Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214229
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7616214229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne N. H., T..

XX.X.XXXX, H. C. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za Šestnástkou 17,
Spišská Nová Ves proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková,
PhD.,s.r.o.,Martinčekova13,Bratislava,IČO:50361368,vkonaníovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 434,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 28.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2016 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 434,75 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 3.5.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.)
uzatvorila dňa 6.11.2007 zmluvu o úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70
Eur), ktorý sa zaviazala vrátiť. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, právny predchodca
žalovaného je subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úverov a žalobkyňa je nepodnikajúcim
spotrebiteľom. Zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, do vyznačených kolóniek žalovaný vyplnil
údaje o žalobkyni a o výške úveru. Pohľadávka bola následne postúpená na žalovaného. Žalobkyňa

z uvedeného zmluvného vzťahu uhradila sprvu právnemu predchodcovi a následne žalovanému
celkovo sumu 2.094,45 Eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. K dátumu uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny predchodca žalovaného
povinný podľa § 4 ods. 2 písm. g) predmetného zákona uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej
aj iba ako „RPMN“). Ak tento údaj nie je uvedený, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyňa tvrdí, že uvedené je potrebné vysvetľovať extenzívne, to znamená, že nestačí uviesť hocakú
RPMN, ale táto hodnota musí byť správna, nakoľko ide o základný orientačný údaj pre zhodnotenie

výhodnosti úveru. Údaj o RMPN je v zmluve uvedený nesprávne. Správny údaj RPMN prevyšuje 30 %.
Žalobkyňa tiež tvrdí, že zmluva o úvere je ako celok hrubo nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko obsahuje vopred nadiktované zmluvné podmienky, akou je rozhodcovská doložka a dohoda
o zrážkach zo mzdy. Úroková miera 23 % vysoko prevyšuje priemer úrokových sadzieb pre rok 2007.Zmluva ako celok je teda neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s odkazom na § 39 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ teda žalobkyňa zasielala žalovanému úhrady nad sumu 1.659,70 Eur (50.000 Sk), tak
plnila žalovanému bez právneho dôvodu, čo znamenalo vznik nového záväzkovoprávneho vzťahu podľa

§ 451 Občianskeho zákonníka, a teda vznik povinnosti žalovaného prijaté bezdôvodné obohatenie vrátiť.

3.Žalovanýsakžalobevyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa16.4.2017,vktoromuviedol,že
nárok žalobkyne neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Predovšetkým vzniesol námietku nedostatku
právomoci súdu tento spor prejednávať. V danej súvislosti poukázal na existenciu právoplatného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s. sp. zn. IS-B/1210/0048 zo dňa 12.4.2013, ktorý nebol zákonným spôsobom zrušený
a je exekučným titulom žalovaného voči žalobkyni na plnenie. Uviedol, že žalobkyňa mala možnosť
sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť jednak v zmluve o úvere, ako aj v žalobe a jej prílohách
doručených jej v rámci rozhodcovského konania a žalobkyňa jej existenciu nenamietala. Rozhodcovská
doložka je tak dohodnutá platne. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná na

plnenie žalovanému, ktorú povinnosť si doposiaľ v plnej výške nesplnila. Preto, ak by aj žalobkyňa v
konaní preukázala vznik akejkoľvek pohľadávky voči žalovanému, táto by zanikla v rozsahu, v akom sa
kryje s pohľadávkou žalovaného (z predmetného rozhodcovského rozsudku) vo vzťahu k žalobkyni. Na
započítanie ako jednostranný právny úkon sa pritom nevyžaduje súhlas druhého účastníka.

4. Žalovaný v uvedenom vyjadrení ďalej uviedol, že suma, ktorú žalobkyňa žiada, nemôže byť
požadovaná ako suma, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Čiastka, ktorú žalobkyňa žiada, bola
poskytnutánaúhradujejsplatnéhozáväzku,ktorýneuhradilariadneavčas.Zozmluvyoúverenenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia ustanovených zákonom, nakoľko žalobkyňa plnila na
základe platne uzavretej zmluvy, táto nebola vyhlásená za neplatnú , rovnako tak právny dôvod na

plnenie zo zmluvy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k jej zrušeniu a podobne a žalovaný
získalmajetkovýprospechzpoctivýchzdrojov.Kbezdôvodnémuobohateniupretonastranežalovaného
ani nemohlo dôjsť. Plnenie pohľadávky, ktorú má žalovaný voči žalobkyni priznanú právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu.

5. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať
len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere
bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nie je jasné na základe akých
skutočností žalobkyňa tvrdí, že výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Vzorec na výpočet RPMN sa
však v čase menil a preto nie je možné len jednoduchým uvedením vstupných údajov do internetovej

tabuľky tvrdiť, že výpočet uvedený v zmluve je nesprávny. Tvrdenia žalobkyne, že správny údaj o výške
RPMN prevyšuje 30 % nie je pravdivý a žalobkyňa toto svoje tvrdenie resp. svoj výpočet nepreukázala.
Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobkyne, že výška úrokovej sadzby 23 % má vysoko prevyšovať
priemer úrokových sadzieb pre rok 2007. V tejto súvislosti poukázal na dokument „priemerné úrokové
sadzby z úverov obchodných bánk (%)“, kde pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov za rok 2007

za mesiac november predstavuje 13,06 %. Uvedená hodnota predstavuje priemernú hodnotu. Výška
úrokovej sadzby 23 % nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb za všetky
spotrebiteľské úvery v danom období. Maximálna výška dohodnutých úrokov nebola v čase uzatvorenia
zmluvy žiadnym spôsobom limitovaná. Žalovaný napokon poukázal na skutočnosť, že na ustanovenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie

aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou
od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 6.9.2017 uviedla, že namieta existenciu rozhodcovského rozsudku, na
ktorý poukazuje žalovaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal danú právomoc ho vydať v spotrebiteľskej
veci. Právny predchodca žalovaného ako vopred pripravený dodávateľ rozhodcovskú doložku do zmluvy
o úvere nadiktoval, čo je zjavné z bodu 3 ods. 6 formulárovej zmluvy. S odkazom na § 53 ods. 1, ods.
4 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatnou a ako

taká nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozsudok bol vydaný pred účinnosťou zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda neboli ani dodržané štandardy pre vyrovnanie hrubej
nerovnosti v tomto spotrebiteľskom vzťahu. V nadväznosti na uvedené neprichádza do úvahy ani žiadne
eventuálne započítanie pohľadávok.7. Žalobkyňa v replike ďalej uviedla, že vzorec pre výpočet RPMN je obsiahnutý v právnom predpise a
teda nejde o skutočnosti, ktoré sa preukazujú. Výpočet je možný na základe údajov zo zmluvy o úvere.

Smernica Rady z 22.12.1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (87/102/EHS) definuje ročnú percentuálnu
mieru poplatkov ako úplné náklady na úver spotrebiteľa vyjadrené ako ročné percento objemu úveru
získané a vyrátané podľa existujúcich metód členských štátov. Následne i smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 definuje ročnú percentuálnu mieru nákladov ako celkové

náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru. Pojem
RPMN, jeho obsah a spôsob výpočtu sa nemení na rozdiel toho, ako to uvádza žalovaný. Žalobkyňa
k vyjadreniu priložila výpočet RPMN z dostupnej kalkulačky, kde pri zadaní údajov zo zmluvy o úvere
je správna hodnota RPMN vo výške 30,82 %. Poukázala na to, že žalovaný do svojho výpočtu RPMN
zahrnul i poplatok vo výške 500 Sk (16,60 Eur), čo nemá oporu v zmluve o úvere. Tento údaj žalovaný
dosadil len aby sa dostal k požadovanému výpočtu. Napokon žalobkyňa poukázala na rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, v zmysle ktorého sa na predmetnú vec
vzťahuje prioritne úprava podľa Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 27.4.2018 oznámil súdu zánik pôvodného žalovaného spoločnosti PRO
CIVITAS s.r.o. v dôsledku zlúčenia, pričom univerzálnym právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala

spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..

9. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
doložky, nakoľko zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou

uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Citoval článok 10.2 Všeobecných obchodných
podmienok, v zmysle ktorého pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a pokiaľ bude žalobcom klient, je oprávnený spor
predložiť na rozhodnutie Rozhodcovského súdu alebo všeobecnému súdu. Žalovaný uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere sú banky povinné ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Podľa
ustanovenia § 93b ods. 2 tohto zákona sú banky povinné predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy
najneskôrpriuzatváraníobchodu,naktorýsanevzťahujeužuzavretározhodcovskázmluva.Klientnieje
povinný návrh rozhodcovskej zmluvy prijať. A v takom prípade sa prípadné spory riešia postupom podľa

osobitných predpisov. Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách a žalovaný
ako jej právny nástupca bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Rozhodcovského zákona.

10. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na inštitút bezdôvodného obohatenia a jeho jednotlivé
skutkovépodstatyazotrvalnasvojomtvrdení,žežalobkyňouuvedenédôvodyniejemožnésubsumovať

pod žiadnu z týchto skutkových podstát.

11. Napokon žalovaný uviedol, že do výpočtu RPMN (ktorý súdu zaslal) zahrnul poplatok 500 Sk (16,60
Eur), ktorý predstavuje poplatok za poistenie, ktoré je dobrovoľné. V zmysle bodu 4.9 Obchodných
podmienok je zrejmé, že pri poistení úveru ide o doplnkovú službu k úveru, teda nie o takú, ktorá

podmieňujeuzavretiezmluvyoúvere. Poukázalnačl.10.3Obchodnýchpodmienokplatnýchaúčinných
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere: „Ak si klient vybral poistenie schopnosti splácať splátky v zmysle
základného súboru poistenia alebo v zmysle komplexného súboru poistenia, súhlasí s tým, že zvýšené
náklady na zmluvu o úvere súvisiace s poistením hradí v rámci splátok. V danom prípade teda išlo o
dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom

naustanovenie§2písm.g)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochnezapočítavajúpoplatky
za nepovinné poistenie úveru, t.j. ak poistenie nebolo povinné na získanie úveru.

12. Žalobkyňa sa k duplike žalovaného vyjadrila písomne dňa 13.3.2019. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného o povinnosti predkladať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky s odkazom na

ustanovenie zákona o bankách poukázala na jedno z obdobných súdnych rozhodnutí, ktorý uvedenú
argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. K tvrdeniu žalovaného ohľadne výšky RPMN a dobrovoľnosti
poistenia žalobkyňa uviedla, že v zmysle formulárovej zmluvy sa nemala možnosť rozhodnúť, či úverbude poistený, ale len na výber medzi dvoma kolónkami A a B, a teda rozsah poistenia, nie jeho
existenciu, pričom podporne poukázala na rozhodnutie súdu v obdobnej právnej veci.

13. Z dôvodu zániku žalovaného v priebehu konania súd uznesením č.k. 5Csp/46/2016-58 zo dňa
15.3.2019 podľa § 64 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), rozhodol
o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom, spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so
sídlom v Bratislave.

14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 16.4.2019, na ktoré predvolal právnych zástupcov
sporových strán, ktorí sa na pojednávanie dostavili a zotrvali na svojich doterajších písomných
podaniach.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými
stranami, a to Zmluvou o úvere č. 6514196907 zo dňa 6.11.2007, rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave,
dokladmi o úhradách zo strany žalobkyne v súvislosti s poskytnutým úverom, kalkulačkou pre výpočet
RPMN žalovaného, výpočtom RPMN žalobkyne, ako aj súdom zaobstaraným výstupom z interaktívnej
kalkulačky na výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke vedenej Portálom finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR () a zistil tento skutkový stav veci:

16. Dňa 6.11.2007 bola medzi Poštovou bankou, a.s. (pôvodný veriteľ a právny predchodca žalovaného)
a žalobkyňou uzavretá Zmluva o úvere č. 6514196907 (ďalej aj iba ako „Zmluva“, alebo „Úverová
zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 Eur),

ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.532 Sk (50,85
Eur) splatných k 21. dňu v mesiaci počnúc od 21.12.2007. Zmluva obsahuje údaj o RMPN (26,17 %), o
úrokovej sadzbe (23 %) a o celkovej výške nákladov na poskytnutý úver (35.872,66 Sk, t.j. 1.190,75 Eur).

17. Zmluva má formu predtlače. V bode 2. Zmluvy je uvedené „žiadam o poistenie schopnosti splácať

úver“, pričom vedľa tohto textu sa nachádza políčko pre zaznačenie výberu možnosti A - základný súbor
a možnosti B - komplexný súbor. Zaškrtnutá je možnosť B. V bode 3.4 Zmluvy je rovnako predtlačenou
formou uvedený text: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o
úvere v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP pre úver.“ Bod 3.6 Zmluvy obsahuje rozhodcovskú doložku v tomto

znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej
vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

18. Z poštových poukážok predložených žalobkyňou vyplýva, že táto titulom zmluvy o úvere č.

6514196907 (číslo zmluvy uvádzané ako variabilný symbol) uhradila celkovo sumu 2.094,45 Eur, z toho
napríklad v roku 2016 to bola celkovo suma 250 Eur a v roku 2015 suma 320 Eur, ktoré sumy boli
poukázané už spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o..

