Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310211009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8310211009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Chemes, a.s. Humenné, Chemlonská
1, Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova
1, Košice, 040 01, IČO: 505 600 11 proti žalovanej B.. V. O., bytom V. N. XX, K., zastúpená JUDr.
Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát & Partners, so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811
01 Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 5C 183/2010-571 zo dňa 15.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 5C 183/2010-382 zo dňa 25.6.2013 žalobu zamietol
a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvoinštančný
súd vychádzal zo skutočnosti, že vyjadrenie žalovanej nemohlo poškodiť dobrú povesť žalobcu mimo
oblasť zamestnanosti v iných oblastiach jeho spoločenskej činnosti. Žalobca je silným subjektom v svojej
podnikateľskej sfére.

Odvolacísúduznesenímč.k.17Co163/2013-449zodňa22.10.2013napadnutýprvoinštančnýrozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné náležitým spôsobom zistiť
skutkový stav, vyporiadať sa s námietkami strán sporu a vyhodnotiť, či prejav žalovanej mal charakter
hodnotiaceho úsudku, alebo skutkového tvrdenia, či a akým spôsobom je možné hodnotiť prejav
žalovanej v súvislosti s vykonávaním jej verejnej funkcie a v akom postavení tento prejav predniesla.
Ďalej je potrebné vyhodnotiť kolíziu dvoch práv a to práva žalobcu vyplývajúce z ust. § 19b Občianskeho
zákonníka a práva žalovanej na prezentovanie informácií a na slobodu prejavu.

2. Prvoinštančný súd následne v poradí druhým rozsudkom č.k. 5C 183/2010-466 zo dňa 8.4.2014
žalobu zamietol a opäť rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade dochádza k
stretu dvoch práv, a to politického práva verejne činnej fyzickej osoby na slobodu prejavu zaručené
Ústavou SR s občianskym právom právnickej osoby na ochranu proti neoprávnenému zásahu do
dobrej povesti. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaná svoje výroky predniesla ako poslankyňa

mestského zastupiteľstva na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Humenné pri prerokovaní riadne
schváleného programu. Nešlo o verejný prejav, ale o prejav k úzkemu okruhu osôb s možnosťou
zverejnenia televíziou. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaná mala právo na takýto prejav názoru
a dokonca mala povinnosť upozorniť na možné následky v politike zamestnanosti mesta. Vyhodnotilprejav žalovanej ako hodnotiaci úsudok a ďalej zistil, že aj keď prejav bol v niektorej časti nepresný,
nebol príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu a nebol natoľko závažným aktom, ktorý by spôsobil
poškodenie dobrého mena žalobcu. Nevybočil zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne

prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych krajov, preto žaloba bola zamietnutá.
OdvolacísúdKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.17Co113/2014-512zodňa13.1.2015prvoinštančný
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí stanovil
úlohy prvoinštančného súdu tak, že je povinnosťou prvoinštančného súdu odstrániť nedostatky vytýkané
v pôvodnom odvolacom rozhodnutí 17Co 163/2013-449 vo vzťahu k riadnemu poučeniu strán sporu a

k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Následne prvoinštančný súd je povinný sa
zaoberať uplatňovanými výrokmi žalobcu a zistiť, či skutočne každý jeden výrok, ktorý označil žalobca,
má charakter nepravdivého tvrdenia, resp. či ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalobkyne pred
mestským zastupiteľstvom. Pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že v prvých piatich výrokoch ide o skutkové
tvrdenia, v takom prípade vo vzťahu ku každému jednotlivému výroku zistí, či tieto tvrdenia boli pravdivé,
v akom rozsahu neboli pravdivé, resp. skresľujúce skutočnosť a či došlo na základe takto skreslených

informácií k zásahu do práva žalobcu na dobrú povesť, resp. jej hospodárske postavenie na trhu.
Vovzťahukhodnotiacemuúsudku,ktorýmôževyjadrovaťsubjektívnynázoržalovanej,jepotrebnézistiť,
na základe akých informácií žalovaná dôvodila tieto tvrdenia, čo bolo primárnym cieľom poskytnutia
týchto informácií, či sa tieto informácie v celom rozsahu zakladajú na pravdivých základoch ako celku
alebo len určitej časti. Opäť bolo uložené prvoinštančnému súdu vyhodnotiť kolíziu slobody prejavu,

ktorú využila žalovaná a právo žalobcu na ochranu dobrej povesti a hospodárskeho postavenia na trhu.

3. V ďalšom konaní prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania
odvolacieho súdu, žalobu zamietol pod č.k. 5C 183/2010-517 zo dňa 15.11.2016. Priznal žalovanej
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výroky žalovanej je možné rozdeliť
na dve časti. A to výroky:
- Žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2
mesiace v režime na 65 %,
- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu,

- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- Žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok,
o ktorý žalobca žiada,
- Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov,
ktoré sa týkajú otázky zamestnanosti, počtu zamestnancov a poskytnuté príspevky. Tieto výroky

