatné je,
aby ujmu spôsobenú jednej z nich tá druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide teda o skúmanie
jednak subjektívneho pocitu, jednak objektivizujúceho prvku dôvodnosti. Podľa odvolacieho súdu však
v zásade treba vychádzať z toho, že osoby žijúce v dlhodobejšom partnerskom vzťahu sú si navzájom
blízke. Medzi nimi sa totiž rozvíja puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť a pomoc, takže ujma

jedného z nich sa aj u druhého dôvodne prejavuje ako jeho ujma. Pri posudzovaní blízkosti osôb je
síce potrebné vychádzať zo stavu, kedy došlo k posudzovanému konaniu (úkonu), nie čas vyhlásenia
rozsudku (R 120/1956), avšak následné správanie týchto osôb po príslušnom úkone (napr. následný
sobáš, dlhodobé spolužitie a pod.) môže byť podporným dôkazom ich blízkosti v čase urobenia úkonu.
2.5. Všetky vyššie uvedené náležitosti sa podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 469a ods. 3 OZ

rovnako vzťahujú aj na listinu o vydedení. Toto ustanovenie síce odkazuje len na § 476 OZ, z ktorého
však vyplýva, že závet možno napísať vlastnou rukou alebo v inej forme za účasti svedkov. Ustanovenie
§ 476f OZ potom len bližšie rozvíja túto normu určením, kto nemôže pôsobiť ako svedok v zmysle §
476 ods. 1 OZ pri zriadení závetu. Preto sa ustanovenie § 476f OZ cez § 476 ods. 1 OZ vzťahuje aj na
listinu o vydedení (§ 469a ods. 3 OZ), ktorú takisto možno zriadiť v písomnej forme za účasti svedkov,

pričom svedkami ani tu nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ. Okrem toho sa na listinu o vydedení
vzťahuje ustanovenie § 480 OZ o tom, že závet (teda aj listina o vydedení) sa zrušuje neskorším platným
závetom (listinou o vydedení).
2.6. V prerokúvanej veci je neskorší závet a vydedenie spísané do listiny, ktorá bola podľa datovania
na nej podpísaná 3. novembra 2003. Táto listina obsahuje vlastnoručný podpis poručiteľa, vyhovuje

teda v tomto smere § 476b OZ. To, že listina obsahuje prejav poslednej vôle poručiteľa, mali dosvedčiť
dvaja svedkovia: G. S. (dnes W.) a O. Y., ktorí sa na závet aj podpísali ako svedkovia. G. W. však podľa
zisteného skutkového stavu bola v danom čase dva roky priateľkou syna žalovaného, s ktorým sú v
súčasnosti manželmi, teda osoba jemu blízka. Na tom nič nemení okolnosť, že v danom čase nebývali v
spoločnej domácnosti, pretože spoločná domácnosti nie je podľa § 116 OZ pojmovým znakom blízkosti

dvoch osôb. O. Y. bol v danom čase približne rok priateľom dcéry žalovaného, s ktorou dokonca aj
bývali v spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho bol blízkou osobou dcéry žalovaného. Syn a dcéra
žalovaného sú pritom podľa § 473 ods. 2 OZ zákonnými dedičmi pre prípad, že by sa žalovaný ako syn
poručiteľaneboldožilporučiteľovejsmrti.Vdôsledkutohoprispísanílistinyz3.novembra2003vrozpore
s § 476f OZ pôsobili ako svedkovia osoby blízke zákonným dedičom poručiteľa. Pretože tieto osoby

boli jedinými svedkami tejto listiny, treba ju považovať za spísanú v neprítomnosti zákonom dovolených
svedkov, a teda nevyhotovenú vo forme, ktorú predpisuje zákon (§ 476 ods. 1, § 469a ods. 3 OZ). Listina
nevyhotovená v zákonom predpísanej forme je podľa § 40 ods. 1 OZ neplatná, a to v celom rozsahu,
ako už bolo vyššie odôvodnené.2.7. Z podobných dôvodov považoval odvolací súd za neplatný aj skorší závet a vydedenie poručiteľa
spísané do listiny zo 16. decembra 2002, ktorú listinu mali dosvedčiť dvaja svedkovia, medzi nimi
aj G. S. (dnes W.), ktorá sa na závet aj podpísala ako svedok. G. W. však z už uvedených dôvodov

bola v danom čase blízkou osobou syna žalovaného. O tom, že ju možno považovať za blízku osobu,
svedčí to, že ju v danom čase (aspoň podľa obsahu listiny) poznal aj samotný poručiteľ a požiadal
ju o túto úlohu. Z toho vyplýva, že syn žalovaného svedkyňu už v danom čase musel predstaviť širšej
rodine, medzi inými aj svojmu starému otcovi (poručiteľovi). To je ťažko predstaviteľné za stavu, že by
vzťah s ňou nemal určitú hĺbku, teda že by už v danom čase nenapĺňala definíciu blízkej osoby syna

žalovaného. Syn žalovaného je však podľa už cit. § 473 ods. 2 OZ zákonným dedičom pre prípad, že
by sa žalovaný ako syn poručiteľa nebol dožil poručiteľovej smrti. V dôsledku toho pri spísaní listiny
zo 16. decembra 2002 v rozpore s § 476f OZ pôsobila ako jeden zo svedkov osoba blízka zákonnému
dedičovi poručiteľa. Pretože táto osoba bola jedným z dvoch svedkov tejto listiny, treba ju považovať
za spísanú v neprítomnosti zákonom vyžadovaného počtu dovolených svedkov, a teda nevyhotovenú
vo forme, ktorú predpisuje zákon (§ 476 ods. 1 v spojení s § 476b a aj v spojení s § 469a ods. 3

Obč. zák.). Listina nevyhotovená v zákonom predpísanej forme (za účasti potrebného počtu prípustných
svedkov) je podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. neplatná, a to v celom rozsahu, ako už bolo vyššie odôvodnené.
2.8. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že tak závet a vydedenie spísané v listine z 3.
novembra 2003, ako aj závet a vydedenie spísané v listine zo 16. decembra 2002 neboli vyhotovené
v zákonom predpísanej forme, v dôsledku čoho sú neplatné podľa § 40 ods. 1 OZ. Na takomto určení

majú žalobkyne aj naliehavý právny záujem, pretože toto určenie im v prebiehajúcom konaní o dedičstve
sp. zn. 10D/679/2003 zaručuje postavenie plnoprávnych zákonných dedičiek podľa § 473 OZ. Súd prvej
inštancie teda rozhodol nesprávne, keď žalobu žalobkýň v tejto časti zamietol. Odvolací súd tak tento
vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel
(výrok I).

2.9. Naproti tomu však správne rozhodol súd prvej inštancie, ak zamietol žalobu v časti o určenie, že
dôvody vydedenia nie sú dané. Ako už bolo uvedené vyššie, takáto žaloba nemohla mať úspech podľa
§ 175k ods. 2 OSP, pretože žalobkyne neboli odkázané na podanie takejto žaloby. Žaloba o určenie,
že dôvody vydedenia nie sú dané, nie je ani žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, pretože
prípadným vyhovujúcim rozsudkom by sa nekonštatovala existencia alebo neexistencia akéhokoľvek

práva. Vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie tak odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil
(výrok II).

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ"), a
to podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaný žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté odvolacie

rozhodnutie v jeho zmeňujúcej časti a v časti o trovách konania aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po
opísaní nosných dôvodov, ktoré viedli odvolací súd k zmene rozsudku prvostupňového súdu a určeniu,
že závety a vydedenia poručiteľa zo 16. decembra 2002 a 3. novembra 2003 sú neplatné, žalovaný
nesúhlasil s odvolacím súdom použitým rozširujúcim výkladom ustanovenia § 476f OZ. Z obsahu
dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) v konfrontácii s právnou otázkou, na riešení ktorej založil odvolací súd

svoje rozhodnutie, bola relevantnou právna otázka, či za zákonného dediča v zmysle § 476f OZ možno
považovať iba do úvahy prichádzajúceho zákonného dediča v čase spísania závetu [v okolnostiach
danej veci (iba) žalobkyne a žalovaného ako deti poručiteľa podľa § 473 ods. 1 OZ (tento názor zastával
dovolateľ)]aleboajďalšíchpotenciálnychdedičov,akbynededilidetiporučiteľa,ktoríbolitiež zákonnými
dedičmi [syn a dcéra žalovaného - od ktorých sa odvíjajú svedkovia závetu ako ich blízke osoby podľa

§ 473 ods. 2 OZ (tento názor zastával odvolací súd)].

