Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľky B. proti povinnému O. o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia , vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 9/2020 , o dovolaní
povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Trenčín uznesením z 20. marca 2020 č. k. 17 C 9/2020 - 12 návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že
tento neobsahuje riadny a vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ( vo vzťahu k
zákazu vstupu do nehnuteľnosti ), pretože neobsahuje riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti, do ktorej
sa má manželovi navrhovateľky uložiť zákaz vstupu, ktorú skutočnosť si súd nedokáže vyvodiť z

priložených príloh. Z návrhu nevedel napr. ani to, či sa jedná o byt alebo rodinný dom, prípadne aký
je právny vzťah navrhovateľky a jej manžela k nehnuteľnosti. Z návrhu vyplýva, že sa zrejme jedná
o nehnuteľnosť, v ktorej sú prihlásení obaja na prechodný pobyt, pričom manžel navrhovateľky býva
aj na adrese jeho trvalého pobytu v rovnakej obci. Podľa návrhu by sa u manžela navrhovateľky mala
zdržiavať aj dcéra navrhovateľky Z.. Konštatoval, že sa jedná o vadu, ktorá nebráni pokračovaniu v
konaní, teda rozhodnutiu o návrhu, pretože návrh je potrebné zamietnuť najmä z iných dôvodov. Z

návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho
a synovho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi vstupovať
do nehnuteľnosti, v ktorej spolu bývajú a so synom navrhovateľky. Navrhuje teda úpravu vzájomného
pomeru medzi ňou a manželom. Po posúdení návrhu konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, lebo z obsahu návrhu nie
je možné zistiť, či manžel navrhovateľky bol vykázaný zo spoločného obydlia policajtom. Navrhovateľka

túto skutočnosť riadne neosvedčila, nepredložila žiadny dôkaz o nejakom relevantnom šetrení násilného
správania sa jej manžela. Samotné podanie trestného oznámenia o spáchaní priestupku nie je riadnym
osvedčením potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepodala ani
návrh na rozvod manželstva. Tvrdené násilné správanie sa jej manžela sa zakladá iba na jej vyjadrení
bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami. Predložené potvrdenia o ošetrení
jej a syna nepredstavujú presvedčivé osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia jej manžela. Ani zo

slohových prác syna a zhoršených výsledkov v škole nevyplýva násilné správanie sa jej manžela
a vôbec nie dôvodnosť vykázania ho z obydlia . Teda navrhovateľka hodnoverne a presvedčivým
spôsobom neosvedčila existenciu dôvodného podozrenia z násilia jej manžela.
2/ Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesením z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co
9/2020 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému
O. trvale bytom Y. dočasne zakázal vstupovať do rodinného domu na adrese Y. stojaceho na parc.

reg. „C“, pozemku s parcelou T. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX mX a na priľahlý
pozemokna parceleregistra„C“,parcelač.XXX/X-zastavanáplochaanádvorievovýmereXXmX,obenehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. , okres H., zapísané na U., v ktorom býva a ktoré nehnuteľnosti
užívajú navrhovateľka a maloletý O. po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia a uložil
povinnému , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou

účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť
spolu s navrhovateľkou predvolaný a zdržal ( I. ) . Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol ( II. ). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( III. ).V odôvodnení uviedol, že
povinnému nebolo napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ani odvolanie proti nemu doručované
odvolacímsúdom,tedanepostupovalvsúlades§329ods.1CSPzdôvodu splneniaúčelunariadeného

neodkladného opatrenia , ktorým je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv
strany , ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V súlade s čl. 6 základných princípov CSP
bolotrebazohľadniť povahuprejednávanejveci,kedynavrhovateľkaakojednastranavyžadujezvýšenú
ochranu , pričom jej právo na ochranu svojho života a zdravia má prednosť pred právom povinného ,
ktoré mu vyplýva z § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu
prvej inštancie doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o všetky podstatné náležitosti

navrhovaného neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na prípustnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia ako účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia , keď pred jeho
nariadenímpostačuje,akjeosvedčené dôvodnépodozrenie znásilia alebomožnosťohrozeniatelesnej
aleboduševnejintegrity,pričomrozviedolakomožnonásiliedefinovať apojemintegrityzjazykovedného
hľadiska . Poukázal na to, že navrhovateľka predložila okrem iných aj dôkazy na osvedčenie svojich

tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy , ktoré špecifikoval. Tieto ( listinné ) dôkazy
podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézy uvedené v § 325 ods. 2 písm. c/ a h/ CSP , teda že
povinný je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť
telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Nepovažoval za neodôvodnené ohrozené právo povinného
na obydlie , nakoľko v danom prípade je dôvodné ho vylúčiť z užívania dotknutých nehnuteľností,

pričom zo zistených skutočností nevyplývalo, že by povinný nemal objektívnu možnosť zabezpečiť
si iné bývanie. Navrhovateľka teda podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala dôvodnosť
potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu
súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti

nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považoval za primerané aj v
súvislosti s okolnosťami bežného života. Výrok týkajúci sa nepribližovania sa k maloletému na menšiu
vzdialenosť ako 10 metrov odôvodnil tým, že vo vzťahu k nemu navrhovateľka nepreukázala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