žalovaná predniesla ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského
zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu. Nešlo o verejný prejav, išlo o prejav
úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa
stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé
informácie. Išlo o vyjadrenie žalovanej v rámci plnenia úloh a plnenia poslankyne, na čo mala právo, ako

aj povinnosť, pretože bola členkou rôznych inštitúcií a výborov.
Žalovaná získala informácie týkajúce sa poskytnutého príspevku priamo z úradu práce, a žalovaná sa
aktívnezaujímalaootázkuzamestnanostivokreseHumennésvojouprácouvkomisiáchnaúradepráce.
Žalovaná ako verejne činná osoba ako poslankyňa mestského zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie
svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Bola

povinná si však fakty overiť aj v prípade použitia štatistických údajov. Pokiaľ nepoznala presné údaje,
mala použiť výraz označujúci približný počet zamestnancov. Použila presnú cifru bez overenia jej
opodstatnenosti, pričom rozdiel medzi počtom zamestnancov žalobcu ohrozených prepúšťaním a
žalovanou zverejneným počtom je značný. Tento výrok žalovanej môže byť považovaný za nepresnosť,
môže byť pochopený ako bulvárna správa s negatívnym dopadom na dobré meno žalobcu, ale aj ako

údaj burcujúci členov mestského zastupiteľstva k riešeniu problémov zamestnanosti.
Prvoinštančný súd považoval tento výrok za prednesený s cieľom riešenia problematiky zamestnanosti
v meste, jej vystúpenie sa netýkalo iba žalobcu, ale aj ďalšieho subjektu na území Mesta Humenné, a
to nemocnice Humenné. Prvoinštančný súd posudzoval tieto výroky ako hodnotiace úsudky. Žalovaná
na ich zverejnenie mala právo, pretože ich predniesla v súvislosti s plnením úloh poslanca na základe

ňou zistených skutočností. Presnosť údajov žalovaná nepoprela. Bolo zistené, že vo výroku boli
použité nepresné čísla o prípadnom prepúšťaní zamestnancov žalobcu. Tento hodnotiaci úsudok však
prvoinštančný súd považoval za oprávnený, a spĺňajúci kritériá vecného, konkrétneho a primeraného
úsudku. Naviac žalovaná vystupovala ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyňasamosprávneho kraja a poslankyňa mestského zastupiteľstva a žalovaný je subjektom pôsobiacim v
citlivej energetickej oblasti. Formou a obsahom bol prejav primeraný, nevybočoval z medzí nutných
na dosiahnutie sledovaného cieľa a zlepšenie zamestnanosti v meste. Tieto hodnotiace úsudky

neboli príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, neboli natoľko závažným aktom, aby spôsobili
poškodenie dobrého mena žalobcu. Vzhľadom k miestu, času prednesu a k účelu výroku nevybočoval
zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych
krajov. V tejto časti prvoinštančný súd považoval žalobu za neopodstatnenú.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aj výrokom, podľa ktorého:

- Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú
vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby W. sa odsťahoval do parku
Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie,
keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú
ideálne na príjem investorov.
Žalobcatvrdil,žeideosubjektívnenepravdivéhodnotenie.Žalobcanezdôvodnil,včomvidínepravdivosť

výroku žalovanej a ktoré konkrétne informácie sú nepravdivé, či ide o vyššie teplo, či o to, že išla dole
elektrina, či skutočnosť, že majú vysoký chlad a teplo. Prvoinštančný súd považoval tento výrok za
hodnotiaci úsudok, kde žalovaná vyjadrila svoj subjektívny názor na podnikanie v priemyselnom parku.
Opäť prvoinštančný súd zhodne ako v predchádzajúcich výrokoch uviedol, že tento výrok predniesla
žalovanáakoposlankyňaMestskéhozastupiteľstvaHumennénazasadnutímestskéhozastupiteľstvapri

prerokovaníriadneschválenéhoprogramu.Presnézneniebolouverejnenévzápisniciztohtomestského
zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia
televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k
poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé informácie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
čo na výroku žalovanej uvedenom v tomto odseku je nepravdivé a ako také vyjadrenie žalovanej na

zasadnutí mestského zastupiteľstva je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Na
strane žalovanej nebolo preukázané, z akých skutočností vychádzala pri prednesení tohto výroku.
Uviedla, že pred zasadnutím mestského zastupiteľstva mala informácie priamo od zástupcov týchto
spoločností, že spoločnosť Müller potrebuje väčšie priestory, preto sa aj ona angažovala na vybudovaní
priemyselného parku a taktiež mala vedomosť, že spoločnosť Titex sa presťahuje do Gutmanova. K tejto

výpovedi prvoinštančný súd od konateľa spoločnosti žalobcu zistil, že spoločnosť Müller sa odsťahovala
do Gutmanova a spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku, kde dostala samostatnú budovu.
Prvoinštančný súd vyvodil záver, že žalovaná vychádzala z pravdivých informácií, pretože spoločnosť
Titex síce neodišla, ale ostala v priemyselnom parku, pretože dostala samostatnú budovu, ale odišla
spoločnosť Müller.

Prvoinštančný súd aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.
Preto prvoinštančný súd ako celok žalobu zamietol, pričom vychádzal z ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, aplikoval čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. O trovách konania
prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Priznal žalovanej ako úspešnej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že
prvoinštančný súd nesprávne posúdil charakter výrokov žalovanej ako hodnotiace úsudky. Z hľadiska
rozlišovania výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky išlo jednoznačne o skutkové tvrdenia,
pretože nepravdivosť týchto informácií je možné dokázať. V priebehu konania bolo preukázané

viacerými dôkazmi, že vyjadrenia žalovanej sú nepravdivé. Prvoinštančný súd nezdôvodnil, aké úvahy
ho viedli k záveru, že sa jedná o hodnotiace úsudky. Keďže nepravdivosť skutkového tvrdenia je
overiteľná, nie je možné súhlasiť s prvoinštančným súdom, že všetky výroky žalovanej sú považované
za hodnotiace úsudky.
Pokiaľ sa týka výroku, ktorý prvoinštančný súd označil ako subjektívny názor žalovanej, žalovaná

nepreukázala, z akých skutočností vychádzala pri konštatovaní, že podmienky v priemyselnom parku
žalobcu nie sú ideálne a že podnikatelia sú nespokojní. Kritika musí byť primeraná a založená na
skutkovom základe.
Prvoinštančný súd nerozlišoval riadne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, naviac
keď hodnotiaci úsudok žalovanej nespĺňa vecnosť, pravdivosť, objektívnosť a legitímne sledovaný cieľ.

