Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/432/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614203584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1/S. R., nar. X.X.XXXX, bytom v G.
C., Š. XXX a 2/ N. R., nar. X.X.XXXX, bytom v G. C., Š. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Adriánom
Bobkom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 78, proti žalovanému: N. R., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom v G. C., G. N. XX, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/47/2014-128 zo dňa 21. januára 2016

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti vo výrokoch o
zaplatení žalovaným žalobcom v 1. a 2. rade t.j. každému z nich po 3.000,- eur v lehote do 60 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5000,- Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 5000,- Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 709,92 Eur, ktoré zaplatí právnemu zástupcovi žalobcu v 1 rade v lehote do 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 570,38 Eur, ktoré zaplatí právnemu zástupcovi žalobcu v 1 rade v lehote do 90 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcov proti žalovanému titulom náhrady nemajetkovej ujmy v znení
žaloby podanej žalobcami na súd prvej inštancie dňa 24.2.2014, ktorou sa žalobca v 1. rade domáhal
od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,00 eur s tým, že rovnako dňa 25.7.2014
bola doručená súdu žaloba žalobkyne v 2. rade, ktorá sa rovnako od žalovaného domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,00 eur, z dôvodu usmrtenia ich syna M. pri dopravnej nehode, ku

ktorej došlo dňa 19.1.2007 s tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.
3T/24/2010 zo dňa 24.8.2010, odsúdený pre trestný čin usmrtenia a ublíženia na zdraví, nakoľko jeho
protiprávnym konaním bolo zasiahnuté do rodinného života žalobcov a ide o následok neodstrániteľný a
nenapraviteľný. Smrť ich syna bola nečakaná, úplne zbytočná a nie je možné sa s ňou vyrovnať. Uviedli,že medzi nimi a synom mali vytvorenú úzku rodinnú väzbu, jednalo sa o jednu z najbližších osôb v ich
živote, čo ich zasiahlo predovšetkým v citovej oblasti s tým, že žalovaný dopravnú nehodu spôsobil pod
vplyvomalkoholuanáhradanemajetkovejujmymôžeaspoňčiastočneprispieťkzmierneniuvzniknutého

stavu.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
s odkazom na článok 19 ods. 1,2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., ako aj ustanovení § 11 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 13 ods. 1 až 3 OZ s poukazom na ust. § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keďže
súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel nie v navrhovanej výške, ale vo výške 5.000,00 eur pre
každého zo žalobcov, keďže v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol s poukazom na dopĺňací
rozsudok č.k. 9C/47/2014-186 zo dňa 25.10.2018 v tomto znení:

I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade čo do zaplatenia sumy 25.000,- eur zamieta.

II. Súd žalobu žalobkyne v 2. rade čo do zaplatenia sumy 25.000,- eur zamieta.

4. Žalobcovia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaného, z dôvodu úmrtia ich syna M.
R., každý vo výške po 30.000,00 eur s tým, že v zmysle § 225 ods. 1 CSP po vrátení veci na vydanie
doplňovacieho rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3co/249/2017-166 zo dňa 28.

augusta 2018, súd prvej inštancie v spore rozhodoval aj dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C 47/2014-186 zo
dňa 25.10.2018.

5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobcovia s ich nebohým
synom žili v spoločnej domácnosti a medzi nimi boli vytvorené a existovali sociálne a citové vzťahy.

Syn žalobcu zomrel v mladom veku, pred smrťou žil v spoločnej domácnosti so žalobcami. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že nebohý pred smrťou žil v domácnosti jeho vtedajšej priateľky, aj keď bolo
potvrdené to, že mal vážnu známosť. V konaní nebolo preukázané, aby medzi nebohým a žalobcami
boli vzťahy narušené. Aj keď medzi nimi boli určité problémy, nešlo o spory značnej intenzity. Vypočutí
svedkovia potvrdili, že nebohý bol dobrým človekom, pomáhal rodine pri prácach, v domácnosti a jeho

smrťou došlo k citovej ujme na strane žalobcov ako blízkej osoby a k zásahu žalobcov do ich práva na
súkromie a rodinný život. Súd rovnako vychádzal aj zo zavinenia žalovaného s odkazom na citované
trestné konanie a § 135 ods. 1 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku, čím bol preukázaný
vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti, resp. protiprávnym konaním a škodou,
keďže bolo nepochybne preukázané, že k smrti nebohého došlo pri dopravenej nehode, ktorú zavinil

žalovaný. Keďže v danom prípade boli naplnené aj zákonné predpoklady v zmysle § 13 ods. 2 OZ,
nakoľko vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nestačilo zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ a to
najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých u žalobcov, nakoľko
je nepochybné, že v prípade straty blízkeho člena rodiny nie je morálna satisfakcia postačujúca, pretože
ide o zásah s neodstrániteľnými následkami, prichádza do úvahy právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, nakoľko smrť blízkej osoby nemožno nijako vyčísliť peniazmi a preto náhrada nemajetkovej
ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu
pozostalých.

