Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718201972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: T. F.,
rod. F. (predtým Z.), nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Z., L. E. č. XXXXX/XX, toho času XXXX B. XXX,
XXX XX M., štát R., USA, zastúpená splnomocneným zástupcom PUKAJ, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1661, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: U. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., ul. E. a C. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Mário Buksa,
právne služby, s.r.o, so sídlom Martin, ul. Červenej armády č. 1, IČO: 36 862 819, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/28/2018-229

zo dňa 23. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 21C/28/2018-229 zo dňa 23.01.2020 rozhodol, že žaloba o
určenie, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28.04.2014 a notárska
zápisnica o tomto právnom úkone, spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou N 104/2014, NZ
16271/2014 dňa 29.04.2014 sú neplatné, sa zamieta (výrok I.). Žaloba o určenie, že zmluva o pôžičke

uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.05.2014 a notárska zápisnica o tomto právnom úkone,
spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou N 112/2014, NZ 17654/2014 dňa 12.05.2014 sú neplatné, sa
zamieta (výrok II.). Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok
III.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, ktorá bola doručená dňa 29.05.2018 žalobkyňa žiadala, aby
súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 28.04.2014 a notárska zápisnica
o tomto právnom úkone spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou (N 104/2014, NZ 16271/2014) zo

dňa 29.04.2014 sú neplatné. Zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi ňou a
žalovaným dňa 09.05.2014 a notárska zápisnica o tomto právnom úkone spísaná notárkou JUDr. Irenou
Kolcunovou(N112/2014,NZ17654/2014)zodňa12.05.2014súneplatné.Žalobkyňatvrdila,žezáväzok
žalovaného zo zmlúv o pôžičke poskytnúť jej pôžičku vo výške 60.000 eur a vo výške 120.000 eur
nebol reálne splnený a exekučné konania vedené proti žalobkyni (na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
18Er/2068/2014 a sp. zn. 18Er/3201/2014) stratili zákonný podklad. Podľa nej sporné zmluvy o pôžičke
sú absolútne neplatné a ich neplatnosť nastáva priamo zo zákona. Z týchto dôvodov ona žalovanému v

exekúcii vymáhané peniaze nezaplatila, pretože peniaze na základe zmlúv o pôžičkách jej poskytnuté
neboli. Žalovaný v rámci vyjadrenia uviedol, že predpokladom určenia platnosti či neplatnosti právneho
úkonujedanosťnaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčení.Naliehavosťprávnehozáujmujedaná
vtedy, ak neexistuje iný prostriedok právnej ochrany dotknutého účastníka. Poukázal na to, že žalovanása v exekučných konaniach, ktoré sú voči nej vedené na základe notárskych zápisníc od roku 2014
nijakým spôsobom nebránila a voči exekúcii nepodala ani námietky a v jednom prípade sa s exekútorom
dohodla na splatení dlhu splátkami. Súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 657 a § 658 Občianskeho

zákonníka a § 137 písm. c/ a d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s.
p.“. Podľa súdu žalobca nepreukázal, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súdenej
veci vyplýva z osobitného predpisu, a preto naliehavý právny záujem musí preukázať. Naliehavý právny
záujem na rozhodnutí o určení neplatnosti zmlúv o pôžičke a súvisiacich notárskych zápisníc žalobca
netvrdil a ani nepreukázal. Súd preto žalobu zamietol. Sporné zmluvy o pôžičke obsahujú záväzok

veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a záväzok dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej lehote
vrátiť. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami je sporné, či žalovaný žalobkyni pôžičku poskytol a
či žalobkyni vznikla povinnosť pôžičku vrátiť a v akej výške. Odpoveď na túto otázku je možné vyriešiť
v spore o zaplatenie dlžnej sumy zo zmlúv o pôžičke. V tomto spore súd musí prejudiciálne doriešiť
aj otázku platnosti zmlúv. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 C. s. p. a
žalovanému, ktorý úspešne bránil svoje právo priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a to s poukazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ C. s. p.
Nestotožnila sa s tvrdeniami súdu, pritom mala za to, že tento úplne povrchným spôsobom bez