Prvoinštančný súd nevychádzal z dlhodobého a v judikatúre ustáleného akceptovateľného názoru na
právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, kedy postačuje, že nepravdivé tvrdenie má difamačný
charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby. Ide o zodpovednosť objektívnu a o
objektívnu spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti. Nevyžaduje sa reálne vyvolanie negatívnychnásledkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť
právnickej osoby. Nie je povinnosťou súdu zisťovať následky, bolo by to v rozpore s abstraktnosťou
a subjektívnym ponímaním kategórie dobrej povesti, bolo by to aj v rozpore s cieľom právnej úpravy

ochrany dobrej povesti právnických osôb. Nie je preto nevyhnutné preukazovať, že dobrá povesť
skutočne poškodená bola, stačí preukázať, že je daná potencialita ujmy.
Žalovaná nepreukázala pravdivosť prednesených skutkových tvrdení a ani skutkový základ hodnotiacich
úsudkov. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplývajú tvrdené okolnosti žalovanou na mestskom
zastupiteľstve.

Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo dostatočným spôsobom preukázané, v čom spočíva
objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, keď vo verejnosti výroky žalovanej
vyvolali dojem, že žalobca končí so svojou činnosťou, krachuje, chystá prepúšťanie, budú ohrozené
dodávky tepla, odchod investorov, žalobca mal zlé meno v očiach obchodných partnerov. Uvedené
potvrdili svedkovia R.. L., R.. O., R.. O. a ďalší. Naviac svedkovia R.. V. Z. a W.. O. N. uviedli, že
výroky žalovanej neboli prednesené s úmyslom informovať o stave zamestnanosti, ale s cieľom poškodiť

žalobcu. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaná sa na mestskom zastupiteľstve iniciatívne ujala slova,
aj keď sa v zmysle schváleného programu mala riešiť úplne iná otázka, než tá, ku ktorej sa žalovaná
vyjadrovala.Zvyjadreniažalovanejbolavyvolanáreakciaaznepokojenienielenuobchodnýchpartnerov
a zamestnancov žalobcu, ale aj v širšom okruhu ľudí s poukazom na zverejnenie v celoštátnej tlači a
na internetové diskusie.

Prejav žalovanej nebol prednesený len na mestskom zastupiteľstve, ale bol vysielaný aj v Humenskej
televízii, vyjadrenia boli publikované v celoštátnej tlači (SME, Hospodárske noviny) a stali sa predmetom
internetových diskusií.
Žalobca namietal závery prvoinštančného súdu s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je
presvedčivé.

Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nevyhodnotil dostatočne kolíziu dvoch práv, a to
práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaná nepravdivo, neprimerane
z pozície verejne známej osoby na adresu žalobcu zasiahla do mena obchodnej spoločnosti žalobcu,
nešloootázkuverejnéhozáujmu,beztoho,abyžalobkyňavyvinulaúsilieoveriťsiuverejnenéinformácie.
Žalovaná overovala už vyjadrené informácie až následne, o čom svedčí tá skutočnosť, že žalovaná

si overovala pravdivosť zverejnených informácií na základe žiadosti zo dňa 30.6.2010, po konaní
mestského zastupiteľstva a boli jej poskytnuté dňa 2.7.2010. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Prvoinštančný súd doručil odvolanie žalobcu zástupcovi žalovanej dňa 23.12.2016 s výzvou na

vyjadrenie k odvolaniu v lehote 10 dní. Žalovaná sa k odvolaniu do rozhodnutia odvolacieho súdu
písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd rozsudkom č.k. 17Co 13/2017-609 zo dňa 13.2.2018 prvoinštančný rozsudok č.k. 5C
183/2010-571 zmenil tak, že žalobe vyhovel, keď zistil naplnenie podmienok na ochranu žalobcu podľa

§ 19b ods. 2, 3 OZ.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, v ktorom namietala nesprávnosť odvolacieho
rozsudku, najmä jeho nepreskúmateľnosť.
Uznesením č.k. 1Cdo/144/2018-657 zo dňa 25.9.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil
vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13.2.2018 sp. zn. 17Co/13/2017 a uznesením č.k.

1Cdo/144/2018-659 zo dňa 30. januára 2019 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2018 sp.
zn. 17Co/13/2017 zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že odvolací súd sa bezo zbytku nezhostil povinnosti zistiť skutkový stav veci,
vec správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie aj zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť
a zdôvodniť. Odvolací súd neskúmal a nevysvetlil všetko, čo je v prípadoch ochrany dobrej povesti

skúmať potrebné, ako aj to, či došlo k zásahu do práv žalobcu, či tento zásah bol v súlade so zákonom
a či tento zásah v súlade so zákonom bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V konaní podľa
§ 19b ods. 3 OZ sa vychádza zo zásady, že dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku.
Dobrú povesť právnickej osoby je nevyhnutné v konkrétnom prípade hodnotiť podľa jeho správania
sa v obchodných vzťahoch. Ak si právnická osoba neplní svoje záväzky riadne a včas, nemožno