6. V predmetnom konaní žalobcovia, ako rodičia nebohého, požadovali nemajetkovú ujmu vo výške

každý po 30.000,00 eur. Pri priznanej výške nemajetkovej ujmy, vzal súd prvej inštancie zreteľ aj na
to, že nebohý syn žalobcov dobrovoľne nastúpil do vozidla, ktoré riadil žalovaný, hoci muselo mu byť
zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané v trestnom konaní, v čase smrti nepracoval a
vzhľadom na jeho vzdelanie nie je ani predpoklad aby finančne pomáhal a zabezpečoval rodičov, pričom
bolo preukázané, že nebohý si plánoval založiť rodinu, osamostatniť sa od žalobcov a to aj pokiaľ by

ostali bývať s partnerkou v domácnosti žalobcov, po smrti syna žalobcovia nevyhľadali odbornú pomoc,
čím nebol preukázaný výrazný nepriaznivý vplyv na ich zdravotný stav s tým, že žalovaný oľutoval smrť
nebohého, poznali sa navzájom, považoval nebohého za dobrého človeka a so zreteľom na všetky tieto
skutočnosti súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,00 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p..

7. Proti rozsudku, a to v časti v ktorej súd vyhovel žalobe žalobcov vo výške 3.000,00 eur pre každého
zo žalobcov, keďže žalovaný súhlasil so zaplatením sumy 2.000,00 eur každému zo žalobcov, podal
odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Mal za to, žerozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže nebohý, sa
vtomčase,väčšinouzdržiavalvdomácnostisvojejpriateľky.Taktiež vzťahymedzižalobcamianebohým
synom boli rozhárané a nebohý sa často sťažoval, že ho žalobcovia nemajú radi, nedávajú mu peniaze.

Čo sa týka trestného konania žalovaný uviedol, že zvažuje podať mimoriadny opravný prostriedok proti
rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č.k. 3T/24/2010 zo dňa 24.8.2010 a preto považoval
priznanú náhradu nemajetkovej ujmy za neprimerane vysokú, keďže za adekvátnu náhradu považoval
sumu vo výške 2.000,00 eur pre každého zo žalobcov. Rovnako nesúhlasil s priznaním náhrady trov
konania v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže mal za to, že žalobcovia nemajú nárok na žiadnu

náhradu trov konania. Navrhoval aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietne a účastníkom trovy konania neprizná, prípadne rozsudok
zmení tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.000,00 eur, ako aj žalobcovi v 2.
rade sumu 2.000,00 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že sa účastníkom
trovy konania nepriznajú.

8. Proti odvolaniu žalovaného podali žalobcovia vyjadrenie, v ktorom nesúhlasili s odvolaním
žalovaného. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že vzťah medzi nimi a ich nebohým synom bol dobrý,
žili v spoločnej domácnosti a existovali medzi nimi sociálne aj citové vzťahy, aj keď je pravdou, že v
tom čase mal nebohý priateľku, s ktorou sa stretával, ale vytvorenie domácnosti bolo len v rovine ich
spoločných plánov do budúcnosti. Preto navrhovali rozsudok potvrdiť ako vecne správny s tým, že si

uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a to z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470
ods. 1 prvej vety CSP od 1.7.2016 v znení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,

f/ a h/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.5.2020 o 10:05 hod., č. dv.
212/II posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 7.5.2020 na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP a § 378

ods. 1 CSP.

12. Žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku s tým, že dopĺňací rozsudok vo veci bol už vydaný súdom prvej inštancie za účinnosti
Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), t.j., že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovískNajvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016) je procesnou inou vadou konania, kde patrí
aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP, do 1.7.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.).

17. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP, do 1.7.2016 § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak
iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým

odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,
musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právnevýznamnéaďalej,ževždymusíísťlenoskutočnostiadôkazyuplatnenéužvkonanípredsúdom.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia

je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický

rozpor, prípadne, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 132 až 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, berúc do úvahy len všeobecný charakter podaného odvolania zo strany

žalovaného, čo sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (od
1.7.2016 § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