3/Protitomutouzneseniukrajskéhosúdupodaldovolaniepovinnýpodľa§420písm.f/CSP.Navrhol,aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že
mu počas celého konania nebola doručená ani jedna písomnosť , ani jedno rozhodnutie , ani jedna výzva
smožnosťoukvecisavyjadriť.Malzato,žeuznesenieodvolaciehosúdutrpívadouzmätočnosti,pretože
súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil , aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd pred vydaním
napadnutého uznesenia mu nedoručil odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
a ani samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento postup považoval za nesprávny a
nezákonný , keď odvolací súd porušil kogentné ustanovenie zákona t. j. § 329 ods. 1 CSP, pričom jeho
postup nemá oporu v čl. 6 CSP ako odvolací tvrdil. V danom prípade je totiž nesporné, že konanie sa

riadilo CSP a sporovými stranami boli dve fyzické osoby a navrhovateľka nepredstavovala ani jeden z
trojice kategórií subjektov, ktorý by bol slabšou stranou v spore a ktorý by disponoval komparatívnou
nevýhodou, ktorú je súd povinný vyvážiť. Teda postup odvolacieho súdu nemal v čl. 6 CSP oporu,
pretože nemá nijakým spôsobom negovať princíp rovnosti sporových strán z pohľadu procesného
režimu. Tento článok predstavuje povinnosť súdu zohľadňovať určité špecifické potreby tých subjektov,

ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňujú určitý špecifický procesný režim ,
inak povedané ide o normatívne vyjadrenie obyčajnej ľudskej slušnosti , napr. vo vzťahu k zdravotne
postihnutým osobám. Táto slušnosť má spočívať v zohľadňovaní okolností, ktoré môžu mať vplyv na
mieru náročnosti realizácie procesným oprávnení týchto špecifických subjektov, in concreto môže ísť o
stanovenie času pojednávania atď. Ak aj odvolací súd odôvodnil , že nepostupoval podľa § 329 ods.

1 CSP z toho dôvodu , aby bol naplnený účel neodkladného opatrenia, tak s takýmto zdôvodnením
nesúhlasil v tomto štádiu konania. Takéto zdôvodnenie sa používa pri vydaní neodkladného opatrenia
súdom prvej inštancie, čomu zodpovedá aj príslušná legislatíva. Odvolací súd však už má v zmysle §
329 ods. 1 CSP povinnosť doručiť povinnému odvolanie aj samotný návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia. Účel neodkladného opatrenia by doručením návrhu a odvolania nemohol byť povinným už
nijako zmarený, keďže podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie a odvolací súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali

povydanínapadnutéhouznesenia.Postupodvolaciehosúdupovažovalzanezákonný,pretožepridvoch
rovnocenných sporových stranách poskytol navrhovateľke procesné zvýhodnenie na jeho úkor, keď mu
neumožnil vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky a k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré obsahovali skutkovú a právnu argumentáciu. Týmto porušil § 329 ods. 1 CSP a tým
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie ESĽP vo veci

Trančíková proti SR z 13. 1. 2015. Konanie pred odvolacím súdom vykazuje aj znaky nespravodlivosti ,
pričom mu bola odňatá akákoľvek možnosť sa brániť a korigovať nesprávny postup odvolacieho
súdu, keďže o súdnom konaní sa dozvedel až doručením uznesenia odvolacieho súdu. Zdôraznil, že
odvolací súd svojím nezákonným postupom mu ako výlučnému vlastníkovi ( navrhovateľka nie je ani
spoluvlastníčkou ) nehnuteľnosti zakázal vstúpiť do rodinného domu , či na priľahlý pozemok ( nepatria
do BSM ) na dobu šesť mesiacov bez toho, aby mu vôbec umožnil sa k veci vyjadriť a vyvrátiť skutkové

tvrdenia navrhovateľky . Odvolací súd záver, že z doposiaľ zistených skutočností nevyplýva, že by
nemal objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie , prijal bez toho, aby sa mal možnosť k veci vyjadriť
a vychádzal len z tvrdení navrhovateľky. Týmto výrazným spôsobom zasiahol nielen do jeho práva na
spravodlivý súdny proces, ale aj do jeho ústavného práva vlastniť majetok s poukazom na čl. 20 Ústavy
SR. Odvolací súd svojím nezákonným postupom vytvoril „nebezpečný“ precedens.

4/ Navrhovateľka navrhla z rozvedených dôvodov dovolanie povinného odmietnuť.
5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP ) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné.

6/ V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7/ V zmysle § 420 CSP . je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8/V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne.