dospieť k záveru, že ide o právnickú osobu, ktorá by požívala dobrú povesť. Samotné zverejnenie
nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa povesti právnickej osoby, zakladá spravidla zásah do dobrej
povesti, avšak každé zverejnenie nepravdivých údajov nemusí automaticky znamenať takýto zásah.
Ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickejspoločnosti tolerovať nemožno. V tomto svetle si predovšetkým odvolací súd neujasnil, ktoré výroky sú
predmetomkonania,keďprvoinštančnýsúddospelkzáveru,ževýrokytýkajúcesazamestnanosti,počtu
zamestnancov a poskytnuté príspevky, ktoré výroky predniesla žalovaná ako poslankyňa Mestského

zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného
programu, pričom prejav vyhodnotil prvoinštančný súd ako neverejný, adresovaný úzkemu okruhu
osôb s možnosťou zverejnenia televíziou a žalovaná ako verejne činná osoba, poslankyňa mestského
zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v
politike zamestnanosti mesta. Prejav hodnotil ako hodnotiace úsudky, ktoré nezasiahli do osobnostných

práv žalobcu.
Odvolací súd prejav žalovanej vyhodnotil ako nepravdivé skutkové tvrdenia a nepravdivé hodnotiace
úsudky, pričom nevysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré výroky predstavujú skutkové tvrdenia
a prečo sú nepravdivé a nevysvetlil, ktoré výroky predstavujú hodnotiace úsudky, prečo sú hodnotiace
úsudky nepravdivé a ako túto nepravdivosť úsudku meral (mal preukázané).
Odvolací súd nezameral svoje dokazovanie najskôr na okolnosť, či žalobca v materiálnom čase požíval

a požíva dobrú povesť, teda či si riadne a včas plní všetky svoje povinnosti a záväzky voči svojim
obchodným partnerom, zamestnancom a podobne. Žalovaná ako verejná osoba má povinnosť sa
zaujímať o veci verejné, zisťovať, poskytovať a šíriť informácie týkajúce sa záležitostí verejného záujmu,
ktorou skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal, nevyhodnotil a nevysvetlil proporcionalitu medzi
právom žalobcu na ochranu dobrého mena (článok 8 Dohovoru) a právom na slobodu prejavu žalovanej

akoposlankyneapolitičky(článok10Dohovoru).Tedanevykonaltestproporcionalityanevysvetlil,včom
spočíva nevyhnutnosť obmedzenia práva na slobodu prejavu žalovanej v demokratickej spoločnosti, ak
si plnila svoju povinnosť informovať o veciach verejného záujmu, ako aj vysvetlil, prečo v danom prípade
má prednosť právo žalobcu na ochranu dobrej povesti pred právom žalovanej na slobodu prejavu.
Dovolací súd uviedol, že subjekt, ktorý sa uchádza o verejné finančné zdroje je povinný strpieť rozumnú

primeranú mieru kritiky či nepríjemné otázky a rôzne hodnotenia od odbornej, politickej ako aj bežnej
verejnosti. V danom prípade sa prejednávalo poskytnutie peňazí z verejných fondov na výstavbu tzv.
hnedéhopriemyselnéhoparku,ktorúvýstavbumalrealizovaťžalobca,tedaišlooriešenievecíverejného
záujmu.
Dovolací súd vyhodnotil odôvodnenie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné, nedáva odpovede na

podstatné a relevantné otázky, na ktoré je potrebné odpoveď dať. Bude preto potrebné ustáliť, o aké
výroky žalovanej konkrétne išlo, ustáliť, ktoré z predmetných výrokov sú hodnotiacimi úsudkami a ktoré
skutkovými tvrdeniami, ktoré z výrokov predstavovali nepravdivé skutkové tvrdenia a zároveň či a ako
zasiahli do práv žalobcu. Následne bude potrebné vyhodnotiť, či zásah bol neoprávnený a či tu existuje
príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu. Až potom bude možné vyhodnotiť, či

zásah presiahol prípustnú intenzitu do takej miery, že už hod nie je možné v demokratickej spoločnosti
tolerovať. Následne v konkurencii práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti ustáliť,
ktoré právo má prednosť a prečo.
Bude potrebné doplniť dokazovanie a dostatočne zistiť skutkový stav tak, aby bolo jasné, aké konkrétne
výroky na predmetnom rokovaní mestského zastupiteľstva za akých okolností odzneli, v akom kontexte,

či bol prejav verejný alebo neverejný, potom vyhodnotiť, ktoré výroky boli hodnotiacimi úsudkami a ktoré
skutkovými tvrdeniami, či boli alebo neboli pravdivé, či žalobca je osobou verejne známou alebo nie a
či išlo o debatu vo verejnom záujme. Pri výroku o priznaní nemajetkovej ujmy odvolací súd nevysvetlil,
prečo nepostačuje ospravedlnenie a odôvodniť výšku priznanej sumy.
Podľa § 455 CSP keďže bolo rozhodnutie odvolacieho súdu dovolacím súdom zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolaciemu súdu, bol odvolací súd viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP opätovne preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. a § 455 CSP. Vo veci

podľa § 385 CSP nariadil pojednávanie, pretože bolo potrebné dôkazy vykonané prvoinštančným súdom
zopakovať.
Pred odvolacím súdom zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Poukázal na vyvrátiteľnú právnu
domnienku dobrej povesti žalobcu, kde žalovaná opak nepreukázala. Žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.