19. Dňa 12.4.2013 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,

a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 v rozhodcovskom konaní vo veci
žalobcu Poštová banka, a.s. so v Bratislave (t.j. právneho predchodcu žalovaného v tomto súdnom
spore - poznámka súdu), proti žalovanému: Jarmila Balogová (t.j. žalobkyni v tomto súdnom spore
- poznámka súdu) rozhodcovský rozsudok sp. zn. IS-B/1210/0048 (ďalej aj iba ako „Rozhodcovský
rozsudok“), ktorým žalovaného (t.j. žalobkyňu v tomto súdnom spore) zaviazal povinnosťou zaplatiť

žalobcovi v uvedenom rozhodcovskom konaní sumu 1.357,28 Eur, 23 % úrok ročne zo sumy 1.357,28
Eur od 2.10.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.357,28 Eur od
2.10.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 315,64 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo
dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.10.2010 vo výške 201,08 Eur,

sumu dlžných poplatkov vo výške 83,90 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške
78,32 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že išlo o nároky uplatnené zo Zmluvy
o úvere zo dňa 6.11.2007.20. Podľa výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver predložený žalobkyňou, ktorého zdrojom je kalkulačka
na výpočet RPMN zverejnená na internetovej stránke www.ekonomika.sme.sk, je pri výške úveru
1.659,70 Eur, počte 60 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 50,85 Eur, hodnota RPMN 30,82

% a splatená suma je vo výške 3.051 Eur.

21. Podľa kalkulačky pre výpočet RPMN v 1.2, vytvorenej SUPA, Poštová banka, predloženej v spore
žalovaným, je hodnota RPMN 26,177 %, a to pre výške limitu 50.000 Sk (1.659,70 Eur), sadzbe 23 %,
dátume čerpania 6.11.2007, dátume prvej splátky 21.12.2007, počte mesiacov splácania 60, báze 365,

anuite 1.423 Sk (47,23 Eur) a poplatku za poskytnutie 500 Sk (16,60 Eur). Podľa prehľadu jednotlivých
splátok, je splátka č. 1 až 59 vo výške 1.423 Sk a splátka č. 60 je v hodnote 1.415,72 Sk. Celková výška
nákladov úveru je 35.872,72 Sk (1.190,76 Eur).

22. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a
ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní hodnoty úveru 1.659,70 Eur, počte 60 mesačných

splátok v hodnote jednej splátky 50,85 Eur, kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný
zaplatiť ku koncu toho-ktorého mesiaca, predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
hodnotu 29,67 % a splatená suma predstavuje hodnotu 3.051 Eur. Pri rovnakých zadaných hodnotách,
navyše doplnených o dodatočný náklad vo výške 16,60 Eur (500 Sk) predstavuje hodnota RPMN 30,30
% a splatená suma je vo výške 3.067,60 Eur.

23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

29. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú taktourčené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

30. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej iba ako „Zákon č. 258/2001 Z.z.“),
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

31. Podľa § 2 písm. a.) a b.) Zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
formeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejformeazmluvouospotrebiteľskomúveresarozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

33. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

37. Pokiaľ ide o vzťah založený úverovou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného, tento je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda uvedená zmluva a jej
zmluvné strany spadajú pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy a jej účastníkov v zmysle právnej úpravy

podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na uvedené je potrebné vzťahy založené touto zmluvou hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu
prijatú na ochranu spotrebiteľa.38. Pokiaľ žalovaný namietal použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový
vzťah založený pred 1.4.2015 a mal za to, že je nevyhnutné naň aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, súd sa s uvedeným nestotožnil. Na základe zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom
zákonníku. Účelom novelizácie § 52 bolo podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z. nové
a presnejšie zadefinovanie základných pojmov a tiež zavedenie definície spotrebiteľských zmlúv. Na

to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu,
ktorá sa uzatvára za rovnakých podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné
podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným
podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica 93/13/EHS považuje
za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
Na základe toho za spotrebiteľské možno označiť zmluvy, ktoré sa označujú ako štandardné zmluvy,

typové zmluvy alebo adhézne zmluvy. Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je
akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a v smernici 93/13/EHS, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z toho vyplýva, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré

vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. ( viď Fekete, I : Občiansky zákonník .
1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2014, str. 587-588). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého sa ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred 1.4.2015. Na právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ sa preto prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa onak mali
použiť normy obchodného práva.

