Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210708
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317210708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: B. W., nar. XX.XX.XXXX,

B. XXXX, Snina, zast. JUDr. Antonom Wagnerom, Kudlovská 1, Humenné proti žalovanej: Q. T., nar.
XX.XX.XXXX, O. XXXX, A., zast. JUDr. Evou Kákošovou, Partizánska 1057, Snina, o náhradu škody
takto u Humen

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.12.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia 599 eur s prísl. z

titulu náhrady škody. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene pri realizácii oplotenia
svojho pozemku zrezala jemu patriaci ovocný strom slivku a tým mu spôsobila škodu, ktorú stanovil
znalec T.. M. L.Ý. ako spoločenskú hodnotu dreviny na sumu 599 eur.

2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Tvrdila, že realizovala
oplotenie svojho pozemku po hranici s pozemkom žalobcu, ktorá bola určená v konaní pred Okresným
súdom I. vedenom pod sp. zn. 15C/59/2008. Slivka sa nachádzala priamo na hranici pozemkov, avšak

nikdy nebola vo vlastníctve žalobcu, ale patrila Q. A., rod. K., lebo strom zasadil ešte jej otec v 70.tych
rokoch. Podľa žalovanej slivka bola sčasti suchá, nerodila a na dôkaz predložila aj čestné prehlásenie Q.
A. o vlastníctve. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne namietala aj výšku škody, ktorou nemôže
byť vyčíslená spoločenská hodnota tohto stromu. Poukázala na súdnu prax tým, že pojem spoločenská
hodnota drevín nie je možné aplikovať vo vzťahu súkromnoprávnom, ako je to v danom prípade, ale je
potrebné vychádzať zo skutočnej škody, ktorú žalobca nepreukázal.

3. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 zobral žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu
v časti o zaplatenie 549 eur späť a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 50 eur. Žalovaná v rozsahu
späťvzatia so zastavením konania súhlasila.

4. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 521 m2, parcelné
číslo XXXX/X záhrady o výmere 341 m2 a rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele

č. XXXX/X zapísaných katastrálnym odborom Okresného úradu v A. na LV č. XXXX kat. územia A.,
obec A., okres A.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely registra CKN parcelné č.
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2, parcelné číslo XXXX záhrady o výmere 517 m2
a rodinného domu so súp. číslom XXXX postaveného na parcele č. XXXX zapísaných katastrálnymodborom Okresného úradu v A. na liste vlastníctva č. XXXX kat. územia A., okres A. a tieto nadobudla
titulom osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XX, Dnot XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Medzi stranami sporu
sa viedol pred Okresným súdom I. spor o určenie hranice medzi týmito nehnuteľnosťami, teda parcelami

žalobcu CKN XXXX/X, CKN XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX kat. územia A. a parcelami CKN XXXX
a CKN XXXX zapísaných na LV č. XXXX kat. územia A.. O hranici rozhodoval súd v konaní pod sp.
zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 21.04.2011 v spojení s uznesením XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.11.2012
tak, že určil hranicu medzi pozemkami podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto
rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove

v konaní a ten rozsudkom zo dňa 29.01.2014 prvostupňový rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná postavila oplotenie po tejto hranici, pričom ohlásila mestu A., Mestskému úradu, oddeleniu
výstavby, ŽP a SP drobnú stavbu. Mesto A. nariadilo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou
na deň XX.XX.XXXX a následne oznámením zo dňa XX.XX.XXXX rozhodlo, že nemá námietky proti
uskutočneniu stavby oplotenie na pozemku žalovanej, ktorej bolo oznámenie doručené obom stranám

tohto sporu.

6. Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca žiadosť o okamžité zastavenie výstavby oplotenia z dôvodu, že
stavbu žalovaná realizuje v rozpore s rozhodnutiami súdov, spôsobila mu škodu tým, že mu zrezala
slivku vo vegetačnom období a vstupuje neoprávnene na jeho pozemok.

7. Mesto A., Mestský úrad v A., oddelenie výstavby, územného plánovania životného prostredia
stavebného poriadku odpovedalo na túto žiadosť listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že oznámenie k
ohláseniu drobnej stavby oplotenie na pozemku žalovanej je v súlade so znaleckým posudkom vydaným
v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o zrezanie ovocného stromu slivky vo vegetačnom období na dreviny

rastúce v záhradách nie je potrebný súhlas na výrub dreviny s obvodom kmeňa do 80 cm meraný vo
výške 130 cm nad úrovňou terénu, pričom vegetačné obdobie sa začína 01.04. Ak by iným spôsobom
žalovaná spôsobila žalobcovi škodu, bol upovedomený o tom, že túto si má riešiť v konaní pred
súdom. Žalobca predložil do konania znalecký posudok, ktorý vypracoval T.. M. L., znalec v odbore
Lesníctvo, ochrana životného prostredia. Išlo o znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý znalec vyhotovil

na žiadosť žalobcu a z tohto posudku súd zistil, že znalec vyčíslil spoločenskú hodnotu vyrúbanej
dreviny slivky na 599 eur. Znalecký posudok nebolo možné vyhodnotiť ako súkromný znalecký posudok,
keďženeobsahovalvšetkynáležitostisúkromnéhoznaleckéhoposudku,ktorémámaťpodľaCSP,avšak
žalobca počas konania uznal námietky žalovanej v tom, že nejde o spoločenskú hodnotu stromu a
svoj žalobný návrh na poslednom pojednávaní aj upravil tak, že žiada z titulu náhrady škody zaplatiť