Žalovanáaanijejprávnyzástupcasaodvolaciehokonanianezúčastniliajnapriekriadnemupredvolaniu,
svoju neprítomnosť neospravedlnili.
Odvolací súd zopakoval dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu v zmysle pokynov dovolacieho súdu.
Žalovaná na preukázanie svojich námietok nenavrhla zopakovať žiadne dôkazy.K prečítaným listinám pred odvolacím súdom, najmä k písomnému prepisu zápisnice z mestského
zastupiteľstva, sa žalobca nevyjadril.

8. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je ochrana dobrej povesti právnickej osoby z dôvodu,
že žalovaná na Mestskom zastupiteľstve v Humennom dňa 23.6.2010 uviedla na adresu žalobcu
nepravdivé skutkové tvrdenia, a to:
- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať
2 mesiace v režime na 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,
- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,
- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov.
Žalobca ďalej tvrdil, že na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 žalobkyňa predniesla hodnotiaci

úsudok, ktorý má nepravdivý a subjektívny charakter, a to: „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní,
lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex,
že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do
Gutmanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na podnikanie..., keďže išla dole elektrina. Viem, že
majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov“.

Žalobca v žalobe tvrdil, že skutkové tvrdenia sú nepravdivé, pretože v čase zverejnenia nepravdivých
informácií bol z uvedeného dôvodu poberaný príspevok z úradu práce na 138 zamestnancov žalobcu
v režime 60 %, ktorý režim bol v minulosti využívaný aj zo strany niektorých iných veľkých spoločností
pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes. V žiadnom prípade však nešlo o 470 zamestnancov
pracujúcich v tomto režime a spoločnosť Chemes, a.s. Humenné nikdy neuvažovala o prepúšťaní 470

zamestnancov.
Ďalej žalovaná v hodnotiacom úsudku uviedla subjektívne a nepravdivé hodnotenia. Hodnotila
podmienky v priemyselnom parku ako nedostatočné a nie ideálne na príjem investorov, čo spôsobilo
a je spôsobilé odradiť potencionálnych investorov, ale aj existujúcich zmluvných partnerov žalobcu od
pôsobenia v priemyselnom parku Chemes. Žalovaná podľa žalobcu sa mala dopustiť zásahu do práva

na dobrú povesť právnickej osoby podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Žalobca žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na úhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 200.000 eur.
V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 195.000 eur a žiadal priznať
nemajetkovú ujmu v rozsahu 5.000 eur. Prvoinštančný súd v rozsahu späťvzatia konanie zastavil.
V priebehu konania žalobca rozšíril uplatnený nárok tak, že žiadal, aby bola uložená žalovanej povinnosť

zabezpečiťnajejnákladyuverejnenieospravedlneniavmiestnomperiodikusnázvomHumenskýkorzár.
Pre prípad, že svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplní, bola povinná strpieť uverejnenie tohto
ospravedlnenia. Okrem toho žalobca žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť sa ospravedlniť na
najbližšom mestskom zastupiteľstve.

9. Z obsahu prvoinštančného konania a skutkových okolností zistených prvoinštančným súdom bolo
zistené, že skutočne sa dňa 23.6.2010 konalo Mestské zastupiteľstvo mesta Humenné, na ktorom
po schválení programu vystúpila žalovaná a ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
jej bolo poskytnuté ešte pred samotným rokovaním mestského zastupiteľstva slovo. V tom čase
žalovaná vykonávala funkciu aj radového poslanca mestského zastupiteľstva, aj poslanca vyššieho

územného celku. Na mestskom zastupiteľstve sa však zúčastňovala ako poslankyňa mestského
zastupiteľstva a svoje vystúpenie pred rokovaním mestského zastupiteľstva realizovala z titulu funkcie
poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd zistil, že skutočne uvedené výroky
boli prednesené pred mestským zastupiteľstvom. Je nesporné, že na mestskom zastupiteľstve sa
zástupca žalobcu nezúčastnil.

Ako bolo preukázané i pred odvolacím súdom, žalovaná svoj prejav predniesla pred poslancami
mestského zastupiteľstva, po schválení programu rokovania a voľbe návrhovej komisie, predtým, než
sa pristúpilo k prerokovaniu jednotlivých bodov programu. Žalobca v žalobe uviedol presne označené
výroky,ktorémalizasiahnúťdojehodobréhomena.Zozápisnicemestskéhozastupiteľstvavšakvyplýva,
že tieto výroky neboli vyslovené žalovanou samostatne, bez ďalšieho. Boli vyslovené v jednej súvislej

myšlienke a doplnené vetami vyslovenými žalovanou „Čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes
nemôže porušovať zákon, tak zahlásil, že chce 470 ľudí prepustiť, ak štát zaplatí 60 % za dva mesiace.“
A ďalej „To sú návrhy, ktoré sme chceli podať a veríme, že to, čo som možno povedala pesimisticky,
že 470 ľudí požiadal Chemes na 60 %, možno nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že jeoptimistická situácia, budem veľmi rada, ak v októbri prídu aj Chemes aj nemocnica, aby sme vedeli,
čo sa v daných firmách deje.“
Tento prejav bol zameraný na udržanie zamestnanosti v Humennom, najmä u žalobcu ako veľkého

zamestnávateľa, s dôrazom na rozvoj tzv. Hnedého priemyselného parku, v ktorom žalobca pôsobil a
zároveň aj na poskytnutie peňazí na rozvoj priemyselného parku z verejných fondov.
Prejav nebol určený širokej verejnosti, jeho cieľom, ako to uviedla žalovaná pred prvoinštančným súdom,
bolo na túto tému vyvolať diskusiu. O obsahu prejavov z mestského zastupiteľstva informovali miestne
médiá, ktoré, ako to vyplýva zo zápisnice, boli prítomné na zasadnutí.