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je procesne prípustné,
nie však dôvodné.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.6. Žalovaný v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

7. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo

procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka
relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v
dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj
dôvodnosť) dovolania.

8. V danom prípade žalovaný v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinoval relevantnú

právnu otázku (viď bod 3), ktorá nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená. Prípustnosť jeho dovolania
preto vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

9. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý nie je predmetom dovolacieho prieskumu (§ 440 a §
442 CSP) odvolací súd ustálil, že obe žalobkyne a žalovaný sú vlastnými deťmi poručiteľa B. W., nar.

X. U. XXXX. Žalovaný má syna X. W. ml. a dcéru H. W. (nesporné skutočnosti). X. W. ml. sa približne
v roku 2001 zoznámil so svedkyňou G. S., s ktorou začali spolu chodiť a ktorá sa postupne zoznámila
aj s celou rodinou vrátane poručiteľa B. W.. Najmenej do roku 2003 však svedkyňa bývala u svojich
rodičov v inej obci než poručiteľ. X. W. ml. a G. S. približne od r. 2006 aj bývali v spoločnej domácnosti v
nájomnom byte a v súčasnosti sú manželmi (výpoveď svedkyne G. W.). H. W. sa približne v roku

2001 až 2002 zoznámila so svedkom O. Y., s ktorým prakticky ihneď začali spoločne bývať ako druh a
družka a bývali spolu približne 12 rokov.
9.1. Svedkyňa G. W. (S.) v decembri 2002 vlastnoručne podpísala listinu označenú ako „Závet
vyhotovená... dňa 16.12.2002" (v spise 10D/679/2003), ktorá bola spísaná písacím strojom v
advokátskej kancelárii JUDr. Mariána Zányiho podľa pokynov poručiteľa a ktorú poručiteľ vlastnoručne

podpísal.
9.2. Pred novembrom 2003 poručiteľ B. W. voči svedkyni W. (S.) a svedkovi Y. prejavil svoj úmysel
spísať (ďalší) závet, ktorým by vydedil obidve dcéry a za jediného dediča by ustanovil svojho syna. Obaja
svedkovia súhlasili s tým, že budú účinkovať ako svedkovia závetu. Preto sa spoločne s poručiteľom
dostavili 3. novembra 2003 k advokátovi JUDr. Zányimu, u ktorého poručiteľ spolu s oboma svedkami

vlastnoručne podpísali listinu spísanú písacím strojom označenú ako „Závet spísaná... dňa 3.11.2003" (v
spise 10D/679/2003).
9.3. Príbuzenské vzťahy medzi poručiteľom, svedkami a stranami v konaní neboli sporné a neboli ani
predmetom dovolacieho prieskumu (§ 442 CSP). Podobne nesporné boli po formálnej stránke listiny
obsahujúce závet a vydedenie, ako aj obsah spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 10D/679/2003.

10. Podľa § 476 ods. 1 OZ možno závet napísať buď vlastnou rukou poručiteľa alebo v inej písomnej
forme. Tieto náležitosti sa podľa § 469a ods. 3 OZ týkajú aj listiny o vydedení. Závet a vydedenie z
3. novembra 2003 sú napísané nie vlastnou rukou poručiteľa. Ide teda o tzv. alografný závet, na ktorý
sa vzťahuje § 476b OZ, podľa ktorého závet nenapísaný vlastnou rukou musí poručiteľ vlastnou rukou

podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Pokiaľ ide o svedkov, môžu nimi byť osoby,
ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Nemôžu nimi však byť osoby, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom
sa prejav vôle robí (§ 476e OZ). Naproti tomu nie je nevyhnutné, aby svedok ovládal jazyk, v ktorom
je spisovaná listina; podstatné je, aby ovládal jazyk, v ktorom poručiteľ prejavil, že ide o prejav jeho

poslednej vôle (pozri napr. 5Cdo/177/2007). Podľa § 476f OZ závetom povolaný, ani zákonný dedič
a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia,
tlmočníci alebo predčitatelia.

11. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pod pojmom zákonného dediča, v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 476f OZ, treba v okolnostiach posudzovanej veci rozumieť nielen poručiteľove
deti [žalobkyne a žalovaného (§ 473 ods. 1 OZ)], ale aj ďalších zákonných dedičov uvedených v prvej
dedičskej skupine [deti žalovaného (§ 473 ods. 2 OZ)], a to bez ohľadu na stav týchto skupín v čase
spísania závetu. Odvolací súd síce okruh zákonných dedičov, prichádzajúcich do úvahy podľa § 476fOZ formuloval širšie (pozri bod 2.3.), avšak v medziach dovolacieho prieskumu boli v hre (iba) zákonní
dedičia podľa § 473 ods. 1 a 2 OZ. Odvolací súd v tomto ohľade ingeroval predovšetkým účel svedka
pri prejave poslednej vôle. Úlohou svedka je výlučne dosvedčiť, že k určitému prejavu vôle poručiteľa

došlo a tento prejav je obsiahnutý práve v tej listine, ktorú svedok podpísal. Cieľom tejto úpravy je
vylúčiť všetky možné rušivé vplyvy, ktoré by mohli vplývať na vôľu poručiteľa, a zabezpečiť, aby
prejav obsiahnutý v listine presne zodpovedal tomu, čo poručiteľ chcel prejaviť. Cieľom je teda vylúčiť
tak pôsobenie závetných dedičov, ktorí by eventuálne mohli mať záujem dosvedčiť, že prejavom
vôle poručiteľa je listina, o ktorej to tento neprejavil, ale aj pôsobenie zákonných dedičov, ktorí by

eventuálne mohli mať rovnaký záujem, teda dosvedčiť, že závetom poručiteľa nie je listina, o ktorej
to on prejavil, ale prípadne iná listina, ktorá mu bola podstrčená na podpis a ktorá je neplatná. Zákon
však nepredpokladá konkrétne skúmanie rozporu záujmov závetného alebo zákonného dediča. Nie je
dokonca ani podstatné, aký má táto osoba vzťah ku konkrétnym ostatným dedičom alebo k samotnému
poručiteľovi.
11.1. Dovolací súd na potvrdenie správnosti právnych úvah odvolacieho súdu uvádza, že výkladom

ustanovenia § 476f OZ de lege lata ani nemožno dospieť k názoru, že tam uvedený zákonný dedič
by mal byť (iba) zákonný dedič podľa § 473 ods. 1 OZ a nie aj podľa § 473 ods. 2 OZ resp. že by
okruh zákonných dedičov a osôb im blízkych - ako negatívnej podmienky pre výkon funkcie svedka -
bol limitovaný stavom v čase spísania závetu; toto z citovaného zákonného ustanovenia § 476f OZ ani
iných ustanovení zákona nevyplýva.

11.2.Dovolacísúd záverom dodáva,že z hľadiska objektívneho nemožnovylúčiť,žesvedkoviazávetu
- osoby blízke synovi či dcére jediného závetného dediča, pri súčasnom vydedení, teda dedičskom
anulovaní súrodencov závetného dediča, budú osobami predpojatými, t. j. osobami, ktoré majú alebo by
mohli mať osobný záujem na veci. Relevantné slovenské právne autority bližšie uvádzajú, že „osobný
záujem môže spočívať najmä v tom, aby závet obsahoval (neobsahoval) nejaké ustanovenie, prípadne,

aby bol neplatný" (Števček a kolektív, Občiansky zákonník II, § 451 - 880, nakladateľstvo C.H.Beck,
2015, str. 1671). Ako správne uvádza aj žalovaný v samotnom dovolaní, k podobným právnym záverom
dospeli aj ďalšie slovenské právne autority, keď uviedli, že „[h]oci zákon expressis verbis nevymenúva
osoby, ktoré nastupujú ako dedičia vtedy, ak nededí zákonný dedič (potomok), máme za to, že aj osoby,
ktoré majú dediť podľa zákonnej postupnosti je treba považovať za vylúčené z pôsobenia pri vyhotovení

závetu." [Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax (komentár), Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD,
ESĽP, II. (§ 136 - § 587), vydavateľstvo EUROUNION, rok 2015, str. 2086].

12. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného
neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

13. V dovolacom konaní nemal dovolateľ úspech. Dovolací súd nepriznal procesne úspešným
žalobkyniam náhradu trov dovolacieho konania, keďže im podľa obsahu spisu žiadne nevznikli (R
72/2018).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.