Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kurák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010495
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5617010495.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. augusta 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným E. Q., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 3T/119/2017 z 27.11.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/119/2017 z 27.11.2019 bol obžalovaný E. Q.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 5.3.2017 asi o 16.00 hod. na Dubovej ulici v Liptovskom Mikuláši fyzicky napadol C. J., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, okres S., tak, že ju chytil za tričko, následne udrel päsťou do oblasti
tváre, na čo ho opľula, odišla si sadnúť do motorového vozidla zn. Peugeot 106, červenej farby,
ev.č. LM 093 CY, z ktorého ju E. Q. vytiahol a 2 až 3-krát udrel päsťou do oblasti tváre, viackrát udrel aj
do oblasti pliec, hrudníka a pravej časti tela, čím jej údermi a ťahaním spôsobil zranenia - pohmoždenie
pravej strany tváre so zakrvácaním, pohmoždenie pravej strany hrudníka a prsníka, podvrtnutie kĺbu
palca pravej ruky, pohmoždenie pravého kolenného kĺbu s obmedzením v obvyklom spôsobe života od

5.3.2017 do 24.3.2017.

Za to mu súd podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú C. J., nar. XX.X.XXXX, s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.

PodanéodvolanieodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcuJUDr.MiloslavaHricka(č.l.292-299spisu).
Odsudzujúci rozsudok okresného súdu označil za nezákonný. Skutok uvedený v rozsudku sa nestal.
Obžalovaný sa ďalej podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami stíhaného trestného činu. Súd mal v
predmetnom konaní postupovať podľa zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného. V ďalšej časti poukázal na skutočnosť, že privolanej hliadke polície na miesto činu
nikto nehlásil bitku ani ublíženie na zdraví. V tejto súvislosti zvýraznil obsah výpovedí zakročujúcich

príslušníkov polície. Ďalej uviedol, že poškodená nejavila známky fyzického napadnutia, pričom nemala
spôsobené viditeľné zranenia, resp. poškodenia odevu. Ošetrenie poškodenej bolo vykonané po dlhšejdobe od údajného spáchania trestného činu. Obžalovaný zvýraznil aj tú skutočnosť, že v minulosti nikdy
nebol trestne stíhaný ani odsúdený. Nedopustil sa ani nedbanlivostného trestného činu. Svoju osobu
označil za bezúhonnú. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania zvýraznil tú skutočnosť, že v čase incidentu

s poškodenou sám privolal hliadku polície a poškodenej zabránil, aby z miesta činu ušla. Namietal taktiež
nesprávny postup orgánov polície a súdu, ktorí odmietli vykonať doplnenie dokazovania výsluchom
jeho dcéry. Takýmto výsluchom malo dôjsť k podrobnému objasneniu skutkových okolností stíhaného
trestnéhočinu.Znaleckédokazovanieznalcazodboruzdravotníctvaoznačilzanepostačujúcenaprijatie
záveru o jeho vine. Zhrnutím týchto skutočností, ako aj rozporuplnými výpoveďami svedkyne T. a I.

Q. dospel k záveru, že stíhaného trestného činu sa nedopustil. Súd nekriticky akceptoval tvrdenia
poškodenej bez toho, aby prihliadol na vážne rozpory v jej výpovediach. Výsledky vykonaného
dokazovania odôvodnili jeho oslobodenie spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a obžalovaného spod
obžaloby podľa vyššie označeného zákonného ustanovenia oslobodil.

Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Obžalovaný zotrval na dôvodoch podaného odvolania a taktiež poukázal na zrejmý nepomer medzi
trestom, ktorý mu bol uložený zrušeným trestným rozkazom, a trestom, ktorý mu bol uložený rozsudkom
na hlavnom pojednávaní. Krajskému súdu navrhol, aby bol spod podanej obžaloby prokurátora

oslobodený.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd

odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o vine, uloženom treste a výroku o náhrade škody.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, znalecké dokazovanie a
listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2

ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení
dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozsudku. Obžalovaný bol zo spáchanej trestnej činnosti usvedčený najmä výpoveďou
poškodenej C. J.. Poškodená podrobným spôsobom a bez zásadných rozporov vo výpovediach či už v
prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní opísala protiprávne konanie obžalovaného
tak, ako toto bolo definované v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Poškodená uviedla, že osoba
obžalovaného ju v inkriminovanom čase fyzicky napadla, a to po predchádzajúcom nedorozumení

vyplývajúcom z kolízneho vedenia motorových vozidiel. Okrem fyzického napadnutia obžalovaným
tento použil voči jej osobe, ako aj osobe svedkyne H. T. vulgárne nadávky. Sprostredkovane
obžalovaného usvedčovala aj ďalšia svedecká výpoveď, a to svedkyne H. T.. Uvedená svedkyňa v
zhode s obsahom výpovede poškodenej opísala skutkové okolnosti stíhaného trestného činu. Uvedená
svedkyňa taktiež opísala okolnosti nasledujúce po spáchaní stíhaného trestného činu obžalovaným,

a to tak, ako to vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd. Z obsahu tejto výpovede mal
krajský súd jednoznačne preukázané, že poškodená v priebehu trestného stíhania uviedla pravdivé
skutočnosti, ktoré navyše korešpondovali so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva.
Závery znaleckého posudku MUDr. Tibora Letka ohľadne zranení poškodenej boli verifikované jehovýsluchom na hlavnom pojednávaní. Znalec sa podrobným spôsobom vyjadril k mechanizmu vzniku
zranení poškodenej a taktiež doby jej práceneschopnosti. Zároveň v znaleckom posudku vylúčil
alternatívu vzniku zranení poškodenej tak, ako to uviedol obžalovaný. Zranenia poškodenej vznikli

tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi poškodená. Takéto závery znaleckého dokazovania potvrdil aj
vykonaný vyšetrovací pokus v prípravnom konaní. Tieto dôkazy objektívne ustálili priebeh skutkového
deja, o ktorom odvolací súd nemal pochybnosti. Ohľadne skutkových zistení krajský súd odkazuje
na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd považoval za nadbytočné opakovane rozvádzať argumenty okresného súdu

obsiahnuté v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také
pochybnosti (in dubio pro reo), ktoré by mohli viesť súd k inému rozhodnutiu o vine obžalovaného.
Odvolací súd taktiež nezistil významné rozpory vo výpovediach zainteresovaných svedkov, ktoré by
odôvodňovali oslobodenie obžalovaného spod podanej obžaloby. Bezúhonnosť osoby obžalovaného
sa v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania krajskému súdu javila ako právne irelevantná.
Vedenie predchádzajúceho života nemalo vplyv na tú skutočnosť, že v súčasnom trestnom stíhaní

sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ošetrenie
poškodenej a jej výpoveď pred orgánmi polície z časového hľadiska nasledovali v krátkom časovom
slede po spáchaní trestného činu obžalovaným. Preto ani v tejto časti nedošlo k takým okolnostiam
prípadu, ktoré by mali konečný vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Aj pri zdôvodnení
vyššie uvedených záverov krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd, ako súd odvolací, preto prijal záver, že obžalovaný sa
dopustil protiprávneho konania, ktoré bolo správne právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru o vine obžalovaného, dôsledne preskúmal aj

nadväzujúce výroky napadnutého rozsudku, týkajúce sa uloženého trestu a spôsobu jeho výkonu, ako
aj výroku o náhrade škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona krajský súd vyhodnotil uložený trest obžalovanému,
a to najmä vzhľadom na jeho predchádzajúci život, za primeraný a zákonný. Okresný súd obžalovanému
ukladal trest za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr.

zák. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom dostatočným spôsobom zabezpečí nápravu
obžalovaného a tento spĺňa aj požiadavky individuálnej a generálnej prevencie trestu. Trest odňatia
slobody uložený obžalovanému neprávoplatným trestným rozkazom nemal vplyv na zákonnosť
uloženého trestu napadnutým rozsudkom okresného súdu. Okolnosti, za ktorých bol uložený trest
odňatia slobody napadnutým rozsudkom, vyplynuli z obsahu kontradiktórne vykonaného dokazovania

pred súdom. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu postupoval zákonným spôsobom, a preto krajský
súd trest spolu s jeho výkonom vyhodnotil v celom rozsahu ako zákonný a dôvodný. Trest v potrebnej
miere zohľadnil najmä tú skutočnosť, že obžalovaný sa stíhaného protiprávneho konania dopustil voči
poškodenej, ktorá v tomto prípade ako žena disponovala výrazne menšími možnosťami sebaobrany.

Výrok rozsudku okresného súdu o náhrade škody krajský súd taktiež vyhodnotil ako zákonný a tento
zodpovedá zneniu ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por.
Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného E. Q. zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.