Následne dňa 1.7.2010 zvolal R.. W., prezident spoločnosti Priemyselný park Chemes tlačovú besedu
odvysielanú v Humenskej televízii, kde vyjadrenia žalovanej dementoval.
Ako to vyplýva z predložených listín, následne tento konflikt vo vzájomných informáciách bol
prezentovaný aj v celoštátnych periodikách (napr. SME, Hospodárske noviny, Trend).
Z obsahu prepisu záznamu vyjadrenia žalovanej na Mestskom zastupiteľstve Mesta Humenné vyplýva,
že skutočne odzneli v súvislostiach tak, ako to zistil odvolací súd len výroky žalovanej zažalované ako

skutkové tvrdenia, a to:
- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať
2 mesiace v režime na 65 %,
- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,
- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,
- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov.
Zo záznamu nevyplýva, že by výrok, ktorý žalobca tvrdí, že má charakter hodnotiaceho úsudku odznel
v tvare: „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a

majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval
do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na
podnikanie..., keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto
parku nie sú ideálne na príjem investorov.“
V priebehu konania boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili prednesenie týchto výrokov na mestskom

zastupiteľstve a uviedli, že tieto výroky mohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, pretože žalobca v
tom čase mal pozíciu najväčšieho zamestnávateľa v regióne. Podľa svedka R.. V. Z. dokonca žalovaná
chcela svojim vystúpením dokázať nedôveryhodnosť jedného z partnerov projektu tzv. Hnedého
priemyselného parku a podľa svedka W.. O. N., ktorý v tom čase vykonával funkciu primátora Mesta
Humenné, mohlo toto vystúpenie a tieto informácie poškodiť dobré meno žalobcu. Tieto informácie, ktoré

odzneli na Mestskom zastupiteľstve v Humennom, boli zverejnené aj v Humenskom korzári a v denníku
SME, pričom sám zástupca žalobcu následne požiadal Humenskú televíziu o možnosť vystúpenia s
cieľom vyjadriť sa k tvrdeniam, ktoré odzneli zo strany žalovanej na mestskom zastupiteľstve dňa
23.6.2010.
Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca k 23.6.2010 nezamestnával 470 ľudí, a v

súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, ktorými bolo považované nedostatočné
využitie výrobných kapacít, časť jeho pracovníkov pracovala za mzdu vo výške 60 % priemerného
mesačného zárobku, avšak spolupracoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom
a požiadal o podporu a poskytnutie finančného príspevku na udržanie zamestnanosti spolu pre
zamestnancov na obdobie od 1.6.2010 do 31.8.2010.

Podľa konateľa žalobcu, ktorý bol vypočutý pred prvoinštančným súdom, spoločnosť v čase 23.6.2010
zamestnávala 350 zamestnancov a nie 470 zamestnancov, v tom čase ohlásila spoločnosť, že 160
zamestnancov prejde na 3 mesiace na mzdu vo výške 60 %. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom boli
uvažovali o prepúšťaní zamestnancov. Zníženie činnosti zamestnancov na 60 % bolo z dôvodu, že išlo
letné obdobie a zamestnanci nemuseli vykonávať svoju činnosť na plný úväzok.

10. Žalovaná pred prvoinštančným súdom potvrdila, že uvedené výroky na mestskom zastupiteľstve dňa
23.6.2010 uviedla, avšak pred mestským zastupiteľstvom si tieto informácie zisťovala u riaditeľa úradu
práce. Uviedla, že 29.9.2009 žalobca nahlásil hromadné prepúšťanie, skoro 100 zamestnancov, pričom
v tom čase mal žalobca 423 zamestnancov. Uviedla, že informácie na mestskom zastupiteľstve uviedla

z dôvodu, že už v minulosti ju oslovovali odborové organizácie a nikto nevedel, že čo sa deje, pretože
už pred tým bolo prepustených 350 ľudí. Snažila sa na túto tému vyvolať diskusiu.11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná po zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa
23.6.2010 sa žiadosťou, ktorú podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom dňa
30.6.2010 informovala, či spoločnosť Chemes, a.s. Humenné požiadala Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny v Humennom o poskytnutie príspevku na udržanie zamestnanosti, kedy bola žiadosť úradu
doručená, či bola dohoda so zamestnávateľom uzatvorená, kedy a na koľkých zamestnancov úrad
poskytuje príspevok. Informácia bola sprístupnená žalovanej elektronickou formou dňa 2.7.2010.

12. Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názoru právnickej osoby sa možno domáhať na

súde,abysaneoprávnenýužívateľzdržaljehoužívaniaaodstránilzávadnýstav;možnosatieždomáhať
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sa môže považovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3 OZ ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby.

13. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to,

či došlo len k ohrozeniu, alebo aj priamemu porušeniu dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť
konajúceho subjektu (žalovanej) je objektívna bez ohľadu na zavinenie.
Žalobca sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 OZ. Podmienkou
ochrany je, že právnická osoba požívala v čase zásahu „dobrú povesť“, teda všeobecne panujúci
názor na činnosť žalobcu vytvorený osobami, ktoré so žalobcom prišli do kontaktu pri jeho správaní vo

vzťahoch, ktorý tvorí predmet jeho činnosti.
V súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že
právnická osoba (žalobca) má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku.
Dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku po celú dobu trvania jej existencie. Ide o vyvrátiteľnú
domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá

dobrú povesť zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla (žalovaná).
Na základe uvedeného preto platí prezumpcia dobrého mena právnickej osoby do tej doby, dokiaľ nie
je vykonaný úspešne dôkaz opaku, ktorý zaťažuje žalovanú.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že žalobca ako právnická
osoba kritérium dobrej povesti nepožíva. Ani v priebehu odvolacieho konania tieto okolnosti neboli

tvrdené a ani preukázané, preto odvolací súd bol povinný vychádzať zo zákonnej prezumpcie poctivosti
žalobcu a konštatovať splnenie prvého predpokladu pre skúmanie uplatneného nároku.