akejkoľvek právnej úvahy zamietol žalobu, pričom poukázal na okolnosti a skutočnosti, ktoré sú právne
irelevantné, dokonca právne absurdné. V bode 1/ označenom „K požiadavke preukázania naliehavého
právneho záujmu“ uviedla, že na základe výpovede žalovaného v konaní vedenom vyšetrovateľom
Krajského riaditeľstva PZ v Žiline pod č. k. ČVS:KRP-166/2-VYS-ZA-2014 a to ohľadom ním podaného
trestného oznámenia pre obzvlášť závažný zločin podvodu a to po náležitom poučení je zrejmé, že

peniaze jej neboli poskytnuté tým spôsobom ako predpokladajú zmluvy o pôžičke a notárske zápisnice.
V oboch zmluvách sa uvádza, že peniaze boli poskytnuté pred podpisom zmluvy v hotovosti, pričom
sám žalovaný tvrdil, že sa tak stalo až po podpise zmlúv a notárskych zápisníc (teda s niekoľkodňovým
odstupom) a peniaze odovzdal úplne inej osobe ako jej (dlžníčke). Keďže zmluva o pôžičke je reálny
kontrakt, kedy pre jeho vznik nie je rozhodujúci podpis zmluvy, ale okamih odovzdania peňazí dlžníkovi

veriteľom. Pretože k odovzdaniu peňazí dlžníkovi (jej ako žalobkyni) nedošlo pred podpisom zmluvy,
teda reálne zmluva o pôžičke nevznikla, následne nemohol byť uznaný dlh na základe notárskych
zápisníc. Podľa žalobkyne je nepochybné, že v čase podpísania notárskych zápisníc nebola odovzdaná
suma vyplývajúca zo zmlúv o pôžičke. Vzhľadom na charakter zmlúv o pôžičke, ktoré vznikajú až
odovzdaním finančných prostriedkov, ktoré sú ich predmetom, nemožno notárskou zápisnicou uznať

dlh, ktorý dokonca ešte ani nevznikol, nie len že bol ešte v čase uznania dlhu, dlh zo zmlúv o pôžičke
nesplatný.Spoukazomnaustálenúsúdnuprax,ktorájednoznačnehovoríotom,žeuznaťdlhnazáklade
notárskych zápisníc s exekučným titulom je možné, až vtedy, keď dlh je splatný, je potom rozhodnutie
súdu úplne mimo zákonnú rovinu, v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobkyňa vytýkala súdu, že
nevysvetlil svoje odbočenie od zákona a ustálenosti. Z daného dôvodu považovala súdne rozhodnutie

za nepreskúmateľné nakoľko by malo byť riadne odôvodnené. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia
súdu, názor a odôvodnenie rozhodnutia je iba v piatich odsekoch na necelej polovici piatej strany
rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Podľa žalobkyne súd opätovne poukázal na ustanovenia týkajúce sa exekúcií
a neodôvodnil svoje rozhodnutie, prečo sa nedržal intencií predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu a prečo poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku. Predložila judikát v obdobnej
veci, kde Okresný súd Prievidza rozhodoval rovnako o neplatnosti zmluvy o pôžičke a ktoré rozhodnutie
bolo ako vecne správne v celom rozsahu potvrdené Krajským súdom v Trenčíne v konaní sp. zn.
19Co/49/2011. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobkyňa za to, že naliehavý právny
záujem je daný, keďže neexistuje a neexistoval iný zákonný prostriedok ako zvrátiť exekúciu vedenú

voči jej osobe. Jedine súdnym rozhodnutím, kde na základe súdneho rozhodnutia budú určené notárske
zápisnice za neplatné, ona sa môže domôcť spravodlivého a zákonného postupu. V bode 2/ odvolania
označenom „K tomu, že platnosť zmluvy o pôžičke sa má riešiť ako prejudiciálna otázka v spore o
zaplatenie zo zmlúv“ žalobkyňa podotkla, že súd iba v troch vetách na piatej strane odôvodnenia
uviedol, že platnosť zmluvy o pôžičke sa má riešiť ako prejudiciálna otázka v spore o zaplatenie zo