len 50 eur, a nie 599 eur. Podľa žalobcu slivka bola posadená na jeho pozemku a posadili ju jeho
právni predchodcovia. Toto svoje tvrdenie však nevedel ničím preukázať. Podľa žalovanej slivka nepatrí
žalobcovi, posadil ju pán K. na hranici a to na jednom konci, aj na druhom konci pozemku a na hranici
troch vlastníkov, keďže bol vlastníkom pozemku, ktorý je za pozemkom žalobcu, pričom pán K. zomrel
niekedy v 70-tych rokoch. Bol to taký trojbod. Poukázala na to, že na zrezanie tohto stromu, ktorý stál

presne na hranici medzi pozemkami nepotrebovala povolenie, o čom rozhodol aj Mestský úrad v A..
Slivka nepatrila žalobcovi do výlučného vlastníctva, mala súhlas pani A., t.j. právnej nástupkyne po
pánovi K., a preto sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Poukázala na to, že žalobca viedol
spor s oboma susedami a neuznáva ani znalecký posudok, na základe ktorého súd určil hranicu medzi
ich pozemkami. Žalovaná poukázala na to, že so žalobcom má dlhodobo spory, nikdy by nezrezala

strom, ak by si myslela, že patrí žalobcovi, keďže vedela, aká by bola jeho reakcia. Počas výstavby
oplotenia žalobca privolával políciu a sťažoval práce pri stavbe tohto plota.

8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca skutočne neuznáva hranicu tak, ako ju súd určil. Tvrdil, že
znalec geodet nikdy nebol na tvare miesta a znalecký posudok preto nie je správny. Vo svojej výpovedi

uviedol, že spor viedol so susedami preto, lebo mu každá zobrala kus pozemku. Trval na tom, že strom je
jeho. Poukazoval na to, že na pozemkoch boli pôvodne zasadené 4 slivky, 3 z nich zrezal otec žalovanej,
hoci ich sadil otec žalobcu. Žalovaná túto okolnosť v celom rozsahu popierala. Napriek tomu počas
celého konania žalovaná chcela uzavrieť mimosúdnu dohodu takú, že vydá žalobcovi palivové drevo,
aj keď neuznala jeho nárok len preto, aby sa nezhoršovali susedské vzťahy. Bola ochotná zaplatiť aj

50 eur s tým, aby si každá strana znášala trovy sama a žalobca by zobral žalobu späť. Žalobca však
odmietol zobrať žalobu späť a žalovaná uviedla, že nemôže súhlasiť s tým, že aby súd rozhodoval o
tom, že je povinná zaplatiť žalobcovi nejakú finančnú náhradu za strom, keďže neuznáva jeho nárokabsolútne, zaplatiť 50 eur chcela iba preto, aby sa vyhla súdnemu sporu a aby sa vyhla aj problémom
a susedským sporom so žalobcom.

9. Podľa § 420 ods. 1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak
však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu (§442 ods. 1, 3 O. z.). Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

10. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy,
ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovať zo zmluvy, alebo iných právnych úkonov,
prípadne i z porušenia povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Zákon
rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Príčinná súvislosť ako jedná zo zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Uvedené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu majú objektívny charakter na rozdiel od zavinenia, ktoré má subjektívny charakter a znamená
psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie rozlišujeme úmyselné, alebo
nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená
úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné len z hľadiska rozsahu náhrady škody.

Zodpovednosť podľa §420 je zodpovednosťou všeobecnou. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu
v časti o zaplatenie 549 eur s prísl. späť, a preto za súhlasu žalovanej súd konanie v tejto časti zastavil
podľa §144, 145 a 146 CSP. Po späťvzatí žaloby predmetom konania ostal nárok žalobcu voči žalovanej
o zaplatenie 50 eur, o ktorom rozhodol súd tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd konštatuje,
že žalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu, ktoré musia byť splnené súčasne a to najmä preto, lebo v konaní nepredložil žiaden relevantný
dôkaz na preukázanie toho, že ovocný strom slivka je jeho vlastníctvom, čím teda nepreukázal ani
škodu. Súd je toho názoru, že ak niet škody, nemožno skúmať ani príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou. Tak isto nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, pretože v konaní
bolo jednoznačne Mestským úradom uvedené, aj fotodokumentáciou zo strany žalovanej doložené, že

slivka bola zrezaná v záhrade, nemala také parametre, pre ktoré by sa vyžadovalo povolenie na výrub
tohto stromu, a preto žalovaná nebola povinná požiadať o povolenie zrezania tohto stromu. V konaní
naopak žalovaná predložila dôkaz - čestné prehlásenie pani A. o tom, že ona je vlastníčkou tejto slivky
a v podstate súhlasila ako vlastníčka so zrezaním tohto stromu. Súd mal za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v tomto konaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal vo vzťahu k
žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu prihliadajúc k tomu, že žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná, keďže žaloba o zaplatenie 50 eur bola zamietnutá a k neúspechu možno pričítať aj
zavinené späťvzatie žalobcom v časti žaloby o 549 eur podľa §256 ods. 1 CSP. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.