14. Ďalším predpokladom odôvodňujúcim uplatnenie nároku podľa § 19b ods. 3 OZ je existencia
konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby.

Prvoinštančný súd všetky namietané výroky žalovanej posúdil ako hodnotiace úsudky, aj keď žalobca
ich rozdelil na nepravdivé skutkové tvrdenia a posledný z nich ako hodnotiaci úsudok.
Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu a aj v súlade s názorom dovolacieho súdu je potrebné
najskôr vyhodnotiť, či namietané výroky majú charakter hodnotiacich úsudkov alebo (ne)pravdivých
skutkových tvrdení.

Hodnotiaci úsudok je subjektívny postoj autora výrokov, ktorý nie je overiteľný. Aj napriek tomu takýto
názor musí byť založený na pravdivých podkladoch, pretože nie je možné pri hodnotiacom úsudku
vykonať dôkaz pravdy.
Skutkové tvrdenie je založené na zistiteľnej skutočnosti, preto je možné preukázať jeho pravdivosť.
Pravdivá informácia nezasahuje do povesti právnickej osoby, pokiaľ nie je podaná skresľujúcim a

difamujúcim spôsobom.
V každom prípade je potrebné vystúpenie žalovanej posudzovať ako celok, čo nakoniec uviedol aj
zástupca žalobcu pred odvolacím súdom, nie len vybrané vety, resp. časti viet bez toho, aby nebol
zistený aj motív či cieľ takéhoto vyjadrenia.
Odvolací súd už v tomto rozhodnutí skonštatoval, že namietaný výrok, ktorý žalobca v žalobe označil

ako hodnotiaci úsudok „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú
vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller
sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gumanova, pretože nemajú najlepšie
podmienky na podnikanie..., keď išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky
v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov.“ v žalovanom znení neodznel. Čiastočne jednotlivé

sekvencie tohto výroku sú obsahom prejavu žalovanej v rôznych prednesených súvislostiach, preto pre
spornú existenciu tejto časti uplatneného nároku odvolací súd nepovažuje dôvodné tomuto výroku sa
ďalej venovať a žalobcovi aj poskytnúť ochranu. Žalobca tvrdené porušenie práva nepreukázal, pretože
výrok tak, ako ho označil žalobca samostatne neodznel.15. Ostatné výroky, ktoré mali zasiahnúť do práva žalobcu na dobrú povesť právnickej osoby, a to:
- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať

2 mesiace v režime 65 %,
- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,
- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,

- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov,
neboli vyslovené žalovanou samostatne tak, ako sú žalované, boli vyslovené vo vzájomných
súvislostiach a v súvislosti s tým, že žalovaná žiadala, aby tieto okolnosti zástupca žalobcu na ďalšom
mestskom zastupiteľstve vysvetlil. Ide teda o hypotézu, ktorej pravdivosť navrhuje na ďalšom zasadnutí
overiť. Uvedené namietané výroky boli prednesené žalovanou v znení „... keď dnes požiadal 470
ľudí na 65 %, aby úrad práce zaplatil finančné prostriedky na dva mesiace Chemesu pre všetkých

zamestnancov. Že tam hrozí riziko výpovede. Čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže
porušovať zákon, tak nahlásil, že 470 ľudí chce prepustiť, ak štát nezaplatí 60 % za dva mesiace...“.
Žalovaná vo vystúpení uviedla, že : „Prosila by som, aby Chemes, a.s., bola pozvaná na budúce mestské
zastupiteľstvo, aby nám povedala, aké má plány, čo chystá...“ a ukončila to vetou:“ To sú také návrhy,
ktoré by sme chceli podať a veríme, že to, čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal

Chemes na 60 %, možno to nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je optimistická situácia,
budem veľmi rada, ak v októbri prídu aj Chemes aj nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách
deje.“.
Pri posudzovaní jednotlivých výrokov žalovanej, ako ich zažaloval žalobca, a po preukázaní reálne
odznenej myšlienky žalovanou, vrátane výzvy na overenie týchto informácií prednesené niekoľkokrát

žalovanou, je možné stotožniť sa so závermi prvoinštančného súdu o tom, že v tejto časti uplatneného
nároku žalobcom sa nejedná o zásah do jeho práv skutkovými tvrdeniami, ale hodnotiacimi úsudkami,
pričom čerpala z ústnych informácií riaditeľa úradu práce.
Podklady pre prezentovanie hodnotiaceho úsudku nemala žalovaná správne, pretože, ako vyplýva z
dokazovania,žalobcanezamestnával470ľudí,všetcinebolinarežimepráce60%,alelen138.Žalovaná

správnosť svojich informácií, ktoré následne vo forme hodnotiaceho úsudku predniesla pred poslancami
mestského zastupiteľstva nepreukázala.
Uvedené výroky ako hodnotiace úsudky subjektívneho charakteru boli spôsobilé zasiahnúť do práv
žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Boli prednesené žalovanou na Mestskom
zastupiteľstve v Humennom dňa 23.6.2010. Žalovaná v tom čase uvedený prejav vykonala ako

poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, čo nakoniec vyplýva priamo z písomného záznamu
tohto prejavu a výpovede bývalého primátora, svedka W.. N.. Na mestské zastupiteľstvo sa žalovaná
dostavila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Humennom a popritom pôsobila aj ako poslankyňa
vyššieho územného celku a NS SR. Mala preto postavenie verejnej osoby, ktorá sa zaujíma o veci
verejné, ktorá diskutuje a nastoľuje na diskusiu témy verejného záujmu. V danom prípade išlo o

otázku nezamestnanosti, čerpanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov a výstavba a fungovanie
priemyselného parku, kde jeho prevádzku zabezpečoval žalobca.
Žalovaná preto diskutovala a prezentovala svoj názor na riešenie vecí verejného záujmu, ktorý záujem
spočíval v zisťovaní, ako sa naloží s verejnými prostriedkami, teda s financiami úradu práce a financiami
na výstavbu hnedého priemyselného parku.