21.Odvolacísúdvtomtosmerepoukazujenanedôvodnosťaprávnuirelevantnosťnámietokžalovaného
a preto sa v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia len dopĺňa na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
§ 11 a nasl. OZ sú existencia ujmy, ktorá spočíva vo vzniknutej traume a iných negatívnych následkov

na strane žalobcov, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, ktorý spočíva v konaní tretej
osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobcov a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a ujmou.23. Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 OZ upravuje priznanie peňažného zadosťučinenia za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na súkromný život v dôsledku úmrtia
blízkej osoby. Súčasťou súkromného života je aj rodinný život, ktorý v sebe zahŕňa právo na vytváranie

a rozvíjanie vzťahu s ďalšími ľudskými bytosťami tak, aby bolo možné tieto rozvíjať a napĺňať vlastnú
osobnosť. Smrť blízkej osoby tak môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym,
citovým, kultúrnym väzbám predstavovať vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie
osobnostipostihnutejfyzickejosoby,čomôžebyťkvalifikovanéakoujmaznižujúcadôstojnosťčivážnosť
v spoločnosti. Ust. § 13 ods. 2 a 3 OZ ale nevymedzuje hranicu (či už minimálne alebo maximálne), t.j.

určenie takejto výšky a hovorí len, že výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Uplatní sa preto postup podľa ust. § 136 O.s.p.,
t.j. do 1.7.2016, kedy súd túto výšku určí podľa svojej úvahy.

24. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania bolo
preukázané zavinenie žalovaného a preto jeho odvolacia námietka v znení, že mieni podať mimoriadny

opravný prostriedok, v spore právne irelevantná.

25. V konaní bola jednoznačne preukázaná citová väzba medzi žalobcami a ich nebohým synom,
keďže žili v spoločnej domácnosti, nakoľko opak žalovaný v konaní nepreukázal, a preto sa aj odvolací
súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky predpoklady priznania

nemajetkovej ujmy žalobcom, t.j. neoprávnené konanie, resp. protiprávny úkon zo strany žalovaného,
existencia ujmy na strane žalobcov a bezprostredný vzťah, t.j. príčinná súvislosť medzi vzniknutou
nemajetkovou ujmou a konaním žalovaného, a nakoľko v prípade straty blízkeho člena rodiny nie je
morálna satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 OZ postačujúca, pretože ide o zásah s neodstrániteľnými
následkami, prichádza do úvahy právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods.

2 OZ.

26. Odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§
13 ods. 3 OZ), t.j. berúc do úvahy aj zavinenie žalovaného pod vplyvom alkoholu s tým, že v

obci jazdil neprimeranou rýchlosťou, čím závažne porušil predpisy ohľadne premávky na pozemných
komunikáciách, a aj keď smrť nebohého oľutoval, poznali sa navzájom a považoval ho za dobrého
človeka, berúc do úvahy, že nebohý mal vedomosť, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu, žalobcovia
po smrti syna nemuseli vyhľadať odbornú pomoc, keďže bol v konaní preukázaný nepriaznivý vplyv
úmrtia ich syna na žalobcov, so zreteľom na účel finančného zadosťučinenia, ktorým nie je kompenzovať

žalobcom stratu ich blízkeho syna, ale do istej miery kompenzovať ich útrapy vyvolané jeho smrťou,
súd prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu primerane znížil žalobcami navrhovanú výšku finančného
zadosťučinenia.

27. Aj keď žalovaný bol ochotný zaplatiť žalobcom finančné zadosťučinenie titulom nemajetkovej ujmy

vo výške 2.000,00 eur každému z nich a preto len v rozsahu 3.000,00 eur z priznaných súm podal
odvolanie, súdom priznaná suma vo výške 5.000,00 eur každému zo žalobcov, je aj podľa odvolacieho
súdu primeraná, zodpovedajúca predpokladom podľa ust.§ 13 ods. 2 a ods. 3 OZ, čím je odvolanie
žalovaného v napadnutej časti výrokoch rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, o zaplatení
žalovaným žalobcom v 1. a v 2. rade, t.j. každému z nich po 3.000,00 eur nedôvodné, keďže na danú

konkrétnu vec je súdom určená nemajetková ujma vo výške po 5.000,00 eur primeraná, berúc do úvahy
konkrétnedôkazy,naktorésúdprvejinštanciebralzreteľ,čosatýkavyhodnoteniaskutkovéhostavu,ako
ajprávnehoposúdeniavecisprávne,zhľadiskanaplneniazákonnýchpredpokladovpriznaniaprimeranej
náhrady nemajetkovej ujmy titulom zavinenej smrti blízkej osoby žalobcov, žalovaným.

28. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaného v spore právne
irelevantné.

29. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti
odvolateľom vo výrokoch o zaplatení žalovaným žalobcom v 1. a v 2. rade, t.j. každému z nich po

3.000,00 eur (spolu vo výške 5.000,00 eur), v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s
výrokom o trovách konania, potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP.30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešným žalobcom proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže „ex offo“ nevzhliadol vo veci dôvody hodné

osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a to aj z dôvodu ich nepreukázania zo strany žalovaného s tým,
že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP vychádzajúc
z účelnosti trov konania v zmysle § 251 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).