39. Žalovaný v konaní namietal nedostatok právomoci súdu prejednávať predmetný spor poukazujúc
pritom na existenciu právoplatného rozhodcovského rozsudku. Zároveň sa dovolával započítania

rozhodcovským rozsudkom priznanej pohľadávky voči žalobkyni. Rozhodcovský rozsudok ukladajúci
povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre
civilné sporové konanie, v ktorom sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedený
záver však platí iba vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo

rozhodcovská zmluva môže založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi
stranami. Oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. V
praxi však súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen

v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie
je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach, ako napríklad pri riešení otázky, či určitý
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a či zakladá
pre civilné súdne konanie prekážku res iudicata (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
237/2013 zo dňa 30.9.2015).

40. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, jej absolútna

neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť
právneho úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 237/2013 zo dňa 30.9.2015). Z uvedeného vyplýva, že existencia rozhodcovského
rozsudku nepredstavuje prekážku pre súd, aby rozhodol o žalobkyňou uplatnenom nároku, ak dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný posúdil ako

absolútne neplatnú. V takom prípade je bez právneho významu aj prípadné započítanie ako spôsob
zániku vzájomných pohľadávok.41. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s obsahom rovnakým, či obdobným ako v predmetnej
úverovej zmluve (prípadne aj v obchodných podmienkach citovaných žalovaným, ktoré však v konaní
predložené neboli), už zaujal právne názory aj najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutím, keď

konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá
v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od
spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti
tejtozmluvnejpodmienkyničnemeníaniskutočnosť,žeumožňujealternatívnuvoľbumedziprávomocou
rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba veriteľovi. S prihliadnutím na

povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto potrebné konštatovať,
že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (viď napr.
rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo
92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, resp. aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
237/2013 zo dňa 30.9.2015 ). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla preto ani v danom prípade
založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodnutie rozhodcovského súdu nemohlo byť procesnou

prekážkou pre prejednanie veci súdom. Z rovnakých dôvodov je nedôvodné aj tvrdenie žalovaného o
naplnení § 93b Zákona o bankách. Súd preto na uvádzanú námietku žalovaného neprihliadal.

42. Tak ako bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva o úvere podlieha režimu spotrebiteľských zmlúv,
ktoré sa spravujú ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ten v ustanovení

§ 4 ods. 2 predpisuje podstatné náležitosti takejto spotrebiteľskej zmluvy, medzi ktoré okrem iného patrí
aj údaj RPMN, pričom zároveň platí, že ak táto náležitosť nie je uvedená, považuje sa spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov.

43. Údaj o RPMN v úverovej zmluve je pre spotrebiteľa jedným z najdôležitejších údajov, pretože

zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN je tak indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať
nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť
jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru,
administratívny poplatok a podobne a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok

za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru.

44. V zmluve o úvere je uvedená RPMN 26,17 %. Je zrejmé, aj zo žalovaným predloženej kalkulačky pre
výpočet RPMN, že do tejto neboli zahrnuté poplatky poistného. Zo zmluvy pritom vyplýva, že úver bol
poistený. Podľa rozpisu mesačných splátok v kalkulačke predloženej žalovaným, bola mesačná splátka

vo výške 1.423 Sk, t.j. 47,23 Eur (posledná splátka iba vo výške 1.415,72 Sk). V zmysle zmluvy je
však výška každej jednej z celkovo 60 mesačných splátok dohodnutá vo výške 1.532 Sk, t.j. 50,85
Eur. Uvedený rozdiel sa prejavuje aj v celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, ktoré sú v zmluve
uvedené vo výške 35.872,66 Sk, t.j. 1.190,75 Eur. Pritom pri vynásobení výšky v zmluve uvedených
splátok (1.532 Sk, t.j. 50,85 Eur) a ich počtu (60) a odpočítaní výšky úveru (50.000 Sk, t.j. 1.659,70

Eur), predstavuje výsledná suma hodnotu 41.920 Sk, t.j. (1.391,49 Eur). Uvedená suma je nepochybne
sumou, ktorú spotrebiteľ zaplatí nad rámec poskytnutého úveru, a teda jeho nákladom.

45. Rozdiel v mesačnej výške splátky tak predstavuje 3,62 Eur (pri 60 splátkach ide o sumu 217,2 Eur),
pričom táto suma nebola zahrnutá do výpočtu RPMN. Keďže poplatok za poistenie úveru bola žalobkyňa

povinná uhrádzať počas celého trvania úverového vzťahu, platenie poistného sa tak stalo nevyhnutnou
súčasťou úveru a poistné malo byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný
nepreukázal tvrdenie o dobrovoľnosti poistenia, naopak, zo zmluvy vyplýva povinnosť úver poistiť, a
to buď základným alebo komplexným súborom poistenia, pričom poistné je súčasťou splátky. Možnosť
spotrebiteľa poistenie odmietnuť zo samotnej zmluvy nevyplýva, zmluva neobsahuje kolónku „odmietam

poistenie“. Pokiaľ teda bolo poistenie na začiatku úverového vzťahu dohodnuté, išlo o náklad vyplývajúci
priamo zo zmluvy a preto mal byť tento náklad predchodcom žalovaného zahrnutý do výpočtu RPMN.
Ak by tomu tak bolo, bola by RPMN nepochybne vyššia ako RPMN uvedená v zmluve, o čom svedčí
výpočet predložený žalobkyňou, ako aj výpočet zabezpečený zo strany súdu. RPMN je tak v zmluve
vypočítaná a uvedená nesprávne, čo má rovnaké dôsledky, ako keby tento údaj uvedený nebol, a teda

spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

46. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie skutočne
poskytnutého úveru t.j. úveru vo výške 1.659,70 Eur (50.000 Sk). Žalobkyňa však titulom úveru uhradilacelkovo sumu 2.094,45 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 434,75 Eur, čo
predstavuje rozdiel sumy, ktorú žalobkyňa na základe zmluvy uhradila a výšky skutočne poskytnutého
úveru, keďže tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená suma 434,75 Eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré tento získal na úkor žalobkyne, a to plnením z jej strany
bez existencie právneho dôvodu na takéto plnenie, keďže žalobkyňa bola povinná vrátiť len poskytnutú
sumu 1.659,70 Eur.

47. Žalobkyňa považovala úverovú zmluvu za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko

obsahuje viaceré zmluvné podmienky, teda je ako celok hrubo nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa.
Konkrétne žalobkyňa poukázala na rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy a 23 % úrokovú
sadzbu. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje a zmluvu považuje za platnú, aj s poukazom na
skutočnosť, že žalobkyni bol úver reálne poskytnutý (§ 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z.), zmluva
obsahuj ostatné zákonom č. 258/2001 Z.z. vyžadované obsahové náležitosti a výška úroku nedosahuje
ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb za všetky spotrebiteľské úvery v danom období

(13,06 %). Otázku platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy je možné
oddeliťodplatnostisamotnejúverovejzmluvy,pričomneprijateľnosť(neplatnosť) rozhodcovskejdoložky
bola súdom zohľadnená tým, že v konaní neprihliadal na rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase,
na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho
plneniaalebododoby,keďzáväzokzanikneinýmspôsobom.Základnoupodmienkouomeškaniadlžníka

je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť
sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza , keď dlžník môže splniť
bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže
splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (§ 563 OZ). Fekete, I :
Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár , 2.

Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 416).

52.Vdanomsporebolopreukázané,žežalobkyňasinároknazaplateniebezdôvodnéhoobohateniavoči
žalovanému uplatnila až podaním žaloby na tunajšom súde, ktorá bola žalovanému 27.3.2017. V danom
prípade tak bola požiadavka na plnenie zo strany žalobkyne splnená voči žalovanému momentom

doručenia žaloby v tomto spore. Iná výzva na toto plnenie neprechádzala, teda nebolo preukázané, že
by si žalobkyňa bola svoj nárok uplatnila už ku dňu 3.5.2016 tak, ako sa ho domáha v žalobnom petite.

53. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s uvedeným peňažným plnením tvoriacim nárok
z bezdôvodného obohatenia dňom 28.3.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby

žalovanému. Uvedeným dňom vzniklo žalobkyni oprávnenie si uplatňovať voči žalovanému aj úrok z
omeškania a týmto dňom nastal aj začiatok plynutia premlčacej doby pre tieto úroky z omeškania.

54. Súd preto priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania až počnúc od 28.3.2017 a žalobu v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Úrok z omeškania bol žalobkyňou uplatnený vo výške

nepresahujúcej zákonnú výšku.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore a úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Súd

nepovažoval za neúspech v danom spore skutočnosť nepriznania úroku z omeškania za obdobie od
3.5.2016 do 27.3.2017, nakoľko ide len o príslušenstvo istiny v nepatrenej hodnote, pričom samotná
istina bola žalobkyni priznaná v plnej výške.

61. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.