Pri svojom prejave vyjadrovala sa k nastoleným témam na základe subjektívnych kritérií. Vzhľadom na
závažnosť témy a územia ktorého sa týkala, ktoré bolo predmetom vyjadrenia žalovanej, bolo Mestské
zastupiteľstvo v Humennom adekvátnym fórom na diskutovanie a prezentovanie názorov žalovanej a
odvolací súd pripúšťa, na rozdiel od prvoinštančného súdu, že týmto prejavom mohlo dôjsť k zásahu do
práva žalobcu podľa § 19b OZ už len tým, že informovala zveličene a nepresne.

Primárnym cieľom prejavu však nebolo poškodiť dobré meno žalobcu, ale poukázať na rastúcu
nezamestnanosť, navrhnúť jej riešenie aj v súvislosti s výstavbou hnedého priemyselného parku.

16. Žalovaná ako verejná osoba v spornom momente realizovala svoje právo na slobodu prejavu
žalovanej ako poslankyne a političky (článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach). Právo

žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby vyplýva z článku 8 tohto Dohovoru.
Vzhľadom na možný zásah do práv žalobcu na ochranu dobrého mena a práva žalovanej na slobodu
prejavu a aj s poukazom na právny názor dovolacieho súdu, odvolací súd vykonal test proporcionality
založený na hľadaní odpovedí na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako o žalobcovi hovoril.Kto zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu vykonal:
Žalovaná ako pôvodca zásahu v čase zásahu bola verejnou osobou, bola povinná sa zaoberať vecami
verejnými a poskytovať a šíriť informácie ako poslankyňa 3 zastupiteľských zborov (národná rada, vyšší

územný celok, mesto)
O kom žalovaná diskutovala
Žalovaná diskutovala o žalobcovi, o súkromnom podnikateľskom subjekte, ktorý získal finančné
prostriedky z verejných zdrojov a sú poskytované aj verejné zdroje na výstavbu hnedého priemyselného
parku, ktorú mal realizovať žalobca. Tým, že má k dispozícii verejné financie, vstupuje žalobca do

verejnej sféry a záujmu, v dôsledku čoho tu bude vždy verejný záujem v rámci verejnej diskusie zisťovať
použitie verejných financií a kontrolovať ich využitie.
Čo bolo predmetom diskusie
Predmetom diskusie bolo využitie verejných peňazí, nezamestnanosť a výstavba hnedého
priemyselného parku žalobcom, kde predmetom diskusie bolo uistenie, či sa s verejnými prostriedkami
naloží efektívne a zodpovedne.

Kde bola diskusia vedená
Diskusiu žalovaná viedla na mestskom zastupiteľstve, teda na mieste príslušnom na zaoberanie sa
diskutovanou témou, pred mestskými poslancami v danom regióne. Nešlo o spoločnosť, ktorá by
nemohla o danej téme viesť debatu, prípadne aj zasiahnuť konštruktívne do jej riešenia.
Kedy bola vedená debata

Debata bola vedená dňa 23.6.2010, kedy žalobca využíval aktívne nástroje zachovania zamestnanosti
po vykurovacej sezóne, kedy časť zamestnancov nemohlo pracovať na plný úväzok, keď stúpala
nezamestnanosť a riešenie tohto problému mesto videlo v prilákaní investorov do priemyselného parku
a tvorbe pracovných miest.
Ako boli informácie formulované

Žalovaná formulovala informácie ako hodnotiace úsudky, kedy zrejme pre nedostatok podkladových
informácií pre vytváranie úsudkov a v záujme zaujať a burcovať svojich poslucháčov svoje názory
predniesla zveličujúco a nie presne.
Na základe uvedeného odvolací súd pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej
povesti a práva na slobodu prejavu zohľadnil všetky okolnosti danej veci. Sloboda prejavu predstavuje

jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednou z hlavných podmienok pokroku a
rozvoja každého jednotlivca a vzťahuje sa aj na právo vyslovovať svoje názory na obchodnú spoločnosť
- žalobcu, ktorý požíva výhodu verejných zdrojov a tým vstupuje do verejnej sféry, kde je povinný strpieť
rozumnú a primeranú mieru kritiky, či nepríjemné otázky a rôzne hodnotenia odbornej, politickej či bežnej
verejnosti.

Na základe uvedeného testu odvolací súd nezistil, že by zásah žalovanej do dobrej povesti žalobcu ako
právnickej osoby bol neoprávnený.

17. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 CSP a § 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1, 2 CSP.
Vodvolacomajdovolacomkonaníbolažalovanávplnomrozsahuúspešná.Pretojejodvolacísúdpriznal
nárok na náhradu trov konania v týchto dvoch štádiách konania v plnom rozsahu voči neúspešnému

žalobcovi.
O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.