9/ Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10/ V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené

podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

11/ V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až

§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

12/ Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP ) strana sporu
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané(§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP ) povinný napáda
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zmenil zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia tak, že neodkladné opatrenie nariadil.

13/ Povinný uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14/ V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP dovolací súd v
prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací
súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,

ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP
irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

15/ Podľa názoru dovolacieho súdu má v danom prípade neodkladné opatrenie povahu rozhodnutia
vo veci samej , keďže nebolo podané spolu so žalobou, o ktorej by súd rozhodoval po rozhodnutí o

neodkladnom opatrení a nebolo podané ani počas konania vo veci samej, preto je voči rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 CSP prípustné .

16/ Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. e/ a h/ CSP zamietol , lebo dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu jeho

nariadenia . V porovnaní s ním odvolací súd dospel k záveru, že zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú
žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadil bez
uloženia povinnosti podať žalobu.

17/ Podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu
o zamietnutí neodkladného opatrenia , umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

18/ Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , odvolací súd , ktorý rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o

zamietnutí návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,umožníprotistrane vyjadriťsakodvolaniuak
samotnému návrhu. Všetky v ňom uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Tento úkon realizuje
výlučne odvolací súd , teda nie súd prvej inštancie. Protistrane sa v zmysle tohto ustanovenia doručuje
pôvodný návrh a odvolanie navrhovateľa , ku ktorým má možnosť vyjadriť sa. Z povahy veci vyplýva, že
spolu s týmito podaniami zašle odvolací súd protistrane aj zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie ,

nejde však o štandardné doručovanie , keďže toto uznesenie sa protistrane v zmysle § 331 ods. 1
CSP nedoručuje. Účelom tohto ustanovenia je vytvoriť adekvátny procesný priestor na vyjadrenie
osoby, proti ktorej pôvodne zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Napokon
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vyjadrením protistrany podmienené a o odvolaní rozhodne odvolací
súd bez ďalšieho aj vtedy, ak sa protistrana v určenej lehote ( § 118 ods. 1 CSP ) nevyjadrí . Teda

ak sa procesne neúspešný navrhovateľ rozhodne podať odvolanie proti zamietavému uzneseniu , musí
zohľadniť skutočnosť, že odvolací súd jeho odvolanie spolu s návrhom a prvoinštančným uznesením
doručí na vyjadrenie protistrane ešte pred samotným rozhodnutím o odvolaní ( pozri Veľký komentár
CSP Števček a kol. str. 1120 ).

19/ Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd podľa citovaného ustanovenia nepostupoval, povinnému
doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu
prvej inštancie spolu s uznesením, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a neodkladné
opatrenie nariadil ( čl. 42 spisu ). Takýto svoj postup, ktorý povinný v dovolaní namietal , odôvodnil čl.
6 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ods. 1 ) a súd zohľadňuje špecifické potreby strán
sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia ( ods. 2 ).20/ Odvolací súd tým, že povinnému nedoručil odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pre rozhodnutím o odvolaním ( urobil

tak až po rozhodnutí o odvolaní ) a neumožnil mu sa k nim vyjadriť postupoval v rozpore s § 329
ods. 2 CSP . Týmto svojím postupom porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces ( § 420
písm. f/ CSP ). Nemožno súhlasiť s odvolacím súdom, keď uviedol, že tak nepostupoval s poukazom
na čl. 6 CSP, pretože práve tento článok predstavuje jednak princíp rovnosti strán , čo by sa malo
prejaviť v rovnakej miere možnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany

a nemožno konštatovať, že navrhovateľka vo vzťahu k povinnému disponovala takou mierou nevýhody,
ktorú by bolo treba vyvažovať aj postupom v rozpore s kogentným ustanovením CSP. Tento článok tiež
súdu ustanovuje povinnosť zohľadniť špecifické potreby strán vyplývajúce ale z v ňom konkretizovaného
postavenia, ktoré u navrhovateľky preukázané nebolo. Odvolací súd zmenil zamietajúce uznesenie
súdu prvej inštancie a nariadil navrhované neodkladné patrenie , keď vykonateľnosť jeho uznesenia
nastáva jeho vyhotovením ( § 332 ods. 2 CSP ). Dobu šesť mesiacov považoval za primeranú na riešenie

manželských vzťahov medzi stranami a tiež na riešenie užívania predmetného rodinného domu , ktorý
podľa tvrdenia povinného je v jeho výlučnom vlastníctve a odvolací súd svoj záver o objektívnej
možnosti zabezpečenia si iného bývania povinným bližšie nezdôvodnil. Pre úplnosť dovolací súd
poukazuje na znenie výroku uznesenia odvolacieho súdu v časti I., keď evidentne chýba dokončenie v
tom , čoho sa má povinný zdržať ( predvolaný a zdržal?).

21/ Vychádzajúc z uvedeného je dovolanie povinného nielen prípustné , ale aj dôvodné , preto dovolací
súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 450 CSP ).

22/ Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( § 455 CSP).

23/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.