Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203563
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5120203563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: F. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, I. a manželka navrhovateľa: F. E., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. B.
XX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov F. E., nar. XX.X.XXXX a F. E., rod. Q., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa
X.X.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev F. úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. I. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo

v súčasnosti neplní žiaden účel, ich manželstvo je bez vzájomných citových väzieb, od roku 2011
spoločne nehospodária a od roku 2012 prestali spolu úplne intímne žiť. Príčinu rozvratu ich manželstva
označil v neprekonateľných rozporoch plynúcich z rozdielnych pováh, nezdieľajú spoločné názory na
život a obnovenie manželského spolužitia z jeho strany nie je reálne.

2. Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.4.2020 s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasila. Uviedla, že o komunikáciu a pokusy o zachovanie manželstva sa snažila len

ona, pričom navrhovateľ len mlčal a po podaní návrhu na rozvod prestal s ňou úplne komunikovať,
vyhýbal sa jej a doma nebýva. Uviedla, že s manželom sa brali príliš mladí, nemali žiadne spoločné
zážitky a rovno prešli do role rodičov a nie manželov. Rozpory v ich manželstve boli kvôli ekonomickej
situácii, rozdielnym predstavám o rodinnom prostredí a domáca komunikácia medzi nimi nebola žiadna.
V ich manželstve jej chýbala dôvera, úprimnosť, sloboda a vzájomný rešpekt. To čo ich vzťah ničí celé
roky sú manželove predstavy, aká by mala byť. Je presvedčená, že vzájomnou komunikáciou dokážu
reštartovať ich manželstvo.

3. V priebehu konania navrhovateľ doplnil svoj návrh o rozvod a uviedol, že s manželkou nežije v
spoločnej domácnosti od januára 2020 a v súčasnej dobe má priateľku, s ktorou plánuje spoločnú
budúcnosť. Z jeho strany už nie je žiaden predpoklad o obnovenie manželského spolužitia, vzťahy
medzi nimi považuje za natoľko narušené, že nie je možné dúfať v obnovenie spoločného spolužitia a
trvá na rozvode.

4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom manželky navrhovateľa (v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, zotrval na dôvodoch rozvodu a súhlasil s rozhodnutím
v jeho neprítomnosti) a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.9.1989 v Žiline, manželstvo je zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku 30, ročník 1989, na strane 126, pod poradovým číslom
441. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, z ich manželstva pochádzajú dve deti,

ktoré sú už plnoleté.

6. Manželka navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, s rozvodom
nesúhlasila. Potvrdila, že má vedomosť o vzťahu manžela s inou ženou, avšak z jej strany je reálne
obnovenie spolužitia, a to vzájomnou komunikáciou.

7. Súd v konaní o rozvod vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie (§
96 ods. 1,2 CMP). Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný
vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľa, ktorý rozvod vidí ako jediné riešenie ich partnerskej krízy
a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia pre vzťah s inou ženou.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní

možnochápať akozákladvytvoreniatrvaléhoaharmonickéhoživotnéhospolužitia.Povinnosťvzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu
medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si
pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc
pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o

zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách.
Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu
manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na

návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

11. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé

dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť; súd môže rozviesť manželstvo na návrh
jedného z manželov, ak je v konaní preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva, teda že vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie
je možné očakávať obnovenie manželstva.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú
splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo, že
manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia,
v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúci navzájom podporu a pomoc. Je v
konaní nepochybné, že navrhovateľ má nadviazaný nový vzťah s inou ženou a jednoznačne deklaroval

nezáujem zotrvať v súčasnom manželstve a odmieta akúkoľvek sanáciu ich vzťahu s manželkou.
Je zrejmé, že nedostatočná komunikácia účastníkov konania, ako aj neochota jedného z manželov
riešiť otázky vzájomného manželského spolužitia dohodou, mimomanželský vzťah navrhovateľa, sú
okolnosťami, ktoré napokon viedli k ich citovému odcudzeniu. Základom pre uvažovanie o
možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť

ochota oboch manželov hľadať riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto
počínania, nakoľko dôvod na rozvod manželstva je výhradne a výlučne na posúdení manžela. Za stavu,
kedy navrhovateľ je presvedčený, že ich vzťahy sú tak vážne narušené, že považuje za vylúčené ďalšie
pokusy o ich obnovenie, nie je možné, aby súd nútil jedného z nich v manželskom zväzku zotrvať.
Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia

manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k
manželstvu. Za stavu, že navrhovateľ nechce v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod
manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje

o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľ nepodal návrh na náhradu
trov, a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.