zmlúv o pôžičke. Podľa nej je nepochopiteľné takéto odôvodnenie, keďže ona sa nemôže domáhať
zaplatenia finančných prostriedkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičkách, keďže vystupuje na strane
dlžníka a žalovaný ako veriteľ uplatnil svoj nárok priamo v exekučnom konaní, keďže boli podpísané
(neplatné) notárske zápisnice. Kládla preto otázku, v akom konaní o zaplatenie to má riešiť, keď žiadnetaké konanie nebolo a ani nemá ho ako vyvolať, keďže je na strane dlžníka. Uvedené tvrdenie súdu
by bolo podľa žalobkyne akceptovateľné iba za predpokladu, že veriteľ, teda žalovaný, by sa domáhal
zaplatenia, resp. vrátenia pôžičiek s tým, že ona ako dlžníčka by namietla platnosť zmlúv. V danom

prípade je potom možné žalovať iba to, či notárske zápisnice (ako aj zmluvy o pôžičke) sú platné
alebo nie sú platné. Iný postup neexistuje. V bode 3/ odvolania označenom „K procesnému postupu
prvostupňového súdu“ žalobkyňa uviedla, že tento bol jedinečný a v rozpore s Civilným sporovým
poriadkom. Ako je možné aj zo zvukovej nahrávky počuť súd postupoval neštandardne, keď si vypočul
názor na vec obidvoch účastníkov konania a potom poslal účastníkov konania mimo pojednávaciu

miestnosť za účelom porady súdu vo veci vyhlásenia rozsudku. Účastníkom konania nebol poskytnutý
štandardný priestor, návrhy na dokazovanie, záverečné reči a pod. Mala tak za to, že postupom súdu
bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do civilného procesu, na základe ktorého bolo závažným spôsobom
porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)

preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
5. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2018 žiadala, aby súd rozhodol tak, že zmluva o
pôžičke uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 28.04.2014 a notárska zápisnica o tomto právnom
úkone spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou (N 104/2014, NZ 16271/2014) zo dňa 29.04.2014

sú neplatné a taktiež zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.05.2014 a
notárska zápisnica o tomto právnom úkone spísaná notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou (N 112/2014,
NZ 1765/2014) zo dňa 12.05.2014 sú neplatné. Mala za to, že obidve uvedené zmluvy o pôžičke a na
ich podklade vyhotovené notárske zápisnice sú absolútne neplatné z dôvodu, že jej žalovaným neboli
odovzdané peniaze, ktoré boli predmetom týchto zmlúv, tak ako to predpokladajú uvedené zmluvy o

pôžičke a ani následné notárske zápisnice nemohli pre nedostatok absolútnej neplatnosti, tieto zmluvy
zhojiť. Ona má preto na určení absolútnej neplatnosti uvedených právnych úkonov naliehavý právny
záujem, lebo bez takéhoto určenia by bolo jej právne postavenie neisté. Navrhla preto tak ako bolo
vyššie uvedené rozhodnúť.

6. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozsudku citoval ust.
§ 137 písm. c/, d/ C. s. p. a konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v súdenej veci vyplýva z osobitného predpisu, a preto naliehavý právny
záujem musí preukázať. Naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení neplatnosti zmlúv o pôžičke
a súvisiacich notárskych zápisníc žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala. Z obsahu spisu vyplýva, že

medzi stranami je sporné, či žalovaný žalobkyni pôžičku poskytol a či žalovanej (správne žalobkyni -
poznámka odvolacieho súdu) vznikla povinnosť pôžičku vrátiť a v akej výške. Odpoveď na túto otázku
je možné vyriešiť v spore o zaplatenie dlžnej sumy zo zmlúv o pôžičke. V tomto spore súd musí
prejudiciálnej doriešiť aj otázku platnosti zmlúv.

7. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadla žalobkyňa. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba
podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

8. V bode 3/ odvolania namietala procesne nesprávny postup súdu (nesprávnu procedúru prejednania
veci). Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu, najmä zápisnicou o pojednávaní zo dňa
23.01.2020 ako i zvukovou nahrávkou konštatuje, že okresný súd vo veci náležite postupoval. Po
vyjadreniach účastníkov v znení ako títo nadiktovali svoje vyjadrenie vyzval súd sporové strany, aby

navzájom zhrnuli svoje vyjadrenia a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci a to v zmysle
ust. § 182 C. s. p. Súd dal síce priestor na tzv. záverečné reči, ale pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom
splnomocneného zástupcu v rámci tejto navrhla doplniť dokazovanie, okresný súd sa jej dôkazným
návrhom zaoberal a o ňom aj na pojednávaní rozhodol a následne vyhlásil dokazovanie za skončené.V postupe okresného súdu preto odvolací súd nevzhliadol pochybenie spočívajúce v odňatí práva
žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

9. V bode 1/ a 2/ odvolania žalobkyňa reagovala na požiadavku súdu ohľadom nepreukázania
naliehavého právneho záujmu poukazujúc hlavne na okolnosti týkajúce sa neodovzdania peňazí
dlžníkovi a teda jej osobe a teda k tomu, že pôžičky reálne nevznikli a preto ani notárskou zápisnicou
nemožno uznať dlh, ktorý ešte ani nevznikol. Mala za to, že naliehavý právny záujem je daný, keďže
neexistuje a neexistoval iný zákonný prostriedok ako zvrátiť exekúciu voči jej osobe.

10. Vzhľadom na nový prístup k posudzovaniu procesnej prípustnosti určovacej žaloby po prijatí nového
procesného kódexu a to Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01. júla 2016 je potrebné tejto
otázke venovať zvýšenú pozornosť hneď po začatí konania a túto dôsledne a komplexne posúdiť s
ohľadom na navrhovaný určovací petit a to nielen vo vzťahu existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, ale aj ďalších skutočností vyžadovaných zákonom na prípustnosť určovacej

žaloby (§ 137 písm. c/ veta za bodkočiarkou, písm. d/ C. s. p). Primárnou otázkou je tak samotná
procesná prípustnosť podanej žaloby na určenie, z čoho vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd
prvej inštancie. Námietku žalobkyne v tomto smere ohľadom nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia
pretože nebolo riadne odôvodnené nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia bolo totiž zrejmé, že sa okresný súd zaoberal žalobou z hľadiska jej posudzovania v zmysle

ust. § 137 písm. c/ a písm. d/.

11. Podľa ust. § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej

skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žalobca na určenie
právnej skutočnosti je prípustné iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne)
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem.

13. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je
neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej
skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.

Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho
vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C. s. p.
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu
(najmä z hmotného práva).

14. V danej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmlúv o pôžičke, čiže určenia právnej
skutočnosti (§ 137 písm. d/ C. s. p.), ktorá však z osobitného právneho predpisu nevyplýva.

15. Pokiaľ ide o uplatňovanie žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke s poukazom na ust. §
137 písm. c/ C. s. p. je potrebné uviesť, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu

právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak,
že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (iba že právny

záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky
znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny
záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.16. Odvolací súd k poukazovaniu žalobkyne na danosť naliehavého právneho záujmu keďže neexistuje
a neexistoval iný zákonný prostriedok ako zvrátiť exekúciu voči nej a teda len súdnym rozhodnutím na
základe ktorého budú určené notárske zápisnice za neplatné odvolací súd uvádza, že pri spochybňovaní

