Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/206/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204044
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3818204044.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G.. P. X., bývajúceho v F., I. I. XXXX/XA, proti
žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, o náhradu škody,
vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14C/26/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 22. apríla 2020 sp. zn. 5Co/5/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. októbra 2019 č. k.
14C/26/2018-37 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 2.827,58 eur titulom majetkovej ujmy. Túto vyčíslil ako rozdiel medzi výškou
čiastočného invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný s účinnosťou od 26. septembra 2014 a výškou
vyplatených dávok v hmotnej núdzi za obdobie od apríla 2013 do 26. septembra 2014. Mal za to, že
mu mal byť invalidný dôchodok priznaný už od 29. apríla 2013. Súd prvej inštancie vec právne posúdil

podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. a ďalej ust. § 1 písm.
a/, § 2, § 3 ods. 1, § 4 písm. j/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Dospel k záveru, že žalovaná nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, keďže subjektom
zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom verejnoprávnej inštitúcie je Slovenská republika, ktorá má v sporoch o náhradu takejto škody
pasívnu vecnú legitimáciu. Nakoľko ju žalobca za žalovanú neoznačil, žaloval nesprávny subjekt, a preto

súd jeho žalobu z nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol. I napriek uvedenému súd nemohol
žalobe vyhovieť, nakoľko v žalobe chýbalo skutkové tvrdenie, či sa žalobca domáhal náhrady škody z
dôvodu nezákonného rozhodnutia, alebo z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Ak by išlo o prípad
nezákonného rozhodnutia, toto by muselo byť zmenené alebo zrušené pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom (k čomu v danej veci nedošlo, keďže žalobca proti rozhodnutiu žalovanej žiaden opravný
prostriedok nepodal). Žalobca si napokon nesplnil ani povinnosť požiadať príslušný orgán o predbežné

prerokovanie nároku (§ 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z.). O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. apríla 2020 sp. zn. 5Co/5/2020
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil a žalovanej nepriznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že

žalobca za žalovanú označil subjekt, ktorý nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Stotožnil sa i s
názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca nepodal odvolanie voči rozhodnutiu žalovanej, nemoholsa domáhať svojho nároku titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Za nedôvodnú
považovaljehonámietkuvovzťahuknesprávnemuúradnémupostupužalovanej,keďbolosícepravdou,
že jeho sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená, avšak len vo vzťahu k nedodržiavaniu zákonných

lehôt pri posudzovaní jeho zdravotného stavu a nie ku konkrétnemu dátumu priznania invalidného
dôchodku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že „žiadosť o

čiastočný invalidný dôchodok podal 6. februára 2014 a na komisiu LKP bol predvolaný až 9. septembra
2014 a následne až 14. októbra 2014. Jeho sťažnosti voči žalovanej boli hodnotené ako opodstatnené.
Žalobu na súd podal 5. septembra 2018 a súd začal vo veci konať až po cca 9 mesiacoch. Dňa 25.
októbra 2019 bol súdom vyzvaný vo veci nejasného podania a stalo sa z neho súdne pojednávanie bez
jeho právnika. V spise LPK z 9. septembra 2014 neexistuje záznam z LKP (§ 245 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z.) a dňa 24. júna 2019 bol súdom vyzvaný na späťvzatie žaloby. Nevie prečo odvolací súd

jeho odvolanie zamietol, keď mu vznikla majetková škoda 2 827,58 eur, čo je pre žalovanú zanedbateľná
položka, avšak pre neho, ako starobného dôchodcu, znamená nie malú sumu.“ Súd posúdil uvedené
podanie podľa obsahu ako „dovolanie“.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

7.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žeprávnaúpravacivilnéhosporovéhokonaniaúčinnáod1.júla2016

naďalej vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP), zastúpený
advokátom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa (navyše) vyžaduje, aby podané dovolanie
bolo spísané advokátom, teda osobou, ktorá je zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou
komorou(tentozoznamjedostupnýnainternetovejstránkewww.sak.sk).Spísaniedovolaniaadvokátom
je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej

nedostatok musí byť odstránený do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak
dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18. decembra 2019 sp. zn. 4Cdo/190/2019).

8. Právna úprava obsiahnutá v § 429 ods. 1 CSP ustanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania,

bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Zákon túto podmienku
nestanovuje iba v prípade dovolateľov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

9. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429
ods. 1 CSP) upravuje § 436 ods. 1 CSP, podľa ktorého vtedy, keď má dovolanie vady podľa § 429 CSP a

dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie
vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

10. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej
inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup

súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade
absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom.11. V danom prípade zo spisu vyplýva, že a/ dovolaním napadnutý rozsudok obsahuje riadne poučenie
v zmysle § 429 ods. 1 CSP a b/ dovolateľ nemá právnické vzdelanie, nevykazuje znaky dovolateľa
uvedeného v § 429 ods. 2 CSP a podal dovolanie, ktoré nespísal advokát. Vzhľadom na to nebolo

už povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať dovolateľa na odstránenie vád dovolania a poučiť ho o
následkoch neodstránenia vád tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 436 ods. 1 CSP (ako
to urobil súd prvej inštancie uznesením z 27. júla 2020 č. k. 14C/26/2018-56, navyše až po uplynutí
lehoty na podania dovolania).

12. Súčasná právna úprava CSP v § 429 ods. 1 CSP okrem povinného právneho zastúpenia dovolateľa
advokátom vyslovene požaduje, aby podané dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané,
pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Uvedená podmienka (spísanie a podpísanie
dovolania advokátom) nebola v danej veci splnená.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, potom samotné dovolanie (nespísané a nepodpísané advokátom)

nespĺňalo ani náležitosti dovolania vyžadované v § 428 CSP.

14. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že v danom prípade nie je splnená osobitná
podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 CSP, a preto nemožno uskutočniť meritórny
dovolací prieskum. Z týchto dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. e/ CSP,

v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

15. Záverom dovolací súd k žiadosti žalobcu z 29. júna 2020 o pridelenie právneho zástupcu súdom
(č. l. 54), uvádza, že súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v rámci výsluchu žalobcu podľa § 130

CSP (č. l. 15-16), tohto poučil, aby požiadal o pridelenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci
v Žiari nad Hronom s tým, že úradné dni sú uvedené aj na príslušnom úrade práce. Žalobca však túto
možnosť v konaní nevyužil.

16. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo jej

žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok