Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 3, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/740/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208215168
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4208215168.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5,
Bratislava, proti povinnému: Q. C., G.. XX.X.XXXX, P. XXX/XXX, V., o vymoženie pohľadávky vo výške
632,84 eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Exekútorského úradu v

Bratislave, Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX 1916/08u vyhlasuje za neprípustnú a na základe
toho ju zastavuje.

II. O náhrade trov exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverením vydaným Okresným súdom Komárno č. 5401 030906*
zo dňa 22.12.2008 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 632,84 eur (19 065,- Sk) s
prísl. a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., č. k. TP 3065/08 zo dňa
1.7.2008.

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.8.2008 a vykonateľnosť dňa 11.8.2008 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 632,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 632,84 eur
od 11.9.2004 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 63,28 eur a trovy konania do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

V priebehu konania súd uznesením č. k. 13Er/740/2008-40 zo dňa 27.7.2011 na žiadosť súdneho
exekútora po vykonanom šetrení pobytu povinného ustanovil povinnému na neznámom mieste
opatrovníka.

Opatrovník povinného dňa 5.10.2011 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti trovám exekúcie z
dôvodu, že predbežné trovy exekúcie nie sú jasne vyčíslené a nie sú preskúmateľné. Súdny exekútor

dňa 12.10.2011 predložil súdu námietky povinného proti trovám exekúcie a žiadal ich v plnom rozsahu
zamietnuť. Dňa 24.11.2011 bol súdu predložený exekučný spis č. EX 1916/08u.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platnom do 31.12.2014, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, protiktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platnom do 31.12.2014, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení
účinnom od 1.1.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31.12.2014.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný titul sa totiž
skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v tomto prípade

rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžadoval § 34 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor
s právom, t.j. dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Preposúdenieprávemateriálnejstránkyexekučnéhotitulubolasúdudňa12.11.2014predloženázmluva
o pôžičke č. 515825099 zo dňa 4.3.2004 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Zároveň pri tomto
preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul,
sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom -

veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú
právne normy spotrebiteľského práva.

Z odôvodnenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený žiadal od
povinného zaplatenie sumy vo výške 632,84 eur s príslušenstvom. Právny predchodca oprávneného

(spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril s povinným zmluvu o pôžičke č. 515825099 zo
dňa 4.3.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 495,15 eur (14 917,- Sk) na
nákup predmetu financovania. Povinný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, oprávnený preto
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

Súd preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro,
a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to rozhodcovská doložka. Z Obchodných podmienok z čl. IX.
Záverečné ustanovenia, písm. o) vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z

tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú
podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.
Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ato v lehotách v ňom uvedených. Strany ďalej berú na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v
rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozsudok výkonu rozhodnutia.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa písm. b) cit. ustanovenia, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z
právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný - dlžník ani nemohol
ovplyvniťichobsahazmluvnédojednania(§53odsek1,2,3Občianskehozákonníka-OZ).Poposúdení
veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa

preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver
(zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa
teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len „dlžník - povinný“) sú jednoznačne spotrebiteľmi, a to v
súlade s § 52 odsek 3, 4 OZ a § 3 odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné

prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSU).
Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, konkrétne
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do
úvahy aj to, v akej forme je zmluva ako aj zmluvné dojednania napísaná - malé písmená s nahusteným

textom, bez odsekov znemožňujúcich ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované
nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú
informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa
a v OZ.Podľa 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona

a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa 879f ods. 4 prvej vety Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú

dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.150/2004Z.z.spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej

len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, jednak z noriem európskeho práva.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniamprávneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.

B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny

vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd mal riadne preukázané, a to predložením obchodných podmienok, že súčasťou obsahu týchto
podmienok je aj rozhodcovská doložka - čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o). Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného používa
v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
neplatná, výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný
súd svojím postupom napĺňa cieľ vyššie citovaného čl. 6 ods. 1 smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Nakoľko sa jedná o právny
predpis vydaný orgánom Európskej únie a právny predpis vyššej právnej sily ako sú právne akty
vnútroštátneho práva, Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prostredníctvom
nástrojov vnútroštátneho práva jej vyššie uvedený cieľ napĺňať. Záujem na ochrane spotrebiteľa

nenapĺňa taktiež ani rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber. Mal len možnosť zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, teda aj tomu, že prípadný spor sa
bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto

doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných
sporov. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy

medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z. z. neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznanérozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady, nakoľko ide o rozhodnutie vzniknuté na základe
neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom

dôsledku ničotné, nulitné. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o
vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom
súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala
smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť
aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu
rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej

povahy. Z uvedeného vyplýva oprávnenie exekučného súdu ex offo preskúmavať a posudzovať súlad
rozhodcovských rozsudkov (predložených ako exekučné tituly) so zákonom, či s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné
zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými

ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva,
a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom, nakoľko
takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú
vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná

rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to
v neprospech spotrebiteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku vyhlási za neprijateľnú a konanie zastaví.

Z dôvodu hospodárnosti konania súd o námietkach opatrovníka povinného proti trovám exekúcie
nerozhodol, keďže sa konanie zastavilo a o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.