ohľadom odovzdania peňazí jej zo strany žalovaného mohla sa domáhať určenia, že právo zo zmlúv o
pôžičke neexistuje (určenia neexistencie dlhu). Dôvodom je, že ohľadom zmlúv o pôžičiek prebiehajú
exekúcie, v ktorých sú exekučnými titulmi práve notárske zápisnice v rámci, ktorých žalobkyňa uznala
svoj záväzok z uzavretých zmlúv o pôžičkách, zaviazala sa ich zaplatiť do určenej lehoty a súhlasila
s vykonateľnosťou notárskych zápisníc. S názorom okresného súdu, že platnosť zmlúv o pôžičke

sa má riešiť ako prejudiciálna otázka v spore o zaplatenie zo zmlúv o pôžičkách sa odvolací súd
nestotožnil. Súhlasí so žalobkyňou v tom, že ona vystupuje ako dlžník, preto sa nemôže domáhať
zaplatenia peňažných prostriedkov zo zmlúv o pôžičkách a žalovaný ako veriteľ si nárok uplatnil priamo
v exekučnom konaní. Uvedené však na vyššom uvedenom závere odvolacieho súdu nič nezmenilo.

17.Žalobkyňažiadalažalobouurčiťzaneplatnévysloveneajnotárskezápisniceotomtoprávnomúkone.

18. Právna úprava notárskej zápisnice sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej
činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len „notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými

listinami.
Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárske zápisnice
o právnych úkonoch (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku). Ak obsahujú všetky náležitosti uvedené v §
47 Notárskeho poriadku, majú povahu verejnej listiny. To znamená, že ak listina vyhotovená notárom
nesplňuje čo i len jedinú stanovenú náležitosť, nie je listinou v tomto zákonom ustanovení uvedenou, t.j.

nie je listinou verejnou, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Pokiaľ zákon vyžaduje pre určitý
právny úkon formu notárskej zápisnice, nesplnenie niektorej z predpísaných náležitostí, má vždy za
následok neplatnosť právneho úkonu (nie neplatnosť notárskej zápisnice). Ak nemá niektorú náležitosť
notárska zápisnica obsahujúca súhlas dlžníka s vykonateľnosťou jeho záväzku voči veriteľovi, takáto
listina nie je exekučnými titulom (listina ani v tomto prípade nie je neplatná).

Z uvedeného je zrejmé, že Notársky poriadok nepozná v prípade nedodržania niektorej obsahovej
náležitosti notárskej zápisnice (prípadne, ak právny úkon formou notárskej zápisnice, bol urobený v
rozpore so zákonom), ako právny následok jej neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by upravovali platnosť notárskej
zápisnice. V hmotnom práve sa nachádzajú len ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu.

Treba zdôrazniť, že ak je právny úkon urobený v podobe notárskej zápisnice, ide naďalej o právny úkon,
ktorý však treba považovať za úkon vykonaný kvalifikovanou formou. Právny úkon spísaný v podobe
notárskej zápisnice si teda nie je možné zamieňať so samotnou notárskou zápisnicou ako verejnou
listinou (z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 13/2006 zo dňa 25.09.2007).

19. Z vyššieho uvedeného možno vyvodiť, že nárok uplatnený žalobkyňou, ktorým sa domáhala aj
určenia neplatnosti notárskych zápisníc napísaných notárom nemá oporu v notárskom poriadku a ani v
hmotnom práve. Nie je tak možné sa domáhať neplatnosti samotnej notárskej zápisnice.

20. Ďalej odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že dôvodom zamietnutia žaloby je jej procesná

neprípustnosť (nesprávnosť) súd sa nemôže zaoberať podstatou veci (sporom nastoleným žalobou).
Okresný súd preto nebol povinný zaoberať sa tým, či peniaze boli/neboli poskytnuté tým spôsobom
ako predpokladajú zmluvy o pôžičke a teda či došlo k odovzdaniu peňazí dlžníkovi a teda žalobkyni.
Námietku žalobkyne v tomto smere považoval preto tiež za nedôvodnú.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu žalovaného v spore (§ 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p.).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu,
preto mu voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nakoľko
však žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní sa k odvolaniu
písomne nevyjadril), vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolaciehokonania mu nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).